10 vecí z každodenného života, ktoré vynašli ženy

“Nutnosť je matkou každého vynálezu,” hovorí známe porekadlo. Tieto dámy si svoje potreby vyriešili týmito vynálezmi.

Ľudská vynaliezavosť nemá hraníc. Ak totiž človek niečo potrebuje, alebo si chce uľahčiť prácu, jednoducho nájde spôsob ako to dosiahnuť. Inak by neexistovali také veci ako telefón, lietadlo, auto či žiarovka. Vynálezcov si väčšinou predstavujeme ako polobláznov so strapatými vlasmi v bielych plášťoch, alebo ako záhadných postarších pánov v drahých oblekoch. Tieto predmety každodenného života vynašli ženy.

Predstavíme vám 10 vecí bežného života, ktorých existenciu má na svedomí práve nežnejšie pohlavie. Z niektorých budete naozaj prekvapení.

Papierové vrecká

Pracovníčka v pradiarni Margaret Knightová v roku 1868 vymyslela stroj, ktorý dokázal urobiť z obyčajného papierového vrecka, také so stabilným dnom, aby sa dalo postaviť. Predchodcovia takýchto papierových vreciek vyzerali totiž ako tenké papierové obálky.

Patent na svoj vynález získala v roku 1871. Mimochodom, nebola to jediná vec, ktorú vynašla. Margaret prezývali tiež najlepšou ženskou vynálezkyňou 19. storočia.

Stierače do áut

Mary Andersonová vynašla prvé manuálne stierače v roku 1903. Dovtedy si vodiči mysleli, že je bezpečnejšie jazdiť s mokrým alebo zasneženým predným sklom ako mať niečo, čo by im výhľad počas jazdy malo čistiť. Ďalšia žena Charlotte Bridgwoodová neskôr, v roku 1917 vynašla aj ich automatickú verziu.

Cadillac bol prvou automobilkou, ktorá ich začala montovať do každého modelu svojich áut a ďalšie automobilky nasledovali.

Odpadkový kôš, ktorý sa otvára nohou

Lillian Gilbrethová bola tvorivou ženou. Začiatkom roku 1900 vymyslela poličky vo dverách chladničky, spôsob, ako otvárač na konzervy používať jednoduchšie a vymyslela tiež odpadkový kôš na otváranie nohou, aby si uľahčila upratovanie nielen ona, ale milióny ľudí na svete. Spolu s manželom Frankom patria medzi pionierov v efektivite a ergonómii.

Hra Monopoly

Elizabeth Magieová pôvodne vynašla hru s názvom Landlord’s Game. Bola to hra, ktorá mala rozšíriť ekonomickú teóriu a naučiť hráčov o neférovosti zaberania pôdy, nevýhodách nájmov a potrebe jednotnej dane z pôdy. Maggie si túto hru dala v roku 1904 patentovať a v roku 1906 ju vydala. O 30 rokov neskôr, Charles Darrow redizajnoval a premenoval hru na Monopoly a predal ju firme Parker Brothers. Firma neskôr kúpila originálny patent na hru od Maggie za 500 dolárov a žiadne ďalšie licenčné poplatky.

Umývačka riadu

Vynálezkyňa Josephine Cochranová patentovala svoj vynález v roku 1886. Prvá umývačka riadu bola totiž kombináciou horúcej vody, kolesa, sušiča na vínové poháre a bojlera. Nikdy ho však sama nepoužila. Uľahčila ale život svojim sluhom.

Jednorázové plienky

Marion Donovanová vymyslela v roku 1951 niečo, čo vo veľkej miere zmenilo život mamičkám aj samotným deťom.

Vymyslela plienku, ktorej nepremokavá časť pozostávala zo závesu do sprchy. Svoj patent predala spoločnosti Keko Corporations za milión dolárov a neskôr vytvorila i kompletne jednorázový model takýchto plienok. Pampers vznikli v roku 1961.

Svetlice

Navigácia lodí bola v minulosti odkázaná najmä na farebné vlajočky, hlasné kričanie alebo na lampáše. Martha Costonová to ale zmenila keď, náhodne našla nákresy a dokumenty v poznámkovom bloku jej zosnulého manžela. Na ich základe sa pustila do desať rokov trvajúceho projektu v spolupráci s pyrotechnikmi a chemikmi, aby tieto nákresy pretavila do skutočnosti. Vynález jej bol nakoniec i pripísaný.

Cirkulárka

Tkáčka Tabitha Babbitová navrhla drevorúbačom, aby namiesto ručného pílenia použili cirkulárku. Keďže pri ručnom pílení sa rez dial len smerom dopredu. Urobila teda prototyp takejto píly a pripevnila ho ku krútiacemu sa kolesu v roku 1813. V komunite, kde vtedy Tabitha žila, nechceli, aby si tento vynález dala patentovať, no plne ho využívali pre svoje potreby.

Samonavíjacie vodítko pre psov

Newyorčanka a psíčkarka Mary A. Delaneyová patentovala svoje prvé samonavíjacie vodítko v roku 1908. Bolo pripevnené na obojok psa, aby ho mala pod kontrolou, no zároveň mu mohla umožniť voľne sa pohybovať.

Prvý počítač

Bol taký veľký, že vážil asi 5 ton a zaplnil celú miestnosť. Prvý počítač zostrojila Grace Hopperová s pomocou kolegu Howarda Aikena. Okrem toho, vymyslela prvý program, ktorý dokázal konvertovať znaky do počítačového kódu (compiler). Výrazne sa pričinila aj o vznik jedného z prvých vysokoúrovňových programovacích jazykov, ktorým bol COBOL.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Z mála vedeli urobiť veľa. Tieto recepty sú dôkazom nápaditosti starých mám

Chutné, sýte a nenáročné ľudové recepty, ktoré sa skvelo hodia tesne pred výplatou.

Na bežnej slovenskej dedine boli často na každodenné použitie dostupné iba základné suroviny ako zemiaky, kapusta a múka. Gazdiné museli často improvizovať a variť chutne z toho, čo bolo k dispozícii.

O tom, že naše staré mamy boli naozaj vynaliezavé, svedčí zachované ľudové dedičstvo v podobe širokej palety receptov, ktoré sú zostavené len z jednoduchých ingrediencií. Napriek tomu, alebo aj vďaka tomu, sú tieto jedlá naozaj lahodné, sýte a navyše nenáročné na financie.

Mačanka

Tradičné ľudové jedlo zo severovýchodného Slovenska, ktoré sa robí zo šťavy z kyslej kapusty, múky a pridávajú sa do neho huby. Vznike hustá kaša, prípadne polievka. Niektoré varianty receptu sú aj so zemiakmi.

Mačanka je svojim spôsobom slovenské fondue. Je sa totiž podobne ako slávna švajčiarska syrová pochúťka. Kúsky chleba sa natrhajú a namáčajú sa do hotovej omáčky. A od slova máčať pochádza aj názov tohto jedla.

Suroviny:

100 g sušených húb
0,5 l šťavy z kyslej kapusty
voda
mlieko
5 strúčikov cesnaku
3-4 lyžice hladkej múky
bobkový list
30 g masla
čierne korenie

Postup:

Šťavu z kyslej kapusty zriedime s vodou, aby nebola taká kyslá. Pridáme do hrnca sušené huby, osolíme a dáme spolu variť. Po uvarení húb si na panvičke na masle osmažíme na drobno nakrájaný cesnak a pridáme spolu s bobkovým listom do hrnca s hubami. Ešte chvíľku varíme podľa potreby.

V hrnčeku spolu s mliekom rozmiešame hladkú múku. Zátrepku pridáme do hubovej polievky a miešame do zhustnutia. Nakoniec to celé na tanieri zalejeme rozpraženým maslom a ochutíme čiernym korením a soľou.

Podávame s chlebom.

Džatky (alebo aj fučka, zamyšky)

Tento tradičný spišský pokrm bol typickým jedlom chudobných. Dokonca aj samotný názov pochádza z nárečového výrazu pre chudákov – džadov. Dnes sa už robievajú so slaninkou, poriadne omastené, no v minulosti bola slanina skôr vzácnosť. Ženy v domácnosti si museli vystačiť len s múkou (väčšinou vyrobenej z pomletého ovsa aj s otrubami) a zemiakmi a možno s troškou opraženej cibuľky.

Suroviny:

10 stredne veľkých zemiakov
150 g slaniny
2 hrnčeky hrubej múky
maslo
cibuľa
soľ

Postup:

Zemiaky očistíme, pokrájame na kocky a dáme variť do osolenej vody. Pred dovarením zlejeme tak, aby časť vody zostala v hrnci. Pridáme hrubú múku a necháme približne päť minút prevrieť.

Masu rozmixujeme do hladka a z cesta rukami formujeme väčšie šúľance alebo guľky. Na záver podávame poliate roztopeným maslom a s opraženou cibuľkou a slaninou.

Šusterka (alebo aj šterc)

Podobné jedlo ako džatky, ale robievalo sa na Záhorí a juhu Slovenska a v Čechách.

Suroviny:

200 g krupice
50 g masti
soľ
800 g zemiakov

Postup:

Zemiaky pokrájame na kocky a dáme variť. Krupicu opražíme na masti, osolíme a zalejeme horúcim vývarom zo zemiakov. Podusíme ju do mäkka a zmiešame so zemiakmi.

Šterc v niektorých domácnostia podávali s makom či s kompótom so sušených sliviek, inde na slano s oškvarami a osmaženou cibuľkou.

Bobaľky (alebo aj opekance či pupáky)

Na východnom Slovensku je to typické sviatočné jedlo na vianočný alebo novoročný stôl, ale nesklame ani v inom ročnom období. Je to jedno z najstarších sviatočných jedál, ktoré má pôvod v tradičných posúchoch.

Suroviny na cesto:

200 g  hrubá múka
200 g  múka polohrubá
250 ml  mlieko
30 g  cukor
20 g  droždie čerstvé
štipka soli

Suroviny:

mlieko (na precedenie)
100 g mak
100 g med
80 g maslo

Postup:

Do misky vysypeme obe múky, soľ, droždie, cukor a mlieko. Všetko dobre premiesime a necháme kysnúť. Po vykysnutí vyformujeme tenké dlhé valčeky a z nich nakrájame asi 2 cm dlhé kúsky. Poukladáme na plech a necháme ešte dokysnúť. Pečieme na 150°C dvanásť minút.

Odstáte bobáľky prelejeme vriacim mliekom a okamžite scedíme (preliať sa môže i vriacou vodou).  Polejeme medom, roztopeným maslom a posypeme pomletým makom. Na záver stačí už len premiešať a jedlo sa môže podávať.

Ktoré jedlo od starej mamy ste mali najradšej?

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Jeseň plná pestrých nápadov

Možno ani netušíte, koľko maličkých zlepšovákov do svojej domácnosti si môžete jednoducho vyrobiť sami z vecí, ktoré sa v nej bežne vyskytujú. Ukážeme vám, ako si zmajstrujete jednoduchú nástenku a ako si z opadaných listov vyrobíte originálne sezónne podšálky.

Čítaj viac

Nová generácia iPhonov je tu. Predobjednajte si nový iPhone 8 a iPhone 8 Plus teraz

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové