Všetko, čo by ste mali vedieť o slovenskej hudbe

Od tanga cez Bratislavskú lýru až k hip-hopu. Takto sa vyvíjala hudobná scéna na Slovensku

Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény.

Tento článok je súčasťou špeciálu Sódy o slovenskej hudbe. Jeho vznik inšpiroval záznam koncertu Korben Dallas, ktorý sa nakrúcal len smartfónmi. Pozrite si ho na tomto mieste.

Môj obľúbený bonmot hovorí, že futbal a populárna hudba na Slovensku majú tri spoločné znaky:

1. Každý tomu rozumie.

2. Slovenský futbal a slovenská populárna hudba sú (úplne) zlé, kým v zahraničí je to naopak.

3. Ľudia v oboch oblastiach zarábajú nezaslúžene veľké peniaze.

Je to vlastne pochopiteľné, pretože obe oblasti zasahujú takmer celú populáciu a v prípade populárnej hudby na každodennej úrovni. Napriek negatívnemu podtónu bonmotu si myslím, že ľudia majú slovenskú populárnu hudbu radi.

Rovnako ako vo futbale (obľúbený vs. neobľúbený klub, resp. hráč) aj v populárnej hudbe boli, sú aj budú nekonečné debaty ohľadne obľúbeného vs. neobľúbeného interpreta, resp. žáneru.

Slovenská populárna hudba má za sebou ani nie storočnú históriu a v súčasnosti už dospela do štádia, keď je „konkurencieschopná“ so scénami štátov s porovnateľnou demografickou a ekonomickou silou.

Skúsme si urobiť skrátenú hodinu dejepisu venovanému slovenskej populárnej hudbe.

Slovenské tango a zlaté časy operety

Zrod slovenskej populárnej hudby sa priamo viaže k temperamentnému latinsko-americkému tancu tango. V tých časoch vládol práve tento tanec tanečným podnikom a skladatelia do jeho podoby komponovali pesničky, ktoré mali potenciál stať sa z dnešného pohľadu hitmi.

Za úplne prvé nahrávky slovenskej populárnej hudby sa považujú skladby Dita a Nepovedz dievčatko nikomu, ktoré v roku 1934 naspieval operný spevák Štefan Hoza a ktoré vyšli spolu aj na singli.

Čoskoro nastúpila éra pôvodných operiet, ktoré nadväzovali na tradíciu viedenskej či budapeštianskej scény. Zrodili sa prvé dve nespochybniteľné hviezdy slovenskej populárnej hudby – skladateľ Gejza Dusík a predovšetkým spevák František Krištof Veselý, ktorého nám začiatkom tretieho tisícročia nádherným spôsobom pripomenul Milan Lasica s orchestrom Bratislava Hot Serenaders.

Dôležité mená:

Skladatelia: Gejza Dusík

Textári: Pavol Braxatoris, Otto Kaušitz

Interpreti: František Krištof Veselý, Janko Blaho

Socialistický realizmus a tanečné orchestre

Nastolenie totalitného komunistického režimu sa muselo odraziť aj v populárnej hudbe. Dobová cenzúra z predchádzajúceho obdobia bola nahradená tvrdo vynucovaným systémom kultúry socialistického realizmu, ktorá v zmysle vtedajšej ideológie tvrdo potláčala hudobné vplyvy „z nepriateľského Západu“ a autorom nanucovala hudobné vzory zo Sovietskeho zväzu.

Ako „buržoázny prežitok“ bola navyše oficiálne odmietnutá aj dovtedajšia produkcia (nielen) v oblasti populárnej hudby. Slovo džez sa dostalo na index a „kapitalistickú“ populárnu hudbu mala nahradiť „socialistická“ estrádna hudba zložená z častušiek a budovateľských piesní.

S postupným a veľmi pozvoľným uvoľňovaním ideologických obmedzení začala slovenská scéna dobiehať svetový vývoj a v prvom rade vývoj na českej hudobnej scéne. Dominantnou formou sa stal model sólového speváka a tanečného orchestra, ktorý vznikol pod hlavičkou bratislavského rozhlasu a neskôr aj novovytvorenej stálej scény Tatra kabaretu, neskôr Tatra revue (dnešné Štúdio L+S).

Dôležité mená:

Dirigenti: Pavel Polanský, Vieroslav Matušík

Skladatelia: Ján Siváček, Pavol Zelenay, Karol Elbert

Interpreti: Jozef Kuchár, Melánia Olláryová

Bratislavská lýra a vznik vydavateľstva Opus

Napriek trvalej snahe najskôr rozhlasu a neskôr aj televízie v oblasti populárnej hudby malo pre slovenskú scénu obrovský až skokový význam, že od roku 1966 sa každoročne konal festival populárnej piesne Bratislavská lýra.

Počas troch dní sa Bratislava stala ozajstným hlavným mestom československej hudobnej scény. Navyše to bola jedna z mála možností, keď mali (česko)slovenskí fanúšikovia možnosť vidieť vystúpenia zahraničných umelcov zo Západu.

Práve konfrontácia s českou hudobnou scénou aj s nedosiahnuteľným zahraničím prirodzene posúvali slovenskú populárnu hudbu vpred. S nástupom rockovej vlny, reprezentovanej na slovenskej scéne trojicou zakladateľov Hammel, Varga, Ursiny, sa postupne veľké tanečné orchestre dostávali do úzadia a interpreti tradičného popu si vytvorili vlastné sprievodné skupiny, ktoré mali pop-rockové obsadenie.

Za definitívny zlom prechodu od tanečných orchestrov k pop-rockovým skupinám sa považuje víťazstvo skupiny Modus na Bratislavskej lýre 1977 s pesničkou Úsmev. Nová generácia navyše viac-menej striktne odmietala poslovenčené domáce verzie zahraničných hitov a dôsledne pracovala s vlastným autorským materiálom.

Nemenej dôležitý význam mal aj vznik vydavateľstva Opus začiatkom 70. rokov, pretože vznikla nielen kultúrna, ale aj obchodná platforma na vznik a šírenie slovenskej produkcie, nezávislej od „blahosklonnosti“ pražskej centrály vydavateľstva Supraphon.

Dôležité mená:

Skladatelia: Pavol Hanzely, Ali Brezovský, Braňo Hronec, Ján Lehotský

Textári: Kamil Peteraj, Boris Filan, Ján Štrasser, Ľuboš Zeman, Milan Lasica

Interpreti: Dežo Ursiny, Pavol Hammel, Collegium Musicum, Fermáta, Karol Duchoň, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Marcela Laiferová, Modus

Zlatá éra slovenskej populárnej hudby

Definitívny nástup novej generácie interpretov prišiel začiatkom 80. rokov. Jej symbolom sa stala skupina Elán, ktorá na najbližšie desaťročie ovládla domácu scénu a to vo federálnom česko-slovenskom rozmere, a svoje výnimočné postavenie dokazuje dodnes.

Z liahne Modusu sa osamostatnili Marika GombitováMiro Žbirka, nastúpila nová generačná hviezda Peter Nagy a čoskoro po ňom Robo Grigorov, Banket, Tublatanka a v závere dekády aj Team.

Slovenská televízia vytvorila viaceré platformy na vznik videoklipov (so všetkými dobovými finančnými aj ideologickými obmedzeniami) prostredníctvom hitparád Triangel alebo 5xP. Aj prostredníctvom nich sa slovenská hudobná scéna v 80. rokoch vyrovnala českej a v mnohých smeroch (predovšetkým v kategórii moderne znejúcej pop-rockovej pesničky) ju aj predbehla.

Odrazilo sa to na státisícových predajoch najúspešnejších albumov, ako aj na čoraz významnejších zastúpeniach slovenskej scény v ankete popularity Zlatý slávik.

Dôležité mená:

Skladatelia: Vašo Patejdl, Július Kinček

Textári: Daniel Mikletič, Martin Sarvaš

Interpreti: Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Elán, Peter Nagy, Banket, Robo Grigorov, Tublatanka, Team, Vidiek, Lojzo

Nové pomery, fenomény eurodance a Repete, nové hviezdy pop-rocku

S politicko-ekonomickou zmenou sa nanovo definovali pomery a možnosti slovenskej populárnej hudby. Po rozpade spoločného česko-slovenského štátu sa stratilo federálne mediálne prostredie, čo spôsobilo, že bolo oveľa ťažšie presadiť sa v „druhom“ teritóriu.

Vydavateľstvo Opus stratilo na význame a jeho úlohu prevzali prioritne slovenské pobočky najväčších svetových vydavateľstiev, resp. ich pražských zastúpení. K hviezdam 80. rokov pribudli zástupcovia novej generácie, ktorá už profesijne nezažila socialistické obmedzenia a vo svojej tvorbe prirodzene nadviazala na svojich generačných predchodcov.

Slovensko v 90. rokoch zaznamenalo aj dve mohutné módne vlny. Kým tá eurodanceová, reprezentovaná predovšetkým menami ako Maduar, MC Erik & Barbara či Lobby, nakrátko ovládla domácu scénu, ale pomerne rýchlo „odplynula“, retronostalgický formát Repete Ivana Krajíčka vo forme televíznej „hitparády pre starších a pokročilých“ vrátil na takmer celú dekádu do hry generáciu 70. a 80. rokov a vytvoril aj nové (Robo Kazík, Jadranka).

Dôležité mená:

Skladatelia: Jaro Filip

Textári: Peter Uličný, Daniel Hevier, Vlado Krausz, Jozef Urban

Interpreti: Pavol Habera, Richard Müller, Hex, Gladiator, Made II Mate, IMT Smile, No Name, Jana Kirschner, Polemic, Iné kafe,  Slobodná Európa

Talentové súťaže, nové technológie, nástup hip-hopu

Nové technológie, internet (predovšetkým YouTube) a iPod, zmenili systém šírenia populárnej hudby. Úloha vydavateľstiev sa z aktívnej edičnej činnosti postupne premenila na servisno-distribučnú, rádiá a (hudobné) televízie nahradil internet.

Súčasne začalo vznikať viacero nezávislých značiek, ktoré podľa vzoru svojich britských predchodcov z 80. a 90. rokov začali okolo seba združovať interpretov mimo prevládajúceho pop-rockového modelu. Najvýraznejšie sa v tomto smere vyprofilovalo vydavateľstvo Slnko Records.

Spolu s týmito zmenami sa popri kontinuálne rozvíjajúcej pop-rockovej podobe slovenskej populárnej hudby začal masívne presadzovať aj hip-hop. Žáner, ktorý vedome odmietol „promo sprostredkovateľskú“ úlohu rádia a televízie a vďaka necenzurovanému slovníku sa preorientoval výlučne na internet a živé vystúpenia.

Postupne sa hip-hop začína čoraz viac včleňovať aj do hlavného pesničkového prúdu definovaného „nenávideným“ termínom mainstream. S príchodom televíznych talentových súťaží (predovšetkým Superstar) prišla aj nová generácia interpretov, pre ktorých bolo účinkovanie v nich odrazovým mostíkom k vlastnej kariére.

Dôležité mená:

Skladatelia/producenti: Creative Music House (Kachút, Graus, Zubák), Peter Pann, Tomi Popovič

Interpreti: Horkýže slíže, Desmod, Misha, Zuzana Smatanová, Tina, Dara Rolins, Korben Dallas, Lavagance, Para, Kontrafakt, Rytmus, Majk Spirit, Kali, Separ, Kristína, Mária Čírová, Peter Cmorik, Celeste Buckingham, Emma Drobná, Adam Ďurica

A na záver jedno poznanie. Základom populárnej hudby (a nielen tej slovenskej) bola, je aj bude pesnička, ktorú si dokážu spievať aj generácie, ktoré v čase jej vzniku neboli na svete.

Špeciálne vydanie o slovenskej hudbe
Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Sóda o slovenskej hudbe. Inšpiráciou pre toto vydanie bol špeciálny záznam koncertu skupiny Korben Dallas. Celý záznam sa nahrával na 11 mobilných telefónov Huawei Mate 20 Pro a jeho vznik podporilo aj O2.

Čítajte aj: 

Juraj Čurný

Od mladosti je ako hudobný redaktor, moderátor a producent spájaný s hudbou. Pôsobil vo viacerých hudobných vydavateľstvách, slovenských rádiách aj ako hovorca Slovenského futbalového zväzu či PR manažér Art Film Festu. Sú mu blízke rebríčky rôzneho druhu, v súčasnosti ich zostavuje aj pre hudobnú reláciu Chart Show.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Máme radi slovenskú hudbu

Hudba má špecifickú danosť − zabáva, dokáže zlepšiť náladu a spája ľudí. Veď aj vám sa určite stalo, že ste sa na koncerte pozastavili, aká rozmanitá zmes ľudí sa stretla v hľadisku.

Slovenská hudobná scéna je pestrá a každý si v nej nájde čosi pre seba. Máme množstvo hudobných stálic, ktorých hity zľudoveli, bohatú popovú scénu, alternatívnych interpretov a stále prichádzajú noví a noví hudobníci – jednotlivci aj kapely, ktorí si získavajú tisíce fanúšikov.

V tomto špeciálnom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli bližšie pozrieť práve na domácu hudobnú scénu. Pri jeho príprave sme oslovili slovenského hudobného experta Juraja Čurného, ktorý pre čitateľov Sódy pripravil prehľad tých najdôležitejších udalostí na domácej scéne, ako aj kvíz, v ktorom si môžete overiť, ako dobre ste v slovenskej hudbe zorientovaní.

Inšpiráciou pre toto vydanie bol záznam koncertu skupiny Korben Dallas. Celý záznam sa nahrával na 11 mobilných telefónov Huawei Mate 20 Pro a jeho vznik podporilo aj O2.

V tomto vydaní nájdete:

Všetko, čo by ste mali vedieť o slovenskej hudbe. Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral tie najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény. Hodina dejepisu venovaná slovenskej populárnej hudbe môže začať.

Korben Dallas: Hudba nám pomáha zvládať každodennosť. So štvoricou hudobníkov sme sa porozprávali o ich tvorbe, o prepojení hudby s prácou a rodinným životom, ako aj o videoklipe, ktorý sa nakrúcal len smartfónmi.

Kvíz: Ako dobre poznáte slovenskú hudobnú scénu? V spolupráci s Jurajom Čurným sme pre vás pripravili kvíz, ktorý ukáže, ako dobre poznáte slovenských interpretov.

Slovenské hity, ktoré si spievajú celé generácie. Vypočujte si desiatku notoricky známych piesní, ktoré sú populárne dodnes.

Pozrite sa, ako sa natáčal koncert skupiny Korben Dallas. Presvedčte sa, že kvalitný smartfón si poradí aj s takou náročnou úlohou, ako je záznam koncertu.

Hľadáte high-end smartfón? Otestovali sme pre vás Huawei Mate 20 Pro. Zistite viac o smartfóne Huawei Mate 20 Pro, vlajkovej lodi, ktoré je taká dobrá, že ňou možno natočiť aj špičkový hudobný záznam.


Vytvorte si názor na Nežnú revolúciu cestovaním v čase

Projekt V_elvet R_evolution vás prenesie do štylizovaného bytu z konca 80. rokov, v ktorom vám dobové zariadenie a médiá porozprávajú príbeh Nežnej revolúcie.

Pri každoročných spomienkach na Nežnú revolúciu netreba zabúdať, že zmena nenastala zo dňa na deň. Udalosti zo 17. novembra 1989 naštartovali proces oslobodzovania, ktorý by sme nemali redukovať iba na jeden dátum. Poukazujú na to aj autori projektu V_elvet R_evolution. Celistvý obraz o našej minulosti chcú ponúknuť cestovaním v čase prostredníctvom virtuálnej reality. 

Čo bolo pre November 89 typické? Spoznajte jeho symboly a príbehy ľudí, ktorí prispeli k zmene, vďaka cyklu Fetiše Nežnej revolúcie.

Prenesú vás do štylizovanej obývačky z konca 80. rokov, v ktorej sa priebežne obmieňajú rôzne spomienkové predmety, spotrebiče či ústrižky z novín. Môžete sa po byte prechádzať a interakciou so zariadením a dobovými médiami spoznávať míľniky Nežnej revolúcie.

„Nechceme vytvárať pocit nostalgie. Naším cieľom je, aby si každý človek vytvoril názor sám na základe toho, čo vidí,” tvrdí projektový manažér V_elvet R_evolution Peter Bacílek.

„Niekto bude možno namietať, že sme zaujatí, ale objektívna realita je, že bývalý režim bol veľmi problematický. Nebudeme sa sústrediť na niečo, čo by malo byť z hľadiska ľudských práv dnes už všetkým jasné.”

Chceme využiť fascináciu detí digitálnou dobou

Virtuálnej realite sa členovia tímu venujú profesionálne už niekoľko rokov – vytvárajú v nej architektonické vizualizácie pre firmu, v ktorej všetci pracujú. Už dlhšie uvažovali nad vlastným projektom, čím by popri práci rozvinuli svoje portfólio a priblížili sa hernému priemyslu.

Vďaka grantu Sloboda nie je samozrejmosť od Férovej nadácie O2 sa vývojárom naskytla príležitosť rozvinúť svoje pôsobenie z komerčnej do edukatívnej roviny.

„Dnes je v záplave informácií náročné osloviť a zaujať mladých ľudí. Ak sa už o Nežnej revolúcii učili, pamätajú si ju len heslovite ako zmenu k lepšiemu alebo štrnganie kľúčmi. Deti často nechápu, aký vplyv mala zmena režimu na prostredie, v ktorom žijú. Médium virtuálnej reality nám prišlo ako prospešné využitie ich fascinácie digitálnym vekom,” vysvetľuje dizajnér Dávid Kurinec, ktorý má ako pedagóg na základnej umeleckej škole na starosť edukatívnu stránku projektu.

„Keďže dnes dochádza k dezinterpretáciám minulosti, rozhodli sme sa projekt V_elvet R_evolution uchopiť formou, ktorá si vyžaduje kritické myslenie.“

V_elvet R_evolution by si ľudia nemali predstavovať ako hru, pretože ide o interaktívny zážitok. Virtuálna realita zároveň podľa tvorcov presahuje zážitok zo sedenia za monitorom a hraním sa počítačovej hry.

„Hry by mali mať podľa definície aj nejaký spôsob bodovania a možnosť prehrať. O niečo v tej hre musí ísť. Keby sme hodnotili, ako človek skúma náš simulovaný priestor, tak by sme zabíjali ducha celého projektu,” dodáva Peter, ktorý spolupracuje aj na dizajne a mechanike projektu.

Vzdelávanie, ktoré kladie dôraz na kritické myslenie

Aj keď je zážitok z V_elvet R_evolution primárne určený mladšej generácii, bude prístupný všetkým vekovým kategóriám. Starším ľuďom umožní zaspomínať si, mladších zase oboznámi s historickými reáliami.

Po nasadení VR headsetu sa ocitáte v zariadenom byte, no netušíte, čo sa deje vonku. V obývačke vidíte televízor, rádio, noviny, pohľadnice, albumy či gramofón s platňami. Príbeh nemá ľudského rozprávača a sú to práve rôzne médiá, ktoré vám umožnia cestovať v čase a presúvať sa z jedného momentu do druhého.

Dávkovanie informácií z rôznych zdrojov kladie dôraz na kritické myslenie. V štátnej televízii napríklad uvidíte reportáž, ktorá vykresľuje inú verziu udalostí ako vysielanie Hlasu Ameriky, ktoré počujete z rádia. Mladí ľudia si tak musia sami pospájať útržky vedomostí do komplexného obrazu.

„Dnes dochádza k dezinterpretáciám minulosti, preto sme sa náš projekt rozhodli uchopiť formou náročnou na kritické myslenie,” hovorí dizajnér Adam Šišulák, ktorý prišiel s pôvodným nápadom tohto projektu.

„Niekto bude možno namietať, že sme zaujatí, ale objektívna realita je, že bývalý režim bol veľmi problematický.“

Keďže ide o edukačný projekt, pre autorov je extrémne dôležité nezavádzať. Pri vývoji sa opierajú o odborný výskum a zdroje konzultujú aj s historikmi Múzea mesta Bratislavy. Pri výbere objektov a spotrebičov spolupracujú s Marošom Schmidtom, riaditeľom Slovenského múzea dizajnu, ktorý sa venuje československému dizajnu a pozná aj príbehy jednotlivých predmetov, ktoré v byte uvidíte.

Konzultácie s odborníkmi umožňujú vývojárom vyladiť detaily a vytvoriť čo najautentickejšie prostredie. Napríklad model rádia, ktoré si budete môcť v byte pustiť, bol za socializmu veľmi cenný. Väčšina rádií vyrobených vo východnom bloku malo rozsah do 77 MHz.

Vo V_elvet R_evolution nájdete model, ktorý zachytával aj frekvencie do 104 MHz, na ktorých ste vedeli naladiť západné stanice ako Slobodná Európa či Hlas Ameriky. Podľa vývojárov by nebolo správne, keby vysielanie týchto staníc púšťali cez rádio, ktoré to v skutočnosti neumožňovalo.

Nežná revolúcia je krásnym symbolom ľudskej spolupráce

Ak máte hardvér pre virtuálnu realitu, budete môcť obývačku V_elvet R_evolution navštíviť aj z pohodlia tej vašej. Stačí vám smartfón a kartónový headset. Ambíciou autorov je však osloviť vzdelávacie organizácie, múzeá a galérie, kde by mohli svoju prácu prezentovať naživo a lepšie oboznámiť ľudí s kontextom projektu.

Aj keď sa tvorcovia zážitku snažia preniesť ľudí do čo najvernejšej simulácie minulosti, žiť za totality by nechceli. Cieľom projektu je však dobu približovať a nedémonizovať, pretože aj za socializmu sa ľudia snažili žiť svoj život dobre aj napriek nepriaznivým podmienkam. Nemali by sme nesprávne vykresľovať bývalý režim, aby sme vedeli rozoznať, keby nám niečo podobné v budúcnosti hrozilo.

„Nemyslím si, že dnes v spoločnosti neexistujú problémy, no demokracia je vždy lepšia. Veď kto by chcel žiť v diktatúre?” pýta sa Peter, ktorý vyzýva na spoločné riešenie problémov a nespoliehať sa na autoritu, ktorá ich vyrieši za nás.

„Koniec koncov aj Nežná revolúcia je krásnym symbolom našej schopnosti priniesť zmenu aj bez veľkého krviprelievania,” uzatvára.

Spoločnosť O2 a Férová nadácia O2 prostredníctvom svojej grantovej výzvy podporili pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie inšpiratívne projekty, ktoré mladým ľuďom približujú hodnoty slobody a demokracie a oživujú odkaz Novembra 89. Časť z nich vám postupne predstavujeme v Sóde.

Viete, aké boli fetiše Nežnej revolúcie? Alebo ako sa šírili informácie bez mobilov a internetu? To všetko a oveľa viac prezrádza dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie. Chcete vedieť viac? Prečítajte si náš článok

Spoznajte príbeh herných nadšencov z projektu Vivat Sloboda. Tí vytvorili počítačovú hru, ktorá približuje atmosféru v uliciach Bratislavy počas Nežnej revolúcie.

V_elvet R_evolution

Projekt je dielom piatich kamarátov. Peter Bacílek projekt vedie a spolu s dizajnérmi Adamom Šišulákom a Dávidom Kurincom sa stará o jeho grafickú podobu. Súčasťou tímu je aj programátor Andrej Štuller a priestorový dizajnér a architekt Matej Hoppan. Projekt V_elvet R_evolution podporila Férová nadácia O2.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Vyhrajte Playstation 4 alebo robotický vysavač s kartou O2 Voľnosť

Čítaj viac

Ušetrite pri nákupe nového Samsungu. Opäť máte šancu vymeniť starý za nový

Čítaj viac