Na návšteve našich obcí: 6 výletov po severnom Slovensku
V druhej časti nášho štvordielneho seriálu o zaujímavých slovenských obciach sme zaostrili na skryté turistické možnosti severného regiónu.
Zdieľať
17. 6. 2022;Autorka: Laura Bilíková, Foto: Shutterstock
Rozmýšľate, kam na výlet? Zažite cez voľné dni či víkendy krásu domoviny. Pekné miesta aj miestne kuriozity, k tomu „fruštik“ pod holým nebom alebo čerstvé „gandze“ (bryndzové halušky). Veľa poetických zážitkov totiž nájdete aj na našom Slovensku, dokonca v nenápadných obciach.
Severné Slovensko – miesto, kde sa stretávajú naše najvyššie hory a írečitosť slovenčiny. No okrem prírodných krás sa severné Slovensko môže pochváliť aj kultúrnymi pamiatkami, ktoré vás popri turistických chodníčkoch nadchnú. My odporúčame navštíviť týchto 6 zaujímavých obcí.
V obci Vlachy, medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, vám miestne pamiatky poskytnú rozmanité možnosti, ako spoznať kúsok histórie. Priamo v obci sa nachádzajú pozostatky renesančného Kaštieľa Vlachy, pochádzajúceho zo 16. storočia. Okrem toho v tejto dedine nájdete aj približne 150-ročnú kováčsku dielňu, založenú okolo roku 1860. Dnes sa v nej ukrýva časť z pôvodného vybavenia.
Po hodinách dejepisu vo Vlachoch sa môžete zabaviť aj aktívnejšie. V prípade, že si chcete horúce leto vychutnať pri vode, na skok máte Liptovskú Maru i vodnú nádrž Bešeňová.
Dedina preslávená vďaka svojmu úspešnému termálnemu parku, ktorý je skvelou voľbou pre všetky generácie. Nechýbajú zábavné atrakcie pre najmladších či relaxačné zóny pre tých, ktorí potrebujú patričnú dávku oddychu.
Ak však chcete ušetriť pár eur, spoznajte Bešeňovú z inej stránky: spravte si nenáročný výlet a navštívte lokálny minerálny prameň či turisticky ľahko prístupné travertínové bralo. Odmenou za výstup bude krásny výhľad na dolný Liptov.
Ak obľubujete letné dni plné pohodovej turistiky, vyberte sa napríklad na Ostrý vrch, ktorý sa nachádza priamo nad dedinou. Nenáročnú prechádzku lemuje krížová cesta, na vrchole stojí kaplnka.
Štefanov nad Oravou však ponúka aj inú vzácnosť: v dedine nájdete pôvodné zvonice, postavené na základe Ohňového patentu Márie Terézie z roku 1951, a tak si prechádzku z Ostrého vrchu môžete predĺžiť aj o exkurziu pamiatok priamo v dedine.
Pri hraniciach s Poľskom objavíte obec Klubina, ktorej územie bolo obývané už Slovanmi a patrí k najstarším obciam v bystrickej doline. Návštevu Klubiny odporúčame najmä milovníkom prírody a turistiky.
Ak sa chcete vybrať na prechádzku aj s malými deťmi, odporúčame prírodnú rezerváciu Klubinský potok, kde objavíte aj niekoľko chránených rastlín. Navyše, táto trasa je dobre zvládnuteľná aj s kočíkom.
Výlet, už bez kočíka, ale stále nenáročný pre celú rodinu, oceníte aj na najvyšší vrch Kysuckých Beskýd, Veľkú Raču. Na vrchole sa môžete pokochať výhľadom na Roháče či Malú Fatru, ale aj Babiu horu či Poľsko. Navyše, k našim poľským susedom to máte odtiaľto naozaj len na skok – krok od vrcholu Veľkej Rače sa nachádza hranica.
Nenápadné Tapešovo toho ukrýva viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. „Tapešovo trail” a jeho lesné cestičky ocenia najmä horskí (a odvážnejší) cyklisti, preto je ideálnym miestom pre všetkých milovníkov bicyklov a dobrodružstva.
Ak preferujete pešiu túru, z Ťapešova môžete vyraziť aj ďalej smerom na vysielač Magurka. Na mieste vás čaká výhľad na Vysoké i Nízke Tatry. Nič zložité, iba jednoduchosť a krása slovenskej prírody. A ak vám po všetkých fyzických aktivitách vyhladne, zbehnúť môžete do miestnej syrárne.
Bukovina situovaná v Liptovskej kotline verne poslúži ako smerovník pre vaše budúce dobrodružstvá. Či už máte namierené objavovať prírodné krásy alebo si skôr chcete oddýchnuť v okolí pokojnej Liptovskej Mary, táto dedinka je výbornou voľbou, keď hľadáte dostupný nocľah.
Okrem toho Bukovina skrýva historický poklad – roľnícku usadlosť z 19. storočia, ktorej súčasťou je súbor ľudových objektov. Zastavte sa na svojich cestách aj v málo navštevovanej obci a zažite nádych tradičnej kultúry na vlastnej koži.
Nezabudnite, že k svojmu O2 SMART Paušálu môžete získať extra dáta na navigačné appky Google Maps alebo Waze a budete mať istotu, že sa na žiadnom výlete nestratíte.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Prichádza leto, čas dobrodružstiev. Dovolenky pri mori sú lákavé, ale pekné počasie a voľný čas sa vždy oplatí využiť aj na spoznávanie domoviny. Skvelé zážitky a rôzne kuriozity totiž na Slovensku nájdete často aj v na prvý pohľad nenápadných obciach.
Pripravili sme preto pre vás štvordielny cestovateľský seriál, v ktorom sa vydáme spoznávať prírodné krásy a kultúrne pamiatky všetkých slovenských regiónov. Začíname na západnom Slovensku, ktoré môžete spoznávať cez týchto 7 tipov na výlet
Dajú sa navštíviť kultúrne pamiatky z celého Slovenska za jeden deň? V Podolí áno. Nenápadná dedinka neďaleko Čachtíc sa pýši rozsiahlou expozíciou zmenšených verzií hradov a zámkov, ktoré si môžete prezrieť vo vyhľadávanom Parku miniatúr.
V zbierke nájdete viac ako 80 pamiatok, vďaka čomu môžete spoznať históriu a naše slovenské kultúrne dedičstvo na jednom mieste. Výlet je skvelou voľbou pre rodiny so zvedavými deťmi aj pre každého, kto sa zaujíma o krásy Slovenska. Ak budete mať po kultúrnom programe chuť na adrenalínovú dávku, môžete sa v Podolí ísť vyjašiť na paintball.
Obec Horovce na pomedzí Púchova a Ilavy je ako stvorená na príjemnú a jemne netradičnú prechádzku. V jej blízkosti nájdete prírodné zobrazenie štátneho znaku Slovenskej republiky.
Originálnu kuriozitu nevytvorila príroda sama, zážitok pre návštevníkov vznikol špeciálnym usporiadaním stromov. Ak máte chuť pokračovať nenáročnou turistikou, neďaleko nájdete viaceré možnosti na prírodné prechádzky. Skúste sa napríklad prejsť náučným chodníkom okolo Červenokamenského bradla alebo zájsť až k veľkolepej zrúcanine hradu Vršatec.
Pre milovníkov histórie alebo pre rodiny s deťmi môže byť skvelým výletom návšteva obce Slavnica. Objavíte tam výnimočné letecké múzeum so širokou zbierkou historických lietadiel, ktoré si môžete pozrieť v príjemnom prostredí na čerstvom vzduchu.
O prevádzku múzea sa stará aktívny Aeroklub Dubnica nad Váhom, ktorý často pripravuje najrôznejšie podujatia a kurzy. Ak vás zaujíma svet nad oblakmi, pred výletom si pozrite web aeroklubu, nech vám zaujímavé udalosti neuniknú. Na mieste nechýba ani možnosť občerstvenia, vďaka čomu môže byť výlet do Slavnice výborným celodenným programom.
Neďaleko Senca, v srdci Kostolnej pri Dunaji sa ukrýva chránené miesto pre sibírske tigre. Oáza pokoja a bezpečia poskytuje exotickým zvieratám dôstojný spôsob života. Areál zodpovedá potrebám a prirodzenému prostrediu tigrov ussurijských sibírskych.
Za záchranou zvierat stojí občianske združenie Oáza sibírskeho tigra, ktorému záleží na tom, aby zvieratá netrpeli a žili dôstojný zvierací život s patričnou dávkou starostlivosti a lásky. Vstupné do areálu je za dobrovoľný príspevok, návštevníci však musia dodržiavať pravidlá v záujme ochrany tigrov.
Ak sa niekedy vydáte objavovať krásy Záhoria, nepriehliadnite obec Oreské. V jej blízkosti nájdete rovno niekoľko zaujímavosti. Napríklad obrovský miléniový kríž svojou veľkosťou zaujme oko každého okoloidúceho a je výnimočným pútnickým miestom. V objatí prírody a s nádhernými výhľadmi môže byť príjemnou prestávkou na dlhej ceste. O kúsok ďalej sa nachádza Kaplnka svätého Víta z roku 1972.
Ak vás sakrálne pamiatky príliš nelákajú, máme pre vás tip na ďalšiu prechádzku. Vydajte sa k architektonicky zaujímavej rozhľadni Lipky, ktorá pripomína vežu a z ktorej si užijete výhľady na nádhernú prírodu.
Ako už napovedá samotný názov dedinky, najvýznamnejšou pamiatkou obce Kostoľany pod Tribečom je predrománsky Kostol sv. Juraja približne z 9. storočia, ktorý je jednou z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku.
O niečo ďalej sa nachádza aj opustený kaštieľ v Horných Lefantovciach či nádherná zrúcanina Oponického hradu. Mnohých turistov, samozrejme, lákajú aj prírodné krásy Ponitria, navštíviť sa dá napríklad vrch Svinec alebo Jelenská gaštanica.
Oddych a kúpanie na priehrade vo Veľkých Chlievanoch
A na záver máme aj niečo pre milovníkov horúcich letných dní. Kúsok od Bánoviec nad Bebravou sa nachádzajú Veľké Chlievany, kde sa môžete ísť schladiť do priehrady Haláčovce. Vodná nádrž predstavuje príjemnú oddychovú zónu s možnosťou nenáročných športov.
Haláčovce sú ideálnou voľbou pre všetky vekové kategórie, areál je dokonca vhodný aj pre rodiny s kočíkom. Pridanou hodnotou je aj pekný výhľad, z hrádze za pekného počasia jasne vidieť Inovec aj Považský Inovec.
Nezabudnite, že k svojmu O2 SMART Paušálu môžete mať extra dáta na navigačné appky Waze alebo Google Maps a istotu, že vždy pohodlne trafíte do cieľa svojho výletu.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
