Ručne vyrobené topánky obuvník prešije šidlom až 2 600-krát

Marek Pažitný vyrába ručne šitú pánsku obuv, ktorá poteší každého gentlemana.

Ak chcete vedieť, či je muž naozaj dobre oblečený, musíte sa pozrieť na jeho topánky. Sú vizitkou každého gentlemana. Ušiť ručne kvalitnú spoločenskú obuv si vyžaduje zvládnutie obuvníckeho remesla, precíznosť a trpezlivosť. Majster najprv odmeria chodidlo a potom na mieru ušije pár topánok, ktoré sadnú na nohu ako uliate a neraz vydržia aj pol života. Dnes sa obuvníctvu začínajú opäť venovať nové generácie.

V Dunajskej Lužnej nájdete nad pracovným stolom plnom nákresov a nastrihaných kúskov kože skloneného Mareka Pažitného. Vo svojej obuvníckej dielni sa venuje ručnej výrobe kvalitných pánskych topánok na mieru. Ako jeden z mála obuvníkov si dokáže sám pokryť všetky kroky výroby topánky – vystrúha si drevené “kopyto”, ušije topánku a vyrobí k nej podrážku.

Marek sa pôvodne vyučil za stolára. Keď sa ako opravár obuvi presídlil z Bratislavy do Viedne, uvedomil si, že toto remeslo tam má prestíž a tradíciu. V rakúsku mu ale učarovalo obuvníctvo. Vyučiť sa u majstra obuvníka trvá päť až šesť rokov. Ručne šité topánky sú u našich rakúskych susedov vysoko cenené a majú nálepku luxusu. Marek mal to šťastie, že sa tam zoznámil s jedným uznávaným majstrom, ktorý ho zasvätil do náročnej výroby.

Jeden pár ručnej šitej pánskej obuvi je výsledkom 290 pracovných krokov a približne 70 hodín precíznej práce. Pozrite si galériu originálnych topánok, ktoré Marek vyrobil:

ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný
ručne šité topánky Marek Pažitný

 

Mnoho obuvníkov používa označenie “ručne šitá obuv”, ale v skutočnosti je časť topánky spracovaná pomocou šijaceho stroja. Marek je preto hrdý na to, že každý jeden steh v precízne ušitej topánky prešiel jeho rukami.

Zvláštnu pozornosť venuje aj materiálom, s ktorými pracuje. Topánky vyrába z prvotriednych francúzskych koží. Model, tvar topánky a farba sú výsledkom úzkej spolupráce so zákazníkom. Navrhnete si topánky, po ktorých ste vždy túžili, a dostanete na ne celoživotnú záruku.

Pozrite sa, ako sa krok za krokom rodí pár topánok v Marekovej dielni.

1. Miery zákazníka

Všetko sa začína odmeraním chodila zákazníka. Topánka totiž musí sadnúť tak, že ani neviete, že ju máte na nohe. Nič netlačí, noha v nej nelieta.

2. Príprava obuvníckeho kopyta

Najprv sa vyrobí drevené kopyto, na ktorom sa pripraví skúšobný model topánok. Zákazník vtedy uvidí prvýkrát hotový tvar topánky. Keď je spokojný, môže si kopyto odložiť u obuvníka pre ďalšie budúce topánky.

3. Príprava modelu topánky

Model topánky si Marek narysuje na papierovú predlohu. Po narysovaní si návrhy jednotlivých častí topánky vyreže z papiera. Podľa predlohy si vystrihne jednotlivé kúsky z kože.

4. Zošitie zvršku topánky

Jednotlivé časti topánky sa ručne zošijú a topánka sa natiahne na drevené kopyto. Prvá topánka sa ešte raz premeria, aby mali obe z páru rovnakú dĺžku aj šírku.

5. Prešitie podrážky

Proces tvorby topánky pokračuje ušitím a vyhladzovaním rámu topánok sloňou kosťou. Rám, ako sa nazýva okolie podrážky, sa kosťou pritláča k samotnej podrážke. Potom Marek zoberie do ruky kúsok skla a pustí sa do vyrovnávania hrboľov a iných nerovností na podrážke a ráme topánky.

Keď sú všetky povrchové nerovnosti opravné, Marek si vyznačí miesta pre dierky, ktoré si vpichne do kože. Začína sa prišívanie podrážky. Zoberie do rúk veľkú ihlu, zvanú šidlo. Priebežne šidlo ponára do včelieho vosku, aby sa ľahšie kĺzalo a koža sa jednoduchšie prepichovala.

Palec Marekovi pomáha pri vyšívaní ako stopka a zároveň ako hranica, po ktorú môže ísť bez toho, aby spravil šidlom príliš hrubú dierku. V tomto kroku sa spotrebuje dva a pol metra nite. Keďže ide o ručnú prácu,  v žiadnom kroku celého procesu výroby topánky nie je použitý šijaci stroj.

6. Hotová topánka

Výsledkom je legantná obuv, ktorá vznikla vďaka 100% ručnej práci. A na záver si pozrite video, na ktorom nahliadnete do obuvníckej dielne:

Marek Pažitný vyrába luxusnú pánsku obuv na mieru. Pokračuje v tradícii obuvníckeho remesla a všetky jeho výrobky sú ručne šité originály.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac

Múdre hodinky, vysávač aj váha. Vybrali sme 7 najlepších smart zariadení Xiaomi

Čítaj viac