7 pekných miest na Slovensku, ktoré si užijete aj v zime

Vybrali sme pre vás slovenské obce, ktoré sa oplatí navštíviť, aj keď sa vonku poriadne ochladí.

Autor Zuzana Hodásová

Foto Shutterstock

TASR

Dátum15. 12. 2018

Mnohé krásy Slovenska sa dajú spoznávať počas celého roka. Ak navyše okolitú krajinu v zime pokryje snehová prikrývka, výlet či víkend na zaujímavom mieste sa zmení na priam rozprávkový zážitok. Poriadne sa teda oblečte a poďte spolu s nami objavovať miesta, kde toho nájdete oveľa viac, ako by ste čakali.

Podeľte sa o zážitky zo svojich ciest po Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Oščadnica

Súčasťou malebných Kysúc je veľa krásnych obcí so zachovanými tradíciami a s folklórnymi prvkami, ktoré návštevníkom počas celého roka ponúkajú aj rôzne atrakcie. Jednou z týchto obcí je aj Oščadnica, známa najmä svojím lyžiarskym strediskom.

Okrem neho si však môžete zalyžovať aj na menšom kopci uprostred dediny alebo sa vydať na nie veľmi náročnú túru na vrch Veľká Rača, na miesto, kde sa stretávajú tri štáty – Slovensko, Poľsko a Česko. Ak chcete objavovať miestnu históriu, spravte si prechádzku ku kalvárii alebo zájdite do parku pri kaštieli, kde sídli Kysucká galéria. Menej známou atrakciou je Lurdská jaskyňa, ktorá je voľne prístupná pre verejnosť.

Vyšné Ružbachy

Dopriať si oddych a zahriať si telo v kúpeľoch je ideálna činnosť vo chvíľach, keď sa vonku ochladí. Krásne prostredie kúpeľov Vyšné Ružbachy hneď pod lesom je priam predurčené na prechádzky a relax v prírode, ich výdatné pramene zase na liečenie a relax. Zvláštnosťou tohto miesta je jazierko Kráter s termálnou vodou, ohraničené travertínovým valom.

Skutočné prekvapenie vás čaká na okraji obce. V travertínovom lome uprostred lúk nájdete prírodnú galériu 104 travertínových sôch od umelcov zo 14 krajín. Vznikli počas Medzinárodného sochárskeho sympózia, ktoré sa v kúpeľoch koná od roku 1964.

Hronsek

Táto menšia dedinka Hronsek ukrýva nádherné pamiatky, ktoré určite stoja za návštevu aj počas zimy. Spraviť si tam môžete prechádzku okolo dvoch kaštieľov – prvý nesie názov obce a druhý sa volá Vodný hrad. Jedinečnou pamiatkou v tejto obci je artikulárny kostol, ktorý je zapísaný dokonca v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zaujímavosťou je, že bol celý postavený z dreva bez použitia jediného klinca a ženil sa v ňom štúrovský básnik Andrej Sládkovič. Výlet do Hronseka si môžete urobiť aj počas návštevy sliačskych kúpeľov, historické unikáty sú totiž od nich vzdialené len zopár minút.

Kežmarok

Niekomu by možno celkom stačil pohľad na zasnežené Tatry, v Kežmarku sa však nachádza aj viacero pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Drevený artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice a Baziliku povýšenia svätého Kríža v meste dopĺňa viacero ďalších kostolov.

Známou kežmarskou pamiatkou je aj Evanjelické lýceum s historickou knižnicou, kde študovali zvučné mená našej histórie ako Janko Kráľ, bratia Chalupkovci či Martin Rázus. Prechádzku mestom môžete zakončiť na Kežmarskom hrade, v ktorom sídli aj múzeum.

Uhrovec

Rodisko Ľudovíta Štúra Uhrovec nájdete len 4 km od Bánoviec nad Bebravou. Navštíviť tam môžete jeho rodný dom, v ktorom sa neskôr narodila aj ďalšia významná osobnosť slovenskej histórie Alexander Dubček. Stavba dokonca patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Okrem nej sa v obci nachádza aj renesančný kaštieľ či pamätník obetiam prvej svetovej vojny z roku 1915.

Len kúsok od obce leží zrúcanina hradu Uhrovec, ktorý sa postupne obnovuje. Ak si chcete užiť prechádzku v prírode, zájdite na Jankov vŕšok a vychutnajte krásny výhľad na krajinu.

Bátovce

Kedysi boli Bátovce vstupnou bránou do banských miest, dnes ide predovšetkým o malú dedinku, ktorá ponúka niekoľko zaujímavostí. Priamo v obci stojí výnimočná gotická katedrála, múzeum, ktoré sa nachádza v starej fare, a dokonca aj Divadlo Pôtoň – jediné profesionálne divadlo sídliace na vidieku.

Počas prechádzky po náučnom chodníku vedúcom okolo Bátoviec zase uvidíte krásne prírodné scenérie aj vodnú nádrž Lipovina. Ak budete v okolí Levíc, túto obec určite nevynechajte.

Terchová

Terchová, 0bec opradená legendami spojenými najmä s tamojším rodákom Jurajom Jánošíkom snúbi zážitok z kultúry aj z prírody. Leží v Národnom parku Malá Fatra, takže je skvelým východiskovým bodom na turistiku, ktorú si môžete užiť aj počas zimných mesiacov, napríklad do Jánošíkových dier.

Ak sa necítite na dlhšiu túru, spravte si nenáročnú prechádzku k soche Jánošíka. Týči sa na kopci nad dedinou, a tak na vás v cieli čaká naozaj pekný výhľad. Zahriať sa môžete pri návšteve dreveného betlehema aj v Múzeu Juraja Jánošíka.

Krásne miesta sa oplatí objavovať a o zážitky z nich sa oplatí podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska tak môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Predsudky často vznikajú jednoducho preto, že sa nepoznáme. Učiteľ Michal hovorí, ako pomohol deťom z Bratislavy a rómskej komunity nájsť si k sebe cestu

Nech už sa dieťa narodilo kdekoľvek, každé z nich túži najmä po tom, aby bolo prijaté a milované.

Autor Šimon Betina

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum26. 10. 2026

Učiteľ Michal Sivák učil na košickom Luníku IX aj v bratislavskej škole pre nadané deti. V oboch prostrediach presadzoval rovnaký prístup: každé dieťa si zaslúži prijatie bez ohľadu na pôvod či spoločenské postavenie. Svojich žiakov dokonca vzal do rómskej komunity v Plaveckom Štvrtku, aby im pomohol prekonať predsudky. Za svoju prácu získal Cenu verejnosti v ankete Učiteľská osobnosť Slovenska.

Omamy v rómskych komunitách sprevádzajú rodiny s deťmi a pomáhajú im vytvoriť lepší štart do života. Spoznajte príbeh omamy Maťky a jej mentorky Ľubky.

Učil si na súkromnej bratislavskej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním a predtým aj na Luníku IX. Čím boli pre teba tieto skúsenosti rozdielne?

Na Luníku IX chýbalo materiálne vybavenie. To je podľa mňa jediná vec, ktorá deti z týchto dvoch svetov odlišuje.

Inak sú to bežné deti s rovnakými potrebami – či pochádzajú z Luníka IX, alebo z bratislavskej smotánky. Majú podobné túžby aj sny.

Aj môj prístup k nim bol preto rovnaký. Nikdy som nevnímal nadané deti ako deti prvej kategórie a tie z Luníka IX ako deti druhej kategórie.

Pri nadaných deťoch som skôr narážal na predsudky a stereotypy, ktoré si prinášali z domu od rodičov. A rovnako aj rómske deti mali predsudky voči nerómskym, pretože ich nepoznali. Bolo medzi nimi vzájomné neporozumenie, lebo sa dovtedy jednoducho nestretli.

Pokoj, ktorý by som raz chcel mať aj vo svojom živote, nachádzam práve v hodnotách, ktoré mi odovzdali moji starí rodičia. A podobne to vnímam aj pri dnešných mladých.

Snažil si sa tieto predsudky zbúrať? Ako?

Určite áno. Napríklad som zobral svojich nerómskych žiakov do Plaveckého Štvrtka, aby sa prvýkrát stretli s rómskymi deťmi. Nešlo mi o to, aby si len povedali, že spoznali Róma.

Chcel som, aby zažili, že je to úplne bežný človek ako každý iný. Spoločne sa učili, trávili čas a zrazu všetky predsudky zmizli. V tej chvíli zhodili akékoľvek masky, statusy a nálepky.

Dá sa aj na základe toho povedať, že deti potrebujú predovšetkým cítiť, že sú prijaté?

Áno. Potreba byť prijatý a pochopený je podľa mňa úplný základ. No ešte dôležitejší je pocit, že som milovaný. To je tá najväčšia hodnota. Nielen zo strany rodičov, ale aj priateľov, starých rodičov či blízkeho okolia. A práve s pocitom, že ma niekto má rád a že mu na mne záleží, prichádza aj pocit bezpečia. To ide ruka v ruke.

Presne toto deti potrebujú počuť: „Záleží mi na tebe. Mám ťa veľmi rád a chcem, aby si bol úspešný. Chcem, aby sa ti darilo. A aj keď sa ti niečo nepodarí alebo to nezvládneš, je to v poriadku.“ Toto sa snažím učiť rodičov aj deti.

Pravda však je, že veľakrát deti tieto slová od rodičov nepočujú.

Súhlasím, ale netreba to vzdávať. Mám dokonca peknú skúsenosť so svojím otcom, ktorý mi nikdy v živote nepovedal, že ma ľúbi.

Keď som začal chodievať z Bratislavy domov, vždy som ho na privítanie pobozkal a povedal: „Ľúbim ťa, čau.“ Nezáležalo mi na tom, či mi to opätuje.

On väčšinou len odvetil: „Dobre.“ Postupne som si ho tak trochu vychoval. (Smiech.) Naučil som ho, že je dôležité pustiť ma bližšie k sebe a otvoriť sa.

Aj mladí ľudia môžu byť nositeľmi hodnôt a niekedy učiť staršiu generáciu. Je veľmi dôležité, aby sme boli prepojení naprieč generáciami. Máme si navzájom čo odovzdať.

Staršie generácie rady frflú na tie mladšie a hovoria, že sú čoraz horšie. Čo hovoríš na mladú generáciu ty?

Podľa mňa neexistujú horšie generácie, existujú len generácie, ktorým nerozumieme. Hovoriť, že prichádzajú čoraz horšie generácie, môžu podľa mňa len ľudia, ktorí s mladými neprichádzajú do kontaktu.

Dnešní mladí sú veľmi trendoví, moderní a prirodzene vyrastajú s technológiami 21. storočia. Zároveň sú pevní vo svojich hodnotách, vedome ich kultivujú a podľa mňa život naozaj žijú, nielen prežívajú.

Je pre teba dôležitejšie vybudovať si s deťmi dobrý vzťah alebo im odovzdať vedomosti?

Ak medzi sebou nemáme vybudovaný kvalitný vzťah, deti nedokážu naplno prijímať všetky informácie, ktoré sa im snažím odovzdať. So vzťahom zároveň prichádza aj iný prístup a pochopenie, že sa vlastne chcú vzdelávať.

Študent si napokon aj tak nikdy neodnesie len to, čo som mu povedal. Vždy si odnesie najmä to, ako sa pri mne cítil. A práve to je pre mňa nesmierne dôležité.

Preto sa žiakov často pýtam: „Ako sa cítiš? Ako sa máš? Aké máš na danú vec názor? Ako to prežívaš? Je to pre teba v poriadku? Nie je toho na teba príliš veľa?“

To, že možno stratím určitý typ autority a namiesto toho si vytvorím kamarátsky vzťah, je pre mňa tá najväčšia výhra.

Čo ti pomáha budovať a utužovať tieto vzťahy?

Spoznávať žiakov cez ich svet – cez to, čo ich baví, akých majú hrdinov, aké sú ich sny a potreby.

Napríklad Harry Potter je na prvom stupni veľká téma. Pozrel som si všetky filmy, milujem to. Jedna z postáv, profesor elixírov Horace Slughorn, ktorý študentom ponúkal za odmenu tekuté šťastie, nám veľmi pomohla naučiť sa spolupracovať v triede.

Na slovenčine sme riešili dynamický opis a štvrtáci mali za úlohu namiešať horčicovo-citrónovú omáčku. Ja som ju ochutnával a hodnotil a víťazná skupina mohla získať tekuté šťastie. V skutočnosti mi však vôbec nešlo o chuť. Sledoval som, ako deti spolupracujú v skupinkách. Celé som to prepojil s ich hrdinami a príbehmi, ktoré poznajú. Takto sa k nim viem dostať oveľa bližšie.

Jedlo je pre mňa ďalšia krásna metóda. Deti rady jedia. Mám dvojplatničku a v triede som navaril množstvo jedál – aj také, ktoré deti v živote nevideli a nikdy predtým neskúšali. Jedli sme, mali sme čaje a nápoje, jednoducho sme„chálovali“. (Smiech.)

Nebojíš sa, že takto stratíš ako učiteľ autoritu?

A keby som ju aj stratil, bolo by to úplne v poriadku. Ja som autorita, ale nie som typ človeka, ktorý si ju potrebuje vynucovať alebo budovať cez strach. To nepotrebujem.

Potrebujem mať so žiakmi rovnocenný partnerský vzťah. Chcem, aby dieťa odišlo s pocitom, že Miško ho niečo naučil a že mu dal presne to, čo potrebovalo.

To, že možno stratím určitý typ autority a namiesto toho si vytvorím partnerský, kamarátsky vzťah, je pre mňa tá najväčšia výhra.

Predpokladám, že vďaka takémuto prístupu máš s deťmi asi oveľa bližší vzťah ako iní učitelia. Otvárajú sa ti vďaka tomu viac?

Riešil som rodinu, v ktorej sa rodičia môjho žiaka rozchádzali. Bral som ho takmer ako vlastného syna. Raz večer mi zavolal, plakal a povedal: „Miško, mama sa rozišla s otcom.“ Povedal som mu, že všetko bude v poriadku, že tu pre neho budem a pomôžem mu.

Povedal som mu: „Ráno, keď prídeš do školy, hneď príď za mnou, vystískaj ma, porozprávame sa o tom. Ja ti pomôžem.“ A presne to sa stalo. Ráno prišiel, ani si nevyložil veci, hneď prišiel za mnou, objal ma, rozplakal sa a chvíľu sme tam len tak boli.

Dnes, keď ma tento chlapec uvidí, aj cez celú ulicu na mňa kričí: „Miško! Miško, stoj!“ To je pre učiteľa nádherná a výnimočná väzba. Želám to každému učiteľovi.

Akí by mali byť dobrí učitelia?

Neexistuje návod na to, ako byť dobrým učiteľom. Nie sú žiadne tipy, triky ani špeciálne metódy, ktoré by fungovali na každého. Existuje podľa mňa jedna jediná vec – byť autentický.

To je najdôležitejšie. Dieťa vycíti, keď je človek falošný. Vycíti, keď máte nasadenú masku. Deti vnímajú oveľa viac, než si často myslíme. Byť autentický je podľa mňa pri práci s deťmi kľúčové. Človek musí byť sám sebou.

Michal Sivák

Učiteľ a popularizátor inkluzívneho vzdelávania. Pôsobil na Súkromnej základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním v Bratislave, predtým učil deti na Luníku IX. Je zakladateľom iniciatívy EDUVOLÚCIA: Daruj doučko!, venuje sa lektorovaniu a mentoringu začínajúcich učiteľov. Na sociálnych sieťach sa venuje osvete o učiteľstve, boju proti predsudkom a podpore vzdelávania. V roku 2026 získal Cenu verejnosti v ankete Učiteľská osobnosť Slovenska.