29 × 2 úprimných odpovedí o Banskej Bystrici a Zvolene

Mestá ležiace v tesnej blízkosti sú si často podobné a zároveň predstavujú častý zdroj súperenia a porovnávania. Pozrite sa na život v dvoch stredoslovenských metropolách prostredníctvom ich obyvateľov.

Tretia časť seriálu Úprimne o meste prináša pohľad na život v srdci Slovenska. Ivan z Banskej Bystrice a Katarína zo Zvolena nám úprimne odpovedali, čo majú na svojom domove radi aj čo by naopak radi zmenili.

Ivan Štubniak, tímlíder eCare O2 Slovakia – Banská Bystrica

 

1. Ak by si mal mesto charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?

Malé, očarujúce, späté s prírodou.

2. Čo tvoje mesto podľa teba odlišuje od iných?

Jeho „osobnosť”. Vždy hovorím, že Bystrica je dedinka s populáciou mesta. Ľudia sú tu priateľskí a každý Bystričan pozná toho druhého minimálne cez spoločných známych.

3. Čo máš na svojom meste najradšej?

O Bystrici rád hovorím, že nech ste kdekoľvek a vydáte sa akýmkoľvek smerom, do hodiny skončíte v lese. To je podľa mňa to najmagickejšie a utešujúce – les lieči.

4. Čo máš rád na meste najmenej?

To, že sa oň tak dobre nestaráme. Bolo by viac ako vhodné opraviť niektoré pamiatky, lavičky v parku a podobne.

5. Na čo počuješ od miestnych najviac sťažností?

Neviem, či môžem hovoriť za miestnych. Myslím si, že by sa zišlo trošku pozrieť na zúbok hromadnej doprave a zefektívniť ju. Tiež sa rozmohla výstavba nových nákupných centier, ktoré (aspoň podľa mňa) nemajú v takom malom meste v takom počte zmysel.

Foto: Filip Jurovatý

6. Čo si miestni najviac pochvaľujú?

Atmosféru, akou mesto pôsobí. Je to síce jedno z väčších miest na strednom Slovensku, no nepôsobí tak. No a, samozrejme, našich hokejistov.

7. Keby si mal hodinu na to, aby si kamarátovi/turistovi ukázal iba jedno obľúbené miesto, ktoré by to bolo?

Iba jedno? Bystrica ich má priveľa na to, aby som vybral iba jedno. Ale ak musím, tak Malachovské skalky. Je to nádherné miesto. Smutné ale je, že aj okolo nich sa rozmohla výstavba a vždy, keď tam idem, bojím sa, že ich už má niekto na dvore za plotom. A ak na ploty nie je nálada, tak Suchý vrch.

8. Kam by si ho nemal dôvod vziať?

Do ktoréhokoľvek nákupného centra. Určite už také videl.

9. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú a stretávajú?

O nočný život sa starajú najmä podniky ako Ministry of Fun alebo rokovejšia Stará Ponorka. Vychytená je aj Klubovňa v mestskom hrade Barbakan. Posledné dva roky sa podarilo obnoviť tradíciu kina na amfíku. Pozrieť si film pod holým nebom má neopísateľné čaro.

10. Kde je najväčší pokoj?

Laskomerská dolina. Je doslova „za humnami” a pritom máte pocit, že ste hlboko v lese.

11. Akým dopravným prostriedkom sa mestom prepravuje najpohodlnejšie?

Vlastnými nohami. Bystrica je malé mesto, ak nerátame perifériu, ako je Sásová (veľké sídlisko). Dá sa prejsť krížom za hodinu a pol. Tak z Bystrice nasajete úplne najviac.

Foto: Ivan Štubniak

12. Existuje miesto v meste, kde si nikdy nebol?

Áno, Ministry of Fun.

13. Chcel by si vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Asi nie, to už by potom nebola Bystrica.

14. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak než sa oficiálne volá? Ako?

Napríklad Hušták. Je to jednak zastávka MHD, aj časť na konci Dolnej ulice pod námestím. Oficiálne sa volá minimálne zastávka MHD, tuším, Štádlerovo nábrežie.

15. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážiš (žijúcu alebo nežijúcu)?

Neviem, či sa považuju za Bystričanov, ale v Tajove, pár kilometrov od Bystrice, sa narodili Jozef Murgaš a Jozef Gregor Tajovský. Obaja si zaslúžia úctu. Zo žijúcich Mišo Handzuš, Matej Tóth a Vlado Országh.

16. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáš rád?

Že sme hladová dolina a nie je tu práca. To tvrdia aj miestni, ale myslím si, že aj v Banskej Bystrici sa práca dá nájsť. Možno nie tak dobre platená ako v Bratislave, ale aj náklady na život v Bystrici sú nižšie.

17. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste?

Veľmi často používame „oné”, ale to nie je len výsadou Bystrice. Minule ma zaskočila známa, ktorá tu žije rok a povedala mi, že na začiatku nerozumela otázke „Nie je ti plano?”, teda „Nie je ti zle?”. A nesmiem zabudnúť na „bystrický budúci čas”. Veľa Bystričanov povie „ide byť koncert”, namiesto „bude koncert”.

18. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Tu trošku tápem, ale myslím si, že Radvanský jarmok je celkom unikátny a má dlhoročnú tradíciu. Chlapci počas neho napríklad nežne udierajú dievčatá varechami po zadku. Asi to má niečo spoločné s dvorením sa.

19. Keby si dostal 100 eur, kam v meste by si ich išiel minúť?

Ak by to bol o v čase Radvanského jarmoku, nebol by to problém. Najmä na remeselné výrobky, ktoré sa počas neho predávajú. Je to poctivá ručná práca.

Foto: Ivan Štubniak

20. Ak by si mal v meste začať nejaký biznis, čo by to bolo?

To je ťažké. Ak by som mal dosť peňazí, asi by som obnovil Euphory Base Camp. Pre mňa je to unikátny projekt troch kamarátov, ktorí si založili kaviareň s lezeckou stenou. Vydržala asi 4 roky aj to len vďaka úsiliu chalanov. Pritom to bol skvelý nápad. Teraz si už v Bystrici pomaly nie je kde zaliezť.

21. Pre ktorú lokálnu firmu by si chcel pracovať?

Lokálnych firiem tu asi nie je veľa. Ale vždy mi bol sympatický príbeh Alfa Bio.

22. Z akej sumy peňazí sa dá v meste pohodlne vyžiť?

Definujme pohodlne… Myslím, že 500 až 600 eur.

23. Čím by sa od tvojho mesta mohli inšpirovať aj ostatné?

Nebrať sa tak vážne a myslieť na to, že v minulosti boli dedinkou. To, z čoho ťaží Bystrica, sa asi nedá len tak spraviť inde, napríklad tá nádherná príroda.

24. Čo by ti najviac chýbalo, keby si sa odsťahoval?

Pohľad na Kremnické vrchy, Urpín a všetky kopce naokolo.

25. Ktorú aktivitu nevieš v meste robiť, ale chcel by si?

Surfovanie (smiech). Žartujem. Miest na lezenie máme omnoho menej ako v minulosti.

Foto: Ivan Štubniak

26. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Určite cesta na Urpín a Mestský park. Z centra sa celkovo vytráca zeleň a to by sa malo zmeniť.

27. Ktorá oblasť spoločenského života by potrebovala nový impulz?

Starká mi hovorievala, že v altánku uprostred Mestského parku bývali koncerty kapiel. Vedel by som si predstaviť vypočuť si tu na lavičke alebo na trávniku počas letného večera jazz.

28. Čo by si si prial, aby ľudia o meste hovorili o 10 rokov?

Že sa nezmenilo a zostalo také skvelé, ako je teraz.

29. Chcel by si v meste žiť aj o 20 rokov?

Rozhodne áno.

Extra: Existuje nejaká „mestská legenda” o Banskej Bystrici?

Nič mi nenapadá. Ale v meste máme žijúcu legendu Elvisa. Ak tento rozhovor číta nejaký Bystričan alebo nejaká Bystričanka, vedia, o kom hovorím.


Katarína Gatialová, doktorandka farmaceutickej fakulty – Zvolen

1. Ak by si ho mala charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?

Kráľovské, kultúrne a späté s prírodou.

2. Čo tvoje mesto podľa teba odlišuje od iných?

Okrem výnimočnej polohy v srdci Slovenska, ktorá umožňuje dostať sa do Košíc či Bratislavy do 2 hod., Zvolen zdobí rozprávkový zámok priamo v centre mesta. A aby toho nebolo málo, nad mestom sa rozpína najväčšie archeologické prekvapenie – Pustý hrad, ktorý je po rokoch bádania so svojou rozlohou 7,6 ha najväčší hrad v Európe. Prekonal tak Spišský hrad s rozlohou 4,1 ha.

3. Čo máš na svojom meste najradšej?

Jednoznačne jeho atmosféru. Predstavte si, že sa prechádzate námestím od zámku s výhľadom na Poľanu či Krížnu, do toho vám štebotajú vtáčiky a vy sa prizeráte, ako sa známi priateľsky zastavujú so zmrzlinou a laškovne „klábosia”. To je pohoda, ktorá v mnohých mestách chýba.

4. Čo máš rád na meste najmenej?

Nevyužitý potenciál. Ťažko sa mi pozerá na miesta, ktoré postupne chátrajú, no pritom majú neskutočný potenciál.

5. Na čo počuješ od miestnych najviac sťažností?

Na chátrajúce budovy, nedotiahnuté cyklotrasy a zanedbanú priehradu.

Zvolen
Foto: Simona Lichá

6. Čo si miestni najviac pochvaľujú?

Kultúrny život v meste.

7. Keby si mala hodinu na to, aby si kamarátovi/turistovi ukázala iba jedno obľúbené miesto, ktoré by to bolo?

Hm, toto je veľmi ťažké, ale keby mal vidieť len jedno miesto, asi by som ho zobrala prejsť sa hore nad mesto na Pustý hrad. Odtiaľ vidno celé mesto aj nádhernú prírodu od sútoku Hrona a Slatiny až po Nízke Tatry ako na dlani.

8. Kam by si ho nemala dôvod vziať?

Asi na sídlisko Balkán, ktorého názov vám už asi napovedá, ako to tam asi vyzerá (smiech).

9. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú a stretávajú?

Je ich hneď niekoľko. Ak chcete „rozbaliť” piatkový večer pri dobrom drinku, najčastejšou voľbou je City Caffe, ktoré sa nachádza na jednej zo striech na námestí s krásnym výhľadom na mesto. Ak sa chcú ľudia v pokoji pozhovárať, chodia do nádhernej vintage kaviarne Džezva a na úplný „chill” s kamarátmi je ako stvorená čajovňa priamo na Zvolenskom zámku. A, samozrejme, pre „party animals” je základňa zábavy Ministry of Fun.

10. Kde je najväčší pokoj?

Najväčší pokoj je vždy na kopcoch za mestom alebo večer na korčuliach popri Hrone.

11. Akým dopravným prostriedkom sa mestom prepravuje najpohodlnejšie?

V centre určite peši a mimo centra autom.

Zvolen
Foto: Simona Lichá

12. Existuje miesto v meste, kde si nikdy nebola?

Keď sa zamýšľam, tak som asi ešte nikdy nebola v evanjelickom kostole na námestí, čo je priam šokujúce.

13. Chcela by si vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Rada by som v ňom videla viac lokálneho – viac zeleniny, ovocia, výrobkov, obchodíkov. Inšpiráciou v tomto je mi Prievidza. Aj keď si myslím, že situácia sa výrazne mení k lepšiemu, stále je čo zlepšovať.

14. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak než sa oficiálne volá? Ako?

Keď sa zamyslím, tak máme v repertoári veľa zaujímavých názvov, ale na počudovanie všetky sú oficiálne, napríklad Hlbiny, už spomínaný Balkán či Valaška meeting point na námestí. Neslávne známy je ešte aj rozostavaný športový štadión vysokej školy, ktorý mnohí ľudia nazývajú aj „Zvolenské koloseum”.

15. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážiš (žijúcu alebo nežijúcu)?

Ja osobne si vážim každého človeka, ktorý akokoľvek obohacuje svoju komunitu, je čestný, priateľský a má rád svoje mesto.

16. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáš rada?

Pomenovanie bryndziari a večné preteky medzi Zvolenom a Banskou Bystricou.

17. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste?

Myslím, že také ani nie sú, keďže u nás sa rozpráva veľmi čisto. Maximálne asi iba, keď sa starká pozabudne a povie ti: „Vytiahni si tie fusakle z tej kasne!” Vtedy ostaneš zaskočený aj ty sám.

Foto: Simona Lichá

18. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Tradičný septembrový výstup na Pustý hrad.

19. Keby si dostala 100 eur, kam v meste by si ich išiel minúť?

Ráno by som si išla zahrať tenis na ihriská pri priehrade, na obed by som si zašla do miestneho gurmánskeho neba pod názvom Bistro Chef, kde nájdete naozaj famózne jedlo z lokálnych surovín, napríklad z medvedieho cesnaku. Poobede by som išla pozrieť rozkvitnuté ružové háje do arboréta na Borovej hore a večer by som zakončila v Divadle Jozefa Gregora Tajovského na jednej z ich famóznych komédií.

20. Ak by si mala v meste začať nejaký biznis, čo by to bolo?

Asi by som začala precvičovať crossfit (smiech).

21. Pre ktorú lokálnu firmu by si chcela pracovať?

Bučina, mliekarne ani výroba Dru tyčiniek asi nie sú mojou prácou snov. Ale vedela by som si predstaviť príjemnú letnú brigádu v kaviarni Džezva.

22. Z akej sumy peňazí sa dá v meste pohodlne vyžiť?

Podľa mňa sa so 650 eurami na mesiac dá vyžiť úplne kráľovsky.

23. Čím by sa od tvojho mesta mohli inšpirovať aj ostatné?

Vyžitím námestia ako kultúrneho a spoločenského priestoru.

24. Čo by ti najviac chýbalo, keby si sa odsťahovala?

Hory a tradičná zvolenská zapekanka.

25. Ktorú aktivitu nevieš v meste robiť, ale chcela by si?

Sedieť v parku v meste na tráve.

26. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Jednoznačne Zvolenská priehrada, ktorá je už dlhé roky zanedbávaná.

Foto: Simona Lichá

27. Ktorá oblasť spoločenského života by potrebovala nový impulz?

Verejné športoviská.

28. Čo by si si priala, aby ľudia o meste hovorili o 10 rokov?

Aby to bolo miesto pre život, kde mladí ľudia nájdu pohodu a uplatnenie.

29. Chcela by si v meste žiť aj o 20 rokov?

Ak by boli pracovné možnosti priaznivé, tak áno.


S týmto dotazníkom oslovujeme miestnych lokálpatriotov, aktivistov a ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do diania v slovenských mestách a ich blízkom aj menej blízkom okolí. Ak je mesto, v ktorom žijete, zároveň vašou srdcovou záležitosťou, budeme radi, ak nám do redakcie dáte o sebe vedieť emailom.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Moje O2: Vybavte všetko dôležité z pohodlia svojho domova

Čítaj viac