Ako sa naozaj žije v Banskej Štiavnici? Viac o svojom meste prezradil miestny lokálpatriot Michal

V ďalšej časti nášho seriálu Úprimne o meste sme lokálpatriotovi Michalovi Hrčkovi položili 29 otázok, aby sme zistili, čo v Banskej Štiavnici naozaj funguje, aj ktoré oblasti by potrebovali nové impulzy a zlepšenia.

Michal, ktorý sa venuje obnove pamiatok a s Banskou Štiavnicou je úzko spätý, nám prezradil, v ktorých oblastiach môže mesto inšpirovať iné aj čo mu v ňom naopak chýba.

1. Ak by si mal mesto charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?

Historické, s atmosférou a horské.

2. Čo tvoje mesto podľa teba odlišuje od iných?

To, že na malej ploche je množstvo inšpiratívnych miest, ľudí a prírody.

3. Čo máš na svojom meste najradšej?

Malosť a útulnosť historického mesta.

4. Čo máš rád na meste najmenej?

Masový turistický ruch a všade zavadzajúce autá v historickom centre.

5. Na čo počuješ od miestnych najviac sťažností?

V poslednom čase práve na problémy s parkovaním a zvyšujúcim sa objemom autodopravy v centre mesta. Potom je to najmä nedostatok tradičných pracovných príležitostí. Sú však aj takí, ktorí sa sťažujú na všetko.

6. Čo si miestni najviac pochvaľujú?

Jeden môj známy tvrdí, že by v Štiavnici nežil, keby nemal pocit, že je celoročne na dovolenke. Takže asi to… V globále sú miestni hrdí najmä na bohatú históriu a význam nášho mesta.

Najrýchlejší mobilný internet 4G LTE od O2 si môže naplno vychutnať už 90 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o pokrytí nájdete na tomto mieste.

7. Keby si mal hodinu nato, aby si kamarátovi/turistovi ukázal iba jedno obľúbené miesto, ktoré by to bolo?

Vodná nádrž Veľká vodárenská. To je „môj“ tajch, kam sa v lete chodievam kúpať a aj v zime je úchvatný. V poslednom čase kamarátov ešte vodím do nášho vznikajúceho Centra stavebného dedičstva na Centrálke.

8. Kam by si ho nemal dôvod vziať?

U nás sa ťažko hľadajú také miesta (úsmev). Ale keďže by bol u mňa iba na hodinu, asi by som ho nebral do rôznych okrajových miest, aj keď aj tie majú svoj pôvab.

9. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú a stretávajú?

Okrem už spomínaných tajchov, ktorých bolo pôvodne okolo 60 a zostalo ich 24, sú to rôzne kultové podniky ako Art Cafe, Archanjel či Kaviareň Gavalier.

10. Kde je najväčší pokoj?

Nad mestom v lesoch a starom baníckom osídlení mesta vyššie nad centrom a možno aj v botanickej záhrade.

11. Akým dopravným prostriedkom sa mestom prepravuje najpohodlnejšie?

V centre najčastejšie pešo a potom autom. Na presuny bicyklom by som potreboval rok trénovať (úsmev). Veď prevýšenie je tu takmer 400 m.

12. Existuje miesto v meste, kde si nikdy nebol?

Možno interiéry niektorých domov alebo ich záhrady.

13. Chcel by si vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Na začiatok by ma potešila lepšia občianska vybavenosť, napríklad nemocnica či pohotovosť, ktorá vydrží aspoň 2 roky. Možno by to vyriešil mestský rozpočet z iného mesta.

14. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak než sa oficiálne volá? Ako?

Tým, že sa u nás v minulosti miešali rôzne národnosti, každá časť má svoje lokálne názvy, prebrané zväčša z nemčiny od banských odborníkov, ktorí sem prichádzali.

Stánok s predajňou novín na ulici Andreja Kmeťa prezývame Hríb, lebo jeho strecha pripomína klobúčik hríba. Botanickú záhradu zase Botanika. Kammerhof je najväčší stavebný komplex v meste a sídlo Slovenského banského múzea, Tabačka bývalá tabaková továreň.

Obec Banský Studenec voláme Kolpachy, čo je jej starý názov, obec Štiavnické Bane zase hovorovo Piarg. Sochu Andreja Kmeťa v centre mesta, ktorá predstavuje významný orientačný bod, zase Kmeť. Skoro všetko sa nazýva inak, ako sa reálne volá (úsmev).

15. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážiš (žijúcu alebo nežijúcu)?

Polyhistora Samuela Mikovíniho. V roku 1735 ho menovali profesorom banskej školy v Banskej Štiavnici, čo bola prvá vysoká škola technického zamerania na svete. Bol inžinierom stredoslovenských banských miest, no predovšetkým kartograf a staviteľ vodných, banských a iných stavieb.

Tiež Andreja Kmeťa, ktorý mal rád prírodu podobných miest ako ja – Štiavnice, Turca a Liptova.

16. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáš rád?

Do Štiavnice na víkend.

17. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste?

Najviac opakovanými slovami sú tajch – jazero, graizna/glajzňa – skala s kryštálmi, trotuár – vyvýšený chodník na ulici Andreja Kmeťa.

18. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Hlavne zvyky spojené s baníctvom. Je to napríklad Šachtág – zábava baníkov, ktorá sa dnes spája aj s prijímaním známych osobností do stavu baníckeho. Ďalej Salamander, čo bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie.

V súčasnosti je hlavne o každoročnom Salamandrovom sprievode a následnej zábave, čím sa v Štiavnici neoficiálne uzatvára letná turistická sezóna.

Tiež tzv. skok cez kožu, čo je iniciačná ceremónia pri prijímaní do baníckeho cechu. Adepta privedie tzv. krstný za ucho, ten vylezie na sud a musí splniť viacero úloh, napríklad povedať nejaký vtip či skočiť cez ošliador.

Je to krátka kožená zástera, ktorú nosili baníci pracujúci hlboko v podzemí. Keďže tam bolo veľmi teplo, nemali na sebe nič iné. Pri sekaní skaly si chránili prednú časť tela, pri zostupe zásteru obrátili. Nedávno takto za ucho viedla primátorka mesta aj prezidenta Kisku.

19. Keby si dostal 100 €, kam v meste by si ich išiel minúť?

Keď vynechám obchod s ľanovými farbami, ktorý aktuálne rozbiehame (úsmev), tak aby som asi išiel kúpiť nejaký darček do obchodu so slovenským dizajnom Iné oné a nejakú malú grafiku do Schemnitz gallery. Alebo by som s deťmi zašiel do Vynálezovne v prevádzke Terra Permonia.

20. Ak by si mal v meste začať nejaký biznis, čo by to bolo?

V tomto meste a aj mimo neho mám už toľko rôznych aktivít, že akékoľvek ďalšie aktivity budú iba neziskové. Niekto by však mohol otvoriť reštauráciu či bistro, kam by sa ozaj oplatilo chodiť. Gastro tu naozaj pokrivkáva.

21. Pre ktorú lokálnu firmu by si chcel pracovať?

Už pre ňu pracujem (úsmev).

22. Z akej sumy peňazí sa dá v meste pohodlne vyžiť?

To je naozaj individuálne, ale naše mesto patrí medzi najdrahšie. Bezbrehý turistický ruch zvyšuje ceny všetkého, ale najmä bývania, čo je začarovaný kruh turistických destinácií. Bežný človek, ktorý tvorí ducha mesta, si tým pádom nemôže dovoliť bývať v ňom.

23. Čím by sa od tvojho mesta mohli inšpirovať aj ostatné?

V histórii Štiavnici sa niekoľkokrát zopakovalo, že výnimočná kreativita doslova zachránila mestu život. To je prípad tajchov, ktoré nielenže zachránili 10 000 ľudí pred sťahovaním, ale priniesli mestu zlaté časy. A obrovskou pracovitosťou, skromnosťou, prácou v prospech celku, dnes by sme povedali komunity. My sami by sme sa tým mali inšpirovať prví.

24. Čo by ti najviac chýbalo, keby si sa odsťahoval?

Kamaráti, známi a útulnosť nášho mesta.

25. Ktorú aktivitu nevieš v meste robiť, ale chcel by si?

Mestskú cyklistiku.

26. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Dlhodobé a cenovo prístupné bývanie a komfort pre trvalých obyvateľov mesta a tých, čo tu chcú pracovať.

27. Ktorá oblasť spoločenského života by potrebovala nový impulz?

V malom meste potrebuje priebežné impulzy každá oblasť.

28. Čo by si si prial, aby ľudia o meste hovorili o 10 rokov?

Tam chcem žiť a pracovať.

29. Chcel by si v meste žiť aj o 20 rokov?

Áno, a budem robiť všetko preto, aby to tak zostalo.

Extra: Existuje nejaká „mestská legenda” o Banskej Štiavnici?

Množstvo. Najznámejšia je povesť o jašteričkách. Pastier v hore zbadal po poludňajšom „šlofíku“ 2 jašterice, zlatú a striebornú, ako vbehli pod kameň. Odvalil ho a pod ním našiel zlatú rudu. Odvtedy sa ten kopec volá Glancenberg – Ligotavý kopec. A v Štiavnici sa začalo ťažiť.

Ak chcete o Michalovi Hrčkovi a jeho práci vedieť viac, pozrite si aj naše video.

Najrýchlejší internet aj v Banskej Štiavnici

Ani v Banskej Štiavnici nemusíte bojovať so slabým pripojením a môžete využiť najrýchlejší mobilný internet 4G LTE od O2.

Aby ste si mohli vysokorýchlostný internet užiť naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE.

S týmto dotazníkom oslovujeme lokálpatriotov, aktivistov a ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do diania v slovenských mestách a ich blízkom aj menej blízkom okolí.

Ak je mesto, v ktorom žijete zároveň vašou srdcovou záležitosťou, budeme radi, ak sa nám ozvete.

Michal Hrčka

Pracuje v spoločnosti Obnova, ktorá sa venuje kompletnej obnove historických pamiatok, vrátane konzervácie hradov. Narodil sa v Ružomberku, žil v Martine a usadil sa v Banskej Štiavnici. V roku 2000 založil časopis o kultúrnom dedičstve Obnova a v súčasnosti rozbieha predaj vlastných ľanových farieb.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Od najužšieho kaňonu na Slovensku po majestátny hrad. Týchto 5 miest v Trenčianskom kraji sa určite oplatí navštíviť

Trenčiansky kraj je jedným z najmenších na Slovensku, no napriek tomu ponúka množstvo miest, ktoré rozhodne stoja za pozornosť. Tie najkrajšie z nich sme preskúmali za vás s telefónom Huawei Mate 10 Pro a 360-stupňovou kamerou Huawei EnVizion.

Keď sa povie Trenčiansky kraj, ihneď sa nám pred očami vybaví Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, Súľovské vrchy či Beckov. Vedeli ste však, že tu nájdete aj najužší kaňon na Slovensku a môžete si zalyžovať jednou nohou na Slovensku a druhou v Česku? Vybrali sme pre 5 výnimočných miest, ktoré by ste pri návšteve tohto regiónu určite nemali vynechať.

Veľký výkon, jeden z najlepších telefónov na trhu a umelá inteligencia patria k najväčším devízam telefónu Huawei Mate 10 Pro. Viac informácií

Na potulky stredným Považím sme sa vybrali na sklonku jesene a zimy, a mrazivé krásy tohto kraja sme pre vás zachytili telefónom Huawei Mate 10 Pro a 360-stupňovou kamerou Huawei EnVizion.

 

Vršatské bradlá

Nad obcou Vršatecké Podhradie sa na vápencových útesoch vynímajú Vršatské bradlá, ktoré sa vďaka svojej výške (897 m n. m.) a majestátnosti môžu pýšiť prívlastkom koruna Bielych Karpát. Súčasťou Vršatských bradiel je aj ruina hradu Vršatec z 13. storočia, ktorý je najvyššie položeným hradom na vápencovom brale u nás.

Výstup na vrchol bradiel je nenáročný a netrvá dlho, no pohľad z najvyššieho miesta určite stojí zato. Priamo oproti sa totiž nachádza hrebeň Strážovských vrchov s najvyššou horou Strážov, skalnatý Vápeč, zalesnená pyramída Homôlky a o kúsok ďalej za Strážovom vidno typický skalný zub Kľaku, ktorý už leží v Malej Fatre.

V prípade priaznivého počasia môžete z Vršateckých bradiel dovidieť až na Martinské hole, a ak sa vám pošťastí, môžete na skalách zazrieť aj muflóna, ktorý tu voľne žije.

Ak by vám bol krátky výstup na Vršatské bralá málo, vyberte sa ďalej po modrej značke peknou turistickou trasou v smere Vršatec – Červenokamenské bradlo – hrad Lednica.

 

Manínska tiesňava

Pacho, hybský zbojník či Jánošík sú filmy, ktoré pozná snáď každý. Niekoľko scén v oboch z nich sa odohrávalo práve v najužšom kaňone na Slovensku, ktorý nesie názov Manínska tiesňava. Táto národná prírodná rezervácia s rozlohou 117,63 ha sa nachádza v Súľovských vrchoch neďaleko mesta Považská Bystrica. Manínska tiesňava vznikla tak, že kedysi spojené Manínske bradlo rozdelil potok na dve časti – Malý a Veľký Manín.

Toto miesto predstavuje obľúbenú lokalitu na únik z mesta či rekreáciu nielen miestnych obyvateľov, ale vďaka lezeckým cestám aj horolezcov z celého Slovenska. Vyznačuje sa bizarnými skalnými útvarmi, ako aj vzácnou faunou a flórou.

Steny, ktoré úzku dolinu zvierajú, sú miestami vysoké až 400 m a šírka jej najužších stien sotva stačí na prechod autobusu. V dôsledku ostrých skalných útesov je preto tento úsek rizikový obzvlášť v zime. Keď napadne veľa snehu, lavína zapchá priechod a odreže okolité obce od sveta.

 

Trenčiansky hrad

Nech okolo Trenčína prechádzate akoukoľvek cestou, vždy z nej vidieť Trenčiansky hrad, ktorý sa pyšne týči nad mestom. Dominanta Trenčína i celého Považia vznikla v 11. storočí ako pohraničná pevnosť a kedysi bola súčasťou obchodných ciest spájajúcich stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou.

V súčasnosti stráži Trenčín, nazývaný aj mesto módy, ktorý sa pod hradom postupne rozrástol. Kedysi hradu panovali Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Luxemburský či Štefan Zápoľský,  dnes sa v jeho priestoroch nachádzajú výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.

Okrem zaujímavého interiéru, ktorý verne zobrazuje dávne časy, si tu môžete vychutnať aj pekné výhľady na Vršatské bradlá v Bielych Karpatoch či na Žľab nad Drietomou. Strmý pohľad nadol odhaľuje mestskú architektúru, ktorá zaujímavo kontrastuje s pokojným prostredím mestského parku Lesopark Brezina.

 

Kohútka

Kopec Kohútka leží v blízkosti slovensko-českej štátnej hranice. Je rázcestím, z ktorého vás chodníčky povedú po hrebeňoch Javorníkov a prekvapia vás pekným výhľadom na Moravskoslezské Beskydy, Jeseníky, Martinské hole a Kysuce. Priamo z Kohútky môžete pokračovať aj na najvyšší vrch Javorníkov – Veľký Javorník.

Kohútka predstavuje vďaka svojej polohe a atmosfére vďačné miesto v každom ročnom období. V jej okolí nájdete množstvo drevených chatiek, v ktorých sa môžete ubytovať. Na jar a v lete je ideálnou medzizastávkou pri dlhšej túre, v zime si tu môžete zalyžovať.

Kedykoľvek toto miesto navštívite, určite nevynechajte parené buchty v horskom hoteli Kohútka, kde vás s radosťou obslúži česky hovoriaci personál. Ak sa na Kohútku nevyberiete po vlastných, prístup do strediska je možný z dvoch smerov – z Púchova (29 km) a českého Vsetína (27 km).

 

Púchov

Toto malé mestečko leží v údolí Bielej vody a Váhu, na pomedzí Javorníkov, Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Púchov sa viac ráz umiestnil na popredných priečkach v ankete o najkrajšie mesto u nás a v roku 2013 rebríčku aj kraľoval.

Mesto je známe nielen vďaka módnemu a gumárenskému priemyslu, ale aj prívetivo pôsobiacemu centru s malými kaviarničkami, parkom a lesom, ktoré ho obkolesujú. Preto je ideálnym miestom na oddych a načerpanie nových síl.

Púchov je domovom viacerých hudobných kapiel, ochotníckych divadiel a divadelných súborov. Prvá písomná zmienka o činnosti ochotníckeho divadla v tomto meste sa spája už s rokom 1862. Dnes môžu jeho členovia skúšať v novom mestskom divadle, ktoré je po Bratislave jediným mestským divadlom na Slovensku, postaveným po revolúcii.

 

Všetky zábery sme fotili s telefónom Huawei Mate 10 Pro a kamerou Huawei EnVizion 360, ktorú jednoducho pripojíte cez USB-C port.

S akýmkoľvek O2 paušálom získate na začiatok telefón Huawei Mate 10 Pro len za 2 €.

Chcete vedieť o novinke z portfólia Huawei viac? Prečítajte si tento článok.

Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac