Príroda na skok z mesta. Kam ísť na turistiku počas výletu do Košíc?

Namiešajte si výlet do Košíc kombináciou mestských zážitkov a spoznávaním okolitej prírody.

Po uvoľnení opatrení si na návštevu Košíc určite rezervujte viacero dní, pretože nielen mesto, ale aj jeho okolie ponúka nekonečne veľa možností. Pri spoznávaní centra tak budete mať dosť času aj na turistiku v malebnej prírode Košického kraja. 

Na noc do Košíc? Poradíme vám, v ktorých ikonických hoteloch prespať

Urobte si výletnú základňu v meste, oddýchnite si v niektorom mestskom parku, spoznajte najväčšiu botanickú záhradu na Slovensku či lesné traily na Bankove a určite sa vydajte aj na niektorý z týchto jednodňových výletov.

Nejde len o prvoplánové turistické trasy, môžete sa tešiť na tiché prírodné chodníčky či pôsobivé súkromné výhľady. A, samozrejme, nezabudnite si zbaliť vhodnú obuv.

Výber ubytovania je dôležitý. Ako si vybrať výletnú základňu?

Ak si chcete počas výletu do Košíc každý deň užiť iný kút prírody alebo mestskej zelene, ubytujte sa v niektorom z lokálnych hotelov, ktoré vám dovolenku spríjemnia nielen strategickou polohou, ale aj ponukou jedál alebo oddychov vo welness centre.

Hotel Bristol sa nachádza neďaleko Staničného námestia, takže ak prídete do Košíc bez auta, budete mať spoje na cestu za dobrodružstvom mimo mesta hneď poruke.

V Hoteli Roca si zasa môžete požičať bicykle na brázdenie mestalesné traily nad ním. Zlatý Dukát ponúka famóznu kuchyňu a skvelý servis, pre luxusný relax navštívte Hotel Yasmin s wellnessom, ktorý sa nachádza len päť minút od Hlavnej ulice.

Z doliny do doliny – rozhľadňa Kloptaň

Keď sa ubytujete a skamarátite s mestom, príde čas spoznávať okolie. Začneme netradičnou túrou, ktorá sa nekončí návratom na štart, ale zoberie vás z jednej doliny do druhej cez jednu z najkrajších rozhľadní na východnom Slovensku. Kloptaň (1153 m n. m.) sa nachádza na slávnej červenej značke Cesty hrdinov SNP a je centrom národnej prírodnej rezervácie s plochou 27 hektárov.

Ak ste na výlete bez auta, sadnite na košickej stanici na autobus do Medzeva, odkiaľ sa na Kloptaň dostanete po modrej alebo žltej značke. Užívajte si výhľady na Hnilecké vrchy a čarokrásne okolie Medzeva a Vyšného Medzeva. Okolité lesy nezvyknú byť plné turistov a môžete si v nich užiť skutočnú intimitu s prírodou a zabudnúť na všetky záťaže rušného pracovného života.

Na Kloptani sa tí odvážni môžu vyštverať cez dva rebríčky na najvyšší stupienok rozhľadne a ponoriť sa do výhľadu na kopce Volovských vrchov – Kojšovskú hoľu a Zlatý stôl. Za priaznivého počasia dovidíte aj na Vysoké Tatry alebo zdanlivo až do nekonečna.

Reštaurácia Med Malina na Hlavnej ulici

Na vrchu nezabudnite utužiť kamarátske vzťahy alebo rodinnú pohodu obloženými chlebíčkami a načerpať energiu na zostup. Pred zostupom si zistite odchody vlakov z Mníška nad Hnilcom do Košíc, kam vás z Kloptaňa privedie zelená značka a krásne vidiecke scenérie.

Po celodennom výlete budete myslieť už len na to, ako potešiť svoj žalúdok. Našťastie nemusíte zo stanice chodiť ďaleko, odporúčame odmeniť sa borščom a kapustovo-hríbovými pirohmi v Med Malina na Hlavnej ulici. Zaslúžite si to.

Alternatívny pohľad na Ružín z Napoleonovho klobúka

Každý z Košíc a ich širšieho okolia pozná Sivec – legendárny vrch, odkiaľ vyzerá Ružínska priehrada ako veľký bazilišok. Pravdou však je, že sa tento vrch v celej jeho kráse bez tlačeníc dá vychutnať len málokedy, keďže tu vždy niekoho nájdete.

Prezradíme vám však alternatívu, ktorú pozná len málokto. Vrch Napoleonov klobúk, známy aj ako Holica či Líščí vrch, sa nachádza po pravici Sivca a ponúka iný pohľad na riečne meandre Ružína. Chodník na tento výhľad síce neoznačuje žiadna farba, no dostanete sa sem pomerne ľahko.

6 zážitkov, za ktoré vás budú deti po výlete do Košíc milovať. Super, chcem si prečítať viac

Vyberte sa z obce Malá Lodina na vedľajšiu lúku a rovno hore, v prípade potreby použite mapy alebo radu lokálnych obyvateľov. Výstup na Napoleonov klobúk trvá pomerne krátko, približne 40 minút, no pripravte sa na poriadny stupák. Výsledok však vždy stojí za to.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by DOBRÉ ČASY® (@dobrecasy)

Piknikujte, zahrajte si karty alebo strávte čas hlbokou konverzáciou so svojimi najbližšími s výhľadom na riečne esíčka, Ružínsky viadukt a vlaky strácajúce sa v neďalekom tuneli.

Po návrate do Košíc odporúčame spečatiť krásny výlet dúškami remeselného piva a burgerom vo vychýrených Dobrých časoch na Čajkovského ulici neďaleko Staničného námestia.

Po stopách historických Rudníckych kúpeľov

Obec Rudník je mekkou letných aktivít, najmä kúpania v miestnom kaolínovom lome s tyrkysovou vodou, a na vašom výlete sa môže stať aj zdrojom historických príbehov, o ktorých ste predtým netušili.

Rudník je jedným z tých miest, na ktoré sa jednoducho nezabúda. Na ceste za kostolíkom sa na miestnych tabuliach zoznámite s históriou obce, úzko spojenou s liečivými prameňmi, ktoré v minulosti využívali slávne Rudnícke kúpele na liečenie reumy, astmy a pohybových ochorení.

Kúpele zanikli počas druhej svetovej vojny, keď ich najskôr ovládlo fašistické Maďarsko a vojaci šípových krížov Ferenca Szálasiho, tzv. nyilašovci, tu vybudovali muničný sklad, ktorý neskôr partizáni vyhodili do vzduchu. Dnes tu nájdete už len základy a informačnú tabuľu o tomto divokom príbehu.

Ak máte chuť si túru ešte predĺžiť, do Košíc sa môžete vrátiť aj pešo priamo od kúpeľov po zelenej značke. Návrat do mesta oslávte v pivovare Hostinec najlepšími fish & chips v meste. Levočský dom, v ktorom pivovar sídli, sa považuje za historicky prvú krčmu na Slovensku, takže po výlete v horách nad Rudníkom aj touto aktivitou elegantne nadviažete na historickú tematiku výletu.

Jednou nohou v Maďarsku. Pohraničná túra na Skárošskú vyhliadku

Slanské vrchy sú stelesnenou divočinou len na skok od Košíc. Odbočte na výpadovke na Krásnu a pokračujte cez Slanec až do mystickej obce Slanská Huta. Ak sa vám podarí prísť v čase, keď pomedzi vetvy slanských lesov zosadá hmla, na chvíľu stratíte prehľad o tom, v akom ste storočí.

Príjemná a nie veľmi náročná túra vás za pomoci mapiek zavedie cez stanovištia Malý a Veľký Milič až na Skárošskú vyhliadku. Na týchto chodníčkoch stretnete len zopár turistov, a tak sa tu v tichosti môžete prechádzať jednou nohou v Maďarsku a druhou doma.

Skárošská vyhliadka sa nachádza vo výške 795 m n. m. na okraji prírodnej rezervácie Marocká hoľa a za jasného počasia z nej dovidíte až na tatranské štíty. Nezabudnite si zbaliť občerstvenie do dózičiek a čaj do termosky, na chvíľu sa zastavte a s priateľmi či rodinou si užívajte výhľady a skvelú spoločnosť.

Keď sa po slanských dobrodružstvách vrátite späť do civilizácie, odmeňte sa večerou vo fantastickej reštaurácii Villa Regia s takmer 20-ročnou históriou. Šéfkuchár vám ochotne poradí pri výbere jedla aj kvalitného vína.

Na záver máme pre váš ešte jeden tip. Ak sa do Košíc chystáte aj s bicyklom, v tomto článku nájdete odporúčania domácich na overené mestské aj mimomestské trasy. 


Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


6 smartfónov, ktoré perfektne odzrkadľujú aktuálne technologické trendy

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac