Ako deti pomohli mamičkám podnikať

Originálne detské oblečenie značky Mile vzniká v spolupráci so slovenskými ilustrátormi a grafikmi.

Štartom pre podnikanie môže byť aj tehotenstvo. Miriam Šichmanová sa s Lenkou Garajovou spoznali práve počas tehotenstva pred zhruba piatimi rokmi. Na jóge. A vznikol z toho zaujímavý biznis.

Nespájalo ich však len mamičkovanie, ale aj podobnosť názorov a pováh. Práve to ich doviedlo k spoločnému podnikaniu. “Nezačalo sa to vôbec štandardne. Vlastne, celkom netradične. Nemali sme žiadne prieskumy trhu, kalkulácie ani žiadne biznis plány. To, čo sme ale mali, bol čas na materskej a túžba kreovať. A uvideli sme dieru na trhu,” vysvetľuje Miriam.

Túžba búrať stereotypy

V tom čase sa podľa Miriam nedalo zohnať pre deti nič zaujímavé na oblečenie. Obe to poznali. A každá mama predsa chce, aby jej dieťa vyzeralo krásne a jedinečne. “Mali sme túžbu búrať stereotypy v obliekaní detí. To, že by to mohol byť aj zaujímavý biznis, prišlo akoby neskôr,” dodáva Lenka.

Hoci Lenka študovala ekonómiu a Miriam žurnalistiku, našli sa vo vizuálnej tvorbe. Vraj po dvadsiatke zistili, čo ich vlastne baví. Nedali sa dokopy ako dvojica podnikateliek, ale ako kamarátky, ktoré sa pokúšajú a učia spolu podnikať. Lenka je viac orientovaná na profesné uchopenie podnikania, Miriam skôr verí na intuíciu a musí mať radosť z tvorby.

Tvrdohlavosť sa (ne)vypláca

V začiatkoch fungovali spoločne. Postupne si kvôli narastajúcemu množstvu práce úlohy rozdelili. Najťažšie bolo pokračovať po prvých nezdaroch. Napríklad keď nemohli nájsť na Slovensku dieľňu, ktorá s nimi chcela spolupracovať.

Dieľne boli totiž zvyknuté na stereotyp a zabehnutý systém, nechcelo sa im pozmeniť výrobu. Ale vytrvali, hľadali. A našli. Napokon, bola to súčasť ich vízie, vyrábať na Slovensku, hoci dovoz hotových tričiek a body a následná potlač by boli lacnejšie.

Vraj nelogické a na prvý pohľad nerentabilné kroky občas robia. No osvedčili sa im, pretože boli o nich presvedčené, že sú správne. Odborníci by sa vaj asi chytali za hlavu, keby videli, že ich model podnikania je postavený na intuícii.

“Naša značka je založená na lokálnom princípe a vzťahoch. Celý proces návrhov strihov, vzorkovaní, spoluprác s ilustrátormi a grafikmi je nesmierne obohacujúci. Ste nútení vymýšľať nové spôsoby, prispôsobovať sa novým okolnostiam a na každú kolekciu sa pozerať inými očami. To nás neustále posúva a učí,” hovorí Lenka. Teší ich, že môžu ovplyvniť celý proces výroby. Od vzniku prvotnej myšlienky, cez výber materiálov, dodávateľa, riešenie výroby po hotový produkt, marketing a predaj.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Kľúčové je podľa nich rozvíjať myšlienku. Je dôležité sa vyhraniť, byť iný a ponúknuť trhu to, čo absentuje. Zároveň každému svojmu kroku bezhranične veriť. V prípade nezdarov je vždy rozhodujúce sa nenechať odradiť a veci prehodnotiť. Treba byť flexibilný a vždy inovatívny.

Čo bude ďalej

Mile majú víziu. Predstavujú si značku, ktorá neponúka úplnú klasiku. Nechcú byť masovka a predávať v každom druhom obchode s detským sortimentom. Ale už sa pozerajú po väčších priestoroch, ktorý by vytvoril zázemie pre značku. Pracujú aj na showroome, reštarte ich eshopu a pozerajú sa aj po zahraničí.

Čaro inakosti si chcú uchovať. “Zároveň sa snažíme, aby bolo Mile synonymom pekných vecí so skvelým servisom,” vravia. A v tom sa dá zdokonaľovať neustále.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Duly

Zdravé plody s nezameniteľnou vôňou, ktoré pomáhajú na žalúdok, ale aj proti moliam.

Už v slávnom diele Miguela de Cervantesa radil zbrojnoš Sancho Panza svojmu pánovi Don Quijotovi, aby si liečil svoje žalúdočné problémy dulou.

Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.

Zaujímavá je aj rómska tradícia, ktorá hovorí, že ak chcela mať tehotná žena silného chlapčeka musela zjesť dulu, ktorá bola namočená v krvi jej manžela. Samozrejme, to fungovalo” len vtedy, keď sa to aplikovalo počas ubúdajúceho mesiaca. V Portugalsku toto ovocie nazývajú marmelo” a práve od neho je odvodený názov marmelády.

kvet dule

Latinské rodové meno duly pochádza z jej gréckeho názvu kydonské jablko podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia. Dula získala meno na základe miesta obchodovania s jej plodmi, pretože pochádza z oblasti Kaukazu.

Na tomto území ju pestovali už pred 4 000 rokmi, neskôr sa dostala do starovekého Grécka (600 p.n.l.) a do antického Ríma (200 p.n.l.). Vďaka rímskemu impériu sa rozšírila do oblastí Európy spolu s viničom.

Duly možno poznáte skôr pod ľudovými názvami ako gdula, guňa, birš alebo bižalma (z maďarského birsalma). Ide o menší strom alebo ker, ktorý je nápadný najmä na jeseň žltými, plstnatými a voňavučkými plodmi, ktoré môžu mať tvar jablka alebo hrušky.

Samotná dula je nenáročná, netrpí škodcami vo veľkej miere, ale môžeme na nej spozorovať škodcov, ktorí vyhľadávajú najmä dreviny z čeľade ružovité. Plody duly sú tvrdšie a nutričnou honotou sa vyrovnajú jablkám.

polovice dule

Najvýznamnejšou súčasťou dúl je vysoký obsah pektínu, ktorý má liečivé účinky a má široké využitie v potravinárstve. Pozor, najviac pektínu sa nachádza v šupke a v jadrovníku plodov.

U nás dozreté duly obsahujú veľa trieslovín a preto sa musia upraviť. V teplejších regiónoch ako napr. v Turecku sa dajú duly jesť aj surové. Tieto duly sa nazývajú „širin”. Mimochodom Turecko je najväčším producentom duly a ročne jej vyprodukuje 135-tisíc ton. Dozreté plody sú veľmi aromatické a práve preto ich naše staré mamy dávali do skríň medzi bielizeň ako prírodný deodorant“ a odpudzovač molí.

Z duly sa dajú robiť vynikajúce džemy, marmelády, kompót, želatína, dulový syr, sušená dula, ale aj dulovica. Typickým dezertom Kataláncov je konzumácia dulového syra so syrom „manchego”. Pri výrobe destilátu treba do kvasu pridať enzýmy, ktoré pektíny rozložia. Chuť a vôňa duly sú jedinečné a nedajú sa prirovnať k ničomu inému.

marmelada

Na svete existuje približne 200 registrovaných odrôd dúl, ktoré sa líšia veľkosťou, konzistenciou dužiny a vôňou. Pred zakúpením je dobré sa najprv oboznámiť sa s odrodami, a vybrať takú, ktorá sa najviac bude hodiť na vybraný účel. Napríklad odroda „Vranja“ má síce veľké plody, ale vôňou by vás nepresvedčila.

Takisto skladovateľnosť je u odrôd značne rozličná. Niektoré musia byť spracované do štyroch týždňov, iné sa dajú v optimálnych podmienkach skladovať až mesiace. Pri spracovaní dúl si treba dať veľký pozor, pretože tvrdý jadrovník a dužina vyžadujú ostrý nôž a šikovné ruky.

Takže ak vás bude nabudúce trápiť žalúdok, spomeňte si na dobré rady starého dobrého zbrojnoša Sancho Panzu a doprajte si sušené plátky duly.

Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu. Sledovať ho môžete aj na Facebooku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac