Knihy, ktoré vás naučia prejsť vášmu psovi cez rozum

Aby sa váš domáci miláčik nestal pánom domu.

Vzťah s vašim psom môže nabrať poriadne na obrátkach. S tvrdohlavou povahou, šialenými nápadmi a psími očami preberie vládu nad vami aj vašou domácnosťou. Naberte odvahu, pozbierajte posledné čriepky trpezlivosti a siahnite po knihách, ktoré ak vás nepostavia na čelo, aspoň budete žiť v harmónii.

Päť tajomstiev šťastného vzťahu
medzi človekom a psom

José Arce

Mallorský expert na psov José Arce sa podelil o dlhoročné skúsenosti získané pri práci s ľuďmi a ich psami. Prezradil, ako môžeme dať svojim psom to, čo naozaj potrebujú. Tým otvára dvere vybudovaniu lepšieho vzájomného vzťahu medzi človekom a jeho štvornohým priateľom.

Psia duša – Psie poslanie

W. Bruce Cameron

Psia duša, duchaplný, precítený aj vtipný príbeh, ponúka psí pohľad na medziľudské a ľudsko-psie vzťahy. Pripomína, že láska nikdy neumiera, skutoční priatelia nás neopustia a každé stvorenie má na svete svoju nezameniteľnú misiu.

Jak trénovat nemožného psa

Jane Kilionová

Niektoré psy (dokonca celé psie plemená) sú radom chovateľov a cvičiteľov považované za nevycvičiteľné. Máte aj vy doma psa, ktorý je múdry, vie si poradiť v problematických situáciách a je dosť tvrdohlavý na to, aby dosiahol to, čo chce? Táto kniha je presne pre vás. Dozviete sa v nej, ako váš pes myslí, čo ho zaujíma a čo na neho zaberá, a to aj bez toho, aby ste ho prepchávali pamlskami.

Psi

Rudolf Desenský

Znalec a milovník psov Rudolf Desenský prístupnou, jasnou a veľmi názornou formou vysvetľuje, ako si so svojím psom vytvoríte puto založené na dôvere, láske, trpezlivosti a dôslednosti, aby vás považoval za vodcu svorky a prirodzenú autoritu.

Jak naučit psa, aby netáhl na vodítku

Ralf Lindner

Šklbe váš pes každú chvíľu na vôdzke? Vlečie vás na prechádzke za sebou? Ak je pre vás venčenie nepríjemná povinnosť a vy len bezmocne sledujete s vykĺbeným ramenom, ako si vonku robí váš pes, čo chce, mali by ste si prečítať túto knihu.

Co má pes na jazyku – Jak porozumět psí řeči

Stanley Coren

Psy naozaj “hovoria”. Potvrdí vám to knižka, ktorá vysvetľuje, že psia reč existuje, len je treba si ju preložiť. Stačí sledovať psie oči, zvuky, pohyb jazyka, chvostu, uší a celého tela a čoskoro vášmu psovi porozumiete tak, ako pes rozumie vám.

Můj pes si dělá, co chce

Katharina Schlegl-Kofler

Hlasné štekanie, divoké hrabanie na záhrade, ťahanie na vôdzke, ničiteľská zúrivosť alebo žobranie pri stole. Každý problém má riešenie.

Jak si poradit s hyperaktivním psem

Jung Inga

Živý, poriadne nervózny a pri najmenšom podnete je zlosťou bez seba. Svoje besnenie stupňuje do hystérie. Sú dni, kedy vás váš miláčik privádza na samotnú hranicu fyzického a nervového vyčerpania. Áno, ste majiteľom hyperaktívneho psa. Nezúfajte. Pomoc nájdete v tejto knižke.

Svého psa nestřílejte!

Karen Pryor

Kniha prináša celkom nový prístup k učeniu a trénovanou psa, ale nielen jeho. Úžasná, jasne zrozumiteľná a nesmierne užitočná kniha je určená každému, kto by rád porozumel alebo zmenil správanie akéhokoľvek organizmu – od štekajúceho psa, cez hlučného suseda, nepriateľskú mačku alebo vaše vlastné zlozvyky.

Život se psem není pod psa

Konrad Lorenz

Zábavná a poučná kniha významného zoológa a zakladateľa etológie, ktorá poteší milovníkov psov a všetkých, ktorý sa zaujímajú o chov zvierat.

Uvnitř psa

Alexandra Horowitzová

Keď budete čítať túto knihu, dozviete sa nielen mnoho nového a podnetného o psoch, ale celkom určite aj o sebe samých. A samozrejme o tom, ako to chodí medzi psami a ľuďmi.

Vreckový slovník slovensko-psí, pso-slovenský

Jean Cuvelier

Hovorí ľudskou aj psou rečou. Nezameniteľný sprievodca komunikáciou medzi človekom a jeho psom (alebo aj naopak). A okrem kľúčových slov nájdete v knihe aj 100 humorných kresieb.

Získajte zľavu na akékoľvek knihy v Panta Rhei

Vážime si kvalitnú literatúru. Práve preto majú teraz zákazníci O2 vďaka službe O2 Extra výhody príležitosť získať v knihkupectvách Panta Rhei zľavu do 10 % podľa váhy kníh, ktoré si vyberú.

Stačí zadať svoje O2 telefónne číslo do formulára Extra výhod a pošleme vám špeciálny kód, ktorým sa preukážete pri pokladni.

Sieť kníhkupectiev Panta Rhei je lídrom na slovenskom knižnom trhu a ponúka zážitky i vzdelanie prostredníctvom kníh už 21 rokov. Dnes je vám k dispozícii 41 kníhkupectiev siete Panta Rhei v 25 slovenských mestách. www.pantarhei.sk/predajne

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lucia Šicko: V biznise cítiť frustráciu absolventov. Školy ich nepripravujú na prax

Spoluzakladateľka úspešného výrobcu hier Pixel Federation hovorí, ako sa dá skĺbiť hranie, učenie sa a podnikanie.

Sú nové technológie súčasťou cesty, ktorá pomôže nášmu školstvu lepšie nás pripraviť do reálneho života? Ako sa dá skĺbiť hranie, učenie sa a úspešné podnikanie? O tom nám rozprávala Lucia Šicko, spoluzakladateľka herného štúdia Pixel Federation a šéfka ich vzdelávacej iniciatívy Edufactory.

Čo pre teba znamená Pixel Federation a Edufactory dnes a čím pre teba bola firma, keď si ju spoluzakladala?

Keď sme zakladali Pixel, vôbec sme netušili, čo z toho môže byť. Po odchode z predošlého projektu sme však vedeli, že chceme robiť niečo vlastné. Keďže sme mali dostatok skúseností z odboru, bolo nám od začiatku jasné, že bude treba nejakým spôsobom riešiť aj vzdelávanie zamestnancov. Veľa začínajúcich ľudí totiž potrebuje pomôcť rozvinúť nielen hard skills (technické a odborné zručnosti, pozn. red.), ale aj iné dôležité schopnosti, akou je napríklad práca v tíme.

Pixel mal teda hneď od začiatku tri divízie – webovú, hernú a vzdelávaciu. Vzdelávaniu sa venovalo občianske združenie Edufactory a začali sme zbierať skúsenosti. Vtedy bol Pixel ešte bábätko – a ani pri dieťati nevieš, čo v tom balíčku vlastne dostávaš. Postupne sme sa vyvíjali a vzájomne sa spoznávali. Teraz je to už veľké dieťa, ku ktorému mám veľmi silný vzťah.

„Pre mňa vzdelávanie nie je čosi, čo sa deje iba v škole. Chápem ho ako niečo, čo sa deje celý život.“

Je zaujímavé, že Pixel Federation mal tento vzdelávací rozmer už od začiatku. Je ti táto téma blízka?

Bola som také čudné dieťa, ktoré sa počas letných prázdnin tešilo na to, že pôjde naspäť do školy. Popritom som sa vždy niečo sama učila – napríklad nejaký cudzí jazyk. Pre mňa vzdelávanie nie je čosi, čo sa deje iba v škole. Chápem ho ako niečo, čo sa deje celý život.

V Banskej Štiavnici som napríklad študovala na jazykovom gymnáziu a bola to fantastická skúsenosť. Vzápätí som však zažila obrovské sklamanie, keď som nastúpila na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Neučili sme sa podstatné veci zmysluplným spôsobom a necítila som ani potrebný rešpekt k prednášajúcim. Bola to pre mňa dezilúzia.

Aj v biznise som vnímala frustráciu ľudí, ktorí sa dostávajú na pracovný trh a zisťujú, že sú v podstate nepripravení. Prechádzajú tak celým školským systémom prakticky len preto, že potrebujú získať titul. Pripadalo mi to nezmyselné a vždy som chcela tvoriť akúsi alternatívu – praktické vzdelávanie. Viac ako memorovanie dát je podľa mňa dôležité učiť sa uplatňovať teórie v praxi.

Ďalší rozmer prišiel s narodením môjho prvého dieťaťa. Chvíľu sme totiž mysleli, že potrebuje špeciálny prístup. Videla som, že mu niektoré veci idú extrémne rýchlo a iné zas veľmi pomaly. Trápila ma predstava, že sa stane súčasťou vzdelávacieho systému, kde má celý deň sedieť v lavici, memorovať a všetci musia ísť rovnakým tempom.

Pochopila som, že by potreboval individuálnejší spôsob výučby, a začala som sa tejto téme venovať intenzívnejšie.

V rámci projektu Edufactory pracujete s viacerými vekovými kategóriami študentov. Zaujíma ťa viac práca s mladšími či so staršími deťmi?

Pracovať s deťmi je veľká zábava. Hra je pre ne prirodzené médium, rozumejú jej a ľahko sa s ňou stotožňujú. Pracujeme aj s mladšími deťmi, ktoré sa rady hrajú, ale začínajú sa už aj zamýšľať nad tým, ako by sa dala taká hra vytvoriť. Chceme im pomáhať a ukázať nie len to, že sa to dá, ale aj ako sa to dá. Pre tieto deti sme organizovali hlavne letné tábory.

Stredoškoláci a vysokoškoláci zas už presnejšie vedia, čo chcú. Náš projekt Skill Drill je presne preto určený mladým ľuďom, ktorí už aktívne skúšajú tvoriť hry. Pixel im poskytuje mentorov (programátorov, animátorov, grafikov), ktorí sa im venujú a pomáhajú im pri ich projektoch.

Myslím si však, že treba pracovať aj s učiteľmi a ukazovať im možnosti výučby, ktoré zatiaľ nepoznajú. Chceme im predstaviť nástroje, ktoré pomôžu oživiť hodinu a sú vlastne totožné s tými, ktoré deti bežne používajú aj v súkromí. Rozhodli sme sa tiež podporiť Komenského inštitút, v rámci ktorého si sami učitelia vymýšľajú a realizujú vlastné nápady na skvalitnenie výučby.

Je možné, že sa Pixel bude v budúcnosti venovať aj vývoju edukatívnych hier?

Nie, nemáme to zatiaľ v stratégii. Skôr sa práve cez Edufactory snažíme pomáhať komunite vývojárov, ktorí si vyberú túto cestu. Podporili sme napríklad Ondreja Vrábla, ktorý mal 14 rokov a vytvoril hry pre deti s mozgovou obrnou. Jeho projekty sme tiež pomohli dostať do rôznych centier, kde sa stretávajú rodičia detí, ktoré čelia nejakej životnej výzve.

Ďalšia hra zas pracuje s rozšírenou realitou a cez aplikáciu, ktorá je prepojená s hracou doskou, učí deti matematiku. Tretí projekt je kolegyne Táne Zacharovskej a venuje sa recyklácii. Deti sa dozvedia, prečo recyklovať a čo sa deje s našou planétou, keď nerecyklujeme. Toto sú krásne veci a hry, ktorým
niet čo vyčítať.

Máš nejakú víziu, akým spôsobom by sa mohlo vyvíjať vzdelávanie na Slovensku?

O tejto téme veľa diskutujeme. Trošku sa obávam momentu, keď budú musieť všetky inovatívne nástroje vzdelávania nastúpiť na vlak súčasnej štruktúry. Ideálne by bolo, keby sme v rámci vízie vydanej ministerstvom školstva nastavili, ako by ten systém mohol komplexne vyzerať. Na to sa potom dá napájať to, čo existuje a je dobré. To, čo nefunguje, zas treba predefinovať a skúsiť robiť inak.

Žijeme vo veľmi dynamicky sa meniacom svete. Kedysi sa svet menil lineárne a z generácie na generáciu bolo viac-menej jasné, ako bude vyzerať budúcnosť potomka. Pri rýchlosti, akou sa dnes technológie vyvíjajú, však nevieme presne odhadnúť ani to, čo bude o päť rokov.

Ako sa tento zrýchlený vývoj dotkne našich detí a na čo ich vlastne pripravujeme? Je napríklad memorovanie dátumov a rôznych kategorizácií nevyhnutnou zručnosťou? Alebo do života potrebujú niečo úplne iné? Čo je to, čo potrebujú? Čo sú tie budúce zamestnania? Je tam veľmi veľa otázok.

Podľa čoho vyberáš hry, ktoré hráš so svojimi deťmi? Na čo si dávaš pozor?

Je pre mňa dôležité, aby mali kvalitný gameplay (spôsob, akým je hra stavaná a ako komunikuje s hráčom, pozn. red.), pekný vizuál a aby dobre pôsobili. Kľúčové sú aj použité mechaniky. Vždy si tiež čítam recenzie a pozriem si video.

Nemám rada hry, ktoré tlačia deťom reklamy. Som skôr ochotná zaplatiť, ako zvoliť verziu zadarmo, v ktorej sa im budú zobrazovať bannery.  Narúša to plynulosť a logiku hry a pre deti je to často zbytočne frustrujúce.

Dávam priestor aj im, aby si samy našli hru, ktorá sa im páči. Spolu si ju potom pozrieme, a keď je fajn, tak ju stiahneme.

Lucia Šicko je spoluzakladateľkou Pixel Federation. Šíri osvetu o hrách a je presvedčená, že videohry sú dobrým vzdelávacím nástrojom. Je projektovou manažérkou iniciatívy Pixel Federation – Edufactory, ktorá si kladie za cieľ podporovať inovácie vo vzdelávaní na Slovensku a zároveň odovzdávať know-how v tejto oblasti

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Napíšte nám, ako ste si v roku 2017 vylepšili život a vyhrajte smartfón Moto Z2 Play

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové