Paľko zo zákazníckej podpory O2: Robíme zázraky na počkanie

Paľko z videa o novej sieti nám odhalil zákulisie zákazníckej podpory: „Snažíme sa pomôcť naozaj so všetkým, čo k nám príde, a často aj s nemožným.“

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako v praxi vyzerá zákaznícka podpora a kto vám radí v momentoch, keď vám nefunguje niektorá služba? Jedným z ľudí, ktorí v O2 pomáhajú zákazníkom riešiť ich problémy, je aj Pavel Kollár.

Užite si najrýchlejší mobilný internet 4G LTE naplno vďaka novej sieti od O2. Viac informácií

A hoci sú ľudia zo zákazníckych liniek zväčša anonymní, Pavla už pozná takmer celé Slovensko. V rámci kampane k novej sieti, ktorá prináša najrýchlejší 4G LTE internet už viac ako 93,5 % obyvateľov Slovenska, sa totiž v jednom z videí zmenil na plačúceho Paľka, ktorý roní slzy nad problémami zákazníkov.

Či je tomu naozaj tak a aké požiadavky denne rieši, sme sa ho spýtali osobne.

Si tvárou kampane O2 k novej sieti. Nie je častým zvykom, že by v reklamách vystupovali zamestnanci. Ako tento nápad vznikol?

Ja a tvárou? Veď tou je uškatec Tóno a manta (úsmev). Netuším, ako to vzniklo. Do kampane ma zrejme na základe mojej tváre vhodnej skôr do rádia vybrala kolegyňa (úsmev). Veď sa na mňa pozrite – nie som nejaký fitness typ ani módny guru. Určite by som sa však dal nahovoriť aj nabudúce. Je to spestrenie bežnej rutiny.

Vo videu plačeš zakaždým, keď sa niektorý zákazník ozve, že má pomalý internet. Koľko sťažností bolo treba prijať, kým ste stihli natočiť celý spot?

Toto je, žiaľ, prísne tajná informácia. Keď poviem veľa, povedia, že som hyperaktívny. Keď poviem málo, povedia, že nič nerobím (smiech). Pri natáčaní reklamy sme použili instantné slzy, ktorých je dnes široká paleta a vďaka nim som plakal doslova na počkanie.

Je pomalý internet najčastejší problém, s ktorým sa ľudia ozývajú?

Internet v mobile je len jedna z mnohých služieb, ktorú zákazníci riešia. Ich požiadavky sú rôznorodé a človek sa vďaka nim v práci nenudí. Minulý rok bol pre nás hektický z dôvodu hromadnej výstavby LTE siete a modernizácie. Ako O2 buduje sieť, je pekne vidieť, že počty sťažností spojených so sieťou klesajú. No na druhej strane stúpajú iné požiadavky.

Vo videu, v ktorom účinkujem, sme sa snažili vysvetliť, že zákazníci nám často volajú v prípadoch, keď im na zákazníckej podpore nedokážeme priamo pomôcť. Napríklad, keď im internet v mobile ide pomaly aj napriek tomu, že majú vďaka novej sieti od O2 prístup k najrýchlejšiemu 4G LTE internetu. Preto všetkým našim zákazníkom s podobným problémom odporúčam, aby si podľa nášho videa alebo online návodu skontrolovali, či majú SIM kartu a telefón s podporou 4G LTE technológie a či je ich telefón správne nastavený.

Chcete v novej sieti od O2 surfovať plnou rýchlosťou? Skontrolujte si svoje zariadenie a jeho nastavenie podľa nášho návodu.

Aké ďalšie problémy zvyknú zákazníci riešiť?

Je to rôzne. Zákazníci riešia všetko – od nefunkčného internetu cez SMS-ky a často sa na nás obracajú aj s problémami, ktorých riešenie nie je v našej kompetencii, napríklad internet a telka od konkurencie či dokonca nefunkčné vysávače a akcie v letákoch.

S čím všetkým im na zákazníckej podpore dokážeš pomôcť?

Najmä s nefunkčnými službami. Treba si uvedomiť, že telefón alebo modem sú len veci a môžu sa časom poškodiť, či už viditeľne, napríklad pádom, alebo softvérovo. Výrobcovia chcú ponúkať top produkty, no musia to stíhať v extrémne krátkom čase. To vyvoláva veľké tlaky, čo môže viesť k chybám zariadení. A tie sa ťažko odhaľujú telefonicky a zákazníka je veľmi náročné presvedčiť urobiť odporúčané kroky.

„Chyby zariadení sa ťažko odhaľujú telefonicky a zákazníka je veľmi náročné presvedčiť urobiť odporúčané kroky.“

S akými najkurióznejšími prípadmi si sa stretol?

Napríklad so zázračnými funkciami telefónov a aplikácií, ktoré dokážu odmietnuť hovor alebo skryť prijatú SMS-ku. Tu si zákazníci často narobia nevedomé patálie, že si niekoho zablokujú a potom príde sťažnosť, že im nefungujú hovory.

Samostatnou kategóriou sú prémiové SMS-ky, teda tie, ktoré sa posielajú na skrátené čísla. Zákazníci si myslia, že keď si ich vymažú, nebudú musieť platiť nič navyše. Alebo sa zapoja do niečoho predplateného a zabudnú na to.

Tými najzvláštnejšími sú ale požiadavky typu: „Dobrý deň, sme výťahový servis a potrebujeme pomôcť s nastavením výťahu.“

V O2 pracujem 10 rokov a na terajšom oddelení, ktoré rieši patové situácie, som už vyše 7 rokov.

Sú to situácie, ktoré sú často aj úsmevné, no musíme byť pripravení aj na tie nepríjemné a odosobniť sa. Myslím si, že neexistuje jednoznačná príručka, ako s kým komunikovať. Môžeš si prečítať veľa kníh a prejsť rôznymi školeniami, no keď prídeš do praxe, cestu k zákazníkovi si musíš nájsť sám. Musíš prísť na to, ako s ním komunikovať, a ako prejaviť empatiu.

Aké ďalšie príznaky mávate s kolegami na zákazníckej podpore, keď ste nešťastní?

Popravde, my tu neplačeme (úsmev). Sú však momenty, keď sa v nás vystriedajú rôzne odtiene emócií. Niekedy máš taký deň, že radšej hneď pri príchode upozorníš kolegov, aby na teba nehovorili.

Najradšej a veľmi veľa sa smejeme. Robíme prácu, ktorá je náročná na psychiku, a preto je smiech viac ako potrebný. Smejeme sa na vtipoch, príhodách či obyčajných brbtoch. Dobrá nálada je pre nás základ.

„Robíme prácu, ktorá je náročná na psychiku, a preto je smiech viac ako potrebný.“

Koľko času vám obyčajne trvá vyriešenie zákazníckeho problému?

Väčšinu požiadaviek riešime okamžite, sú však aj situácie, ktorých vyriešenie môže trvať aj dlhšie ako jeden deň.

Ozývajú sa ľudia opakovane? Rozpoznáš už niektorých zákazníkov po mene či dokonca po hlase?

Pravdaže, niektoré mená sa opakujú pravidelne. Keď sa povie meno takéhoto zákazníka, vybaví sa mi, čo ho trápilo a čo chcel riešiť. Zákazníkov je ale veľmi veľa a nie všetkých si zapamätáme. Koniec koncov to ani nie je cieľom, pretože v hlave musíme držať množstvo dôležitejších informácií.

Napríklad v prípade služby O2 Internet na doma som narátal 9 rôznych aplikácií, ktoré potrebujeme na doriešenie zákazníka. Preto si myslím, že je dôležitejšie poznať tie aplikácie a vedieť v nich pracovať.

Ľudia často nemajú k zákazníckym podporám veľkú dôveru. Čo všetko v O2 robíte preto, aby ste si ju získali?

Pre mňa je zákaznícka podpora aj zákaznícka linka miesto, kde mi pomôžu a pritom nemusím nikam chodiť. Môže sa to zdať smiešne, ale ja hovorím, že robíme zázraky na počkanie, aj keď ten čas môže byť niekedy dlhší. Snažíme sa pomôcť naozaj so všetkým, čo k nám príde, a často aj s nemožným.

„Snažíme sa pomôcť naozaj so všetkým, čo k nám príde, a často aj s nemožným.“

Som rád, že existuje internet a v práci nemáme na web blokovaný prístup, ako tomu v iných korporátnych firmách často býva. Je náročné pomôcť s vecou, o ktorej som nikdy nepočul a neviem o nej takmer nič. Problém nastáva vtedy, keď napríklad o telefóne alebo smart hodinkách na internete nenájdeš vôbec nič. Zväčša ide o zariadenia, ktoré si zákazníci kúpia na zahraničných e-shopoch.

Čo máš na svojej práci najradšej a čo zase najmenej?

Nepochybne je to kolektív mladých ľudí a to, ako sa k sebe správame. O2 je otvorená firma a všetci si tu tykáme – od brigádnikov cez asistentov, konzultantov, obchodníkov a manažérov až po generálneho riaditeľa. To je na nezaplatenie.

S odstupom času mám najmenej rád zmenovú prevádzku. Na vysokú školu som začal chodiť, už keď som pracoval v O2. Aj keď ma mnohí odhovárali, chcel som ísť na denné štúdium. Ako však skĺbiš denné štúdium a prácu cez deň? To sa jednoducho nedá. V tomto mi veľmi pomohli kolegovia, najmä kolegyňa Danka.

Prvé 3 roky som chodil počas dňa do školy, po nej som utekal do práce na poobedňajšiu zmenu a po nociach som sa učil. Magisterské štúdium som už absolvoval externe. Od čias vysokej školy ale nemám rád poobedňajšie zmeny.

Ľudia na zákazníckych podporách sú zväčša anonymní. Stáva sa ti, že ťa po zverejnení videa spoznávajú ľudia na ulici?

Áno, sú zvyčajne anonymní, ja však nie. Ak si chce človek chatovať s podporou O2, tak chlapec v službe má pridelenú moju fotku. Tiež som sa objavil aj v letákoch a zákazníci ma nájdu aj na našej stránke v sekcii o O2 Guru. Nie je to teda môj prvý kontakt s verejnosťou.

Asi týždeň po zverejnení videa na Youtube, som si začal všímať, že sa na mňa pozerá a premeriava si ma veľké množstvo ľudí. Možno si len namýšľam, neviem. Osobne ma však nikto nezastavil v zmysle: „Jééé, to si ty z toho videa.“ Skôr mi písali kamaráti.

Zvažujete zmenu práce a zaujal vás Paľkov príbeh a atmosféra v O2? Ponuku voľných pracovných miest v bratislavskej Centrále, banskobystrickom Zákazníckom centre aj jednotlivých O2 Predajniach nájdete na www.spolocnost.o2.sk/kariera.

Pavel Kollár

V O2 pracuje 10 rokov, z toho viac ako 7 na zákazníckej podpore. Popri práci v O2 absolvoval aj vysokoškolské štúdium. Jeho tvár sa objavila vo viacerých vizuáloch modrého operátora. Vo februári tohto roka sa stal jednou z tvárí kampane k novej sieti.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

3 jednoduché kroky, ako si nastaviť rýchly 4G LTE internet vo vašom mobile

Aby ste si mohli rýchly internet od O2 užiť naozaj naplno, potrebujete SIM kartu a telefón s podporou 4G LTE. Poradíme vám, ako si ho aktivovať.

Viac ako 93,5 % ľudí na Slovensku má dostupný rýchly 4G LTE internet od O2 bez poplatkov navyše, no nie všetci zákazníci ho využívajú, aj keď by mohli. Na jeho aktiváciu pritom stačia 3 kroky.

Venujte chvíľku svojho času tomuto článku a pomôžte Palimu aj sebe. Paľko pracuje v O2 na zákazníckej podpore a počas služby si občas poplače, keď mu ľudia volajú a píšu, že im ide internet pomaly. Ak totiž neurobia tieto 3 nenáročné kroky, nedokáže im pomôcť.

Ak chcete pomôcť Paľkovi a najmä sebe k rýchlemu mobilnému internetu od O2, spravte nasledujúce kroky:

1. Kontrola SIM karty 

Pamätáte si, kedy ste naposledy menili svoju SIM kartu? Ak vám 4G LTE internet v mobile nefunguje, problém môže byť práve v nej.

2. Kontrola telefónu

Ak ste si istý, že vaša SIM karta je v poriadku, problém môže byť v telefóne. Preto si skontrolujte, či máte smartfón s podporou 4G LTE. Všetky nové telefóny už túto sieť podporujú.

3. Kontrola nastavenia

Už viete, že máte SIM kartu a telefón s podporou 4G LTE, no nová sieť na telefóne vám stále nenabehla? Overte si, či máte vo svojom zariadení zapnutý automatický výber siete.

Po úspešnom nastavení telefónu by ste mali mať na svojom smartfóne prístup k rýchlemu internetu od O2 bez akýchkoľvek poplatkov navyše. Ak sa vám napriek všetkým 3 krokom nepodarilo pripojiť k novej sieti, napíšte na Facebook O2 Slovakia alebo navštívte ktorúkoľvek O2 Predajňu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac