Powered by O2
O2 kampane

Sajfa nebol za volantom prichytený náhodou, stojí za kampaňou O2

Spoločnosť O2 vyvinula aplikáciu, ktorá motivuje vodičov k tomu, aby nechali mobil počas jazdy stranou a jazdili zodpovednejšie. Zodpovední vodiči môžu do 15. septembra získať 5 GB dát.

10. 4. 2019; Autor: Sóda, Foto: O2, Instagram

Slovenský internet zaplavilo pred pár dňami video, ktoré zachytáva, ako obľúbený moderátor Matej „Sajfa“ Cifra nakrúcal lifestream za volantom a následne za svoj priestupok dostal blokovú pokutu. Moderátor však nebol prichytený náhodou. Touto udalosťou odštartovala plánovaná kampaň O2 Nebuď pirát, ktorá sa v rámci platformy Dátuj zodpovedne snaží vodičov naučiť používať mobilné telefóny a dáta zodpovedným spôsobom.

Jazdite zodpovedne, naištalujte si appku O2 Extra výhody a získajte navigáciu zadarmo aj 5 GB dát k tomu. Viac informácií

Novú kampaň spustil Sajfa livestreamom za volantom

Moderátor a youtuber Matej „Sajfa“ Cifra je hlavným ambasádorom kampane. Odštartoval ju 5. apríla, keď cestou do práce vysielal livestream pre fanúšikov priamo spoza volantu. Na diaľnici ho zastavila polícia, a hoci telefón odložil, online prenos nechal bežať ďalej.

Policajtov sa síce snažil obmäkčiť, no pokutu nakoniec dostal a zaplatil. Svedkom udalosti bolo v tej chvíli až 1 000 divákov. Do dnešného dňa videlo záznam online prenosu na sociálnych sieťach viac ako 90 000 ľudí. Celá udalosť bola vopred naplánovaná a dohodnutá s políciou, pričom sa počas nej kládol dôraz na bezpečnosť zúčastnených aj ostatných účastníkov premávky. Cieľom akcie bolo rozpútať verejnú diskusiu.

Na Sajfov priestupok začali postupne reagovať slovenskí influenceri, ktorí sa zároveň začali vyjadrovať k téme bezpečného šoférovania. Medzi nimi aj raper Pil C, ktorý sa s moderátorom pustil do výmeny názorov. Viaceré známe tváre boli vopred dohoduté, časť z nich sa pridala spontánne, lebo tému považujú za dôležitú.

Do kampane sa okrem Sajfu a Pil C zapojili aj Fero Joke, Barbora Krajčírová, Braňo Deák, Matej Zrebný, LucyPug, Patra Bene, Kristína Tormová, Denisa Lipovská, Jasmina Alagič, Rytmus, Strapo, Selassie, Lukáš Frlajs, Tono S., Kveta Horváthová, Laci Strike a Ján Koleník.

Sajfa sa do tejto spolupráce rozhodol ísť aj napriek tomu, že v úvode vyvolala negatívne emócie a odsúdenie časti verejnosti.

„Táto téma sa týka 99 % z nás, ľudí, ktorí denne šoférujeme a, žiaľ, až príliš veľa svojej pozornosti venujeme displeju telefónu a nie priamo šoférovaniu. Pozor, nejde len o telefonovanie, lebo ja mám handsfree, ale predovšetkým o písanie a sledovanie sociálnych sietí priamo za volantom. Je to nebezpečné, sám to musím obmedziť, aby sa náhodou nestalo ešte niečo horšie,“ vstúpil si do svedomia moderátor.

Podľa prvých odhadov diskusia na internete zasiahla v úvodnej fáze kumulatívne viac ako 1,4 milióna ľudí.

Viac ako tretina Slovákov priznala, že používa mobil za volantom

Sajfa však zďaleka nie je jediný človek, ktorý používa mobil za volantom. V reprezentatívnom prieskume o zodpovednom šoférovaní, ktorý pre O2 pripravila agentúra KANTAR, až 96 % vodičov uviedlo, že bežne vidia, ako mobil počas šoférovania používajú iní vodiči. Viac ako tretina vodičov, konkrétne 37 %, sa pritom priznala, že počas šoférovania smartfón sami využívajú.

Výsledky prieskumu o zodpovednom šoférovaní, ktorý pre O2 pripravila agentúra KANTAR.

Z prieskumu tiež vyplýva, že telefonovanie je jedným z najčastejšie menovaných faktorov, ktoré ohrozujú bezpečnosť pri šoférovaní. Ľudia ho spomínali častejšie než nezodpovednosť, agresivitu za volantom či rýchlosť.

Sociálne siete za volantom predstavujú stále väčší problém

Kampaň chce upozorniť na to, že už dávno nie je problémom iba telefonovanie a písanie správ počas šoférovania. Najnovšie zápasíme s novým „trendom“, ktorý prišiel s nástupom sociálnych sietí. Väčšina z užívateľov chce byť neustále online, šoférovanie nevynímajúc, čo priznal aj známy moderátor.

V rámci prieskumu až 76 % vodičov uviedlo, že už videli fotku alebo video, ktoré šofér zdieľal na svojich sociálnych sieťach počas jazdy. Takmer všetci vodiči, až 95 % z nich, si myslí, že táto činnosť je nebezpečná.

Generálny riaditeľ O2: Záleží nám na tom, aby sa ľudia správali zodpovedne

Spoločnosť O2 si uvedomuje dôležitosť bezpečnosti na cestách a používania mobilu za volantom, a preto sa rozhodla na túto tému upriamiť pozornosť. O2 považuje vplyv verejne známych osôb za významný, a preto sa rozhodlo práve influencerov zapojiť do úvodu kampane a tým vyvolať diskusiu o tejto problematike medzi širokou verejnosťou, ako aj na sociálnych sieťach.

Influencerov sleduje množstvo najmä mladých ľudí, ktorým by mohli ísť príkladom. Z prieskumu tiež vyplýva, že mladí vodiči (18 až 25 rokov) používajú mobil za jazdy oveľa častejšie ako tí starší (46 a viac rokov).

„Ako mobilný operátor, samozrejme, chceme, aby ľudia čo najviac využívali naše služby, ale záleží nám na tom, aby so svojím životom kvôli ,telefónuʼ nehazardovali a správali sa počas jazdy zodpovedne. Používanie telefónu za volantom nie je zároveň ani prvou, ani poslednou témou, na ktorú v rámci iniciatívy Dátuj zodpovedne chceme upozorniť. Ale rozhodne je tou najakútnejšou,“ hovorí Peter Gažík, generálny riaditeľ O2 Slovakia.

„Taktiež sme sa rozhodli, že naša spoločnosť už od januára tohto roka nebude v rámci zodpovedného prístupu umiestňovať žiadne billboardy a bigboardy popri rýchlostných cestách, keďže vnímame, že významným spôsobom vplývajú na pozornosť vodičov počas jazdy,“ dopĺňa Gažík záväzok operátora.

O2 odmeňuje zodpovedných vodičov

Spoločnosť O2 sa rozhodla na problém používania mobilu za volantom nielen upozorniť, ale aj prispieť k jeho riešeniu. Prichádza preto s rozšírením mobilnej aplikácie O2 Extra výhody (Android, iOS) o navigáciu Sygic, ktorá je dostupná pre zákazníkov O2 zadarmo.

Okrem navigovania aplikácia súčasne sleduje aj bežné správanie sa vodiča za volantom – dokáže monitorovať prekračovanie rýchlosti aj manipuláciu s telefónom prostredníctvom dotykového displeja.

Aplikácia vyhodnocuje zodpovednosť vodiča a za každú jazdu dlhšiu ako 500 m zobrazí skóre od 0 do 100. Ak bude vodič celý mesiac jazdiť zodpovedne a so zapnutou navigáciou v aplikácii O2 Extra výhody, môže získať 1 GB dát za každý mesiac počas celého roka. Jazdiť môže buď tak, že si navolí presnú trasu, alebo použije tzv. free ride mode, v rámci ktorého cieľovú destináciu nezadáva.

Ak sa mu za mesiac podarí získať v priemere aspoň 80 bodov a počas aspoň 10 jázd odjazdí najmenej 150 km, získa 1 GB dát zadarmo.

Počas leta spoločnosť O2 rozhodla dátový balík ešte navýšiť. Od 9. júla do 15. septembra 2019 môžu zákazníci získať namiesto pôvodného 1 GB dát až 5 GB dát za zodpovednú jazdu.

Viac informácií o kampani Nebuď pirát aj aplikácii O2 Extra výhody nájdete na www.datujzodpovedne.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac