Do vesmíru vyslal 22 družíc: Pokrok a rozum robia svet lepším

Aj vďaka Charlesovi Elachimu vieme, ako to vyzerá v našom vesmírnom „susedstve”. V rozhovore prezradil, aký je to pocit keď vaše dielo pristáva na inej planéte a ako sa pripraviť na budúcnosť plnú zmien.

So svojim tímom poslal do vesmíru 22 sond a družíc, ktoré sú dnes milióny kilometrov od Zeme a pomáhajú nám pochopiť svet okolo nás. S Charlesom Elachim, bývalým šéfom Laboratória prúdového pohonu spadajúcim pod NASA, sme sa rozprávali o tom, aké je to skúmať vesmír a ako sa naučiť držať krok s neustálym technologickým pokrokom.

Narodili ste sa v malej dedinke v Libanone a teraz posielate, alebo ste donedávna posielali, sondy a družice po celej slnečnej sústave. Ako ste sa k tomu dostali? 

Keď som bol tínedžer, fascinovala ma krása nočnej oblohy. Rozmýšľal som, či sú niekde okolo všetkých tých hviezd aj nejaké obývané planéty. Mal som tiež rád príbehy o objaviteľoch, matematiku a vedu. Neskôr, keď som si robil svoj PhD titul, pracoval som na polovičný úväzok v Laboratóriu prúdového pohonu (JPL – Jet Propulsion Laboratory, pozn. red), po dokončení na plný.

Veril som, že ak si človek niečo naozaj zaumieni, nič nie je nemožné. Nikdy som neváhal ísť do rozumného rizika a nebál som sa ani zlyhaní, ak som sa z nich vedel poučiť. Neskôr som navrhoval a viedol niekoľko vesmírnych misií a experimentov, až som si získal meno v komunite vedcov zaoberajúcich sa skúmaním vesmíru. V roku 2001 som sa stal šéfom JPL.

Mali ste aj nejaký vzor alebo niekoho, kto vás k tomu viedol?

Inšpiroval ma môj stredoškolský učiteľ matematiky, ktorý vedel učivo podávať tak, aby to bolo zábavné. Aj môj PhD konzultant bol naozaj pozitívny človek, ktorý ma vždy podporoval v tom, aby som skúšal nové veci. Mojím vzorom bol aj Theodore Roosevelt (prezident USA v rokoch 1900 – 1908, pozn. red.), ktorý bol naozaj výraznou a odvážnou osobnosťou. Prečítal som o ňom snáď každú knihu.

Boli ste vedúcim JPL v NASA, povedzte nám niečo o tom, čomu ste vlastne šéfovali.

Počas môjho šéfovania v JPL (v rokoch 2001 až 2016, pozn. red.) sme spustili 22 vesmírnych misií na Jupiter, Saturn, Mars, ale aj na kométy, asteroidy, na Mesiac. Vyslali sme tiež niekoľko satelitov na obežnú dráhu okolo Zeme.

Ako vyzeral váš bežný deň v práci?

Diskusie, porady o budúcich misiách, hodnotenie aktuálne rozpracovaných misií, rozhovory so senátormi o dôležitosti výskumu vesmíru alebo návšteva laboratórií. Inokedy sú to zase vedecké prednášky a prejavy či služobné cesty za spolupracovníkmi z iných vesmírnych agentúr. Každý deň prináša niečo zaujímavé.

Čo sa vám odohráva v hlave, keď štartujete misiu alebo sledujete pristátie sondy? Roky príprav môžu vyjsť nazmar v priebehu sekúnd. Ako to znášate?

Tomu napätiu, keď pristáva sonda na inej planéte, sa nevyrovná asi nič. No vždy som optimista, pretože nesmierne dôverujem ľuďom vo svojom tíme a ich schopnostiam. Viem, že pre úspech projektu urobili všetko možné aj nemožné. Samozrejme, počítam s tým, že aj napriek tomu sa môže niečo pokaziť a som pripravený na to reagovať s chladnou hlavou.

Ak by ste mali použiť paralelu z bežného života, aké ťažké je vystreliť stroj o veľkosti malého auta zo Zeme a trafiť ho na inú planétu tak, aby sa nerozbil?

Keď sme pristávali na Marse s vozidlom Curiosity, pohybová energia pristávacej kapsule sa rovnala 18 tisícom pretekárskych áut v plnej rýchlosti. Mali sme len 7 minút na to, aby sme sa tejto energie zbavili, spomalili a mohli mäkko pristáť na povrchu. Vtedy to boli naozaj nervy. Doteraz tento moment voláme 7-minútový teror.

Ako dlho vlastne trvá, kým sa zrodí nápad vyslať niekam sondu, až po pristátie, prípadne koniec misie?

Od momentu, keď sa začneme projektu seriózne venovať až po okamih, keď sonda či satelit dorazí do cieľa zvyčajne prejde 10 až 15 rokov. Už dnes začíname riešiť misiu, ktorá sa spustí v rokoch 2025 až 2035.

Vizionárske projekty spojené so skúmaním vesmíru majú často presah do bežného života, minimálne v oblasti technológií. Kam nás dokážu posunúť ako ľudstvo?

Skúmanie vesmíru je jedným z najpozdvihujúcejších ľudských úsilí, z ktorého vzišlo mnoho dobrých vecí pre ľudstvo. Vezmime si napríklad meteorologické satelity, GPS na presnú navigáciu, možnosť komunikovať s niekým na opačnej strane planéty, monitorovať životné prostredie, nehovoriac o tom, koľko poznatkov sme takto získali o svete okolo nás.

Pracujete v odvetví, ktoré je synonymom inovácií, ktoré sa navyše často uplatnia v „pozemskom” živote. Šéfujete inovatívnym mozgom z celého sveta. Máte nejaký vzorec na to, ako vytvoriť prostredie pre zrod nápadov?

Líder v inovatívnej organizácii by mal vedieť ľuďom predostrieť víziu, ktorá ich inšpiruje a zároveň by ju mal sám pretaviť do konkrétnych činov. Mal by vedieť vytvoriť podnetné prostredie a povzbudzovať spolupracovníkov k tomu, aby sa nebáli občas rozumne zariskovať. V prípade zlyhania alebo neúspechu sa s tým dobrý líder dokáže vyrovnať a vziať si z takej situácie ponaučenie.

Ako môžu ľudia takéto prostredie vytvoriť napríklad vo svojich firmách? Dá sa to, aj keď, povedzme, robia úplne bežný biznis?

Ak ste otvorený, priateľský, viete povzbudiť a máte guráž, tak je jedno, v akom odvetví pracujete.

Často v nás prevláda strach skúsiť spraviť niečo nové iba preto, lebo sa bojíme zlyhania. Bojujete s tým aj vy alebo beriete zlyhania ako straty, s ktorými treba počítať?

Zo zlyhaní sa učíme a sú prirodzenou súčasťou života. Hovorí sa, že ak v živote nezlyháte, tak ste sa o nič dostatočne nesnažili. Hlavné je sa poučiť a nenechať sa odradiť.

Dosiahli ste veľa vedeckých úspechov, spomínate si však na nejaké zlyhanie? Čo vás naučilo?

Mám solídnu zbierku úspechov aj nezdarov. K neúspechom som sa naučil stavať tak, že ich vnímam ako niečo, čo sa dá napraviť ďalším pokusom, do ktorého sa znovu pustím o čosi múdrejší a skúsenejší.

Keď sa nepodarí veľký projekt, zasiahne to tisíce ľudí a určite im to uberie na chuti do práce. Ako ste im vrátili naspať ich zapálenie pre vec?

V takejto situácií treba vždy prevziať zodpovednosť a neobviňovať ostatných. Aj svojim ľuďom vždy hovorím: „Ak sa to podarí, budete na pódiu stáť vy. Ak sa to nepodarí, budem tam stáť ja.”

Máte nejaký projekt, na ktorý ste najviac hrdý?

Som hrdý na všetky, pretože pri každom sme objavili a naučili sa mnoho nových vecí.

Aký je to pocit, keď sa pozriete na oblohu a uvedomíte si, že niekde tam hore medzi tými svietiacimi bodkami je kus špičkovej techniky, ktorý sa tam dostal aj vďaka vám?

V čase, keď sme pristávali s Curiosity na Marse, sa  dal pozorovať voľným okom. S niekoľkými kolegami sme vtedy vyšli von z riadiacej miestnosti. Hľadeli sme na Mars a boli sme neskutočne hrdí na to, že vozidlo, ktoré sme postavili, je na tej svietiacej bodke. Do očí sa mi tlačili slzy. To isté prežívam aj vtedy, keď sa pozriem na Venušu, Jupiter či Saturn. Aj okolo nich krúžia družice, ktoré postavil môj tím.

Žijeme v období, ktoré niektorí smelo označujú za ďalšiu priemyselnú revolúciu. Umelá inteligencia, 3D tlač, nové materiály. Je to primerané tvrdenie? Alebo si máme zvyknúť, že s vedeckým pokrokom budeme tieto revolúcie žiť každý deň?

Žijeme v období neustáleho technologického pokroku. Mali by sme byť pripravení na to, že zajtrajšok bude vyzerať inak než dnešok a nebáť sa zmien. Pretože, ak všetok ten pokrok využijeme rozumne, budeme žiť v lepšom svete.

Čaká nás zaujímavá doba, školy možno budú musieť pripravovať deti na profesie, ktoré dnes ešte neexistujú. Ako sa však pripraviť na niečo, čo si neviem predstaviť?

Nasledujúcim generáciám by sme mali dať poriadne základy v celej škále odborov ako matematika, veda, ale aj literatúra či hudba. Mali by sme podporovať multidisciplinárne vzdelávanie a učiť mladých mať otvorenú myseľ a prijímať nové myšlienky. Spoločnosti, ktoré sa vydajú cestou podpory nových nápadov, myšlienok, rozvoja kultúry a tolerancie, budú žať úspechy.

OCO satellite

Ste človek pracujúci s exaktnou vedou. Budúcnosť  momentálne patrí programátorom, strojárom, technikom… Čo však humanitné vedy? Aký prínos spoločnosti v nich vidíte vy?

Ako som už spomínal, najúspešnejšie spoločnosti či krajiny sú tie, ktoré sa nezameriavajú len na vedu a techniku, ale aj rozvoj humanitných vied. Stačí nazrieť do histórie a uvidíte, aké veci vznikali v časoch renesancie v Európe alebo v zlatom veku arabského sveta ( okolo 7. až 9. storočia).

Majú humanitné vedy priestor aj v inštitúciách ako NASA?

Aj keď sú u nás hlavne inžinieri a vedci, máme tiež svoj tím umelcov, voláme ich Štúdio. Sú akýmsi prostredníkom medzi nami a laickým svetom, ktorému tlmočia, čo vlastne robíme a aký to má význam.

Nemyslíte si, že sa v tomto smere príliš často škatuľkujeme? Že pri svojom zameraní na humanitné alebo prírodné vedy sa často zabúdame inšpirovať tou druhou stranou?

Mnohí inovátori majú v sebe niečo z oboch svetov a dokážu to prepojiť. Rád čítam o inovátoroch nielen z oblasti vedy, ale aj v umení a literatúre. Dokážem stráviť hodiny obdivovaním starých máp a dokumentov a diel, všetkého talentu a nápadov, ktoré sú do nich vložené. Pri prechádzkach prírodou sa dokážem nadchnúť rozmanitosťou, od drobných kvetov až po majestátne stromy.

Predstavte si, že by ste sa mohli vybrať niekam na jedno miesto našej slnečnej sústavy ako sonda. Kam by ste sa najradšej pozreli?

Ak by som sa mohol vybrať hocikam v našej slnečnej sústave, išiel by som na Európu (šiesty Jupiterov mesiac, pozn. red.) objavovať jej oceány a pátrať po stopách života, ktorý v nich môže byť. Samozrejme, išiel by som sa pozrieť aj ako vyzerajú ostatné planéty.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac