Začalo sa to vášňou jedného muža pre bylinky – dnes slovenská značka Agrokarpaty patrí medzi najväčších pestovateľov liečivých rastlín v Európe. Čaje miešajú podľa odporúčaní farmaceutov, no stále ich zbierajú ručne a bez postrekov – presne tak, ako kedysi. Vyše tridsať rokov ukazujú, že poctivá práca a úcta k prírode môžu vytvárať niečo oveľa väčšie než len dobrý produkt – čaj sa u nich totiž stáva symbolom starostlivosti o seba, krajinu aj komunitu.
So spolumajiteľkou firmy Agrokarpaty Helenou Petrusovou sme sa rozprávali o tom:
- ako sa z otcovej vášne pre bylinky stala značka, ktorá vyrobí dva milióny čajov, a stala sa najväčším pestovateľom liečivých rastlín na Slovensku,
- prečo je ich čučoriedkový čaj výnimočný, ale o niečo drahší,
- ako ich bylinná zmes pomáhala exprezidentovi zo zahraničia,
- či sa môže miešať čaj na krvný tlak a priedušky,
- prečo po 15.30 h nenájdete už nikoho vo firme,
- ako sa s ukrajinskou profesorkou rodili receptúry pre ľudí z Černobyľu
- a prečo je dôležité piť čaj aj vtedy, keď sme zdraví.
Práve sme v Plavnici v Ľubovnianskej vrchovine na severe Spiša, neďaleko Pienin, kde pestujete bylinky a vyrábate čaje. Ako sa toto miesto podpisuje pod ich chuť?
Lokalita Ľubovnianskej vrchoviny je najčistejšia v Európe. V okolí nemáme žiadnu fabriku, je tu veľa prameňov minerálnej vody. Napríklad, pri rozbore šípok z južného Slovenska sa zistilo, že majú menej vitamínu C, ako tieto naše zo severu, to je spôsobené klímou.
Polia, na ktorých bylinky pestujeme, majú rozlohu asi 330 hektárov. Bylinky pestujeme v rámci regiónu, ale máme aj externých dodávateľov, ktorí nám zbierajú voľne rastúce bylinky v Poloninách.
Ako sa Agrokarpaty do tohto prostredia dostali?
Môj otec vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a bylinky boli jeho veľkou záľubou. Zbierali sme ich spolu už odmalička.
Keď pracoval na družstve, ktoré 15 rokov vo veľkom pestovalo nechtík, rumanček a ďalšie liečivé rastliny pre zdravotníctvo, Slovakofarma v Hlohovci vykupovala tieto bylinky ako zdroj účinných látok do liekov.
Neskôr však spoluprácu s družstvom zrušili a začali vyrábať lieky chemicky. Vtedy otec premýšľal, čo ďalej s liečivými rastlinami, a tak vznikla v roku 1993 firma Agrokarpaty odčlenením od družstva.
Bylinky pestujeme na poliach s rozlohou asi 330 hektárov. To je ako 462 futbalových ihrísk.
Bylinky ste mali kvalitné a váš otec k nim mal zanietenie aj vzdelanie. Ako sa rodili prvé zmesi do čajov?
Už od začiatku firma komunikovala s farmaceutickými fakultami na Ukrajine, v Rusku a so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.
Prvé zloženia čajov vznikali vďaka týmto kontaktom a sortiment sa postupne rozrastal. Otec spolupracoval hlavne s profesorkou Hanych z Užhorodskej národnej univerzity, ktorá vyvíjala čajové zmesi pre ožiarených ľudí po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle.
Od nej sme mali viaceré receptúry, napríklad čaje na vysoký krvný tlak alebo cholesterol. Všetky naše receptúry sú schválené Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv.
Stále spolupracujete s odborníkmi?
Samozrejme. Rozbory účinných látok robia farmaceutické fakulty univerzít v Bratislave a Košiciach a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Receptúry bylinkových čajov na diagnózy schvaľujú farmaceuti a odporúčajú, aký má byť správny pomer bylín.
Odporučia nám aj to, ktorú odrodu máme pestovať. Napríklad, existuje až 150 druhov mäty, ale my pestujeme len tie, ktoré majú najvyššie množstvo účinných látok.
Vzdelávame sa a chodíme aj na medzinárodné konferencie do Česka, na Ukrajinu či do Slovinska.
Je za tým veľká zodpovednosť a odbornosť, nemyslela som si, že toľko odbornej práce je za jedným čajom. Ako to vyzerá vo výrobe – ako sa bylinka dostane z poľa až do krabičky?
Zo semienka alebo odrezka si vypestujeme sadenicu, ktorú naše pracovníčky ručne presádzajú do pôdy. Bylinky pestujeme bez postrekov, ženy pred zberom vysekajú burinu kosákmi.
Po dozretí sa bylinky skosia, ale niektoré z nich sa musia zbierať ručne, aby ich stroje nepoškodili. Z bylín zbierame iba vňať, zatiaľ čo korene a pozberové zvyšky zaorávame späť do pôdy, čím ju prirodzene prihnojujeme.
Bylinky sa po zbere sušia v špeciálnych sušiarňach, potom idú na spracovanie do Plavnice. Aromatické siličnaté rastliny ako mäta a medovka sa musia rezať tesne pred balením, aby silica neunikla. Nechtík nemá vôňu, preto ho stačí predpripraviť aj mesiac pred výrobou. Naše stroje z bylín odstránia prach a nečistoty.
Surovina sa balí do trojvrstvových papierových vriec, ktoré sa zašijú a označia šaržou. Vďaka tomu vieme presne sledovať, kto s čajom pracoval – kto ho zbieral, sušil a balil.
Čaj sa hygienicky zabalí do vrecúšok, vloží sa do krabičiek, tie sa zabalia do celofánu a uložia sa do skladu. Odtiaľ sa podľa objednávok rozváža cez našu vlastnú distribúciu alebo kuriérom.
Keď vás tak počúvam, je jasné, že k bylinkám pristupujete s veľkou úctou a vážnosťou.
Sme malá rodinná firma a nezvažujeme ani rozšíriť výrobu. Keď robíte vo veľkom, často sa stráca kvalita.
Všetky naše výrobky sú ekologické. Je pravda, že len niektoré z nich máme pod značkou BIO. Každý rok však kontrolóri spravia vzorku pôdy a bylín na našich poliach, ale certifikovať si dávame len tie, ktoré pestujeme – lesné bylinky nemôžeme dávať certifikovať, lebo pochádzajú z rôznych lesných lokalít.
Mnohé bylinky si pestujeme sami, ale na kvalitné čaje potrebujeme aj tie z lesa, lebo nie všetky sa dajú vypestovať.
Naše produkty sú bez pridaných farbív či dochucovadiel. V minulosti nás navštevovali obchodní zástupcovia, ktorí nám ponúkali rôzne arómy do čajov, ale my sme ich odmietli.
Náš čučoriedkový čaj sa môže zdať ľuďom drahý, ale je skutočne z lesných čučoriedok. Niektoré čaje, napríklad z rakytníka, naše pracovníčky zbierajú ručne – je to doslova „popoluškovská“ robota, a aj preto je ich cena vyššia. Iné firmy nakupujú len šupky z rakytníka, z ktorých už bola odstránená šťava aj olej, my však do čajov dávame celý plod.
Rakytník sa pozbiera, suší a takto spracovaný ide priamo do zmesi. Rakytník patrí aj medzi naše najpredávanejšie produkty v obchodných sieťach.
Máte nejaký obľúbený čaj alebo taký, ktorý má pre vás špeciálny význam?
Mám rada Fyto detoxikačný čaj, ktorý nielen dobre chutí, ale má aj výborné zloženie a pomáha organizmu.
Obľubujem aj čaje na priedušky alebo bylinnú zmes Tatry. Na kĺby máme výborný čaj podľa receptúry sv. Cypriána so skorocelom, s rebríčkom a mätou. Veľmi populárny je tiež Ľubovniansky čaj hradnej panej, ktorý obsahuje aj škoricu a sušenú mrkvu.
Hovorí sa, že sypaný čaj je kvalitnejší ako porciovaný. Je to pravda?
Nie, rozdiel nie je v kvalite, oba čaje sa vyrábajú z tej istej suroviny. Ide len o inú formu spracovania. Účinnosť zostáva rovnaká, či si vyberiete sypaný alebo porciovaný čaj. Ja osobne pijem porciovaný, je to pre mňa pohodlnejšie pri príprave.
Mnoho ľudí začne piť čaje, až keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne, lebo bylinky majú veľký význam najmä v prevencii.
Stal sa čaj na Slovensku bežnou dennou rutinou alebo ho pijeme len občas?
Na Slovensku nemáme takú čajovú tradíciu ako napríklad v Británii, takzvaný „čaj o piatej“, ale situácia sa mení – čaj sa pije čoraz viac.
Vidím to aj u mladých ľudí, že záujem o prírodné výrobky rastie. Ľudia začínajú chápať, že bylinky môžu pomáhať pri prevencii aj pri bežných ťažkostiach. Zároveň však čelíme rôznym obmedzeniam.
Na čajoch dnes nemôžeme voľne uvádzať ich účinky, aj keď ide o bylinky, ktoré sa používali stáročia. Kým lieky môžu oficiálne deklarovať, na čo slúžia, pri čajoch je to možné len vtedy, ak sú účinky schválené Európskou úniou. Reklamy na lieky a výživové doplnky vidíme takmer všade, bylinky taký priestor nedostávajú.
Keď sa pozrieme len trochu späť: babky bylinkárky boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou vidieckej komunity.
Myslím si, že bylinky majú veľký význam najmä v prevencii. Mnoho ľudí začne piť čaje až vtedy, keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne a predchádzať problémom.
U nás v práci pijeme čaje každý deň a stále ich striedame. Čaje človeku neublížia, ale je lepšie ich striedať.
Samozrejme, ak už človek má nejakú diagnózu, napríklad vysoký krvný tlak, je dôležité najskôr upraviť životný štýl, stravu, vyskúšať bylinky, a ak to nepomôže, až vtedy siahnuť po liekoch.
Máme veľa pozitívnych ohlasov – prichádzajú nám ďakovné listy, e-maily, dokonca aj naši obchodní partneri si dávajú miešať čaje na mieru.
Dnes je veľa ľudí uponáhľaných a pod tlakom. Aké bylinky by ste odporučili na upokojenie?
Na upokojenie je veľmi dobrá medovka. Pomáha aj ľubovník, no môže spôsobovať pigmentové škvrny, ak ho popíjame a dlhšie sa zdržiavame na slnku. Obsahuje hypericín, účinnú látku, ktorá sa nachádza aj v antidepresívach a iných liekoch na upokojenie. Ľubovník sa preto neodporúča ľuďom, ktorí užívajú tieto lieky, lebo môže zosilniť ich účinok. Dobrým riešením je aj naša hotová čajová zmes s názvom Upokojenie. Pomôcť môže aj valeriána, ktorá má síce výrazný zápach, ale je osvedčená.
Koľko čajov ročne vyprodukujete?
Ročne vyrobíme viac ako dva milióny krabičiek čaju. Máme vyše 500 produktov, sú to sypané, nálevové čaje alebo rôzne darčekové kazety. Okrem tradičných liečivých produktov ponúkame aj ovocné a ovocno-bylinkové čaje. Napríklad rakytník s medovkou, medovka upokojí, rakytník dodá vitamíny.
Záber je široký a neustále vymýšľame niečo nové. Pred pár rokmi som začala vytvárať folklórne vzory a dala som navrhnúť novú grafiku. A keď mám čas, rada dopíšem na krabičku čaju aj básničku.
Viac ako dva milióny krabičiek ročne a vyše 500 produktov je naozaj veľké množstvo. Už ste spomenuli ste, že chcete zostať poctivou rodinnou firmou a skôr ako na rozširovanie myslíte na kvalitu a zrejme aj spokojnosť svojich zamestnancov.
V súčasnosti sú naše čaje určené primárne pre slovenský trh, niečo ide do Česka a cez e-shop predávame do celého sveta. Viacero spoločností nás už chcelo odkúpiť, ale my sme nemali záujem.
Viac ako 30 rokov sme budovali firmu a teraz by sme to mali predať? Všetko, o čo sme sa snažili my alebo naši rodičia, je vo firme, je v nej hodnota.
Sme firma troch rodín. Môj otec ju kedysi vybudoval s dvoma priateľmi a dnes v ich šľapajach pokračujeme my, ich deti.
Spolu s Jaroslavom Gerykom a Petrom Vančom tvoríme trojicu konateľov. Pokrvní príbuzní síce nie sme, ale v práci držíme spolu ako jedna veľká rodina. Pracuje u nás aj moja švagriná, tety, sestry, synovia, výborne si rozumieme.
Fluktuáciu prakticky nemáme, zamestnanci u nás zostávajú až do dôchodku.
Nezabúdame ani na bývalé pracovníčky, ktoré u nás kedysi pracovali, radi ich zavoláme na firemné oslavy, stále ich berieme ako súčasť nášho kolektívu. Dnes máme stabilný tím 54 kolegov, z toho väčšina sú kmeňoví zamestnanci, štyria ako živnostníci a v lete nám pomáhajú aj mladí brigádnici.
Vo vašej firme cítiť priateľskú a uvoľnenú atmosféru. Čo je podľa vás dôležité pre dobre fungujúcu firmu, ktorá stojí na pevných hodnotách?
Za firmou by mal byť človek. Keď je človek skrytý a nevidno ho, chýba tomu ľudský rozmer.
Pre mňa to nikdy nebolo o mne, ale o firme. Bola som nominovaná na ocenenia ako Slovenka roka či Krištáľové krídlo a najprv som ani nechcela ísť – necítila som, že si to zaslúžim. Nakoniec som si povedala, že tam nejdem reprezentovať seba, ale našu firmu. Je to reklama v priamom prenose, ktorú by sme si inak nemohli dovoliť.
Môj otec so spoločníkmi fungovali bez úverov, firmu lepili po kúskoch ako lastovička hniezdo. A my sa snažíme ísť v ich šľapajach – jednoducho, zodpovedne a s ohľadom na ľudí.
U nás nevládne systém práce „od rána do večera“. Poobede chcem mať pokoj od práce a rovnaký pokoj chcem dopriať aj našim zamestnancom. Ľudia majú víkendy voľné, výnimkou je len žatva pšenice alebo špaldy, vtedy sa pracuje aj v sobotu, ale v nedeľu nie.
Cez bylinky pomáhate ľuďom spomaliť aj sa držať v dobrom zdraví, vnínam, že rozvíjate región, hodnoty a ľudskosť a vytvárate pracovné miesta. Máte aj nejaké ďalšie plány do budúcnosti?
V Agrokarpatoch sa venujeme aj vzdelávaniu – robíme exkurzie školám, seniorom, zahraničným študentom. Vytvorili sme bylinkovú záhradku, kde môžete spoznať liečivé bylinky, ochutnať náš čaj a dozviete sa niečo aj o pestovaní, zbere liečivých rastlín a ich účinkoch.
Menších návštevníkov sa snažíme zážitkovou formou niečo naučiť o liečivých bylinkách aj ekológii.
Do budúcnosti plánujeme rozšíriť našu činnosť o agroturizmus v budove v obci Hromoš. Ľudia by u nás mohli prespať, oddýchnuť si alebo sa zapojiť do zberu byliniek ako formy psychohygieny. Okolie ponúka množstvo krásnych miest, neďaleko máme Ľubovniansky hrad, Nestville Park, budujú sa tu cyklotrasy a Poľsko je na dosah.
Celý tento región má veľký potenciál, ktorý sa snažíme rozvíjať aj my.
Loading...
