Most na hranici dvoch či troch krajín? Máme niekoľko naozaj výnimočných

Každý vie, že na Slovensku máme toho na obdivovanie viac než dosť. Tu je výber tých najzaujímavejších mostov, ktoré nám naša krajina ponúka.

Po celom Slovensku je postavených viac ako 23 tisíc mostov. Nájdu sa medzi nimi architektonické skvosty, ktoré neodmysliteľne patria k panorámam miest, storočné kamenné mosty týčiace sa nad roklinami, alebo mostíky opradené legendami v parkoch. Vybrali sme spomedzi nich pár starých aj nových, ktoré sú niečím výnimočné.

Most Apollo, Bratislava

Zdroj: Flickr, Autor: CC License 2.0: depe1

Ešte donedávna mu patril titul najnovšieho mostu v Bratislave, dnes mu ho vzal nanovo postavený Starý most. Most svojím oblúkom, ktorý sa týči do výšky 36 metrov, pripomína autrálsky Harbour Bridge v Sydney.

Most podopriera 20 pilierov, celková dĺžka premostenia je 835 metrov, z toho 517 metrov meria jeho hlavná časť. Tento architektonický skvost váži 5240 ton. Most Apollo po trojročnej výstavbe slávnostne otvorili v roku 2005.

Bol ocenený mnohými cenami, napríklad v roku 2006 sa na Slovensku stal Stavbou roka v kategórii Mostné stavby. Bol nominovaný odborníkmi Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo spolu s ďalšími štyrmi najlepšími stavbami sveta na prestížnu cenu Opal Awards v roku 2006. Túto cenu ako jediná európska stavba aj získal.

Most Slobody, Devínska Nová Ves-Schlosshof

Zdroj: súkromný archív Gavin Shoebridge

Verejnosti viac známy aj pod pseudonymom Most Chucka Norrisa. Cyklomost spájajúci bratislavskú mestskú časť Devínska Nová Ves s rakúskym zámočkom Schlosshof a neďalekými dedinkami Marchegg, Markthof, Engelhartstetten a mestečkom Hainburg an der Donau.

Jedinečný projekt, ktorý sa veľmi dlho pripravoval, no tento most sa stal skutočnosťou až v roku 2012. Spojil dve krajiny a umožnil cyklistom objavovať mnohokilometrové cyklotrasy Dolného Rakúska alebo sa na bicykli vybrať rovno do centra Viedne.

Projekt bol financovaný z fondov Európskej Únie. Most prechádza vzácnym chráneným územím siete Natura 2000, čo je označenie pre územia Európskeho významu. Preto pri jeho výstavbe museli byť dodržiavané mimoriadne prísne opatrenia. Zaujímavosťou je, že v tomto mieste už most v minulosti stál.

Bolo to ešte za vlády Márie Terézie. Pri výstavbe mosta, ktorý stojí presne tam, ako ten pôvodný, boli nájdené pozostatky mostného násypu i pôvodné pilóty. Tieto časti sa nezničili, ale terajší most bol postavený tak, že vedie ponad tieto historické pozostatky.

V jeho najvyššej časti nad riekou Morava meria 21,5 metra a nad zemou sa nachádza vo výške 12,5 metra. Celý most je dlhý 751 metrov. Váži 593 ton. Počas záplav v roku 2013 musel byť na nejaký čas z bezpečnostných dôvodov uzatvorený.

Chmarošský viadukt, Telgárt

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: www.shutterstock.com

Nepochybne sa zaraďuje medzi najkrajšie slovenské technické stavby. Keď sa naň pozeráte, máte pocit, ako keby ste sa nachádzali niekde vo švajčiarskych Alpách a nie na Slovensku. Je historicky prvým železničným oblúkovým mostom v Československu.

Nachádza sa pod Kráľovou hoľou na železničnej trase medzi Červenou skalou a Margecanmi. Je vďačným fotografickým objektom pre turistov.

Zemný most Pokuty, Ostrý Grúň

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Pavel Budáč
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Pavel Budáč

Dvojoblúkový kamenný most ukrytý v horách v katastri obce Ostrý Grúň je jedným z posledných reliktov zaniknutej lesnej železničky, ktorá sa v minulosti kľukatila Kľakovskou dolinou. Približne 30 kilometrov dlhá železnička vybudovaná v 20. rokoch 20. storočia slúžila na zvážanie dreva z lesov pohoria Vtáčnik.

V prevádzke bola asi 40 rokov. Most v lokalite Pokuty je najzaujímavejšou a ďaleko najzachovalejšou pamiatkou na tejto trase. Pôsobivá konštrukcia z prírodného kameňa preklenujúca starý lesný chodník a zurčiacu bystrinu vytvára spoločne s okolitou prírodou priam čarovnú scenériu.

Most Márie Valérie, Štúrovo-Ostrihom

Autor: License CC-BY-2.0, Peter Köves
Zdroj: Flickr, Autor: License CC-BY-2.0, Peter Köves

Bol postavený už v roku 1895. Most je nasmerovaný tak, aby cesta do centra Ostrihomu bola pre dopravu čo najkratšia. Ustupujúce nemecké vojská ho v roku 1944 vyhodili do vzduchu a zrekonštruovaný bol až po 57 rokoch. V prevádzke je opäť od októbra 2001. Most leží na 1718-tom riečnom kilometri Dunaja. Celková dĺžka premostenia je 509 metrov.

Most sv. Gottharda, Leles

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Daniela Tomášiková

Juhoslovenská obec Leles je známa najmä vďaka starobylému premonštrátskemu kláštoru. Okrem tohto kláštora sa tu však nachádza ešte ďalšia veľmi vzácna pamiatka – 70 metrov dlhý gotický most zo 14. storočia. Romantický, históriou dýchajúci most je pravdepodobne najstarším na území Slovenska.

V minulosti pod ním tieklo dnes už mŕtve rameno rieky Tisa. V 18. storočí naň mnísi z leleského kláštora umiestnili sochu sv. Gottharda, ktorá stavbe dala meno. Po nástupe komunizmu bola táto socha odstránená. Most sv. Gottharda dnes predstavuje turistickú atrakciu, miesto vhodné na prechádzky a oddych.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Kamenný most, Spišský Hrhov

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ing.Mgr.Jozef Kotulič

Oblúkový most, ktorého predchodcom bol drevený zo 17. storočia. Ten kamenný vybudovali na začiatku 19. storočia. Má dĺžku štyridsať metrov a desať metrov je široký. Patril k historickej trase z Levoče do Spišského Podhradia.

Dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu, i keď sa pri jeho stavaní absolútne nerátalo s tým, že po moste niekedy prejde auto, či iný motorizovaný dopravný prostriedok, okrem konského povozu. No dnes po ňom bežne jazdí doprava i poľnohospodárske stroje a stále je vo vynikajúcej kondícii. Úspešne dokonca odolal niekoľkým povodniam.

Dialničný most, Považská Bystrica

Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki

Taktiež nazývaný aj Estakáda Považská Bystrica je ďalším architektonickým mostným skvostom Slovenska.

Stavba mosta výrazne odľahčila dopravu v meste. Je súčasťou dialnice D1.V roku 2010 získal ocenenie Stavba roka. Je najdlhším dialničným mostom na Slovensku a raritou je, že je prvým diaľničným mostom na Slovensku, ktorého nosná konštrukcia nesie celý diaľničný profil.

Kolonádový most, Dolný Kubín

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: יעקב

Jedinečnou stavebnou pamiatkou mesta Dolný Kubín je drevený kolonádový most nad riekou Oravou vybudovaný v 90. rokoch 20. storočia. Most spájajúci sídlisko Bysterec so Starým mestom je raritou v celoslovenskom i stredoeurópskom meradle, preto nečudo, že ide o jednu z najvyhľadávanejších a najfotografovanejších atrakcií mesta.

Lanový most cez rieku Latorica

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk

Nie, nie ste uprostred dažďového pralesa v Amazónii ale na Slovensku. Nad riekou Latorica medzi obcami Boťany a Ptrukša sa nachádza zaujímavá rarita – približne 50 metrov dlhý a približne jeden meter široký visutý most pripomínajúci nebezpečné lanové mosty z dobrodružných filmov.

Most spájajúci regióny Použie a Medzibodrožie postavili Ptrukšania v roku 1968. Od svojho vzniku až dodnes slúži obyvateľom okolitých obcí ako skratka do Čiernej nad Tisou (v smere z Použia) či do susednej Ukrajiny (v smere z Medzibodrožia).

Okrem toho však predstavuje i obľúbenú turistickú atrakciu vyhľadávanú najmä cykloturistami, a to nielen domácimi, ale aj zahraničnými – v oblasti sa totiž stretávajú tri štáty – Slovensko, Ukrajina a Maďarsko. Lanový most sa pri prechode nemálo hojdá, čo môže niekomu výrazne zvýšiť hladinu adrenalínu, napriek tomu je však bezpečný.

Drevený krytý most, Štefánska Huta

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Lubo Cmorej

Drevený krytý most nad riekou Hornád, ktorý spája obec Kluknava s osadou Štefanská Huta, je prevzácnou technickou pamiatkou, jedinou svojho druhu na Slovensku (resp. jedinou, ktorá sa zachovala – v minulosti bolo podobných mostov v našej krajine viac). Postavili ho v roku 1832 pre potreby mediarskeho podniku v Štefanskej Hute.

Most je 27 m dlhý a 3,5 m široký. Návštevníka zaujme svojim ojedinelým technickým riešením. Pamiatka dokumentujúca majstrovstvo starých spišských tesárov dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.

Premávať však po nej môžu iba osobné autá. Ako perličku možno spomenúť, že v roku 2000 bola vydaná poštová známka, na ktorej bol kluknavský most vyobrazený, pričom táto známka získala v nasledujúcom roku tretie miesto v ankete o najkrajšiu slovenskú známku.

Kolonádový most, Piešťany

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Lukáš Zenka

Kolonádový, alebo tiež Sklený most spájajúci mestské centrum Piešťan s Kúpeľným ostrovom predstavuje vrchol funkcionalistickej architektúry na Slovensku a i v celosvetovom meradle sa považuje za unikát. Vďaka svojim 156 metrom je zároveň najdlhším krytým mostom na Slovensku.

Postavili ho začiatkom 30-tych rokov 20. storočia podľa návrhu architekta Emila Belluša. Pri vstupe na most zo strany od mestského centra sa nachádza bronzová socha barlolámača – známy symbol piešťanských kúpeľov a mesta Piešťany vôbec. Ozdobou mostu sú lepty do skla zhotovené podľa návrhu Martina Benku, jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov. (Dnes sú tu kvôli hrozbe zničenia vandalmi umiestnené iba kópie.)

Historickou perličkou je, že vtedajší technický vedúci kúpeľov Filip Hanic s nasadením vlastného života zachránil z na zánik odsúdeného mosta originály Benkových lept. V roku 1956 bol Kolonádový most obnovený podľa pôvodného projektu. Dnes slúži ako miesto prechádzok s krásnym výhľadom na rieku Váh a priľahlé časti Piešťan. Autá po ňom nepremávajú.

Ak máte ďalšie tipy na zaujímavé mosty na Slovensku, budeme radi ak nám o nich dáte vedieť na našom Sóda Facebooku.

 

Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii: Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti

Aby priblížila udalosti Novembra 89 mladým ľuďom, pustila sa do vydania komiksovej série Nežný komiks.

Jana H. Hoffstädter založila malé vydavateľstvo, v ktorom vydáva knihy pre deti a mladých ľudí. Spracúva aj témy, o ktorých sa často nedokážu rozprávať ani dospelí. Porozprávali sme sa s ňou, prečo sa rozhodla vydať sériu komiksov Nežný komiks, ktorých vydanie podporila aj spoločnosť O2.

Sympatická vydavateľka nám prezradila, ako tento projekt vznikal aj ako si ona spomína na novembrové udalosti.

Prečo je potrebné hovoriť o Nežnej revolúcii? Opýtali sme sa autorov Nežného komiksu, ktorý chce November 89 priblížiť mladým ľuďom.

V rámci tvojho vydavateľstva vznikajú aj knižky o zložitých témach ako smrť, cesta na svet, tolerancia k inakosti a teraz aj Nežná revolúcia. Prečo si sa pustila práve do týchto tém?

Nie je to môj špecifický zámer, témy ku mne jednoducho prichádzajú samy. Sú to pre mňa úplne prirodzené veci, o ktorých sa chcem baviť pravdivo, ale zároveň citlivým jazykom. Hnevá ma, keď to ľudia nerobia. Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.

Od malička som sa točila okolo knižiek, a tak pre mňa bolo prirodzené, že som ich postupne začala prekladať, písať a neskôr aj vydávať.

Ako prvú som preložila knižku Tri životy Maxi, ktorá je mojou srdcovkou z detstva. Venuje sa téme identity, a keď som bola dieťa, veľmi ma zasiahla. Moja autorská knižka Cesta na svet zase vznikla, keď sa ma začal môj syn vypytovať, ako sa narodil. Hľadali sme niečo, čím by sme si pri odpovedaní na jeho otázky pomohli, no na trhu nebola žiadna kniha, ktorá by sa nám páčila.

Ďalšia knižka Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? vznikla z mojej vlastnej zvedavosti. Chcela som vedieť viac o tom, ako s deťmi hovoriť o inakosti a o rozmanitosti. Kamarátka ma poslala za odborníčkou, ktorá sa tejto téme vedecky venuje. Po dlhom rozhovore so Soňou Lutherovou sme sa dohodli, že ona napíše knihu a ja ju vydám.

„Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.“

Motivácie na robenie kníh sú teda rôzne, ale v popredí vždy stojí túžba vydať pekné knižky, ktoré by mali ľudí baviť.

Ako vznikol nápad vydať sériu kníh o Nežnej revolúcii?

Zaujíma ma spoločenská situácia. Mám dieťa a chcem, aby žilo v dobrej spoločnosti. Ak k tomu viem prispieť tým, že budem vydávať knihy, tak idem do toho.

Donedávna som učila nemčinu a mávala som v skupinách aj mladých ľudí. Keď som sa s nimi rozprávala o roku 1989, vyšlo najavo, že sú medzi nimi aj takí, ktorí o Novembri 89 vedia len veľmi málo alebo nič. Súčasnosť nie je až taká krásna, aby sme si mohli dovoliť mlčať o minulosti.

Určitá symbolika sa pre mňa ukrýva v tom, že na najväčšom proteste po smrti novinára Jána Kuciaka mal môj syn 9 rokov a ja 37. V čase Nežnej revolúcie som mala 9 rokov ja a 37 moja mama, a tiež ma zobrala na námestie.

Vzadu na predsádke prvého komiksu o Novembri 89 je text Aby sa nezabudlo. Zdá sa mi, že je to naozaj veľmi dôležité. Možno to znie ako klišé, ako nuda, ale pre spoločnosť je dôležité, aby spomienka zostala, pretože história sa vždy nejakým spôsobom opakuje.

Prečo by si sa nechcela vrátiť do obdobia pred Nežnou revolúciou?

Viem, že pred 30 rokmi nemali moji rodičia príležitosť slobodne cestovať, nemohli hovoriť nahlas, čo si myslia, nemali dostatok pravdivých informácií, boli neustále v strehu. Mňa sa to ako dieťa na prvý pohľad nedotklo, žila som v obyčajnej rodine, rodičia nás chránili, ale chtiac-nechtiac sme v tom vyrástli.

„Je toho veľa, prečo by som nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.“

Moji rodičia boli režimom ovplyvnení napriek tomu, že mu nikdy nepodľahli. A to sa odrážalo aj na ich výchove. Viem to však povedať až spätne. Vidím, že generácia tzv. Husákových detí (deti narodené v rokoch 1970 až 1985, pozn. red.) si toho so sebou nesie dosť. Ja teda určite. Je toho veľa, prečo by som sa nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.

Ako si pamätáš Nežnú revolúciu?

Nežnú revolúciu si pamätám celkom živo, chodili sme na námestia i na vášnivé stretnutia mojich rodičov s kamarátmi. Ešte lepšie si však pamätám na čas po revolúcii, keď som v druhej polovici 90. rokov začala chodiť do školy do Rakúska. Rakúšania práve vstúpili do Európskej únie a nám sa o nej ešte ani nesnívalo. Na hraniciach boli stále tvrdé kontroly, nebolo to nič príjemné. Do autobusu napríklad púšťali policajného psa, brávali nám tašky a hrabali sa v nich.

Pamätám si scénu, ako mladý colník držal v gumených rukaviciach moju lyžičku na jogurt. Pozorne si ju prezeral a ja som pritom len chcela ísť do školy. Pýtala som sa samej seba, prečo musím zažívať takúto tieseň napriek tomu, že už žijem v slobodnom svete. Ten pocit vo mne zostal a je jedným z dôvodov, prečo vydávam knihy o tomto období.

Pre koho sú knihy zo série Nežný komiks určené?

Prvou skupinou, ktorú chceme osloviť, sú mladí ľudia. Neviem sa do nich úplne vžiť a predstaviť si, aké to je, keď môžeš všetko. Neviem, či si prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si, že sú niekde zavretí, nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.

Keď si mladí ľudia prečítajú naše knižky, nedozvedia sa o Nežnej revolúcii všetko. Verím však, že sa vnoria do témy, aby sa o nej potom mohli rozprávať s dospelými. Už máme otestované, že to naozaj funguje.

Druhou skupinou sú ich rodičia a starí rodičia, ktorí udalosti prežili na vlastnej koži. Príbehy by mohli baviť aj dospelých, môžu si zaspomínať a sami prísť s témou na rozhovor.

Prečo majú knihy komiksovú formu? 

Od začiatku som chcela vydávať aj komiksy. Hoci na Slovensku komiks nemá silnú tradíciu, postupne sa rozbieha aj u nás. Je to pekná forma, ako sprostredkovať rôzne témy a príbehy, obzvlášť mladým ľuďom.

Komiks je médium výborné na vyrozprávanie historických udalostí alebo životov osobností. Obrázok dokonale sprostredkuje atmosféru, samotného textu je menej, vďaka čomu čitateľ dokáže rýchlo nasať informácie.

Ako séria vznikala?

O projekte som sa najskôr začala rozprávať s kamarátmi. Rozmýšľala som, koho osloviť a ako to celé urobiť. Na začiatku sme plánovali urobiť jednu hrubú komiksovú knihu, no potom sme prišli na to, že by bola škoda, keby sme neporozprávali viac príbehov.

„Neviem, či si mladí ľudia prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si že nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.“

Štyri komiksové knižky, to je osem autorov, kopa ďalších spolupracovníkov a obrovské množstvo práce. Takýto projekt má veľký rozpočet a bez našich partnerov, ktorí nás podporili, by sme komiksy nedokázali vydať.

Spoločnosť O2 vložila dôveru do projektu ako prvá. Dlhodobo podporuje hodnoty slobody a demokracie a o Novembri 89 šíri povedomie už niekoľko rokov. Evidovala som ich aktivity a naše spojenie mi prišlo úplne prirodzené.

Postupne sme začali oslovovať píšucich autorov, najväčšia otázka však bola, kto bude jednotlivé príbehy kresliť. Výborných ilustrátorov je na Slovensku veľa, no nie každý dokáže nakresliť komiks.

Je to naozaj veľmi veľa práce. Každý náš komiks má 32 strán, na každej strane je niekoľko políčok a každé políčko predstavuje samostatnú ilustráciu. Ilustrátor, resp. kreslič tiež musí vedieť rozmýšľať vo filmovom formáte. V komikse totiž výborne fungujú časové skratky, posuny do minulosti. Tento formát preto často robia animátori alebo ľudia, ktorí sa mu vyslovene venujú.

Postupne sme našli štyroch slovenských komiksových ilustrátorov a spárovali sme ich s autormi textu. Jednotlivé autorské dvojice nám následne poslali návrhy príbehov a dramaturg Ján Púček s nimi ďalej pracoval, aby celá séria dobre fungovala. Autori potom rozpracovali návrhy do podrobných scenárov, ktoré vyzerajú takmer ako filmové, a začali tvoriť.

Vonku je zatiaľ prvý komiks Čierna oslava, ďalšie dva komiksy vyjdú koncom októbra. Knižky sú naozaj veľmi pekne spracované. Podľa čoho ste zvolili formát a celkový dizajn?

Formát vychádza z klasického amerického a francúzskeho albumového komiksu. Pôvodne sme chceli urobiť zošitovú sériu. Keďže však máme výpravnú produkciu a chceme predstaviť aj našich autorov, rozhodli sme sa, že si projekt zaslúži patričnú formu – tvrdé dosky, kvalitný papier. Prvá kniha zo série Nežný komiks Čierna oslava však napokon bude mať aj zošitovú verziu, pretože je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Denníka N.

O čom presne je Čierna oslava?

V Čiernej oslave je najviac faktov o Nežnej revolúcii. Príbeh je veľmi civilný a inšpirovaný reálnymi udalosťami. Odohráva sa na pozadí málo známej bratislavskej demonštrácie zo 16. novembra 1989. Atmosféra toho obdobia je vykreslená na motívy hľadania vlastnej identity, rebélie voči rodičom a príslušnosti k subkultúre. A je tam aj láska.

Autorom príbehu je Michal Hvorecký, ktorý si Nežnú revolúciu dobre pamätá, mal vtedy 13 rokov. Sám sa v tom čase často pohyboval neďaleko vtedajšieho Mierového námestia (dnešné Hodžovo námestie), kde sa spomínaný pochod začal, a bol fanúšikom skupiny Depeche Mode, ktorú si obľúbili aj postavy komiksu.

Na aké knihy sa ešte môžeme tešiť v rámci tejto série?

Príbeh ďalšej knihy sa bude odohrávať v Martine, na sídlisku v jednej bežnej rodine, a tak trochu aj v martinskom divadle. Tretí komiks sa svojím príbehom vracia späť do Bratislavy, keď sa 22. novembra 1989 konala prvá masová demonštrácia. Obsahuje surreálne prvky a dotýka sa témy samizdatu.

Posledná kniha v rámci série bude tak trochu horor, ktorý sa odohráva na dedine. Je o emigrácii – o deťoch, ktoré počas komunizmu zo dňa na deň zmizli a ich spolužiaci sa nedozvedeli, kam sa podeli.

„Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.“

Všetky príbehy spája časové obdobie okolo Nežnej revolúcie. Keďže na seba priamo nenadväzujú, budú sa dať čítať v ľubovoľnom poradí. Na konci každého príbehu sa rovnako ako v prípade Čiernej oslavy bude nachádzať jednostranové zhrnutie s informáciami o reálnych udalostiach, ktoré sa v danej knihe spomínajú.

Aká je práca vydavateľa kníh na Slovensku?

Pre mňa veľmi inšpirujúca. Baví ma pracovať s ilustrátormi, autormi, prekladateľmi, editormi či dizajnérmi. Sú to všetko ľudia zo sveta, ktorý sa mi páči. Prácu s textom milujem, kresliť ani dizajnovať však neviem, tak sa tým aspoň obklopujem.

Zároveň musím dodať, že prevádzkovať vydavateľstvo je finančne veľmi náročné. Ešte som nezarobila žiadne peniaze. Všetky hneď použijem na produkciu ďalších kníh a mám aj pôžičku. Milujem tvoriť knihy, ale tá neistota, ako čo dopadne, nie je vždy ľahká. Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.

Tento vydavateľský počin mohla podporiť aj verejnosť. Ako?

V crowdfundingovej kampani mohli záujemcovia pomôcť komiksom tak, že si ich objednali po jednom alebo aj všetky naraz v limitovanej edícii.

Hoci sú knihy na slovenské pomery dosť drahé, ich cena je na hrane toho, aby to ekonomicky dávalo zmysel. Slovenský trh je malý, svet komiksov málo známy, preto ďakujem našim partnerom za dôveru, ktorú vložili do tohto projektu.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Jana H. Hoffstädter

Vo svojom malom vydavateľstve E.J. Publishing spolupracuje so slovenskými autormi, s ilustrátormi a s grafickými dizajnérmi a jej ambíciou je vydávať knihy, ktoré sú krásne navonok aj zvnútra. V súčasnosti pracuje na sérii komiksových knižiek Nežný komiks, ktoré opisujú udalosti Novembra 89. Partnerom série je aj spoločnosť O2 Slovensko. V predaji je v súčasnosti prvá knižka Čierna oslava, k výročiu Nežnej revolúcie vyjdú aj zvyšné tri tituly.


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac