Ani v zime nemusíte sedieť doma. Pre jedinečnú atmosféru, skvostnú prírodu či termálne pramene s horúcou liečivou vodou sa vám oplatí vyjsť von, aj keď vám mráz vyštípe líca.
Vybrali sme pre vás 7 miest, ktorých návšteva nie je časovo ohraničená, no zima im dodáva svoju charakteristickú krásu.
Viete, sa nachádzajú tie najzaujímavejšie technické pamiatky Bratislavy? Zistite viac
Vstupná brána Vysokých Tatier
Do Popradu sa môžete zatúlať nielen ako milovníci hôr. Ak by sa vám potulovanie mestom zunovalo, jednoducho nasadnite na historickú tatranskú električku smer Štrbské pleso. Prechádzka okolo neho bude príjemnou zmenou aj počas zimných dní.
Mesto dýchajúce históriou
Bardejov je jedno z najkrajších miest na Slovensku. Starobylé mesto obklopené opevnením, ktoré je považované za jedno z najdokonalejších v Európe, je vďaka svojej architektúre zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V minulosti bolo sídlom židovských kúpeľov a liečivá sila ich vôd tu zostala dodnes.
Foto: Shutterstock
Romantika pod Tatrami
Poprechádzajte sa po námestí obkľúčení typickými meštianskymi domami. Ochutnajte špeciality v niektorej z miestnych reštaurácií alebo sa ubytujte v citlivo zrekonštruovaných penziónoch. Spišská Sobota, mestská časť Popradu, vás uchváti svojou neopakovateľnou atmosférou.
Okruh pravou prírodou
V malebnom liptovskom regióne leží obec Kvačany. Pýši sa pokojom slovenského vidieka, charakteristickou architektúrou a v jej bezprostrednej blízkosti aj prekrásnou Kvačianskou dolinou.
Na sánkach či po vlastných, spolu s Mlynmi v Oblazoch, kde máte možnosť zažiť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom, a Prosieckou dolinou tvoria jedinečný okruh, ktorý zvládne aj menej zdatný turista.
Foto: Shutterstock
Na zimnú kondíciu
Púchov je malé mestečko ležiace popri rieke Váh. Okrem samotnej prehliadky mesta môžete navštíviť vodný park, wellness a džungľa park pre deti. Okrajom mesta sa ťahá 6 km dlhá cyklotrasa, ktorá vedie až na priehradu Mládeže a do kúpeľov Nimnica. Cyklotrasa je udržiavaná aj v zime, preto, ak napadne bohatá nádielka, nezabudnite na sánky či bežky a okrem kultúrneho vyžitia máte postarané aj o kondičku.
Zimné kúpanie pod holým nebom
Ak vás ani v zime neodradí kúpanie v prírode, neobíďte dedinku Liptovský Ján. V jej strede sa nachádza prírodný termálny kráter, ktorého liečivé vody nechladnú ani s vonkajšími ubú dajúcimi stupňami. Aj pre tých menej otužilých skrýva táto dedinka zopár pokladov. Priamo v nej sa nachádza až 17 kaštieľov.
Foto: Shutterstock
45 európskych krajín na jednom mieste
Na jedinom námestí sa symbolicky stretá celá Európa. Za takouto raritou sa vyberte na juh Slovenska, do jedného z najstarších miest, Komárna. Na Nádvorí Európy sa nachádza komplex stavieb s typickými prvkami architektúry 45 európskych krajín a regiónov.
Nájdete tu aj hudobný pavilón či sochy patrónov Európy. Na mesto zhora môžete nahliadnuť z výšky 33 metrov z vyhliadkovej veže či naopak vstúpiť do jeho útrob cez zrekonštruované katakomby v podzemí.
Krásne miesta sa oplatí objavovať a o zážitky z nich sa podeliť s najbližšími. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska tak môžete spraviť rýchlo a prakticky takmer kdekoľvek.
Páčil sa vám článok?
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Predsudky často vznikajú jednoducho preto, že sa nepoznáme. Učiteľ Michal hovorí, ako pomohol deťom z Bratislavy a rómskej komunity nájsť si k sebe cestu
Nech už sa dieťa narodilo kdekoľvek, každé z nich túži najmä po tom, aby bolo prijaté a milované.
Autor Šimon Betina
Foto Magdaléna Tomalová
Dátum
Učiteľ Michal Sivák učil na košickom Luníku IX aj v bratislavskej škole pre nadané deti. V oboch prostrediach presadzoval rovnaký prístup: každé dieťa si zaslúži prijatie bez ohľadu na pôvod či spoločenské postavenie. Svojich žiakov dokonca vzal do rómskej komunity v Plaveckom Štvrtku, aby im pomohol prekonať predsudky. Za svoju prácu získal Cenu verejnosti v ankete Učiteľská osobnosť Slovenska.
Učil si na súkromnej bratislavskej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním a predtým aj na Luníku IX. Čím boli pre teba tieto skúsenosti rozdielne?
Na Luníku IX chýbalo materiálne vybavenie. To je podľa mňa jediná vec, ktorá deti z týchto dvoch svetov odlišuje.
Inak sú to bežné deti s rovnakými potrebami – či pochádzajú z Luníka IX, alebo z bratislavskej smotánky. Majú podobné túžby aj sny.
Aj môj prístup k nim bol preto rovnaký. Nikdy som nevnímal nadané deti ako deti prvej kategórie a tie z Luníka IX ako deti druhej kategórie.
Pri nadaných deťoch som skôr narážal na predsudky a stereotypy, ktoré si prinášali z domu od rodičov. A rovnako aj rómske deti mali predsudky voči nerómskym, pretože ich nepoznali. Bolo medzi nimi vzájomné neporozumenie, lebo sa dovtedy jednoducho nestretli.
Pokoj, ktorý by som raz chcel mať aj vo svojom živote, nachádzam práve v hodnotách, ktoré mi odovzdali moji starí rodičia. A podobne to vnímam aj pri dnešných mladých.
Snažil si sa tieto predsudky zbúrať? Ako?
Určite áno. Napríklad som zobral svojich nerómskych žiakov do Plaveckého Štvrtka, aby sa prvýkrát stretli s rómskymi deťmi. Nešlo mi o to, aby si len povedali, že spoznali Róma.
Chcel som, aby zažili, že je to úplne bežný človek ako každý iný. Spoločne sa učili, trávili čas a zrazu všetky predsudky zmizli. V tej chvíli zhodili akékoľvek masky, statusy a nálepky.
Dá sa aj na základe toho povedať, že deti potrebujú predovšetkým cítiť, že sú prijaté?
Áno. Potreba byť prijatý a pochopený je podľa mňa úplný základ. No ešte dôležitejší je pocit, že som milovaný. To je tá najväčšia hodnota. Nielen zo strany rodičov, ale aj priateľov, starých rodičov či blízkeho okolia. A práve s pocitom, že ma niekto má rád a že mu na mne záleží, prichádza aj pocit bezpečia. To ide ruka v ruke.
Presne toto deti potrebujú počuť: „Záleží mi na tebe. Mám ťa veľmi rád a chcem, aby si bol úspešný. Chcem, aby sa ti darilo. A aj keď sa ti niečo nepodarí alebo to nezvládneš, je to v poriadku.“ Toto sa snažím učiť rodičov aj deti.
Pravda však je, že veľakrát deti tieto slová od rodičov nepočujú.
Súhlasím, ale netreba to vzdávať. Mám dokonca peknú skúsenosť so svojím otcom, ktorý mi nikdy v živote nepovedal, že ma ľúbi.
Keď som začal chodievať z Bratislavy domov, vždy som ho na privítanie pobozkal a povedal: „Ľúbim ťa, čau.“ Nezáležalo mi na tom, či mi to opätuje.
On väčšinou len odvetil: „Dobre.“ Postupne som si ho tak trochu vychoval. (Smiech.) Naučil som ho, že je dôležité pustiť ma bližšie k sebe a otvoriť sa.
Aj mladí ľudia môžu byť nositeľmi hodnôt a niekedy učiť staršiu generáciu. Je veľmi dôležité, aby sme boli prepojení naprieč generáciami. Máme si navzájom čo odovzdať.
Staršie generácie rady frflú na tie mladšie a hovoria, že sú čoraz horšie. Čo hovoríš na mladú generáciu ty?
Podľa mňa neexistujú horšie generácie, existujú len generácie, ktorým nerozumieme. Hovoriť, že prichádzajú čoraz horšie generácie, môžu podľa mňa len ľudia, ktorí s mladými neprichádzajú do kontaktu.
Dnešní mladí sú veľmi trendoví, moderní a prirodzene vyrastajú s technológiami 21. storočia. Zároveň sú pevní vo svojich hodnotách, vedome ich kultivujú a podľa mňa život naozaj žijú, nielen prežívajú.
Je pre teba dôležitejšie vybudovať si s deťmi dobrý vzťah alebo im odovzdať vedomosti?
Ak medzi sebou nemáme vybudovaný kvalitný vzťah, deti nedokážu naplno prijímať všetky informácie, ktoré sa im snažím odovzdať. So vzťahom zároveň prichádza aj iný prístup a pochopenie, že sa vlastne chcú vzdelávať.
Študent si napokon aj tak nikdy neodnesie len to, čo som mu povedal. Vždy si odnesie najmä to, ako sa pri mne cítil. A práve to je pre mňa nesmierne dôležité.
Preto sa žiakov často pýtam: „Ako sa cítiš? Ako sa máš? Aké máš na danú vec názor? Ako to prežívaš? Je to pre teba v poriadku? Nie je toho na teba príliš veľa?“
To, že možno stratím určitý typ autority a namiesto toho si vytvorím kamarátsky vzťah, je pre mňa tá najväčšia výhra.
Čo ti pomáha budovať a utužovať tieto vzťahy?
Spoznávať žiakov cez ich svet – cez to, čo ich baví, akých majú hrdinov, aké sú ich sny a potreby.
Napríklad Harry Potter je na prvom stupni veľká téma. Pozrel som si všetky filmy, milujem to. Jedna z postáv, profesor elixírov Horace Slughorn, ktorý študentom ponúkal za odmenu tekuté šťastie, nám veľmi pomohla naučiť sa spolupracovať v triede.
Na slovenčine sme riešili dynamický opis a štvrtáci mali za úlohu namiešať horčicovo-citrónovú omáčku. Ja som ju ochutnával a hodnotil a víťazná skupina mohla získať tekuté šťastie. V skutočnosti mi však vôbec nešlo o chuť. Sledoval som, ako deti spolupracujú v skupinkách. Celé som to prepojil s ich hrdinami a príbehmi, ktoré poznajú. Takto sa k nim viem dostať oveľa bližšie.
Jedlo je pre mňa ďalšia krásna metóda. Deti rady jedia. Mám dvojplatničku a v triede som navaril množstvo jedál – aj také, ktoré deti v živote nevideli a nikdy predtým neskúšali. Jedli sme, mali sme čaje a nápoje, jednoducho sme„chálovali“. (Smiech.)
Nebojíš sa, že takto stratíš ako učiteľ autoritu?
A keby som ju aj stratil, bolo by to úplne v poriadku. Ja som autorita, ale nie som typ človeka, ktorý si ju potrebuje vynucovať alebo budovať cez strach. To nepotrebujem.
Potrebujem mať so žiakmi rovnocenný partnerský vzťah. Chcem, aby dieťa odišlo s pocitom, že Miško ho niečo naučil a že mu dal presne to, čo potrebovalo.
To, že možno stratím určitý typ autority a namiesto toho si vytvorím partnerský, kamarátsky vzťah, je pre mňa tá najväčšia výhra.
Predpokladám, že vďaka takémuto prístupu máš s deťmi asi oveľa bližší vzťah ako iní učitelia. Otvárajú sa ti vďaka tomu viac?
Riešil som rodinu, v ktorej sa rodičia môjho žiaka rozchádzali. Bral som ho takmer ako vlastného syna. Raz večer mi zavolal, plakal a povedal: „Miško, mama sa rozišla s otcom.“ Povedal som mu, že všetko bude v poriadku, že tu pre neho budem a pomôžem mu.
Povedal som mu: „Ráno, keď prídeš do školy, hneď príď za mnou, vystískaj ma, porozprávame sa o tom. Ja ti pomôžem.“ A presne to sa stalo. Ráno prišiel, ani si nevyložil veci, hneď prišiel za mnou, objal ma, rozplakal sa a chvíľu sme tam len tak boli.
Dnes, keď ma tento chlapec uvidí, aj cez celú ulicu na mňa kričí: „Miško! Miško, stoj!“ To je pre učiteľa nádherná a výnimočná väzba. Želám to každému učiteľovi.
Akí by mali byť dobrí učitelia?
Neexistuje návod na to, ako byť dobrým učiteľom. Nie sú žiadne tipy, triky ani špeciálne metódy, ktoré by fungovali na každého. Existuje podľa mňa jedna jediná vec – byť autentický.
To je najdôležitejšie. Dieťa vycíti, keď je človek falošný. Vycíti, keď máte nasadenú masku. Deti vnímajú oveľa viac, než si často myslíme. Byť autentický je podľa mňa pri práci s deťmi kľúčové. Človek musí byť sám sebou.
Michal Sivák
Učiteľ a popularizátor inkluzívneho vzdelávania. Pôsobil na Súkromnej základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním v Bratislave, predtým učil deti na Luníku IX. Je zakladateľom iniciatívy EDUVOLÚCIA: Daruj doučko!, venuje sa lektorovaniu a mentoringu začínajúcich učiteľov. Na sociálnych sieťach sa venuje osvete o učiteľstve, boju proti predsudkom a podpore vzdelávania. V roku 2026 získal Cenu verejnosti v ankete Učiteľská osobnosť Slovenska.
Páčil sa vám článok?
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
