Fotografka priniesla na svetlo sveta archívne svadobné party a čepce

Petra Lajdová poukazuje na vzácne kultúrne dedičstvo, ktoré sa uchovalo v skriniach a miestnych archívoch.

V minulosti patrilo čepčenie k obradným vrcholom celej svadby. Symbolizovalo premenu slobodného dievčaťa, nazývaného mladucha, na vydatú ženu. Nový spoločenský status čerstvej nevesty sa premietol nielen do novej pokrývky hlavy, ale určoval taktiež postavenie ženy v spoločnosti.

Fotografka Petra Lajdová vo svojom projekte Slovenská Renesancia vzdáva úctu nášmu kultúrnemu dedičtvu a oslavuje krásu a estetiku svadobných pokrývok hlavy – neviest (svadobná parta) a vydatých žien (čepiec). Toto moderné dielo vychádza z tradícii a hodnôt našich slovenských predkov.

Málokto dnes vie, akú neuveriteľnú pestrosť malo Slovensko v ľudových krojoch. Líšili sa od jedného kraja k druhému, ale často aj medzi susediacimi dedinkami. Tento projekt predstavil na fotografiách desať čepcov a deväť svadobných párt, za ktorými fotografka precestovala celé Slovensko.

Parta z Rejdovej

Parta z Rejdovej

Čepiec z Podpoľania

Čepiec z Podpoľania

Parta z Vajnor

Parta z Vajnor

Parta zo Spiša

Parta zo Spiša

Čepiec z Tekova

Čepiec z Tekova

Čepiec z Čičmian

Čepiec z Čičmian

Výber pokrývok hláv prebiehal na základe rôznorodosti tvarov a dizajnu tak, aby komunikoval túto bohatosť, ktorú na Slovensku máme. Do výberu sa tak dostali čepce ploché, vyšívané, čipkované, „ušaté“, „rohaté“, s jednoduchými, či zložitými tvarmi. Každý je iný a svojský.

Sú to vzácne originály, ktoré sa zachovali v osobnom vlastníctve ľudí žijúcich na dedinách a v obciach, či v umeleckých dielňach krojární Lúčnice a SĽUK-u. Najstarší z nich má až dvesto rokov.

Súčasťou projektu je aj fotodokumentácia odnímania party a nasadzovanie čepca.

Petra Lajdová nasadzovanie party

Magický rituál čepčenia

Pred svadbou slobodné dospelé dievčatá nosili na hlave ozdobný veniec alebo partu, ktorú bohato zdobili dlhé stužky, výšivky alebo našité korálky. Čepiec nosili vydaté ženy od svadby až do smrti, aby muži v dedine vedeli, že už na vydaj nie sú.

Čepčenie sa zachovalo dodnes a tento ľudový zvyk dnes zažíva renesanciu. Čoraz častejšie ho mladomanželia zaraďujú do programu svadobnej zábavy aj v mestách.

Rituál čepčenia má svoje pravidlá. Privolali sa k nemu „profesionáli“ – ženy, ktoré ovládali zložitý proces nasádzania party a čepca na hlavu. Je to krásny, niekedy veľmi náročný rituál, ktorý často trval a trvá aj hodiny. Každý región alebo dedina na Slovensku mal svoj vlastný typ party a čepca s rôznymi pestrofarebnými vzormi a zdobením. Niektoré party však už v regiónoch dnes nenájdete, nezachovali sa.

Petra Lajdová parta z myjavy

Po úprave účesu sa mladuche zloží z hlavy ozdobná parta a krstná matka, matka alebo svokra jej nasadí čepiec. Premenu mladuchy na vydanú ženu symbolizuje aj zmena svadobného odevu.

Pri čepčení vydané ženy spievali obradné piesne s motívmi rozlúčky a zmeny v živote nevesty. Súčasťou rituálu boli aj rôzne obyčaje. Napríklad mladucha mala spočiatku klásť odpor, utekala alebo si čepiec zhadzovala.

Ženy dostávali za čepčenie pohostenie alebo peniaze, ktoré im musel vyplatiť ženích. Symbolizovalo to kúpu nevesty. Pred odovzdaním začepčenej mladuchy ženy ženíchovi predvádzali najprv falošnú mladuchu.

 

Kým niektoré fotenia prebiehali v bratislavskom ateliéri, kvôli obavám z poškodenia krehkých a vzácnych posledných kusov histórie sa musela fototechnika často dopraviť za čepcom. Fotilo sa napríklad aj v drevenici na Myjave, v gazdovskom dome, či v Čičmanoch. Počas fotenia sa autorka stretla možno s poslednými ženami, ktoré ovládajú umenie nasádzať niektoré čepce a party na hlavu.

Projekt sa pri prezentácii v zahraničí stretol s nadšením a získal si rešpekt u tých, ktorí tradície dodnes uchovávajú. Predstavuje naše kultúrne bohatstvo. Rôznorodosť, tvar, prepojenosť s prírodou a dekoratívnosť svadobných párt a čepcov, ktoré vyrážajú dych.

Petra Lajdová necháva vyjsť z tieňa tento  slovenský pestrofarebný skvost. Prepája svoju tvorbu, tému ženskosti so silou farieb a slovenskou ľudovou tvorivosťou. Jednoducho a renesančne.

Zaujímavosťou je, že sama autorka vidí prepojenosť jednotlivých tvarov čepcov a párt so svetom, ako napr. podobnosť tekovskej party s thajskou pokrývkou hlavy, tekovského čepca s egyptskou Nefertiti alebo podobnosti medzi partou z Torysiek zo Spiša s tribal pokrývkou z Kene.

Petra Lajdová sa narodila v roku 1978 v Bratislave. Ústredným motívom v jej tvorbe sú najmä ženy, prostredníctvom ktorých vizualizuje nepredstieranú krásu, vášeň a krehkosť. Pôsobí na Slovensku, pracuje a tvorí taktiež v zahraničí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


10 folklórnych podujatí, na ktoré sa tento rok určite oplatí ísť

Výber tradičných, ale i menej známych folklórnych slávností, ktoré sa konajú počas celého leta po celom Slovensku.

Na Slovensku sa každým rokom organizuje množstvo slávností, ktoré sú ukážkou ľudovej hudby, tanca či umenia a spomienkou na tradície, zvyky a obyčaje toho-ktorého regiónu. A hoci sú fašiangy práve v plnom prúde, už teraz sa môžete začať tešiť na leto – obdobie folklórnych festivalov. Prinášame výber tých, ktoré by ste si tento rok nemali nechať ujsť.

Zamagurské folklórne slávnosti

Zamagurské folklórne slávnosti sú každým rokom prehliadkou ľudového spevu, tanca, hier a zvykov Zamaguria v čarovnej prírode Pienin na severe Slovenska.

Festival sa koná vždy v polovici júna, už od roku 1976 v prírodnom amfiteátri na brehu rieky Dunajec, v obci Červený Kláštor. Okrem domácich účinkujúcich sú najčastejšími hosťami poľskí tanečníci, speváci a muzikanti, ktorí sú si so slovenskými Goralmi kultúrne i jazykovo veľmi príbuzní.

Úspešnosť podujatia ovplyvňuje i turistická obľuba tohto rázovitého kraja s nevšednou atrakciou – pltníkmi, ktorí prevážajú návštevníkov po Dunajci. K festivalu patrí jarmok ľudových remesiel a ochutnávka tradičných goralských jedál.

Jubilejný 40. ročník festivalu sa bude opäť konať v Červenom kláštore,
17. – 19. júna 2016. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Cassovia folk fest

Cassovia folk fest nadväzuje na dlhoročnú tradíciu konania folklórnych podujatí v metropole východného Slovenska. Medzinárodný festival tanca, hudby a spevu sa každoročne koná na košickej Hlavnej ulici. Okrem bohatého ľudového programu prináša aj jarmok remesiel alebo nočný fakľový sprievod.

Tento ročník sa bude konať 22. – 26. júna 2016. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Hornonitrianske folklórne slávnosti

Hornonitrianske folklórne slávnosti sa konajú v Prievidzi už 31 rokov. Program je plný ukážok toho, ako si Hornonitrančania zachovávajú ľudové zvyky, tradície, piesne, tance, remeselnú výrobu a ľudový odev.

Tento ročník sa bude konať v lesoparku Prievidza, 24. – 25. júna 2016. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Horehronske slavnosti

Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe

Jeden z najstarších folklórnych festivalov na Slovensku uchováva a prezentuje tradičnú ľudovú kultúru regiónov z Horehronia, Pohronia, Podpoľania, Gemera, ale i Liptova, Hontu, Malohontu, Novohradu a tiež oblastí východného, severného a západného Slovenska.

Okrem programov na scéne amfiteátra, ponúka festival bohatý sprievodný program plný tradičných remesiel, domácej kuchyne, zvykov regiónu, etnografických výstav alebo ukážok ľudovej zábavy.

Tento ročník sa bude konať 24. – 26. júna 2016 v Heľpe. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Medzinárodný folklórny festival Myjava

Medzinárodný folklórny festival v Myjave – to sú štyri dni naplnené tancom, hudbou a ľudovými tradíciami.

57. ročník sa bude konať 17. – 20. júna 2016 v prírodnom amfiteátri Trnovce. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Festival Východná

Folklórny festival Východná

Folklórny festival Východná je najstarším a najväčším celoslovenským folklórnym festivalom s medzinárodnou účasťou na Slovensku.

Počas svojej vyše 60-ročnej histórie sa stal vrcholnou prehliadkou tradičnej ľudovej kultúry. Festival sa organizuje od roku 1953 vo veľkom amfiteátri nad obcou vždy začiatkom leta, obyčajne v prvý júlový víkend.

Tento ročník sa bude konať 30. 6. – 3. júla 2016 vo Východnej. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Európske ľudové remeslo v Kežmarku

Festival Európske ľudové remeslo je najvýznamnejšou a najväčšou prezentáciou ľudových remesiel na Slovensku. Svojimi výrobkami sa na ňom prezentujú najvýznamnejší majstri remesiel nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy.

Kováči, šperkári, umeleckí drotári, hrnčiari, tkáči, výrobcovia kraslíc, perníkov, fujár, črpákov, výrobkov zo šúpolia a mnohí ďalší predvádzajú svoje umenie priamo na mieste. Festival dopĺňa bohatý kultúrny program s vystúpeniami folklórnych súborov, sokoliarov, pouličného divadla či šermiarov. Môžete tiež ochutnať slovenské národné jedlá alebo navštíviť Syrársky trh.

Festival sa organizuje každý rok v Kežmarku, vždy počas druhého júlového víkendu. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Europske ludove remeslo

Bačovské dni Malatiná

Medzinárodný festival valaskej kultúry a ľudových remesiel v obci Malatiná každoročne láka ľudí na rôzne súťaže o najchutnejšie výrobky z ovčieho mlieka, či o najkrajšie jahňa. Súčasťou programu sú aj súťaže v praskaní bičom a rôzne výstavy. Lákadlom pre návštevníkov je Malatinský jarmok plný ľudových tvorcov zo Slovenska i zahraničia.

Tento ročník sa bude konať 9. – 10. júla 2016 v obci Malatiná. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Jánošíkové dni v Terchovej

Tento folklórny festival sa v rodnej obci Juraja Jánošíka koná začiatkom augusta. Program sa odohráva v amfiteátri s kapacitou 6 tisíc ľudí a vo veľkom festivalovom stane s kapacitou 2 tisíc divákov. Súčasťou programu je aj slávnostný koncert za nositeľov ľudových tradícií vo veľkom terchovskom kostole, vozový sprievod furmanov a muzík, ale aj ľudové veselice či rôzne púťové atrakcie.

Tento ročník sa bude konať 4. – 7. augusta 2016 v Terchovej. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

tradicny odev devy na Orave

Podroháčske folklórne slávnosti Zuberec

Folklórny festival spevu a tanca Podroháčske folklórne slávnosti je najväčším a najstarším pravidelným folklórnym podujatím na Orave. Festival sa koná už od roku 1975 v prírodnom amfiteátri nad obcou Zuberec a v Múzeu oravskej dediny.

Stálymi hosťami slávností sú poľské súbory z goralskej oblasti, ktoré so slovenskými Goralmi spája príbuznosť jazyka, krojov, piesní a tancov. Súčasťou festivalu je viacero sprievodných podujatí, medzi ktoré patrí napríklad jarmok a záverečný galaprogram.

Tento ročník sa bude konať 5. – 7. augusta 2016 v Zuberci. Viac informácii o programe sa postupne dozviete tu.

Všetky krásne folklórne slávnosti sa samozrejme do jedného článku nezmestia. Ak chcete upozorniť na zaujímavý folklórny festival alebo jarmok, ktorý mate radi, neváhajte sa oň s nami podeliť v komentároch na facebookovej stránke Sódy.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Jeseň plná pestrých nápadov

Možno ani netušíte, koľko maličkých zlepšovákov do svojej domácnosti si môžete jednoducho vyrobiť sami z vecí, ktoré sa v nej bežne vyskytujú. Ukážeme vám, ako si zmajstrujete jednoduchú nástenku a ako si z opadaných listov vyrobíte originálne sezónne podšálky.

Čítaj viac

Nová generácia iPhonov je tu. Predobjednajte si nový iPhone 8 a iPhone 8 Plus teraz

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové