Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Ako si na novembrové udalosti spomínajú ľudia, ktorí pre nás vybojovali slobodu

Ľudia, ktorí v Novembri 89 svojou prítomnosťou na námestiach priniesli pád vtedajšieho režimu a slobodu pre nás všetkých, sa s nami podelili o svoje spomienky.

Nežnú revolúciu si spájame najmä s historickými míľnikmi a so známymi osobnosťami, ktoré stáli  na pódiách. Na tých najdôležitejších – anonymných hrdinov stojacich pod pódiami sa často zabúda. Boli to však práve oni, ktorí nám nenásilne vybojovali slobodu.

November 89 patril predovšetkým desaťtisícom ľudí naprieč celým Československom, ktorí svojou prítomnosťou na námestiach volali po zmene. Prečítajte si, ako si zlomové momenty našich dejín pamätajú niektorí z nich. O svoje spomienky sa s nami podelili prostredníctvom kampane Tváre slobody, ktorej súčasťou sa môžete stať aj vy.

Ľubica H., odborný ekonóm, Bratislava

Na túto udalosť asi nezabudnem nikdy. Išli sme tam bojovať za našu slobodu a nevedeli sme, čo nás bude čakať… Stáli sme tam v zime, ale nevadilo nám to. Z práce nás pustili, nebol problém. Mala som vtedy krásnych 22 rokov.

Ivan N., v Novembri 89 študent, Praha

Zvolili sme si do funkcií pár ľudí, no zároveň sme si zvolili aj tieňových nástupcov, pretože sme rátali s tým najhorším – fyzickou likvidáciou. Na vysokej škole sme potom zahájili okupačný štrajk – „stávku“. Na tretí deň okupačného štrajku sa odohralo také divadlo, že pred školami začali chodiť autobusy s plne naloženými milicionármi. A postupne začali aj prvé provokačné telefonáty typu: „Počujte, opustite školu, idú na vás ozbrojení milicionári. Budú vás likvidovať.“ Po takomto telefonáte mi do smiechu nebolo.

Radim S., opravár, Bratislava

Prvýkrát v živote som počul spievať ľudí hymnu dobrovoľne a samých od seba!

Zuzana R., tlmočníčka a prekladateľka, Bratislava

Nezabudnem na tú obrovskú radosť, nadšenie a súdržnosť ľudí. Okamžite sme išli demonštrovať, aj keď sme nevedeli, ako to dopadne. Konečne sloboda! Ani sa nám to nechcelo veriť. Ako tlmočníčka som s kolegami zadarmo tlmočila zahraničným novinárom. Bolo to úplne spontánne a normálne, chceli sme aj s našou pomocou do sveta vyniesť správu, že naša krásne krajina je konečne slobodná a ide cestou demokracie!

Gejza G., v Novembri 89 študent, Praha

Zažívali sme absolútnu eufóriu.

Zuzana T., inžinierka, Trnava

Po práci sme sa ako skupina kolegov vybrali na námestie, kde sme štrngali kľúčmi volajúc po zmene. Nevedeli sme presne, čo máme čakať, ale chceli sme cítiť pocit slobody a mať napríklad konečne možnosť slobodne cestovať.

Jozef H., divadelník, Košice

Šťastie v srdci, že konečne skončila tá doba boľševikov. Bol som jeden z prvých občanov mesta, ktorý organizoval mítingy. Zážitkov bolo dosť, len priestor na spomienky je malý…

Ján K., vychovávateľ, Prešov

Najsilnejšia spomienka je na to, ako som na námestí davu prečítal z Rudého práva podmienky členstva v Občianskom fóre… Na také niečo sa nedá zabudnúť.

Erik L., kuchár, Praha

Bolo tam strašne veľa policajtov, samý hluk a potom nastalo štrnganie kľúčmi. Boli sme premrznutí, ale zažívali sme radosť :).

TASR

Filip B. v Novembri 89 študent medicíny, Praha

Bol som účastník študentskej demonštrácie v Prahe 17. novembra 1989 a skončili sme na Národnej triede. Zažil som naživo tlak obrnených transportérov aj údery obuškov „v podloubí”, keď nás vyháňali, a prvé dni po tomto akte. Som rád, že o tom píšete, hovorím o tom svojim deťom a mrzí ma, že ľudia, „čo si to ani nevšimli“, teraz vládnu našej krajine.

Vladimíra P., v Novembri 89 študentka, Bratislava

Čakali sme na vyjadrenie predsedu SZM na Prírodovedeckej fakulte UK k situácii v Prahe. Vytvoril sa štrajkový výbor. Bola som vtedy presvedčená zväzáčka, Boha som nepoznala. Ďakujem všetkým verným kresťanom v západnom bloku, že sa za nás modlili, aby sme tu nemali ateizmus, ale mohli slobodne veriť v Ježiša Krista.

Mário Š., v novembri 89 študent, Nitra

Obrovská masa ľudí skandovala rovnaký pokrik, pocit, keď ľudia myslia ako jeden. Niektorí plakali, vtedy som nechápal prečo. Vôbec som nevedel, prečo som tam a či tam chcem byť. Bola to pre mňa udalosť, ktorá bola celorepubliková a chcel som byť jej súčasťou. Nič politické som v hlave nemal, nemal som žiadny názor na politiku, bol som mladý 15-ročný študent. Pubertálny človek posadnutý športom a hudbou, nič viac.

Lýdia H., učiteľka, Michalovce

Bolo to úžasné obdobie. Zažila som ho ako začínajúca učiteľka. Na tribúne v Michalovciach bol môj budúci manžel. Vtedy sme sa ešte nepoznali. Momentálne sme už 26 rokov manželmi :).

Iveta M., v Novembri 89 žiačka, Bratislava

Štrngajúce kľúče, neopakovateľná atmosféra a solidarita. Otec nahrával všetky zhromaždenia na magnetofónovú pásku. Na Námestí SNP som bola s dedkom, chcel, aby som to, čo sa deje, videla. Vysvetľoval mi vtedy, čo a prečo sa to deje…

Alfonz S., v Novembri 89 študent, Hrnčiarovce nad Parnou

Dňa 21. novembra 1989 v žilinskom študentskom rádiu Rapeš prenášali vtedy ešte stanicu Hviezda. Bol to prvý priamy prenos z Václaváku z Prahy, kde bolo počuť o slobodných voľbách, Havla, Kubišovú. Redaktor vyzýval študentov, aby sme prišli pred Menzu. Tam už bolo viac ako stovka študentov a začalo sa hovoriť o štrajku.

Prišiel rektor VŠDS a snažil sa študentov presvedčiť o nekonaní štrajku. Prví vyjednávači s rektorom dojednali na nasledujúci deň tzv. rektorské voľno a schválenie tichého pochodu po Žiline na námestie pred hotel Slovakia. Bolo asi 19:00, keď zaznela hymna Československa. Zapálili sa sviečky. Začala sa revolúcia.

Zaujali vás spomienky ľudí z Novembra 89? Viac príbehov a dobových svedectiev nájdete na www.tvareslobody.sk.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Sóda o slobode a 17. novembri 1989. Spoločnosť O2 si toto výročie pripomína už po tretí raz, tentokrát aj prostredníctvom webstránky tvareslobody.sk, kde od polovice októbra zbiera príbehy ľudí, ktorí v Novembri 89 vyšli do ulíc. O2 aj touto cestou ďakuje všetkým odvážnym ľuďom, ktorí pre nás vybojovali slobodu.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mesiac voľna môže zmeniť viac, než čakáme. Získame cenný nadhľad, ktorý si odnesieme späť do práce, života aj vzťahov

Opýtali sme sa 5 zamestnancov O2, ako trávili svoj sabatikal a čo sa po ňom zmenilo.

Dopriať si voľno od práce je nevyhnutnosť. Niektorí zamestnávatelia na prevenciu vyhorenia myslia nielen cez zákonnú dovolenku, ale podporujú oddych aj cez iné benefity. Napríklad zamestnanci O2 po každých piatich odpracovaných rokoch získajú 20 dní plateného voľna navyše v rámci benefitu Recharge.

Oddych je štartérom mysle. Psychologička radí, ako si oddýchnuť (nielen) cez leto

Naučiť sa byť tu a teraz

Andrea Fabušová, manažérka prevádzky predajnej siete

„Počas môjho recharge obdobia som si tak trochu predĺžila leto – v októbri sme sa totiž s manželom vybrali na Sicíliu. Neskôr som absolvovala kurz mindfulness (všímavosti), ktorý mi pomohol naučiť sa byť viac v prítomnom okamihu a lepšie pracovať s vlastnými myšlienkami. 

Keďže kurz sa začal ešte pred sabatikalom a pokračoval aj po jeho skončení, bolo zaujímavé sledovať, ako sa počas tohto obdobia menilo moje prežívanie, schopnosť byť prítomná a spôsob, akým som reagovala na vlastné myšlienky. Zároveň som si mohla overiť, ako mi táto skúsenosť pomáha aj po návrate do bežného pracovného režimu.

Byť tu a teraz som si mala možnosť otestovať aj počas mojich výletov do Malých Karpát v okolí Bratislavy. S paličkami v rukách som ich prebrázdila aj mimo víkendov a vôbec mi neprekážalo, že som úplne sama.

Cením si však, že som značnú časť mesačného voľna strávila práve s manželom, pretože mi to dávalo pocit, akoby aj on mohol využiť časť benefitu pre seba. Štandardne totiž dovolenku v októbri neplánujeme.

„Mesačné voľno mi pomohlo získať odstup. Vrátila som sa pokojnejšia a oveľa lepšie viem zvládať aj stresové situácie.“ 

Do práce som sa vrátila pokojnejšia a snažila som sa udržať si tento pocit čo najdlhšie – nielen ako po bežnej dovolenke.

Vôbec mi neprekážalo, že časť mojej pracovnej agendy nebola vyriešená, pokojne na mňa počkala celý mesiac. Takže by som sa nehnevala, ak by sa mesiac voľna opakoval aj častejšie než každých päť rokov. Pokojne aj každé dva.“

Dni boli omnoho slobodnejšie, zrazu som nepotrebovala na každý deň plán

Alexandra Iskra, customer journey & process expert

„Viac som sa venovala rodine a sebe. Mala som viac času chodiť po deti skôr do školy či do škôlky, mohla vybehnúť na prechádzku, do fitka či len tak na nákupy do centra.

Ale ako to už počas voľných dní býva, vyhradila som si priestor aj na aktivity v domácnosti, na ktoré bežne popri práci nezvýši čas. Viac som varila, piekla, ale napríklad som aj vytriedila veci v skriniach či pivnici.

Aj napriek tomu bol mesačný sabatikal príjemným oddychom. Výrazne som spomalila tempo a mala som slobodu rozhodnúť sa, čo budem počas dňa robiť. Obvykle totiž musím mať plán aspoň na dva dni dopredu.

Potešilo ma aj to, že sa mi počas recharge obdobia nenahromadili pracovné resty. Mesiac je predsa len dosť dlhý čas na to, aby ľudia čakali, kým sa vráti konkrétna osoba, a úlohy sa priebežne vyriešili aj bez nej.

Po návrate trvalo asi len týždeň, kým som sa opäť naplno dostala do pracovného tempa. Odnášam si z toho poznanie, že človek naozaj potrebuje občas vypnúť a zastaviť sa. 

„Zrazu som nemusela vedieť, čo bude zajtra. Mohla som sa riadiť tým, na čo som mala práve chuť. Pre mňa to bol úžasný pocit slobody.“

Myslím si, že mesačný sabatikal je výborný benefit. Človek si naozaj oddýchne od práce a každodennej rutiny a má šancu venovať viac času sebe alebo svojim blízkym, čo sa v dnešnom uponáhľanom svete nestáva často. Pre kolegov je to síce náročnejšie pokryť, ale keď sa to dobre naplánuje, dá sa to zvládnuť.“

Predĺžené voľno mi pomohlo zmeniť veci, ktoré už nefungovali

Viktória Kostúrová, senior asistentka zákazníckeho servisu

„Nie je nad to konečne sa venovať sama sebe. A práve to mi umožnil mesačný recharge, ktorý som absolvovala počas minulého roka.

Istý čas som strávila aj s rodinou, predovšetkým s otcom, s ktorým nás spája spoločný koníček. Obaja milujeme plávanie, sme jeho veľkí nadšenci. 

„Návrat nebol jednoduchý, no práve vďaka predĺženej dovolenke som našla priestor urobiť potrebné životné zmeny. Je to benefit, o ktorom sa podľa mňa hovorí príliš málo, ja by som ho ocenila pokojne aj častejšie.“

A hoci bol návrat do práce náročný, voľno splnilo, čo malo – aj vďaka predĺženej dovolenke som totiž urobila potrebné zmeny vo svojom živote. Túto výhodu si cením, ide o výborný benefit, ktorý ľudia v mojom okolí často nespomínajú. A úprimne, na mojej pozícii asistentky zákazníckeho servisu by som ho brala aj oveľa častejšie.“

Zo sabatikalu sa stal spoločný rodinný projekt

Rastislav Pilka, customer journey & process expert

„Pôvodne som si chcel dať voľno od polovice augusta do polovice septembra s tým, že sa budem venovať sebe, deťom a drobným úpravám bytu. Z plánu však zišlo a sabatikal som si napokon dal už o mesiac skôr, teda v lete.

Spojil som tak niektoré svoje úlohy s aktivitami pre deti – spolu sme poopravovali záhradný nábytok a vyčistili terasu. Podarilo sa mi stihnúť aj výmenu sprchovacieho kúta. Nakoniec som si uvedomil, že oveľa lepšie a veselšie sa nám robilo, keď som nebol sám, ale robili sme dvaja, traja či dokonca štyria. Mám tri deti, takže o pomocníkov nebola núdza.

Väčšinu spoločných chvíľ sme však strávili oveľa príjemnejšie než domácimi prácami. 

„Povinnosti idú oveľa veselšie, keď ich človek nerobí sám. Pri troch deťoch som mal navyše o pomocníkov postarané.“

Boli sme v History Parku v Štefanovej, schladili sme sa v jaskyni a vybrali sme sa aj na krátku dovolenku na Liptovskú Maru a Palcmanskú Mašu. Je to najchladnejšie jazero na Slovensku, no v tých horúčavách nám všetkým vrátane nášho psa takéto schladenie padlo vhod.

Ani sme sa nenazdali a mesiac ubehol ako voda. Na záver sme stihli ešte predĺžený víkend na chalupe v Kremnických vrchoch na strednom Slovensku.

Myslím si, že aj keď sa pôvodný plán a termín zmenili, všetci sme si spolu užili úžasné leto. Využili sme ho naplno – nielen na oddych, pre mňa od práce a pre deti od stereotypu, ale najmä na to, aby sme boli všetci spolu.“

Na mesiac prestalo existovať „keď budem mať čas“

Veronika Knapová, communication expert

„Mnohí ľudia v mojom okolí nechápali, prečo som nevyužila túto príležitosť na cestovanie po svete. Ako mama školopovinných detí som však po tom ani netúžila. Potrebovala som niečo úplne iné.

„Potrebovala som poriadne upratať domácnosť do hĺbky, bez stresu a časového tlaku. A popri tom, v tichu a dopoludňajšej samote, som si upratala aj sama v sebe.“

Konečne som si našla čas na všetkých ľudí, ktorí sú môjmu srdcu blízki a ktorých som pre každodenný kolotoč povinností celé roky odkladala na „keď budem mať čas“.

Niesla som si to v sebe ako výčitku. Najkrajšie na tom bolo, že som za nimi mohla vybehnúť doslova kedykoľvek, bez plánovania týždne dopredu.

A, samozrejme, venovala som sa aj svojim záľubám – šitiu a ručným prácam všetkého druhu. Deti sa ma často pýtali: ‚Mami, kedy si už sadneš? Odpovedala som im, že až keď sa mi skončí recharge.

Keď som na mesiac vystúpila z nekonečného kolotoča povinností a na chvíľu sa vzdialila od každodenného stereotypu, vrátila som sa do práce oveľa pokojnejšia a s väčším nadhľadom. A musím priznať, že odvtedy pociťujem výrazne menej stresu. Úprimne si myslím, že recharge je jeden z najlepších benefitov, aké sme kedy v O2 mali. Dopriala by som ho každému.“

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.