29 × 2 úprimných odpovedí o Banskej Bystrici a Zvolene

Mestá ležiace v tesnej blízkosti sú si často podobné a zároveň predstavujú častý zdroj súperenia a porovnávania. Pozrite sa na život v dvoch stredoslovenských metropolách prostredníctvom ich obyvateľov.

Tretia časť seriálu Úprimne o meste prináša pohľad na život v srdci Slovenska. Ivan z Banskej Bystrice a Katarína zo Zvolena nám úprimne odpovedali, čo majú na svojom domove radi aj čo by naopak radi zmenili.

Ivan Štubniak, tímlíder eCare O2 Slovakia – Banská Bystrica

 

1. Ak by si mal mesto charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?

Malé, očarujúce, späté s prírodou.

2. Čo tvoje mesto podľa teba odlišuje od iných?

Jeho „osobnosť”. Vždy hovorím, že Bystrica je dedinka s populáciou mesta. Ľudia sú tu priateľskí a každý Bystričan pozná toho druhého minimálne cez spoločných známych.

3. Čo máš na svojom meste najradšej?

O Bystrici rád hovorím, že nech ste kdekoľvek a vydáte sa akýmkoľvek smerom, do hodiny skončíte v lese. To je podľa mňa to najmagickejšie a utešujúce – les lieči.

4. Čo máš rád na meste najmenej?

To, že sa oň tak dobre nestaráme. Bolo by viac ako vhodné opraviť niektoré pamiatky, lavičky v parku a podobne.

5. Na čo počuješ od miestnych najviac sťažností?

Neviem, či môžem hovoriť za miestnych. Myslím si, že by sa zišlo trošku pozrieť na zúbok hromadnej doprave a zefektívniť ju. Tiež sa rozmohla výstavba nových nákupných centier, ktoré (aspoň podľa mňa) nemajú v takom malom meste v takom počte zmysel.

Foto: Filip Jurovatý

6. Čo si miestni najviac pochvaľujú?

Atmosféru, akou mesto pôsobí. Je to síce jedno z väčších miest na strednom Slovensku, no nepôsobí tak. No a, samozrejme, našich hokejistov.

7. Keby si mal hodinu na to, aby si kamarátovi/turistovi ukázal iba jedno obľúbené miesto, ktoré by to bolo?

Iba jedno? Bystrica ich má priveľa na to, aby som vybral iba jedno. Ale ak musím, tak Malachovské skalky. Je to nádherné miesto. Smutné ale je, že aj okolo nich sa rozmohla výstavba a vždy, keď tam idem, bojím sa, že ich už má niekto na dvore za plotom. A ak na ploty nie je nálada, tak Suchý vrch.

8. Kam by si ho nemal dôvod vziať?

Do ktoréhokoľvek nákupného centra. Určite už také videl.

9. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú a stretávajú?

O nočný život sa starajú najmä podniky ako Ministry of Fun alebo rokovejšia Stará Ponorka. Vychytená je aj Klubovňa v mestskom hrade Barbakan. Posledné dva roky sa podarilo obnoviť tradíciu kina na amfíku. Pozrieť si film pod holým nebom má neopísateľné čaro.

10. Kde je najväčší pokoj?

Laskomerská dolina. Je doslova „za humnami” a pritom máte pocit, že ste hlboko v lese.

11. Akým dopravným prostriedkom sa mestom prepravuje najpohodlnejšie?

Vlastnými nohami. Bystrica je malé mesto, ak nerátame perifériu, ako je Sásová (veľké sídlisko). Dá sa prejsť krížom za hodinu a pol. Tak z Bystrice nasajete úplne najviac.

Foto: Ivan Štubniak

12. Existuje miesto v meste, kde si nikdy nebol?

Áno, Ministry of Fun.

13. Chcel by si vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Asi nie, to už by potom nebola Bystrica.

14. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak než sa oficiálne volá? Ako?

Napríklad Hušták. Je to jednak zastávka MHD, aj časť na konci Dolnej ulice pod námestím. Oficiálne sa volá minimálne zastávka MHD, tuším, Štádlerovo nábrežie.

15. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážiš (žijúcu alebo nežijúcu)?

Neviem, či sa považuju za Bystričanov, ale v Tajove, pár kilometrov od Bystrice, sa narodili Jozef Murgaš a Jozef Gregor Tajovský. Obaja si zaslúžia úctu. Zo žijúcich Mišo Handzuš, Matej Tóth a Vlado Országh.

16. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáš rád?

Že sme hladová dolina a nie je tu práca. To tvrdia aj miestni, ale myslím si, že aj v Banskej Bystrici sa práca dá nájsť. Možno nie tak dobre platená ako v Bratislave, ale aj náklady na život v Bystrici sú nižšie.

17. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste?

Veľmi často používame „oné”, ale to nie je len výsadou Bystrice. Minule ma zaskočila známa, ktorá tu žije rok a povedala mi, že na začiatku nerozumela otázke „Nie je ti plano?”, teda „Nie je ti zle?”. A nesmiem zabudnúť na „bystrický budúci čas”. Veľa Bystričanov povie „ide byť koncert”, namiesto „bude koncert”.

18. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Tu trošku tápem, ale myslím si, že Radvanský jarmok je celkom unikátny a má dlhoročnú tradíciu. Chlapci počas neho napríklad nežne udierajú dievčatá varechami po zadku. Asi to má niečo spoločné s dvorením sa.

19. Keby si dostal 100 eur, kam v meste by si ich išiel minúť?

Ak by to bol o v čase Radvanského jarmoku, nebol by to problém. Najmä na remeselné výrobky, ktoré sa počas neho predávajú. Je to poctivá ručná práca.

Foto: Ivan Štubniak

20. Ak by si mal v meste začať nejaký biznis, čo by to bolo?

To je ťažké. Ak by som mal dosť peňazí, asi by som obnovil Euphory Base Camp. Pre mňa je to unikátny projekt troch kamarátov, ktorí si založili kaviareň s lezeckou stenou. Vydržala asi 4 roky aj to len vďaka úsiliu chalanov. Pritom to bol skvelý nápad. Teraz si už v Bystrici pomaly nie je kde zaliezť.

21. Pre ktorú lokálnu firmu by si chcel pracovať?

Lokálnych firiem tu asi nie je veľa. Ale vždy mi bol sympatický príbeh Alfa Bio.

22. Z akej sumy peňazí sa dá v meste pohodlne vyžiť?

Definujme pohodlne… Myslím, že 500 až 600 eur.

23. Čím by sa od tvojho mesta mohli inšpirovať aj ostatné?

Nebrať sa tak vážne a myslieť na to, že v minulosti boli dedinkou. To, z čoho ťaží Bystrica, sa asi nedá len tak spraviť inde, napríklad tá nádherná príroda.

24. Čo by ti najviac chýbalo, keby si sa odsťahoval?

Pohľad na Kremnické vrchy, Urpín a všetky kopce naokolo.

25. Ktorú aktivitu nevieš v meste robiť, ale chcel by si?

Surfovanie (smiech). Žartujem. Miest na lezenie máme omnoho menej ako v minulosti.

Foto: Ivan Štubniak

26. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Určite cesta na Urpín a Mestský park. Z centra sa celkovo vytráca zeleň a to by sa malo zmeniť.

27. Ktorá oblasť spoločenského života by potrebovala nový impulz?

Starká mi hovorievala, že v altánku uprostred Mestského parku bývali koncerty kapiel. Vedel by som si predstaviť vypočuť si tu na lavičke alebo na trávniku počas letného večera jazz.

28. Čo by si si prial, aby ľudia o meste hovorili o 10 rokov?

Že sa nezmenilo a zostalo také skvelé, ako je teraz.

29. Chcel by si v meste žiť aj o 20 rokov?

Rozhodne áno.

Extra: Existuje nejaká „mestská legenda” o Banskej Bystrici?

Nič mi nenapadá. Ale v meste máme žijúcu legendu Elvisa. Ak tento rozhovor číta nejaký Bystričan alebo nejaká Bystričanka, vedia, o kom hovorím.


Katarína Gatialová, doktorandka farmaceutickej fakulty – Zvolen

1. Ak by si ho mala charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?

Kráľovské, kultúrne a späté s prírodou.

2. Čo tvoje mesto podľa teba odlišuje od iných?

Okrem výnimočnej polohy v srdci Slovenska, ktorá umožňuje dostať sa do Košíc či Bratislavy do 2 hod., Zvolen zdobí rozprávkový zámok priamo v centre mesta. A aby toho nebolo málo, nad mestom sa rozpína najväčšie archeologické prekvapenie – Pustý hrad, ktorý je po rokoch bádania so svojou rozlohou 7,6 ha najväčší hrad v Európe. Prekonal tak Spišský hrad s rozlohou 4,1 ha.

3. Čo máš na svojom meste najradšej?

Jednoznačne jeho atmosféru. Predstavte si, že sa prechádzate námestím od zámku s výhľadom na Poľanu či Krížnu, do toho vám štebotajú vtáčiky a vy sa prizeráte, ako sa známi priateľsky zastavujú so zmrzlinou a laškovne „klábosia”. To je pohoda, ktorá v mnohých mestách chýba.

4. Čo máš rád na meste najmenej?

Nevyužitý potenciál. Ťažko sa mi pozerá na miesta, ktoré postupne chátrajú, no pritom majú neskutočný potenciál.

5. Na čo počuješ od miestnych najviac sťažností?

Na chátrajúce budovy, nedotiahnuté cyklotrasy a zanedbanú priehradu.

Zvolen
Foto: Simona Lichá

6. Čo si miestni najviac pochvaľujú?

Kultúrny život v meste.

7. Keby si mala hodinu na to, aby si kamarátovi/turistovi ukázala iba jedno obľúbené miesto, ktoré by to bolo?

Hm, toto je veľmi ťažké, ale keby mal vidieť len jedno miesto, asi by som ho zobrala prejsť sa hore nad mesto na Pustý hrad. Odtiaľ vidno celé mesto aj nádhernú prírodu od sútoku Hrona a Slatiny až po Nízke Tatry ako na dlani.

8. Kam by si ho nemala dôvod vziať?

Asi na sídlisko Balkán, ktorého názov vám už asi napovedá, ako to tam asi vyzerá (smiech).

9. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú a stretávajú?

Je ich hneď niekoľko. Ak chcete „rozbaliť” piatkový večer pri dobrom drinku, najčastejšou voľbou je City Caffe, ktoré sa nachádza na jednej zo striech na námestí s krásnym výhľadom na mesto. Ak sa chcú ľudia v pokoji pozhovárať, chodia do nádhernej vintage kaviarne Džezva a na úplný „chill” s kamarátmi je ako stvorená čajovňa priamo na Zvolenskom zámku. A, samozrejme, pre „party animals” je základňa zábavy Ministry of Fun.

10. Kde je najväčší pokoj?

Najväčší pokoj je vždy na kopcoch za mestom alebo večer na korčuliach popri Hrone.

11. Akým dopravným prostriedkom sa mestom prepravuje najpohodlnejšie?

V centre určite peši a mimo centra autom.

Zvolen
Foto: Simona Lichá

12. Existuje miesto v meste, kde si nikdy nebola?

Keď sa zamýšľam, tak som asi ešte nikdy nebola v evanjelickom kostole na námestí, čo je priam šokujúce.

13. Chcela by si vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Rada by som v ňom videla viac lokálneho – viac zeleniny, ovocia, výrobkov, obchodíkov. Inšpiráciou v tomto je mi Prievidza. Aj keď si myslím, že situácia sa výrazne mení k lepšiemu, stále je čo zlepšovať.

14. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak než sa oficiálne volá? Ako?

Keď sa zamyslím, tak máme v repertoári veľa zaujímavých názvov, ale na počudovanie všetky sú oficiálne, napríklad Hlbiny, už spomínaný Balkán či Valaška meeting point na námestí. Neslávne známy je ešte aj rozostavaný športový štadión vysokej školy, ktorý mnohí ľudia nazývajú aj „Zvolenské koloseum”.

15. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážiš (žijúcu alebo nežijúcu)?

Ja osobne si vážim každého človeka, ktorý akokoľvek obohacuje svoju komunitu, je čestný, priateľský a má rád svoje mesto.

16. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáš rada?

Pomenovanie bryndziari a večné preteky medzi Zvolenom a Banskou Bystricou.

17. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste?

Myslím, že také ani nie sú, keďže u nás sa rozpráva veľmi čisto. Maximálne asi iba, keď sa starká pozabudne a povie ti: „Vytiahni si tie fusakle z tej kasne!” Vtedy ostaneš zaskočený aj ty sám.

Foto: Simona Lichá

18. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Tradičný septembrový výstup na Pustý hrad.

19. Keby si dostala 100 eur, kam v meste by si ich išiel minúť?

Ráno by som si išla zahrať tenis na ihriská pri priehrade, na obed by som si zašla do miestneho gurmánskeho neba pod názvom Bistro Chef, kde nájdete naozaj famózne jedlo z lokálnych surovín, napríklad z medvedieho cesnaku. Poobede by som išla pozrieť rozkvitnuté ružové háje do arboréta na Borovej hore a večer by som zakončila v Divadle Jozefa Gregora Tajovského na jednej z ich famóznych komédií.

20. Ak by si mala v meste začať nejaký biznis, čo by to bolo?

Asi by som začala precvičovať crossfit (smiech).

21. Pre ktorú lokálnu firmu by si chcela pracovať?

Bučina, mliekarne ani výroba Dru tyčiniek asi nie sú mojou prácou snov. Ale vedela by som si predstaviť príjemnú letnú brigádu v kaviarni Džezva.

22. Z akej sumy peňazí sa dá v meste pohodlne vyžiť?

Podľa mňa sa so 650 eurami na mesiac dá vyžiť úplne kráľovsky.

23. Čím by sa od tvojho mesta mohli inšpirovať aj ostatné?

Vyžitím námestia ako kultúrneho a spoločenského priestoru.

24. Čo by ti najviac chýbalo, keby si sa odsťahovala?

Hory a tradičná zvolenská zapekanka.

25. Ktorú aktivitu nevieš v meste robiť, ale chcela by si?

Sedieť v parku v meste na tráve.

26. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Jednoznačne Zvolenská priehrada, ktorá je už dlhé roky zanedbávaná.

Foto: Simona Lichá

27. Ktorá oblasť spoločenského života by potrebovala nový impulz?

Verejné športoviská.

28. Čo by si si priala, aby ľudia o meste hovorili o 10 rokov?

Aby to bolo miesto pre život, kde mladí ľudia nájdu pohodu a uplatnenie.

29. Chcela by si v meste žiť aj o 20 rokov?

Ak by boli pracovné možnosti priaznivé, tak áno.


S týmto dotazníkom oslovujeme miestnych lokálpatriotov, aktivistov a ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do diania v slovenských mestách a ich blízkom aj menej blízkom okolí. Ak je mesto, v ktorom žijete, zároveň vašou srdcovou záležitosťou, budeme radi, ak nám do redakcie dáte o sebe vedieť emailom.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac