Pomaly sa blíži čas novoročných predsavzatí. Čo keby ste si ale namiesto nich osvojili len pár jednoduchých zásad? Nie sú náročné ani komplikované a úspech je pri nich zaručený.
Motivačnú knihu, ktorá sľubuje, že vám život prevráti naruby, nájdete dnes v každom kníhkupectve. No ak nechcete meniť životnú filozofiu, prestavať si nábytok v celom byte, ani na dva mesiace odcestovať do Indie, skúste si radšej prečítať tento článok. Iste, všetko asi na prvýkrát nesplníte, a to je v poriadku. Dôležité je aspoň niekde začať.
Tieto krátke a jednoduché tipy sú nenáročné a úspešne odskúšané.
1. Smejte sa
O pozitívnych účinkoch smiechu sme už písali trochu obsiahlejšie. V skratke, smiech znižuje stres – rovnako aj vášmu okoliu – odbúrava napätie, zlepšuje náladu a tým vám v do budúcna dokonca aj skvalitňuje imunitu. Už len to je samo o sebe dôvod na úsmev.
2. Zapnite si hudbu
Každý z nás má svoje obľúbené skladby, či pesničky. Nielenže si pri nich precvičíte hlasivky, či pamäť, ale vám ich počúvanie aj výrazne zlepší náladu. Pri jednorazovom vypočutí zažijete len krátkodobý efekt, no pri pravidelnom počúvaní sa efekt mení na dlhodobú spokojnosť. Ak do toho zapojíte nikým nesledovaný tanečný výkon, dovediete to k dokonalosti.
3. Choďte behať
A keď nie rovno hneď behať, aspoň sa prejsť. Alebo sa hocijako hýbať. Chápeme, že ak nemáte radi cvičenie, tento tip vás veľmi neoslní, no zároveň treba podotknúť, že bez nijakého pohybu šťastný a zdravý život viesť nebudete, aspoň nie dlhodobo. A vôbec nejde len o štíhlu líniu.
Fyzická aktivita v nás uvoľňuje endorfíny, hormóny šťastia. Pomáha teda obzvlášť vtedy, ak nemáte dobrú náladu, čo je zároveň chvíľa, kedy sa vám chce cvičiť najmenej. Ak sa však v tomto kľúčovom bode premôžete, urobíte si tým veľkú službu.
4. Hrajte sa so zvieratami
Nikto vás nikdy nebude milovať tak bezhranične, ako pes, ku ktorému sa po celom dni vrátite domov. Nie nadarmo existujú zvieracie terapie, ktoré pacientov prinášajú do kontaktu s koňmi, psami, či mačkami. Už len hladenie ich srsti (pokiaľ na ňu nie ste alergický) vás dokáže upokojiť. Ich úprimná radosť zo života je nákazlivá a potreba prechádzky na čerstvom vzduchu vám tiež len prospeje.
Ak nemáte alebo nemôžete mať vlastné zviera, zájdite aspoň do neďalekého útulku a vezmite chlpáčov na prechádzku. Alebo si zadovážte nenáročného škrečka, či andulku. Starostlivosť o inú živú bytosť nám vie vdýchnuť nový život a zároveň mu dodať zmysel, ktorý vám možno chýbal.
5. Staňte sa dobrovoľníkom
A kľudne to môžete urobiť zo sebeckých dôvodov: pretože sa sami chcete cítiť lepšie. Motivácia v tomto prípade nie je až taká podstatná, ak bude výsledkom lepšia nálada na oboch stranách.
Začať môžete celkom jednoducho: venovaním nenoseného oblečenia, hračiek, či kníh na charitu, kúpou charitatívnych časopisov, darovaním peňazí, alebo návštevou útulkov. Nezištné aktivity vám môžu zlepšiť náladu, zmeniť perspektívu na život k lepšiemu, či znížiť riziko depresie. Keď budete nabudúce na svet nadávať, môžete sa upokojiť myšlienkou, že robíte aspoň niečo preto, aby bol aspoň o čosi lepší.
6. Nájdite si čas na úplný kľud
Ak viete meditovať, viete, o čom je reč. Ide o stav, v ktorom sa snažíte na nič nemyslieť, len nerušene sedieť (alebo ležať), vnímať svoj dych, tlkot srdca a relaxovať. Spočiatku je to veľmi náročné, až demotivujúce, pretože na nič nemyslieť nemáme vo zvyku. No ak to vydržíte, pravidelný tréning prinesie výsledky.
Sú nimi napríklad zvýšená koncentrácia, vyššia odolnosť voči stresu, či lepšie fungovanie mozgových buniek. Pravidelné „vypínanie“ totiž neprospieva len elektronike, ale aj vašej hlave.
7. Choďte medzi zeleň
Áno, chápeme, máte milión výhovoriek. Najbližší les či park je ďaleko, máte milión iných povinností, nechce sa vám, doma je tak pohodlne… Lenže mali by ste vedieť, že stav mozgu v obklopení tichej prírody je podobný tomu počas meditácie. Najmä ak bývate vo veľkom a rušnom meste, veľmi vám prospeje, ak ideálne aspoň raz za týždeň zablúdite niekam, kde nebudete počuť ani jeden dopravný prostriedok a kde vás bude obklopovať len príroda, poprípade iní ľudia.
8. Vyspite sa
Táto rada znie možno až príliš jednoducho, no na zdravý spánok pravidelne zabúdame, poprípade ho podceňujeme. Mal by pritom trvať 7-9 hodín, byť v úplnej tme a v pravidelných časových intervaloch.
Ak sa vám nedarí dobre spať, skúste si pomôcť pohodlnejším vankúšom či matracom, voňavými relaxačnými olejmi, bylinkami, čajom, alebo už spomínanou meditáciou. Bez kvalitného spánku nebudete poriadne fungovať nielen vy, ale ani vaša koncentrácia, imunita, či trávenie.
9. Čítajte
Zahĺbenie sa do inej reality alebo príbehu vám prinesie skvelý oddych a čerstvú myseľ. Nehovoriac o tom, ako vám nadobudnuté vedomosti môžu pomôcť vo vašom vlastnom živote. Ak môžete, nečítajte z obrazovky, pretože to oči viac namáha a trvá až dvakrát toľko, než čítanie papierovej knihy.
Poprípade, ak vás po celom dni bolia oči a na čítanie nemáte ani pomyslenia, skúste audioknihy. Sú pútavé, oddychové a ich výhodou je aj to, že sa nemusíte sústrediť len na ne—ako je tomu pri čítaní. Môžete si ich vziať do auta, alebo na prechádzku či šport. Spojíte tak príjemné s užitočným.
10. Odmeňte sa
Ak to neurobí nikto iný, musíte to predsa spraviť sami. Za splnenie stanovených cieľov, zlepšenie v rôznych oblastiach, dosiahnutia významných míľnikov – za to všetko si zaslúžite nejakú odmenu. Sami najlepšie viete, čo vám robí najväčšiu radosť. Potešte sa dobrým jedlom, kúskom oblečenia, výletom, novou knihou, dlhým kúpeľom… A buďte si istý, že si to zaslúžite.
Neuronation
Aplikácia určená na precvičovanie mozgových závitov má vo svete už viac než 10 miliónov priaznivcov. Ponúka možnosť vytvárania vlastných tréningových plánov s dôrazom na rôzne mozgové aktivity. Jej metódy a obsah sú tvorené v spolupráci s vedcami a neurológmi.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
