7 pekných miest na Slovensku, ktoré si užijete aj v zime
Vybrali sme pre vás slovenské obce, ktoré sa oplatí navštíviť, aj keď sa vonku poriadne ochladí.
Autor Zuzana Hodásová
Foto Shutterstock
TASR
Dátum
Mnohé krásy Slovenska sa dajú spoznávať počas celého roka. Ak navyše okolitú krajinu v zime pokryje snehová prikrývka, výlet či víkend na zaujímavom mieste sa zmení na priam rozprávkový zážitok. Poriadne sa teda oblečte a poďte spolu s nami objavovať miesta, kde toho nájdete oveľa viac, ako by ste čakali.
Podeľte sa o zážitky zo svojich ciest po Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií
Oščadnica
Súčasťou malebných Kysúc je veľa krásnych obcí so zachovanými tradíciami a s folklórnymi prvkami, ktoré návštevníkom počas celého roka ponúkajú aj rôzne atrakcie. Jednou z týchto obcí je aj Oščadnica, známa najmä svojím lyžiarskym strediskom.
Okrem neho si však môžete zalyžovať aj na menšom kopci uprostred dediny alebo sa vydať na nie veľmi náročnú túru na vrch Veľká Rača, na miesto, kde sa stretávajú tri štáty – Slovensko, Poľsko a Česko. Ak chcete objavovať miestnu históriu, spravte si prechádzku ku kalvárii alebo zájdite do parku pri kaštieli, kde sídli Kysucká galéria. Menej známou atrakciou je Lurdská jaskyňa, ktorá je voľne prístupná pre verejnosť.
Vyšné Ružbachy
Dopriať si oddych a zahriať si telo v kúpeľoch je ideálna činnosť vo chvíľach, keď sa vonku ochladí. Krásne prostredie kúpeľov Vyšné Ružbachy hneď pod lesom je priam predurčené na prechádzky a relax v prírode, ich výdatné pramene zase na liečenie a relax. Zvláštnosťou tohto miesta je jazierko Kráter s termálnou vodou, ohraničené travertínovým valom.
Skutočné prekvapenie vás čaká na okraji obce. V travertínovom lome uprostred lúk nájdete prírodnú galériu 104 travertínových sôch od umelcov zo 14 krajín. Vznikli počas Medzinárodného sochárskeho sympózia, ktoré sa v kúpeľoch koná od roku 1964.
Hronsek
Táto menšia dedinka Hronsek ukrýva nádherné pamiatky, ktoré určite stoja za návštevu aj počas zimy. Spraviť si tam môžete prechádzku okolo dvoch kaštieľov – prvý nesie názov obce a druhý sa volá Vodný hrad. Jedinečnou pamiatkou v tejto obci je artikulárny kostol, ktorý je zapísaný dokonca v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Zaujímavosťou je, že bol celý postavený z dreva bez použitia jediného klinca a ženil sa v ňom štúrovský básnik Andrej Sládkovič. Výlet do Hronseka si môžete urobiť aj počas návštevy sliačskych kúpeľov, historické unikáty sú totiž od nich vzdialené len zopár minút.
Kežmarok
Niekomu by možno celkom stačil pohľad na zasnežené Tatry, v Kežmarku sa však nachádza aj viacero pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Drevený artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice a Baziliku povýšenia svätého Kríža v meste dopĺňa viacero ďalších kostolov.
Známou kežmarskou pamiatkou je aj Evanjelické lýceum s historickou knižnicou, kde študovali zvučné mená našej histórie ako Janko Kráľ, bratia Chalupkovci či Martin Rázus. Prechádzku mestom môžete zakončiť na Kežmarskom hrade, v ktorom sídli aj múzeum.
Uhrovec
Rodisko Ľudovíta Štúra Uhrovec nájdete len 4 km od Bánoviec nad Bebravou. Navštíviť tam môžete jeho rodný dom, v ktorom sa neskôr narodila aj ďalšia významná osobnosť slovenskej histórie Alexander Dubček. Stavba dokonca patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Okrem nej sa v obci nachádza aj renesančný kaštieľ či pamätník obetiam prvej svetovej vojny z roku 1915.
Len kúsok od obce leží zrúcanina hradu Uhrovec, ktorý sa postupne obnovuje. Ak si chcete užiť prechádzku v prírode, zájdite na Jankov vŕšok a vychutnajte krásny výhľad na krajinu.
Bátovce
Kedysi boli Bátovce vstupnou bránou do banských miest, dnes ide predovšetkým o malú dedinku, ktorá ponúka niekoľko zaujímavostí. Priamo v obci stojí výnimočná gotická katedrála, múzeum, ktoré sa nachádza v starej fare, a dokonca aj Divadlo Pôtoň – jediné profesionálne divadlo sídliace na vidieku.
Počas prechádzky po náučnom chodníku vedúcom okolo Bátoviec zase uvidíte krásne prírodné scenérie aj vodnú nádrž Lipovina. Ak budete v okolí Levíc, túto obec určite nevynechajte.
Terchová
Terchová, 0bec opradená legendami spojenými najmä s tamojším rodákom Jurajom Jánošíkom snúbi zážitok z kultúry aj z prírody. Leží v Národnom parku Malá Fatra, takže je skvelým východiskovým bodom na turistiku, ktorú si môžete užiť aj počas zimných mesiacov, napríklad do Jánošíkových dier.
Ak sa necítite na dlhšiu túru, spravte si nenáročnú prechádzku k soche Jánošíka. Týči sa na kopci nad dedinou, a tak na vás v cieli čaká naozaj pekný výhľad. Zahriať sa môžete pri návšteve dreveného betlehema aj v Múzeu Juraja Jánošíka.
Krásne miesta sa oplatí objavovať a o zážitky z nich sa oplatí podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska tak môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek.
Páčil sa vám článok?
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Čo ak si parťák ublíži alebo sa ocitnete na neznámom mieste? Dlhoročný horský záchranár radí, ako zvládnuť týchto 8 bežných situácií na túre
Autor Klaudia Šútorová, Natália Čerňancová
Foto Magdaléna Tomalová
Dátum
Predstavte si, že ste vo Vysokých Tatrách. Kamarát si vyvrtne členok, zotmie sa skôr, než ste čakali, a vy navyše presne neviete, kde sa nachádzate. Aj keď sa situácia zdá náročná, zachovajte pokoj a rozvahu. Práve to vám pomôže správne sa rozhodnúť a uľahčiť príchod záchranárov. Spolu s horským sprievodcom a dobrovoľným záchranárom Františkom Mrázikom vám prinášame osem konkrétnych situácií, s ktorými sa môžete stretnúť pred túrou aj počas nej, a rady, ako ich zvládnuť čo najlepšie.
1. Podľa čoho si naplánovať túru v horách?
V takom prípade odporúčam využiť metódu 3 × 3 švajčiarskeho horského vodcu a odborníka na meteorológiu a lavíny Wernera Muntera. Tá ukazuje, že správnym naplánovaním sa dá znížiť riziko, ktorému sa na túre vystavujeme, až o 90 percent.
Ako vyzerá metóda 3 × 3 v praxi? Vyhodnotiť treba tri faktory v troch etapách.
Faktory:
1. Sneh a počasie – treba si skontrolovať, aké bolo a aké bude počasie, či hrozí lavínové nebezpečenstvo a aké výstrahy boli vydané, napríklad horskou službou alebo vedením národného parku.
2. Terén – treba si vybrať terén s ohľadom na počasie aj schopnosti človeka. Vhodné je tiež poznať strmosť svahu, jeho orientáciu a to, či existuje bezpečnejšia alternatívna trasa.
3. Ľudský faktor – treba vyhodnotiť, s kým idem na túru a či sme všetci na rovnakej výkonnostnej úrovni. Vždy sa totiž musia rýchlejší a zdatnejší prispôsobiť pomalším členom výpravy.
Etapy:
1. Regionálna úroveň – doma – všetky faktory si prejdeš doma, napríklad ešte pred odchodom z Bratislavy do Vysokých Tatier.
2. Lokálna úroveň – na mieste – terén, počasie či mapu si znova preveríš vlastným pozorovaním po príchode na hory. Vtedy je jednoduchšie overiť silu vetra, viditeľnosť či stav snehu.
3. Zónová úroveň – konkrétny svah – tesne pred vstupom na rizikový svah vyhodnotíš jeho sklon, orientáciu, snehové podmienky a možnosti bezpečného prechodu.
2. Ako si vybrať správnu výstroj a čo by v nej určite nemalo chýbať?
Tu treba povedať, že dôležitá je nielen výstroj, ale aj to, aby ju človek vedel správne používať. Darmo má niekto mačky, keď nevie, ako v nich kráčať. V takom prípade sa vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu.
Samozrejme, keď ideme na túru na jeseň, stmieva sa skôr. Ak je zamračené, šero prichádza ešte skôr. Treba byť preto pripravený a mať so sebou čelovku. Mobil s baterkou nestačí.
Takisto treba mať pri sebe powerbanku. Ak sa mi vybije mobil, riskujem, že si nebudem mať ako privolať pomoc.
Napokon je nevyhnutné mať správne oblečenie. To znamená, že treba mať také vrstvy, v ktorých nám bude teplo nielen počas chôdze, ale aj vtedy, keď zastavíme a potrebujeme si oddýchnuť. Vtedy si musíme pridať ďalšiu vrstvu, aby sme sa zahriali.
Tá sa zíde aj v prípade úrazu, pretože zranený je oveľa citlivejší na chlad. Rovnako ju oceníme po príchode na vrchol, kde je teplota nižšia a my si chceme chvíľu pobudnúť a vychutnať si výhľady.
3. Čo robiť, ak som s parťákom na horách a vyvrtne si členok?
V prvom rade je dôležité, aby zranený cítil, že sa môže o vás oprieť a že situáciu máte pod kontrolou. Snažte sa zachovať pokoj, komunikovať s ním a zbytočne nevyvolávať ďalší stres.
Druhým krokom je poskytnúť základnú prvú pomoc. Ak niečo krváca, treba krvácanie ošetriť pomocou materiálu z lekárničky. Pri vyvrtnutom členku sa snažte nohu zbytočne nezaťažovať a podľa možností ju šetrne zafixovať. Následne treba vyhodnotiť, či je zranený schopný bezpečne pokračovať, alebo bude potrebné privolať pomoc. Napokon sa treba riadiť pravidlom 5T, ktoré predstavuje základné zásady starostlivosti o zraneného.
Ticho – upokojte zraneného a snažte sa vytvoriť pokojnú atmosféru.
Teplo – chráňte ho pred chladom a podchladením, napríklad pomocou izolačnej fólie alebo náhradného oblečenia.
Tíšenie bolesti – manipulujte so zranenou končatinou čo najšetrnejšie a poskytnite primeranú prvú pomoc.
Tekutiny – pri vážnom úraze alebo podozrení na závažné poranenie nedávajte zranenému jesť ani piť, najmä ak môže potrebovať zákrok v nemocnici.
Transport – zabezpečte bezpečný presun zraneného, prípadne privolajte horských záchranárov.
4. Na aké číslo volať, keď sa ocitnem v krízovej situácii?
Ideálne na číslo 112, ktoré funguje v celej Európskej únii. Aj keď sa niekedy môže stať, že nemáte signál na bežný hovor, tiesňové volanie sa môže podariť. Číslo 112 sa dá vytočiť aj zo zamknutého telefónu, takže ak sa napríklad kamarát zraní, nereaguje a vy máte vybitý mobil, môžete použiť jeho telefón bez toho, aby ste ho museli odomknúť. Tiesňové volanie je možné uskutočniť aj z telefónu bez SIM karty, ak je dostupná mobilná sieť.
Výhodou čísla 112 je aj to, že nemusíte vedieť, ktorú záchrannú zložku presne potrebujete. Operátor vás spojí s príslušnou službou podľa situácie.
Dispečer sa vás bude pýtať na dôležité informácie a podľa vašich odpovedí vás usmerní, čo robiť ďalej. Nemusíte vedieť všetko ani presne vedieť, ako postupovať – dôležité je zavolať a riadiť sa jeho pokynmi.
5. Ako vyhodnotím, aký typ záchrany potrebujem – či vrtuľník, alebo pozemnú horskú službu?
S tým vám poradia na spomínanom čísle. Následne treba dispečerovi povedať, aká je u vás viditeľnosť a aká je sila vetra. Môžete napríklad uviesť: „Vidím na sto metrov, predo mnou je kosodrevina a vidím na vrcholy Lomnického štítu.“
Silu vetra možno opísať napríklad takto: „Ohýbajú sa celé stromy“ alebo „Ohýbajú sa len vrcholy stromov“.
Povedať, že fúka trochu alebo silno, nestačí. Lepšie je byť konkrétnejší, pretože aj na základe týchto informácií sa dá lepšie určiť, či je možné dostať sa na miesto vrtuľníkom, alebo bude potrebná pozemná záchrana.
6. Viem záchranárom uľahčiť ich príchod, aby boli na mieste čo najrýchlejšie?
Príchod záchranárov závisí od počasia. Vrtuľník dokáže vyštartovať do 15 minút a za pár minút sa dostane do ktorejkoľvek časti Vysokých Tatier, ak je vonku pekne.
Ak je však zlá viditeľnosť, silný vietor alebo je posádka pri inom zranenom a bude potrebná pozemná záchrana, bude to trvať dlhšie. Vtedy je potrebné zvládnuť situáciu s čo najväčším pokojom a s čo najmenším nepohodlím.
Keď prichádza vrtuľník, je vhodné poznať pravidlá, ktoré pomôžu zabezpečiť čo najbezpečnejšie pristátie.
Vrtuľník a bezpečné pristátie
Keď už vrtuľník prichádza, nemali by naň mávať všetci, ale iba jedna zodpovedná osoba.
Tá sa postaví a gestom rúk v tvare písmena Y naznačí posádke, že pomoc naozaj potrebuje – Y vychádza z anglického slova yes, čiže áno.
Naopak, ak pomoc nepotrebujete, dáte ruky do tvaru písmena N, čiže no – nie.
Dôležitý je aj priestor na pristátie. Je preto dobré vytypovať rovný povrch bez vyvýšených útvarov, ktoré by mohli pristátie komplikovať.
Z tohto miesta pošlite všetkých ľudí preč.
Treba tiež pozbierať voľné predmety, ako sú stany, ľahké batohy či oblečenie, aby počas pristávania nezačali lietať.
Pilotovi ukážte, ktorým smerom fúka vietor, pretože potrebuje pristáť proti nemu a rovnako proti nemu aj vzlieta. Jednoducho sa postavíte a podľa toho, odkiaľ vám fúka vietor, určíte jeho smer. Ideálne je mať niečo v ruke – šatku, ľahkú čiapku alebo šnúrku z topánky –, aby pilot videl, ktorým smerom sa tento predmet pohybuje.
Keď vrtuľník pristane, nepribližujte sa k nemu, pretože jeho rotor je veľmi nízko nad zemou. Ak k tomu pripočítame terénne nerovnosti, stroj môže byť veľmi nebezpečný.
Ak bude personál niečo potrebovať, privolá vás, aby ste napríklad pomohli s nosidlami alebo batohom.
„Áno, potrebujeme pomoc“ (vľavo) a „Nie, nepotrebujeme pomoc“ (vpravo)
7. Čo robiť v prípade, keď presne neviem, kde sa nachádzam?
V dnešnej dobe už nie je problém zistiť svoju polohu. Leteckí aj ostatní záchranári ju vedia zistiť tak, že na váš mobil pošlú esemesku s určitým odkazom.
Keď naň kliknete, budú vedieť, kde sa nachádzate. Existuje aj samostatná aplikácia horskej záchrannej služby, ktorá dokáže sama odoslať GPS súradnice.
8. Ako sa vybaviť na lyžovačku?
Vezmi si správnu výstroj. To znamená, že lyže musia mať nastavené primerané vypínacie sily, treba mať prilbu a vhodné oblečenie. Dôležité sú aj hrubšie nohavice, pretože tenké nohavice môže lyža pri úraze rozseknúť a jej hrana sa môže zarezať až do nohy.
Čo sa týka pohybu na svahu, tam platí biely kódex.
10 základných pravidiel bieleho kódexu
Ohľaduplnosť – správaj sa tak, aby si neohrozil ostatných.
Kontrola rýchlosti – prispôsob rýchlosť svojim schopnostiam, stavu trate a počtu ľudí na svahu.
Voľba smeru jazdy – lyžiar prichádzajúci zhora musí jazdiť tak, aby neohrozil ľudí pred sebou.
Predbiehanie – predbiehaj s dostatočným odstupom.
Vchádzanie na svah a rozbiehanie – pred rozjazdom alebo vstupom do trate sa rozhliadni.
Zastavenie – nezastavuj na úzkych ani neprehľadných miestach. Ak potrebuješ zastaviť, vyber si bezpečné miesto na okraji trate.
Výstup a zostup pešo – pohybuj sa po okraji zjazdovky.
Rešpektovanie značenia – dodržiavaj značky, pokyny a uzávierky tratí.
Pomoc pri nehode – ak sa niekto zraní, máš povinnosť poskytnúť pomoc.
Identifikácia – pri nehode si účastníci musia vymeniť potrebné identifikačné údaje.
Lyžovanie je ako partička šachu – musím myslieť nielen na seba, ale aj na druhých. Zároveň musím počítať aj s nepredvídanými situáciami. Napríklad vidím, že niekto smeruje doprava, ale predvídam, že odbočí doľava, a som pripravený na to zareagovať.
Kde sa spájajú zjazdovky, treba pribrzdiť. Prichádzajú tam ľudia rovnakou rýchlosťou, ale z rôznych smerov. Dávame im preto prednosť tak ako na ceste.
Pre začiatočníkov platí, že si treba zvoliť miernejšiu zjazdovku a zotrvať na nej dostatočne dlho. Veď čo je v živote krajšie než to, keď ideme krásnou, istou a elegantnou jazdou, ktorá nám prináša aj hravosť? Nie je dôležité ísť rýchlo za každú cenu, ale užívať si jazdu.
František Mrázik
Medzinárodný horský sprievodca s kvalifikáciou UIMLA a dlhoročný horský záchranár. Od roku 2000 pôsobí v Tatranskej horskej službe – dobrovoľnom zbore, ktorého je od roku 2021 predsedom. Venuje sa sprevádzaniu v slovenských aj zahraničných pohoriach, lavínovému vzdelávaniu a bezpečnosti v horách. Popri svojej vášni pre prírodu má aj vlastnú IT firmu Maxim Data. Jeho otcom bol František Mrázik starší, ktorý v minulosti pôsobil ako náčelník Horskej služby Československého zväzu telesnej výchovy na Slovensku.
Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
