Príbehy

10 romantických filmov, pri ktorých muži nebudú trpieť

Zvyknete sa pri výbere filmu pohádať? Nájdite taký, ktorý ulahodí obom. Vybrali sme pre vás filmy s romantickou zápletkou, ktoré oslovia aj mužské publikum. Filmový večer si tak užijete obaja.

Autor Veronika Danková

Foto IMDb

Dátum25. 10. 2018

Pozrieť si spolu film a len tak vypnúť je tradičný scenár. Ako ale vybrať ten správny tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá? Čo takto pozrieť sa na romancu mužskými očami alebo preniesť zápletku na vesmírnu loď? Príjemne sa usaďte, začíname.

Sledujte magazín Sóda aj na Instagrame.

Annie Hallová – Annie Hall (1977)

Annie Hallová je staršia romantická komédia o romániku nervózneho židovského stand-up komika Alvyho (Woody Allen) a barovej speváčky Annie (Diane Keaton). Dokážu spolu žiť táto dvojica aj napriek tomu, že ide o dva úplne odlišné charaktery? Ak patríte k milovníkom 70. rokov, film si určite užijete.

Nechýbajú tu retrospektívne pohľady ani striedanie viacerých rozprávačov, čo síce môže pôsobiť mätúco, výborne to však zvyšuje dynamiku príbehu.

Príbeh o rytierovi – A Knight’s Tale (2001)

Ak nemáte chuť na ťažké dejové línie a chcete sa jednoducho iba zabaviť, pustite si Príbeh o rytierovi. Nie je to tradičný historický film, kde by sa prelievala krv a nečakajte ani veľkolepý súboj vojsk na záver. Je to príbeh o odvahe, priateľstve, zmene osudu a láske doplnený veľmi chlapčenskými humornými situáciami.

Nikto nikomu nesľúbi princeznú a pol kráľovstva k tomu, víťazná trofej však bude mať oveľa vyššiu cenu.

Stratené v preklade – Lost in Translation (2003)

Je to náhoda, že sa v Tokiu stretnú dvaja Američania, ktorí prežívajú manželskú krízu? Sú si síce vekovo vzdialení, ale emocionálne na jednej lodi. Boba (Bill Murray) doma čaká manželka a deti, Charlotte (Scarlett Johansson) je vydatá ešte len dva roky. Obidvaja sú osamelí vo veľkom meste.

Nájdu si spoločnú zábavu, priateľov a strávia spolu naozaj plnohodnotný čas. Rozlúčia sa alebo utečú spolu?

Walk the Line (2005)

Ak ste obdivovateľom Johnnyho Casha (Joaquin Phoenix), nenechajte si ujsť film zachytávajúci jeho život, ktorý rozhodne nebol prechádzka ružovou záhradou. Táto biografia je poprepletaná životnými láskami, úspechmi, ale aj obrovskými problémami.

V snímke, samozrejme, nesmú chýbať ani autentické piesne. Na svoje si tak prídu hudobníci, ale aj fanúšikovia filmov natočených podľa skutočných udalostí.

Podivný prípad Benjamina Buttona – The Curious Case of Benjamin Button (2008)

Príbeh chlapca, ktorý sa narodí ako starec, vyžaduje od samého začiatku pozorného diváka. Dalo by sa povedať, že hlavnú postavu vo filme stvárňuje plynúci čas. Benjaminove (Brad Pitt) ľúbostné vzťahy, ktoré sú hlavnou témou snímky, vzhľadom na jeho zvláštny vývoj vonkoncom neprebiehajú tradične.

Ak patríte k ľuďom obľubujúcich rozprávky a fantasy, ale máte radi aj napätie a romantiku, Benjamin Button môže predstavovať tú správnu spoločnosť na príjemný filmový večer.

500 dní so Summer – (500) Days of Summer (2009)

Je to romantika alebo nie? Názory sa líšia. Ak bol muž niekedy naozaj zamilovaný až po uši, určite sa nájde v hlavnom hrdinovi menom Tom (Joseph Gordon-Levitt). Summer (Zooey Deschanel) ho síce ponecháva v neistote a nakoniec ho nechá úplne, ich príbeh ale určite stojí za to.

Pri jeho sledovaní môžete mať pocit, že je tak trochu šialený. Jeho štruktúra ale dokonale pôsobí na city a stavia do kontrastu radosti a starosti chlapíka, ktorého city nie sú opätované. Ak ste zvedaví, čo nasleduje po lete, určite si pozrite tento film.

Ona – Her (2013)

IT technológie ovládajú svet. Hovorím o minulosti, súčasnosti alebo nás to ešte len čaká? Po zhliadnutí tohto romantického sci-fi diela si uvedomíte, že nám asi ešte krôčik chýba. Dokáže si Theodor (Joaquin Phoenix) vybudovať naozaj plnohodnotný vzťah s operačným systémom?

Zaujímavá téma s krásnym vizuálnym spracovaním by nemala uniknúť žiadnemu IT vizionárovi ani sci-fi fajnšmekrovi.

Pasažieri – Passengers (2016)

Ďalší zo série zaláskovaných sci-fi filmov. Moderný, akčný a stále príjemne romantický. Taký je kúsok o stretnutí dvojice (Chris Pratt, Jennifer Lawrence) na vesmírnej lodi, ktorá letí na nové miesto pre život.

Plavbu na nepoznanú planétu mali prespať v hybernačnej kóji, zobudili sa skôr, ako čakali. Zvládnu spolu bojovať o život, splniť svoju úlohu a pritom zostať iba priateľmi?

Spojenci – Allied (2016)

V tejto snímke nejde o žiaden krátky vojenský románik, ktorý sa skončí s východom slnka. Všetko začne nevinným divadielkom a hrou na manželov. Max (Brad Pitt) a Marianne (Marion Cotillard) však nečakajú, že ich city prerastú. Vybudujú si pevný vzťah aj napriek všetkým prekážkam, ktoré prináša spoločenská situácia.

Je to všetko ale pravda? Bola to skutočná láska, ako si Max doteraz myslel?

Studená vojna – Cold war (2018)

Film, na ktorom sa podieľali aj naši severní susedia, si určite zaslúži pozornosť. Netradičná čiernobiela snímka pracuje so starším formátom filmu. Romantický príbeh sa odohráva v období studenej vojny, ale názov nemusí vyjadrovať iba tento prostý fakt. Posúďte sami, ako by ste opísali tajomný vzťah Zuly (Joanna Kulig) a Wiktora (Tomasz Kot).

Dôležitú úlohu v tomto diele zohráva aj hudba. Niet divu, keďže hlavné postavy sa jej venujú aj profesionálne.

Pozrite si dobrý film, nech ste kdekoľvek

Máte chuť pozrieť si niektorý film z nášho výberu? Nainštalujte si aplikáciu O2 TV v mobile a vychutnajte si filmy, seriály a program viac ako 30 televíznych kanálov priamo vo svojom smartfóne.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Stylistka Martina Karny: Spôsob, akým sa obliekame, je výsledkom mentálneho procesu spoznávania seba samého

Ak sa zaujímame o oblečenie, ktoré nosíme, neznamená to, že sme povrchní, práve naopak.

Autorka Ester Viktória Bukovinská

Foto Dominika Behúlová

Dátum27. 11. 2024

Módny vkus je veľmi individuálny – niektorí sa za oblečenie schovávajú, aby príliš nevytŕčali z davu, iní v ňom nachádzajú spôsob sebavyjadrenia. Stylistka Martina Karny žijúca v Namíbii verí, že štýl obliekania je dôležitý nástroj na spoznanie seba samého. V rozhovore prezrádza, ako sa menil jej vzťah k móde – od nezáujmu cez osobné vyjadrenie seba samej až po prácu stylistky. Pre Martinu je móda nástrojom, ktorý spája kultúry, šíri rešpekt a vyjadruje slobodu prejavu.

Dermatologička: Športovanie je zásadné pre naše zdravie, dlhý život aj vzhľad pokožky

V rozhovore so stylistkou Martinou Karny sa dočítate aj o tom:

čo ju po štúdiu jazykov a politológie priviedlo k móde,
ako seriál Sex v meste ovplyvnil jej pohľad na styling a vlastné obliekanie,
prečo osobný štýl považuje za kľúčový pre sebapoznanie,
ako môže móda šíriť posolstvá od rôznorodosti po empatiu,
ako oponuje jednostrannosti a uniformite,
aký vplyv majú tradície na módu na Slovensku a v Namíbii
a prečo si myslí, že by sme nemali aplikovať tradície do módy bez hraníc.

Študovala si nemčinu a slovenčinu, neskôr si k tomu pridala slavistiku a politické vedy. Na prvú to neznie veľmi príbuzne s módou ani so stylingom, ktorému sa venuješ.

Moje štúdium a práca stylistky možno znie paradoxne, ale mnohé poznatky zo školy využívam aj teraz – napríklad jazyky, ktoré mi otvárajú dvere aj vo svete módy. Jazyky som študovala, pretože ma veľmi bavili, no takisto ma zaujímala politika a spoločnosť, preto tie politické vedy.

K umeniu som však vždy mala blízko – chodila som napríklad na dramatický krúžok, recitovala poéziu. Bola som v kruhu priateľov hudobníkov, výtvarníkov, a tak som bola stále obklopená kreatívnymi ľuďmi.

Ako si sa nakoniec dostala k móde?

Bol to dlhý proces – módu som najskôr vnímala veľmi povrchne. Postupne som si však začala uvedomovať, že nielen duchom je človek živý – teda môžeme dobre vyzerať a aj byť vzdelaní, empatickí a vnímať problémy v spoločnosti.

Bude to znieť ako klišé, ale k zmene postoja mi pomohol seriál Sex v meste, ktorý v tom čase fičal. Uvedomila som si, že žena môže byť atraktívna a súčasne vzdelaná, mať dobrý vzťah s priateľmi, s ktorými sa navzájom podporujú. Tak som postupne začala zisťovať, čo sa mi páči. Nešlo o značky a dizajnérov, skôr o kombinácie a štýl.

Medzičasom som sa presťahovala do Namíbie, kde žijem spolu s manželom už 20 rokov. Stylingu som sa tu začala profesionálne venovať v roku 2019.

Prakticky sa to celé začalo, keď ma známa namíbijská speváčka Lize spomenula v rozhovore v denníku. Pýtali sa jej, kto je jej módna inšpirácia, a ona spomenula mňa. Veľmi ma to prekvapilo – odvtedy sme začali spolu aj pracovať.

Spolupracovali sme nielen na jej osobnom stylingu, ale aj na projektoch pre mladých začínajúcich hudobníkov. Učím ich, ako je vizuálna stránka súčasťou ich osobnej značky a ako ju budovať.

Takže móda sa pre teba stala nástrojom, ako ešte lepšie vyjadriť, kto si?

Áno, móda ma oslobodila. Dnes už viem, že móda z môjho intelektu neuberá, ale, naopak, poukazuje naň. Moja kamarátka vždy vravievala, že inteligencia človeka sa meria aj podľa toho, čo si na akú príležitosť oblečie – a ja viem posúdiť, aký styling je kedy vhodný, v čom sa cítim aj vyzerám dobre.

Myslím, že si to vyžaduje aj istú dávku odvahy. S kamarátkami sa často rozprávame, že sa napríklad na pracovné stretnutie nechceme obliekať veľmi farebne ani používať výrazný mejkap, aby sme nepútali veľa pozornosti. Výzor radšej zatlačíme do úzadia, ale aspoň máme istotu, že si o nás niekto hneď niečo nepomyslí a nezaškatuľkuje si nás.

Možno je to aj mojím charakterom, lebo mne naozaj nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia. Na druhej strane, keď si niekto urobí o mne názor len na základe môjho vzhľadu bez toho, aby ma spoznal, tak to viac hovorí o ňom ako o mne. Ja sa predsa poznám, viem, aká som.

Musíme si však dovoliť cítiť sa vo svojom oblečení pekne, atraktívne, pohodlne, a to v každom veku. Je čas búrať hranice – nemôžeme sa skrývať za nevýrazné oblečenie, len aby sme iným dokázali, že sme aj dosť inteligentní.

Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to najmä mentálny proces – musíme sa nad sebou zamyslieť, ísť hlboko a hľadať súvislosti.

Ako vníma tvoju prácu okolie?

V Namíbii už mám svoj okruh, zúčastňujem sa na módnych prehliadkach a iných akciách, takže mám pocit, že som tam ako stylistka rešpektovaná. Na Slovensku sa ma často pýtajú, čo vôbec práca osobnej stylistky znamená.

Môžeš to priblížiť aj nám?

Radím (najčastejšie) klientkam, ako nájsť oblečenie, v ktorom sa budú cítiť sebavedome a komfortne. Vždy ich najprv musím spoznať – nejde len o spoločné triedenie šatníka, ale aj o mnohé otázky: kde pracujú, čo ako kombinujú, v čom sa cítia dobre a čo im je, naopak, nepríjemné.

Svojich klientov vnímam ako biele plátno. Konečný výzor je moja interpretácia toho, ako ich vidím a vnímam, s rešpektom k ich individuálnemu vkusu.

Vnímaš teda módu aj ako formu umenia?

Každý odev nesie rukopis nejakého dizajnéra. Ide o zdĺhavý proces – najprv musíte mať inšpiráciu a potom ju pretaviť z papiera na modela alebo modelku. Neskôr prídu stylisti a dodajú tomu dušu. Ide o kreatívu, v ktorej sa spájajú rôzne elementy výtvarného umenia.

Všimla som si, že aj o oblečení hovoríš s rešpektom. V čase neetickej rýchlej módy je dobré pripomenúť si, že napríklad pred nákupom oblečenia by sme sa mali poriadne zamyslieť, či ho naozaj vynosíme.

Mnohí moji priatelia sú dizajnéri a viem, aké je to namáhavé. Osobne sa snažím, aby bol môj šatník kombinovateľný, aby som nevlastnila oblečenie, ktoré nevynosím. No ak chceme byť udržateľní, musíme sa v prvom rade poznať – musíme vedieť, v čom sa cítime sami sebou. Toto zisťovanie môže byť niekedy aj desivé. Určite je to aj mentálna cesta.

Cez oblečenie sa môžeme aj lepšie spoznať?

Komunikujeme nielen slovami, ale aj tým, ako sa obliekame. Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to vlastne intelektuálny proces – musíme sa zamyslieť, ísť hlboko do seba a hľadať súvislosti. Preto si myslím, že móda sa v tomto smere veľmi podceňuje. Nie je to len povrchná záležitosť, je to spôsob, ako lepšie spoznať samého seba.

Ak dokážeme cez módu vyjadriť seba samých, môže móda pomôcť zviditeľniť aj nejaké dôležité témy? Máš s tým nejakú skúsenosť?

Mala som napríklad možnosť pracovať s kvír komunitou na projekte Miluj sám seba. Bolo to farebné a veselé fotenie, kde sme cez módu vyjadrovali rôznorodosť a radosť zo života.

Pracovala som aj na projekte s názvom Láska je láska, ktorým fotografka vzdávala poctu svojmu strýkovi gejovi. Modelov sme obliekali do mužských aj ženských kúskov, aby sme zdôraznili, čo znamená prejavovať svoju identitu cez módu.

Vďaka týmto projektom som sa naučila aj citlivejšie pracovať so slovami, pretože slová majú veľkú silu. Napríklad keď neviem, ako chce byť človek oslovený, vždy sa opýtam, lebo je dôležité, aby sa každý cítil rešpektovaný. V Namíbii som si uvedomila aj to, že nie každý rozumie môjmu slovenskému sarkazmu.

Bola som vychovaná tak, že všetci ľudia si zaslúžia môj rešpekt. Keď vojdem do obchodu, rovnako pozdravím predavačku či predavača aj majiteľov firmy – ľudskosť nepozná žiadnych „lepších“ a „horších“. Móda pomáha vnímať ľudí hlbšie a s väčšou empatiou, bez predsudkov.

Ako nájsť spoločnú reč, aj keď vidíme svet inak? Poradíme vám s odborníkom na komunikáci

Aké postavenie má móda v Namíbii?

Už 10 rokov máme módne dni plné prehliadok. Príležitosť dostávajú aj mladí návrhári a návrhárky, vnímam, že scéna je kvalitnejšia. Sú inovatívnejší, kreatívnejší a skvele kombinujú tradičné odievanie s modernými prvkami. Pre mňa osobne je súčasná namíbijská móda veľmi inšpiratívna.

Ak sa pozriem na majoritu, musím dodať, že väčšina ľudí je tu zameraná na známe dizajnérske značky. Je to taký statusový symbol, hlavne pri mladšej generácii.

Ak sa za oblečenie len schovávame, obmedzujeme sa a prehlbujeme si tak ďalšie traumy.

Vyzdvihla si, ako dizajnéri v Namíbii dokážu do odevov zakomponovať tradičné prvky. Mám pocit, že aj na Slovensku kroje zažívajú znovuzrodenie. Myslíš si, že tento trend môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu tradíciám alebo to skôr vedie k ich povrchnému využívaniu?

Naše kroje sú úžasné, máme byť na čo pyšní. Aj proces ich výroby je veľmi náročný. Mrzí ma, že sa na Slovensku stretávame skôr s tou druhou možnosťou. Kroje sa často zneužívajú na vyjadrenie nejakého vlastenectva, pričom často sa aj nosia nesprávne. Tradície však patria celej spoločnosti. Treba ich zachovávať, no to neznamená, že budeme žiť ako v 15. storočí.

No myslím si, že organizácie, ktoré uchovávajú históriu krojov a rozumejú jej, by sa podľa mňa mali jasnejšie vyhraniť a učiť spoločnosť, čo jednotlivé oblečenie znamená a ako je možné preberať isté tradičné prvky krojov aj do súčasného obliekania. Verím, že raz sa o nich bude viac hovoriť, napríklad aj v súčasnej móde.

Kde je potom hranica medzi módou a tradíciou?

Toto je aktuálne dôležitá otázka aj v Namíbii. Napríklad máme kmeň Herero, ktorý má špecifické oblečenie – má základ vo viktoriánskom štýle. Ženy nosia šaty s dlhými rukávmi a sukňami a na hlave majú kúsok, ktorý pripomína rohy kravy. Ide o symbol, ktorý je pre túto komunitu dôležitý – len čo by ho prevzala iná kultúra, vytvorilo by to medzi nimi napätie. Hranica sa posúva len postupne. Napríklad je už „dovolené“ nosiť náušnice či náramky iného kmeňa.

Myslím si, že je dôležité rešpektovať tieto náležitosti, a o to viac ma teší, že dizajnéri v Namíbii viac využívajú prvky vlastnej kultúry.

A kde máš hranicu v móde ty?

Moja hranica v móde je rovnaká ako v živote – rešpektovať ostatných a tvoriť tak, aby som nikomu neublížila.

Martina Karny

Rodená Prešovčanka sa presadila ako módna stylistka v Namíbii. Študovala učiteľstvo slovenčiny a nemčiny na prešovskej univerzite, po štúdiu pracovala pre National Democratic Institute for International Affairs. Presťahovala sa do Nemecka, kde učila slovenčinu na univerzite v Mníchove, popritom študovala slavistiku a politické vedy. Od roku 2005 žije v Namíbii, kde učila nemčinu a neskôr pôsobila ako vedúca katedry jazykov a komunikácie na univerzite. Dnes sa venuje módnemu stylingu, osobnému stylingu a zaujíma sa o práva LGBTI+ ľudí a žien.