Študent Filip Jurovatý precestoval takmer celé Slovensko. Tentokrát však zašiel nedaľeko svojej rodnej Senice, aby hľadal staré mlyny. Po niektorých, bohužiaľ, nezostal ani kameň na kameni.
Trajlínky, Moravský Svätý Ján
V 18. storočí vznikla mlynská osada Trajlínky. Prvý doložený vlastník najzachovalejšieho mlyna, Trajlínek, sa spomína v súpise mlynov Bratislavskej župy v roku 1723.
Podľa ústnej tradície mlyn založili traja bratia pôvodom z nemeckých krajín. V roku 1920 bol mlyn prestavaný na valcový a prenajímaný.
Na Lakšárskom potoku bolo vystavaných niekoľko mlynov, v okolí ktorých vznikali osady. Aj napriek tomu, že osady ďalej existujú, z mlynov sa zachoval už len Trajlínek.
Mlyny, Plavecký Peter
V malebnej dedinke Plavecký Peter bývali dva mlyny. Prvý mlyn leží priamo v dedine. Vznikol medzi 19. a 20. storočím.
Od roku 1992 je tento elektrický mlyn kultúrnou pamiatkou. Druhý mlyn sa nachádzal na konci obce a jeho budova stojí dodnes.
Pollákov mlyn, Kúty
Polákov mlyn v Kútoch vznikol pravdepodobne v 17. storočí.
V roku 1949 bol znárodnený, odvtedy chátra, hoci je v ňom zariadenie a má funkčný náhon.
Thebery mlyn, Dojč
Významnejším mlynom pre širší región je Nový mlyn. Koncom 19. storočia sa uvažovalo o stavbe železničnej stanice, ktorá by spájala Kúty a Trnavu.
Pôvodný vlastník mlynu Dobša dal z toho dôvodu postaviť novú budovu mlyna s vodným kolesom s vrchným náhonom bližšie k vytýčenej trati. Keďže bol vlastníkom už jedného mlyna, dostal tento mlyn názov Nový.
Dcéru Dobšu si zobral mešťan Michnay, ktorý sa k manuálnej práci nemal, preto mlyn predal grófke Terézii Machatovej. Senická pani kaštieľa, mlyn prenajímala nájomcom.
Mlyn odkúpil richtár zo Štefanova Ján Tomša pre dcéru Albínu, ktorá sa vydala za zemana z Dojča Jána Theberyho a prenajímala ho mlynárom.
Po skončení mlynárskej školy v Břeclavi mohol konečne prvý člen rodiny – Friedrich Thebery – viesť mlyn. Ten však neprosperoval, tak ho nahradil jeho brat Ladislav. Vyštudoval za mlynára v Pezinku.
Mlynu sa začalo veľmi dariť a v roku 1944 sa pristavila píla. Tento mlyn v roku 1948 do základov rozobral a na jeho mieste postavil nový viacposchodový.
Po spustení prevádzky v roku 1950 bol mlyn po troch mesiacoch znárodnený. V roku 1991 získal mlyn potomok mlynárskej rodiny Ivan Thebery a obnovil prevádzku.
Prvý Dobšov mlyn, Dojč
V obci Dojč sa mlynárske remeslo spomína už v roku 1544.
V roku 1940 fungoval už len Nový mlyn a Dobšov mlyn.
Mlyny v Osuskom
V Osuskom sa nachádzajú dva mlyny. Jeden je v osade Riasnik, ktorého význam sa stratil po regulácii Brezovského potoka a zakopaní jeho náhonu.
Druhý mlyn sa nachádza priamo v dedine a je pri ňom zachovaná hrádza, cez ktorú sa hnala voda priamo na koleso. Rok vzniku mlynov je neznámy, v súčasnosti slúžia ako víkendové chalupy.
Kučerových mlyn na kopaniciach, Hradište pod Vrátom
Najzachovalejším z mlynov je mlyn Kučerových z roku 1852. Vodný kolesový mlyn disponuje valcovou mlecou sústavou. Pôvodné vrchové koleso s priemerom približne 6 metrov bolo najväčším mlynským kolesom na Slovensku.
Mlyn patrí od roku 1963 do zoznamu chránených kultúrnych pamiatok, ktorého súčasťou sú len 4 mlyny v okrese Senica.
Mlyn Kičkársky (Habánsky), Podbranč
Predpokladá sa, že mlyn vznikol niekedy v 18. storočí. V roku 1957 mal byť zbúraný, no nestalo sa tak. Až technická zastaranosť a dopravná náročnosť zapríčinila koniec jeho prevádzky v roku 1963.
Následne miestne JRD v rámci rekultivácie pôdy zlikvidovalo kanál na vodu v časti mimo pozemku prislúchajúceho k mlynu.
Dedičia sa rozhodli ponechať mlyn ako pamiatku, preto stojí dodnes spolu s pôvodným vybavením a nábytkom. Dňa 7. marca 2008 bol klasicistický objekt zapísaný za kultúrnu pamiatku.
V snahe o obnovu mlyna Želmíra Pagáčová vybudovala okolo mlyna protipovodňovú hrádzu, zregulovala odtokový kanál a ďalej sa snaží o ďalšiu záchranu.
Mlyn u Vranu, Sobotište
Ďalší mlyn sa nachádzal v osade Valcha a volal sa Mlyn u Vranu. O histórii mlyna sa vie ale málo. V roku 1844 bola vlastníkom mlyna evanjelická cirkev, ktorá ho opravila, ďalší vlastníci nie sú známi až do prvej svetovej vojny.
Krajánek (sezónne vyučený tovariš, ktorého si ľudia prenajímali) Ludvík Vrana neskôr mlyn odkúpil. Na mlyne chcel pracovať spolu so svojou ženou, no z prvej svetovej vojny sa už nevrátil, preto viedla mlyn jeho žena a neskôr syn. Tento mlyn bol znárodnený v rokoch 1949 – 1950 a v roku 1952 sa v ňom prestalo mlieť.
Habánsky mlyn, Sobotište
Najznámejším a veľmi dobre zdokumentovaným mlynom v Sobotišti je Habánsky mlyn. Habáni kúpili nedokončený mlyn 29. júna 1546 od šľachtica Klementa Pappa z Rovenska. Po vyhorení v roku 1636 bol znova vybudovaný.
V mlyne sa mlelo až do roku 1956. Aby sa táto stavba zachovala pre budúce generácie, bola zapísaná v roku 1963 do registra pamiatok. Z registra vyplýva, že oficiálny vznik barokovej stavby je datovaný do roku 1739.
Škodáčkov mlyn, Senica
Jediná dochovaná technická pamiatka s pôvodným technickým vybavením v meste Senica je Škodáčkov mlyn. Od roku 1913 patril mlyn rodine Škodáčkovcov až do roku 2002.
V mlyne sa mlelo do 60. rokov 20. storočia, potom už len na potreby roľníckeho družstva a šrotovanie krmiva. V trojpodlažnom mlyne s motorovým zariadením je umiestnená stála expozícia Mlyny a mlynárske remeslo na území dnešnej Senice a História Čáčova.
Horný sotinský mlyn, Senica
V bývalej dedine Sotina boli dva mlyny. Najstarší mlyn tu existoval už v roku 1549, ten sa však nezachoval, pretože v roku 1556 celá Sotina vyhorela.
Horný sotinský mlyn sa spomína až v roku 1691. Dnes sa na mieste bývalého mlyna zachovali už len zvyšky náhonu, pôdorysy stavby a machom zarastené kamene.
Pustý mlyn, Cerová-Lieskové
O existencii mlyna v Cerovej niet písomných dokladov. Jediným podkladom existencie je názov bývalej usadlosti Pustý mlyn.
Miesto sa nachádza pri brehu Myjavskej Rudavy a zvyšky mlyna pripomína už len niekoľko kameňov.