Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Všetko, čo by ste mali vedieť o slovenskej hudbe

Od tanga cez Bratislavskú lýru až k hip-hopu. Takto sa vyvíjala hudobná scéna na Slovensku

Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény.

Tento článok je súčasťou špeciálu Sódy o slovenskej hudbe. Jeho vznik inšpiroval záznam koncertu Korben Dallas, ktorý sa nakrúcal len smartfónmi. Pozrite si ho na tomto mieste.

Môj obľúbený bonmot hovorí, že futbal a populárna hudba na Slovensku majú tri spoločné znaky:

1. Každý tomu rozumie.

2. Slovenský futbal a slovenská populárna hudba sú (úplne) zlé, kým v zahraničí je to naopak.

3. Ľudia v oboch oblastiach zarábajú nezaslúžene veľké peniaze.

Je to vlastne pochopiteľné, pretože obe oblasti zasahujú takmer celú populáciu a v prípade populárnej hudby na každodennej úrovni. Napriek negatívnemu podtónu bonmotu si myslím, že ľudia majú slovenskú populárnu hudbu radi.

Rovnako ako vo futbale (obľúbený vs. neobľúbený klub, resp. hráč) aj v populárnej hudbe boli, sú aj budú nekonečné debaty ohľadne obľúbeného vs. neobľúbeného interpreta, resp. žáneru.

Slovenská populárna hudba má za sebou ani nie storočnú históriu a v súčasnosti už dospela do štádia, keď je „konkurencieschopná“ so scénami štátov s porovnateľnou demografickou a ekonomickou silou.

Skúsme si urobiť skrátenú hodinu dejepisu venovanému slovenskej populárnej hudbe.

Slovenské tango a zlaté časy operety

Zrod slovenskej populárnej hudby sa priamo viaže k temperamentnému latinsko-americkému tancu tango. V tých časoch vládol práve tento tanec tanečným podnikom a skladatelia do jeho podoby komponovali pesničky, ktoré mali potenciál stať sa z dnešného pohľadu hitmi.

Za úplne prvé nahrávky slovenskej populárnej hudby sa považujú skladby Dita a Nepovedz dievčatko nikomu, ktoré v roku 1934 naspieval operný spevák Štefan Hoza a ktoré vyšli spolu aj na singli.

Čoskoro nastúpila éra pôvodných operiet, ktoré nadväzovali na tradíciu viedenskej či budapeštianskej scény. Zrodili sa prvé dve nespochybniteľné hviezdy slovenskej populárnej hudby – skladateľ Gejza Dusík a predovšetkým spevák František Krištof Veselý, ktorého nám začiatkom tretieho tisícročia nádherným spôsobom pripomenul Milan Lasica s orchestrom Bratislava Hot Serenaders.

Dôležité mená:

Skladatelia: Gejza Dusík

Textári: Pavol Braxatoris, Otto Kaušitz

Interpreti: František Krištof Veselý, Janko Blaho

Socialistický realizmus a tanečné orchestre

Nastolenie totalitného komunistického režimu sa muselo odraziť aj v populárnej hudbe. Dobová cenzúra z predchádzajúceho obdobia bola nahradená tvrdo vynucovaným systémom kultúry socialistického realizmu, ktorá v zmysle vtedajšej ideológie tvrdo potláčala hudobné vplyvy „z nepriateľského Západu“ a autorom nanucovala hudobné vzory zo Sovietskeho zväzu.

Ako „buržoázny prežitok“ bola navyše oficiálne odmietnutá aj dovtedajšia produkcia (nielen) v oblasti populárnej hudby. Slovo džez sa dostalo na index a „kapitalistickú“ populárnu hudbu mala nahradiť „socialistická“ estrádna hudba zložená z častušiek a budovateľských piesní.

S postupným a veľmi pozvoľným uvoľňovaním ideologických obmedzení začala slovenská scéna dobiehať svetový vývoj a v prvom rade vývoj na českej hudobnej scéne. Dominantnou formou sa stal model sólového speváka a tanečného orchestra, ktorý vznikol pod hlavičkou bratislavského rozhlasu a neskôr aj novovytvorenej stálej scény Tatra kabaretu, neskôr Tatra revue (dnešné Štúdio L+S).

Dôležité mená:

Dirigenti: Pavel Polanský, Vieroslav Matušík

Skladatelia: Ján Siváček, Pavol Zelenay, Karol Elbert

Interpreti: Jozef Kuchár, Melánia Olláryová

Bratislavská lýra a vznik vydavateľstva Opus

Napriek trvalej snahe najskôr rozhlasu a neskôr aj televízie v oblasti populárnej hudby malo pre slovenskú scénu obrovský až skokový význam, že od roku 1966 sa každoročne konal festival populárnej piesne Bratislavská lýra.

Počas troch dní sa Bratislava stala ozajstným hlavným mestom československej hudobnej scény. Navyše to bola jedna z mála možností, keď mali (česko)slovenskí fanúšikovia možnosť vidieť vystúpenia zahraničných umelcov zo Západu.

Práve konfrontácia s českou hudobnou scénou aj s nedosiahnuteľným zahraničím prirodzene posúvali slovenskú populárnu hudbu vpred. S nástupom rockovej vlny, reprezentovanej na slovenskej scéne trojicou zakladateľov Hammel, Varga, Ursiny, sa postupne veľké tanečné orchestre dostávali do úzadia a interpreti tradičného popu si vytvorili vlastné sprievodné skupiny, ktoré mali pop-rockové obsadenie.

Za definitívny zlom prechodu od tanečných orchestrov k pop-rockovým skupinám sa považuje víťazstvo skupiny Modus na Bratislavskej lýre 1977 s pesničkou Úsmev. Nová generácia navyše viac-menej striktne odmietala poslovenčené domáce verzie zahraničných hitov a dôsledne pracovala s vlastným autorským materiálom.

Nemenej dôležitý význam mal aj vznik vydavateľstva Opus začiatkom 70. rokov, pretože vznikla nielen kultúrna, ale aj obchodná platforma na vznik a šírenie slovenskej produkcie, nezávislej od „blahosklonnosti“ pražskej centrály vydavateľstva Supraphon.

Dôležité mená:

Skladatelia: Pavol Hanzely, Ali Brezovský, Braňo Hronec, Ján Lehotský

Textári: Kamil Peteraj, Boris Filan, Ján Štrasser, Ľuboš Zeman, Milan Lasica

Interpreti: Dežo Ursiny, Pavol Hammel, Collegium Musicum, Fermáta, Karol Duchoň, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Marcela Laiferová, Modus

Zlatá éra slovenskej populárnej hudby

Definitívny nástup novej generácie interpretov prišiel začiatkom 80. rokov. Jej symbolom sa stala skupina Elán, ktorá na najbližšie desaťročie ovládla domácu scénu a to vo federálnom česko-slovenskom rozmere, a svoje výnimočné postavenie dokazuje dodnes.

Z liahne Modusu sa osamostatnili Marika GombitováMiro Žbirka, nastúpila nová generačná hviezda Peter Nagy a čoskoro po ňom Robo Grigorov, Banket, Tublatanka a v závere dekády aj Team.

Slovenská televízia vytvorila viaceré platformy na vznik videoklipov (so všetkými dobovými finančnými aj ideologickými obmedzeniami) prostredníctvom hitparád Triangel alebo 5xP. Aj prostredníctvom nich sa slovenská hudobná scéna v 80. rokoch vyrovnala českej a v mnohých smeroch (predovšetkým v kategórii moderne znejúcej pop-rockovej pesničky) ju aj predbehla.

Odrazilo sa to na státisícových predajoch najúspešnejších albumov, ako aj na čoraz významnejších zastúpeniach slovenskej scény v ankete popularity Zlatý slávik.

Dôležité mená:

Skladatelia: Vašo Patejdl, Július Kinček

Textári: Daniel Mikletič, Martin Sarvaš

Interpreti: Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Elán, Peter Nagy, Banket, Robo Grigorov, Tublatanka, Team, Vidiek, Lojzo

Nové pomery, fenomény eurodance a Repete, nové hviezdy pop-rocku

S politicko-ekonomickou zmenou sa nanovo definovali pomery a možnosti slovenskej populárnej hudby. Po rozpade spoločného česko-slovenského štátu sa stratilo federálne mediálne prostredie, čo spôsobilo, že bolo oveľa ťažšie presadiť sa v „druhom“ teritóriu.

Vydavateľstvo Opus stratilo na význame a jeho úlohu prevzali prioritne slovenské pobočky najväčších svetových vydavateľstiev, resp. ich pražských zastúpení. K hviezdam 80. rokov pribudli zástupcovia novej generácie, ktorá už profesijne nezažila socialistické obmedzenia a vo svojej tvorbe prirodzene nadviazala na svojich generačných predchodcov.

Slovensko v 90. rokoch zaznamenalo aj dve mohutné módne vlny. Kým tá eurodanceová, reprezentovaná predovšetkým menami ako Maduar, MC Erik & Barbara či Lobby, nakrátko ovládla domácu scénu, ale pomerne rýchlo „odplynula“, retronostalgický formát Repete Ivana Krajíčka vo forme televíznej „hitparády pre starších a pokročilých“ vrátil na takmer celú dekádu do hry generáciu 70. a 80. rokov a vytvoril aj nové (Robo Kazík, Jadranka).

Dôležité mená:

Skladatelia: Jaro Filip

Textári: Peter Uličný, Daniel Hevier, Vlado Krausz, Jozef Urban

Interpreti: Pavol Habera, Richard Müller, Hex, Gladiator, Made II Mate, IMT Smile, No Name, Jana Kirschner, Polemic, Iné kafe,  Slobodná Európa

Talentové súťaže, nové technológie, nástup hip-hopu

Nové technológie, internet (predovšetkým YouTube) a iPod, zmenili systém šírenia populárnej hudby. Úloha vydavateľstiev sa z aktívnej edičnej činnosti postupne premenila na servisno-distribučnú, rádiá a (hudobné) televízie nahradil internet.

Súčasne začalo vznikať viacero nezávislých značiek, ktoré podľa vzoru svojich britských predchodcov z 80. a 90. rokov začali okolo seba združovať interpretov mimo prevládajúceho pop-rockového modelu. Najvýraznejšie sa v tomto smere vyprofilovalo vydavateľstvo Slnko Records.

Spolu s týmito zmenami sa popri kontinuálne rozvíjajúcej pop-rockovej podobe slovenskej populárnej hudby začal masívne presadzovať aj hip-hop. Žáner, ktorý vedome odmietol „promo sprostredkovateľskú“ úlohu rádia a televízie a vďaka necenzurovanému slovníku sa preorientoval výlučne na internet a živé vystúpenia.

Postupne sa hip-hop začína čoraz viac včleňovať aj do hlavného pesničkového prúdu definovaného „nenávideným“ termínom mainstream. S príchodom televíznych talentových súťaží (predovšetkým Superstar) prišla aj nová generácia interpretov, pre ktorých bolo účinkovanie v nich odrazovým mostíkom k vlastnej kariére.

Dôležité mená:

Skladatelia/producenti: Creative Music House (Kachút, Graus, Zubák), Peter Pann, Tomi Popovič

Interpreti: Horkýže slíže, Desmod, Misha, Zuzana Smatanová, Tina, Dara Rolins, Korben Dallas, Lavagance, Para, Kontrafakt, Rytmus, Majk Spirit, Kali, Separ, Kristína, Mária Čírová, Peter Cmorik, Celeste Buckingham, Emma Drobná, Adam Ďurica

A na záver jedno poznanie. Základom populárnej hudby (a nielen tej slovenskej) bola, je aj bude pesnička, ktorú si dokážu spievať aj generácie, ktoré v čase jej vzniku neboli na svete.

Špeciálne vydanie o slovenskej hudbe
Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Sóda o slovenskej hudbe. Inšpiráciou pre toto vydanie bol špeciálny záznam koncertu skupiny Korben Dallas. Celý záznam sa nahrával na 11 mobilných telefónov Huawei Mate 20 Pro a jeho vznik podporilo aj O2.

Čítajte aj: 

Juraj Čurný

Od mladosti je ako hudobný redaktor, moderátor a producent spájaný s hudbou. Pôsobil vo viacerých hudobných vydavateľstvách, slovenských rádiách aj ako hovorca Slovenského futbalového zväzu či PR manažér Art Film Festu. Sú mu blízke rebríčky rôzneho druhu, v súčasnosti ich zostavuje aj pre hudobnú reláciu Chart Show.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Máme radi slovenskú hudbu

Hudba má špecifickú danosť − zabáva, dokáže zlepšiť náladu a spája ľudí. Veď aj vám sa určite stalo, že ste sa na koncerte pozastavili, aká rozmanitá zmes ľudí sa stretla v hľadisku.

Slovenská hudobná scéna je pestrá a každý si v nej nájde čosi pre seba. Máme množstvo hudobných stálic, ktorých hity zľudoveli, bohatú popovú scénu, alternatívnych interpretov a stále prichádzajú noví a noví hudobníci – jednotlivci aj kapely, ktorí si získavajú tisíce fanúšikov.

V tomto špeciálnom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli bližšie pozrieť práve na domácu hudobnú scénu. Pri jeho príprave sme oslovili slovenského hudobného experta Juraja Čurného, ktorý pre čitateľov Sódy pripravil prehľad tých najdôležitejších udalostí na domácej scéne, ako aj kvíz, v ktorom si môžete overiť, ako dobre ste v slovenskej hudbe zorientovaní.

Inšpiráciou pre toto vydanie bol záznam koncertu skupiny Korben Dallas. Celý záznam sa nahrával na 11 mobilných telefónov Huawei Mate 20 Pro a jeho vznik podporilo aj O2.

V tomto vydaní nájdete:

Všetko, čo by ste mali vedieť o slovenskej hudbe. Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral tie najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény. Hodina dejepisu venovaná slovenskej populárnej hudbe môže začať.

Korben Dallas: Hudba nám pomáha zvládať každodennosť. So štvoricou hudobníkov sme sa porozprávali o ich tvorbe, o prepojení hudby s prácou a rodinným životom, ako aj o videoklipe, ktorý sa nakrúcal len smartfónmi.

Kvíz: Ako dobre poznáte slovenskú hudobnú scénu? V spolupráci s Jurajom Čurným sme pre vás pripravili kvíz, ktorý ukáže, ako dobre poznáte slovenských interpretov.

Slovenské hity, ktoré si spievajú celé generácie. Vypočujte si desiatku notoricky známych piesní, ktoré sú populárne dodnes.

Pozrite sa, ako sa natáčal koncert skupiny Korben Dallas. Presvedčte sa, že kvalitný smartfón si poradí aj s takou náročnou úlohou, ako je záznam koncertu.

Hľadáte high-end smartfón? Otestovali sme pre vás Huawei Mate 20 Pro. Zistite viac o smartfóne Huawei Mate 20 Pro, vlajkovej lodi, ktoré je taká dobrá, že ňou možno natočiť aj špičkový hudobný záznam.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.