7 menej známych miest v okolí Zvolena, ktoré sa oplatí vidieť

Nenapádne atrakcie hodné povšimnutia, o ktorých vedia väčšinou iba rodáci.

V okolí Zvolena je čo pozerať. Priamo nad mestom sa čnie Pustý hrad, jeden z najväčších stredovekých hradov v Európe alebo “novší” Zvolenský zámok, postavený Ľudovítom I. podľa vzoru talianských mestkých hradov.

Pár kilometrov od mesta milovníkom prírody učaruje Badínsky prales. Priaznovcom kultúry, histórie a pamiatok zase učaruje Vígľašský zámok (na titulke), či pamiatky zapísané na zozname UNESCO – drevený artikulárny kostol v Hronseku (jediný svojho druhu na Horehroní) alebo romantická Banská Štiavnica.

No ak máte chuť zísť z najfrekventovanejších turistických trás a pozrieť si atrakcie, ktoré poznajú väčšinou len rodáci, máme pre vás niekoľko odporúčaní na nenápadné miesta hodné povšimnutia:

Panónsky háj Gavurky

Pod pojmom pasienok si dnes väčšina ľudí predstaví šíru trávnatú lúku bez stromov a krov. V dávnych dobách však existovali i pasienky, ktoré mali formu riedkych, najmä dubových hájov. Na Slovensku sa z týchto pasienkových (tzv. panónskych) hájov zachovalo len veľmi, veľmi málo. Najväčší z nich sa rozkladá medzi obcami Dobrá Niva a Sása v okres Zvolen. Jeho meno je Gavurky.

Toto čarovné miesto, plné prastarých 200 až 400-ročných košatých dubov, je ideálnou výletnou destináciou pre všetkých, ktorí milujú pokoj a lesné ticho narúšané iba vtáčím štebotom. Majestátne koruny stromov stáročiami sformované do najrôznejších tvarov podnecujú predstavivosť a nabádajú k zvečneniu početných pôsobivých scenérií.

Háj Gavurky je domovom mnohých vzácnych druhov vtáctva, hmyzu a iných živočíchov, vďaka čomu ho navštevujú nielen turisti, ale aj domáci a zahraniční prírodovedci. Lokalita je zapísaná v zozname chránených území európskeho významu.

Mäsiarsky bok

Medzi Krupinou a obcou Babiná sa na ploche viac ako 120 hektárov rozkladá národná prírodná rezervácia Mäsiarsky bok. Rezervácia predstavuje prekrásne spojenie starého a takmer nedotknutého lesa so zaujímavými skalnými bralami, rozsiahlymi kamennými moriami (tzv. sypané bralá) a zurčiacou bystrinou Krupinica. Lokalita je prístupná po značkovanom turistickom chodníku z mesta Krupina alebo zo železničnej stanice Babiná.

Turovský vodopád

Krásny, 15 metrov vysoký vodopád vytvorený na bezmennom prítoku potoka Turová, sa zvykne nazývať rôznymi menami. Možno ho nájsť pod označením Turovský vodopád, Skalný vodopád alebo, ako vravia miestni, vodopád Padalo. Táto prírodná pamiatka je vo všeobecnosti veľmi málo známa, nenachádza sa ani na niektorých turistických mapách. Jej návšteva však rozhodne stojí za to. Vodopád sa ukrýva v pôsobivej kaňonovitej doline a vedú k nemu dva turistické chodníky z obce Turová.

Čertova skala

Nevšedný a v strednej Európe celkom ojedinelý prírodný útvar zvaný Čertova skala sa nachádza v prírodnej rezervácii Boky, v katastri obce Budča. Ide o sploštenú sopečnú bombu zasadenú na okraj strmého skalného brala. Balvan s objemom asi 5 metrov kubických je s podkladom spojený len veľmi malou plochou, vďaka čomu pôsobí vratko, toto spojenie je však pevné a podľa geológov v najbližších stáročiach nehrozí, že by sa narušilo.

K balvanu sa viaže povesť, ktorá vraví, že ho chcel kedysi čert zhodiť na obyvateľov obce Budča, ale zastihol ho denný svit a kameň mu vypadol z pazúrov a pristál na neďalekom kopci.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

K Čertovej skale vedie náučný chodník začínajúci pri obci Budča v smere na Žiar nad Hronom. V okolí skaly sa nachádzajú i ďalšie pozoruhodné skalné útvary, napríklad skalné hríby v počiatočných štádiách vzniku. Zaujme i hojný výskyt prastarých 200-ročných dubov cerových, pre ktoré je toto územie severnou hranicou ich rozšírenia.

Stredoveký kostolík v Zolnej

Na okraji kedysi samostatnej obce, dnes zvolenskej mestskej časti Zolná, sa na svahu skvie prekrásny ranogotický kostolík z 13. storočia. Je to určite jedna z najstarších a najromantickejších stavieb celého regiónu.

Spoločne s kostolíkom v Čeríne, Hornej Mičinej či Ponikách, patrí tento svätostánok do špecifickej, nesmierne hodnotnej skupiny malých stredovekých vidieckych kostolíkov Zvolenskej kotliny. Stavba, sa okrem pôsobivého zovňajšku, hrdí i nádherným interiérom so vzácnymi stredovekými freskami vytvorenými talianskymi majstrami. Kostolík sv. Matúša v Zolnej, ako významnú kultúrno-historickú pamiatku Slovenska, navštívil v roku 2000 aj britský princ Charles.

Krupinské bralce (Štangarígeľ)

Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí mesta Krupina je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, pričom niektoré dosahujú výšku až 6 metrov.

Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí.

Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po značkovanom turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov.

Vodopád Bystré

Vodopád Bystrého potoka (alebo Vodopád Bystré) je chráneným prírodným výtvorom nachádzajúcim sa v oblasti Podpoľania, v katastri mesta Hriňová. Vodopád je vysoký viac ako 20 metrov, vďaka čomu sa radí k najväčším na Slovensku. Najjednoduchší prístup k nemu je z Hriňovej či od chaty Poľana.

Ak máte ďalšie nápady alebo fotografie z krásnych miest v okolí Zvolena, budeme radi, ak nám ich pošlete do komentárov na našej facebookovej stránke Sóda.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac