V mnohých rodinách sa prerušili putá s minulosťou a sviatočné tradície poznáme len z rozprávania. Našťastie máme komunity ľudí, ktoré sa venujú zachovávaniu dávnych zvykov. Vďaka nim sa na mnohých miestach stále môžeme ísť zabaviť a osláviť sviatky ako pred sto rokmi.
Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania slovenských tradícií vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií
Ľudová kultúra sa zachováva nielen v skanzenoch, ale aj v rázovitých dedinkách po celom Slovensku. Vyberte sa na jedno z miest, kde môžete zažiť tradičné fašiangy, topenie Moreny, Veľkú noc, majálesy, poďakovanie za úrodu či predvianočné tradície.
Do malebnej horskej obce v nedostupných kopcoch dodnes vedie jediná, ťažko zjazdná cesta. Vďaka svojej izolácii zostal Vlkolínec pozoruhodne zachovaný a už 25 rokov je zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Mnohé budovy sú sprístupnené verejnosti alebo sa využívajú ako chaty, no vo Vlkolínci stále žije 19 stálych obyvateľov. Príroda je tu nespútaná a domáci sú drsní a ošľahaní vetrom. Zažiť tu môžete množstvo podujatí od tradičnej zabíjačky až po súťaž v ručnej kosbe.
Biele ornamenty čičmianskych zrubových dreveníc sa stali symbolom Slovenska. Začalo sa to jednoducho – vápnom alebo hlinou maľovali gazdinky rohy domov, aby ochránili drevo. Po ničivom požiari, ktorý zachvátil Čičmany v roku 1921, sa na nových drevených domoch objavili ornamenty, ktoré poznáme dodnes.
Dedina si stále zachováva svoj ráz, dolná časť je vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu a niekoľko domov spravuje Považské múzeum. Pre obyvateľov sú tradície stále živé a radi využijú každý dôvod na oslavu. Ak chcete vidieť pravého turoňa, originálnu fašiangovú masku, zastavte sa tu v tomto období.
Odvahu a neústupčivosť obyvateľov tejto podhorskej obce medzi Muránskou planinou a Nízkymi Tatrami často preverila história. Dnes sa počet obyvateľov scvrkáva a aj z tých, čo zostali, dochádzajú mnohí na týždňovky do zahraničia. Svoje zvyky si však nedajú a dodržiavajú veľkonočné, fašiangové aj vianočné obyčaje.
Heľpa má prírodný amfiteáter. Keď sa práve nekonajú folklórne festivaly, stretávajú sa tu miestni a odovzdávajú si tradície. Stretnutia sú verejné a budete na nich vítaní.
Do múzeí ľudovej architektúry sa prenášajú stavby, ktoré nie je možné chrániť na ich pôvodnom mieste. Okrem samotných stavieb tu majú miesto aj predmety, spomienky a tradície vrátane osláv sviatkov. V skanzenoch sú inscenované tak, aby si čo najviac zachovali pôvodného ducha, no aby ich zároveň bolo možné predviesť pred plným hľadiskom návštevníkov.
Často si tu môžete vyskúšať tradičné remeslá a naučiť sa variť sviatočné špeciality. Dvere sú otvorené pre všetkých a aj deti si tu nájdu niečo pre seba. Skanzeny nájdete roztrúsené po celom Slovensku, od Humennéhocez Pribylinuaž po Nitru.
Aby ste sa o zážitky pri spoznávaní ľudovej kultúry mohli podeliť so svojimi blízkymi, stavte na rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Viete, že zo Slovenska pochádzal najdlhšie slúžiaci vojak na svete? Týchto 10 nenápadných miest v sebe ukrýva skutočne prekvapivé príbehy
Niektoré z najzaujímavejších lokalít našej krajiny zostávajú pre väčšinu ľudí stále neobjavené.
Autor David Slovák
Foto David Slovák
Dátum
Turistická mapa Slovenska väčšinu návštevníkov láka na skvosty ako Čachtický hrad Alžbety Báthoryovej či Studňu lásky v Trenčíne. A hoci tieto lokality stoja za pozornosť, tentoraz vás vezmeme na 10 miest, ktoré často nie sú v hľadáčiku cestovateľov, no pre svoje nevšedné príbehy by sa doň určite mali dostať.
Keď sa povie atentát na Reinharda Heydricha, väčšina ľudí si predstaví Prahu a operáciu Anthropoid. Málokto však vie, že Jozef Gabčík, jeden z jej hlavných aktérov, pochádzal z malej obce Poluvsie pri Rajeckých Tepliciach.
Práve tam sa začal príbeh muža, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších osobností československého odboja počas druhej svetovej vojny. V obci dnes nájdete jeho rodný dom a oproti nemu aj pamätník, ktorý pripomína jeho odvahu. Aj z malej dediny môže vzísť človek, ktorý doslova zmení chod dejín.
2. Mojtín – rodisko vojaka, ktorý slúžil neuveriteľných 81 rokov
Ďalšie miesto je takisto spojené s významnou vojenskou osobnosťou, dokonca drží svetový rekord. V obci, ktorá bola kedysi známa najmä lyžiarom a turistom, dnes stojí socha miestneho rodáka Ladislava Škultétyho-Gábriša, ktorý bol najdlhšie slúžiacim vojakom na svete. V uniforme strávil neuveriteľných 81 rokov, zúčastnil sa 22 vojen a 256 bitiek. Vyslúžil si tým prezývku večný vojak.
O jeho charaktere veľa napovedá aj jeho pamätná veta: „Zlatky, ktoré mi chcete darovať, pošlite, prosím, mojim rodákom do pružinského Mojtína, nech za ne postavia kostol a školu, aby moji rodáci nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako som musel ísť ja.“
Len máloktorá socha na Slovensku sa stala takým obľúbeným fotografickým miestom ako anjel nad obcou Háj pri Turni nad Bodvou. Socha na miestnom cintoríne je známa najmä tým, ktorí videli film Za nepriateľskou líniou.
Tento 15-metrový polystyrénový monument tu po nakrúcaní zanechali filmári a o jeho osadenie sa medzi sebou obce doslova sporili. Napokon socha skončila práve v Háji, kde mali tvorcovia počas nakrúcania dielne.
4. Pamätník sviniam – najneobvyklejší pamätník na Slovensku
V Nových Zámkoch stojí možno jeden z najbizarnejších pamätníkov na Slovensku. Spoza brány Galérie Ernesta Zmetáka sa totiž na vás zo stĺpa pozerá niekoľko prasacích hláv. Kedysi stáli v areáli družstva vo Vrábľoch, z ktorého je už len ruina, a samotné dielo sa podarilo zachrániť vďaka Galérii mesta Bratislavy.
Mnohí domáci hovoria o pamiatke na mor ošípaných, no autor mal vraj oveľa jednoduchšiu myšlienku – dielo oslavuje svine, ktoré padli, aby ľudia mohli spokojne žiť.
5. Gbely – miesto, kde sa začal príbeh slovenskej ropy
Keď sa povie ropa, väčšina ľudí si predstaví Blízky východ alebo vysoké ceny na pumpách. Málokto však vie, že významná kapitola ropného priemyslu sa písala aj na Záhorí. Práve pri Gbeloch sa v roku 1913 podarilo navŕtať prvé významné ložisko čierneho zlata na území dnešného Slovenska.
Objav spôsobil doslova senzáciu a región sa na istý čas stal centrom ropného priemyslu na našom území. Vrt bol kopaný ručne a teraz už po ropnom boome zostalo len niekoľko spomienok. Príbeh tohto miesta však prekvapivo ukazuje, že aj Slovensko malo svoje vlastné „ropné zlaté časy“.
Existujú obce, ktoré zanikli vo vojne alebo po prírodnej katastrofe. Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom však postupne zabila priemyselná výroba. Práve tá v okolí spôsobila také znečistenie ovzdušia, že život v obci sa stal prakticky nemožným – vzduch bol plný jedovatých splodín a sneh tu býval čierny, plný popolčeka.
Obyvatelia sa postupne odsťahovali a dedina zanikla. Teraz na tomto mieste nájdete už len kostol, o ktorý sa starajú poslední pôvodní obyvatelia a ich rodinní príslušníci. Smutný dôkaz toho, že aj na Slovensku môžeme vidieť dôsledky ekologickej katastrofy na vlastné oči.
7. Krompachy – povstanie, ktoré predbehlo svoju dobu
V roku 1921 otriasli Krompachmi nepokoje robotníkov nespokojných s pracovnými a sociálnymi podmienkami. Pre malé prídely múky protesty prerástli do ozbrojeného konfliktu, pri ktorom zomrelo niekoľko ľudí.
Hoci sa o Krompašskom povstaní dnes hovorí menej ako o iných historických udalostiach, išlo o jednu z prvých väčších sociálnych vzbúr v novovzniknutom Československu. Pamätník tejto udalosti nájdete hneď vedľa železničnej stanice. Príbeh mesta tak pripomína, že dejiny netvoria len králi a generáli, ale aj obyčajní ľudia, ktorí bojovali za lepšie životné podmienky.
8. Drnava – obec, ktorá spojila Budapešť
Malá obec Drnava v Slovenskom krase je dôkazom toho, že aj nenápadné miesto môže zanechať stopu ďaleko za hranicami krajiny. Tunajšie železiarne patrili vo svojej dobe k svetovej špičke a boli v nich vyrobené železné komponenty na stavbu reťazového mosta v Budapešti.
Ten bol jedným z prvých mostov, ktoré spojili brehy mesta cez Dunaj, a zároveň sa stal symbolom jeho modernizácie. Dnes patrí k najfotografovanejším dominantám Budapešti. Spracovávalo sa tu dokonca aj železo z Anglicka, vďaka čomu sa s týmto miestom spája aj výroba legendárnych červených telefónnych búdok v Anglicku.
9. Slovenské opálové bane – miesto, kde sa vyťažil najväčší opál sveta
V kopcoch pri Červenici neďaleko Prešova sa nachádza lokalita, ktorá bola kedysi známa po celej Európe. Slovenské opálové bane boli po stáročia jediným významným zdrojom drahého kameňa na svete. Práve odtiaľto pochádzal aj jeden z najväčších opálov, aké boli kedy nájdené. Kameň dostal meno Harlekýn a stal sa svetovou senzáciou.
Baníci tu zostupovali hlboko pod zem v nádeji, že objavia ďalší vzácny drahokam. A hoci neskôr štafetu svetovej veľmoci v ťažbe opálu prebrala Austrália, návštevníci si aj dnes môžu časť podzemia prezrieť a predstaviť si obdobie, keď sa zo slovenských hôr vyvážali drahokamy do cisárskych dvorov celej Európy.
10. Hlboké – miesto, kde vznikala spisovná slovenčina
Malá obec Hlboké pri Senici zohrala v slovenských dejinách oveľa väčšiu úlohu, než by naznačovala jej veľkosť. Na miestnej fare sa stretával Ľudovít Štúr so svojimi spolupracovníkmi a práve tu sa odohrávali diskusie, ktoré viedli ku kodifikácii spisovnej slovenčiny.
Budova fary sa tak stala jedným z najvýznamnejších miest slovenského národného obrodenia a dodnes by mala byť povinnou zastávkou nielen pre všetkých maturantov. Iba pár krokov od fary sa nachádza pamätná izba J. M. Hurbana či jeho mohyla.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
