Ako to vyzerá v štúdiu, kde vznikal šušlajúci pes z Fofola reklamy

Pozrite si moderné priestory slovenského štúdia Alien studio, z ktorého vychádzajú známe reklamné spoty.

Obrovský virálny úspech a videá na YouTube so stovkami tisícov prehraní. Za tým všetkým je jeden šušlajúci pes. V roku 2015 spustila značka Kofola na slovenskom aj českom trhu kampaň s názvom Fofola. Jej štvornohý hrdina so „svojským“ chrupom sa svojrázne vykrúcal z nepríjemných situácii.

O nápad sa postarala agentúra Zaraguza, grafické prevedenie zastrešilo Alien studio, špecializujúce sa na reklamné spoty, výrobu 3D grafiky, animácii a postprodukciu.

Nedávno postavené štúdio vytvorilo pre svojich zamestnancov moderné priestory, v ktorých je radosť pracovať. Pozrite sa na inšpiratívne pracovné prostredie slovenského štúdia, ktoré tvorí desaťčlenný tím.

Alien studio

Alien studio bolo založené v roku 2003. Špecializuje sa na počítačovú 3D grafiku, animáciu, spracovanie obrazu a postprodukciu. V štúdiu sa rodia TV spoty a vizuály pre kampane značiek ako Coca Cola, Heineken, Škoda, Rajo, Tatra Banka, Suzuki či Kofola.

 

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Fotografka priniesla na svetlo sveta archívne svadobné party a čepce

Petra Lajdová poukazuje na vzácne kultúrne dedičstvo, ktoré sa uchovalo v skriniach a miestnych archívoch.

V minulosti patrilo čepčenie k obradným vrcholom celej svadby. Symbolizovalo premenu slobodného dievčaťa, nazývaného mladucha, na vydatú ženu. Nový spoločenský status čerstvej nevesty sa premietol nielen do novej pokrývky hlavy, ale určoval taktiež postavenie ženy v spoločnosti.

Fotografka Petra Lajdová vo svojom projekte Slovenská Renesancia vzdáva úctu nášmu kultúrnemu dedičtvu a oslavuje krásu a estetiku svadobných pokrývok hlavy – neviest (svadobná parta) a vydatých žien (čepiec). Toto moderné dielo vychádza z tradícii a hodnôt našich slovenských predkov.

Málokto dnes vie, akú neuveriteľnú pestrosť malo Slovensko v ľudových krojoch. Líšili sa od jedného kraja k druhému, ale často aj medzi susediacimi dedinkami. Tento projekt predstavil na fotografiách desať čepcov a deväť svadobných párt, za ktorými fotografka precestovala celé Slovensko.

Parta z Rejdovej

Parta z Rejdovej

Čepiec z Podpoľania

Čepiec z Podpoľania

Parta z Vajnor

Parta z Vajnor

Parta zo Spiša

Parta zo Spiša

Čepiec z Tekova

Čepiec z Tekova

Čepiec z Čičmian

Čepiec z Čičmian

Výber pokrývok hláv prebiehal na základe rôznorodosti tvarov a dizajnu tak, aby komunikoval túto bohatosť, ktorú na Slovensku máme. Do výberu sa tak dostali čepce ploché, vyšívané, čipkované, „ušaté“, „rohaté“, s jednoduchými, či zložitými tvarmi. Každý je iný a svojský.

Sú to vzácne originály, ktoré sa zachovali v osobnom vlastníctve ľudí žijúcich na dedinách a v obciach, či v umeleckých dielňach krojární Lúčnice a SĽUK-u. Najstarší z nich má až dvesto rokov.

Súčasťou projektu je aj fotodokumentácia odnímania party a nasadzovanie čepca.

Petra Lajdová nasadzovanie party

Magický rituál čepčenia

Pred svadbou slobodné dospelé dievčatá nosili na hlave ozdobný veniec alebo partu, ktorú bohato zdobili dlhé stužky, výšivky alebo našité korálky. Čepiec nosili vydaté ženy od svadby až do smrti, aby muži v dedine vedeli, že už na vydaj nie sú.

Čepčenie sa zachovalo dodnes a tento ľudový zvyk dnes zažíva renesanciu. Čoraz častejšie ho mladomanželia zaraďujú do programu svadobnej zábavy aj v mestách.

Rituál čepčenia má svoje pravidlá. Privolali sa k nemu „profesionáli“ – ženy, ktoré ovládali zložitý proces nasádzania party a čepca na hlavu. Je to krásny, niekedy veľmi náročný rituál, ktorý často trval a trvá aj hodiny. Každý región alebo dedina na Slovensku mal svoj vlastný typ party a čepca s rôznymi pestrofarebnými vzormi a zdobením. Niektoré party však už v regiónoch dnes nenájdete, nezachovali sa.

Petra Lajdová parta z myjavy

Po úprave účesu sa mladuche zloží z hlavy ozdobná parta a krstná matka, matka alebo svokra jej nasadí čepiec. Premenu mladuchy na vydanú ženu symbolizuje aj zmena svadobného odevu.

Pri čepčení vydané ženy spievali obradné piesne s motívmi rozlúčky a zmeny v živote nevesty. Súčasťou rituálu boli aj rôzne obyčaje. Napríklad mladucha mala spočiatku klásť odpor, utekala alebo si čepiec zhadzovala.

Ženy dostávali za čepčenie pohostenie alebo peniaze, ktoré im musel vyplatiť ženích. Symbolizovalo to kúpu nevesty. Pred odovzdaním začepčenej mladuchy ženy ženíchovi predvádzali najprv falošnú mladuchu.

 

Kým niektoré fotenia prebiehali v bratislavskom ateliéri, kvôli obavám z poškodenia krehkých a vzácnych posledných kusov histórie sa musela fototechnika často dopraviť za čepcom. Fotilo sa napríklad aj v drevenici na Myjave, v gazdovskom dome, či v Čičmanoch. Počas fotenia sa autorka stretla možno s poslednými ženami, ktoré ovládajú umenie nasádzať niektoré čepce a party na hlavu.

Projekt sa pri prezentácii v zahraničí stretol s nadšením a získal si rešpekt u tých, ktorí tradície dodnes uchovávajú. Predstavuje naše kultúrne bohatstvo. Rôznorodosť, tvar, prepojenosť s prírodou a dekoratívnosť svadobných párt a čepcov, ktoré vyrážajú dych.

Petra Lajdová necháva vyjsť z tieňa tento  slovenský pestrofarebný skvost. Prepája svoju tvorbu, tému ženskosti so silou farieb a slovenskou ľudovou tvorivosťou. Jednoducho a renesančne.

Zaujímavosťou je, že sama autorka vidí prepojenosť jednotlivých tvarov čepcov a párt so svetom, ako napr. podobnosť tekovskej party s thajskou pokrývkou hlavy, tekovského čepca s egyptskou Nefertiti alebo podobnosti medzi partou z Torysiek zo Spiša s tribal pokrývkou z Kene.

Petra Lajdová sa narodila v roku 1978 v Bratislave. Ústredným motívom v jej tvorbe sú najmä ženy, prostredníctvom ktorých vizualizuje nepredstieranú krásu, vášeň a krehkosť. Pôsobí na Slovensku, pracuje a tvorí taktiež v zahraničí.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Športová akadémia Mateja Tótha podporená O2 funguje už na prvých 24 školách

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové