Esemeskovanie niekedy prináša viac konfliktov, ako zbližovania medzi ľuďmi. Hoci si písmenkovací svet vymyslel smajlíkov rôzneho druhu, slovo napísané bez kontextu ľudský hlas nikdy nenahradí.
Dokonca ani päť smajlíkov nie je tým, čím je skutočný smiech na druhom konci linky. Nehovoriac už o reálnom kontakte medzi ľuďmi. Ak píšete slová, za ktorými sa skrýva emócia, radšej volajte ako píšte.
Sóda vybrala zopár príkladov, kedy zvuk hlasu chýba natoľko, že napísané slová môžu byť pochopené v úplne inom kontexte, ako boli myslené.
Určite.
Jednoduché slovo. Ale – vyjadrujete ním súhlas, alebo zápor podfarbený iróniou?
Lepšie si to už nemohol vymyslieť.
Skutočná pochvala pre nejaký nápad. Ibaže by ste to mysleli presne naopak a veta je vlastne kritikou.
Určite sa vám ozvem.
Slová, ktoré poznajú mnohí hľadači práce. A po ktorej márne čakajú na telefonát. Alebo je naozaj ubezpečením, že človek vám zavolá? Bez tónu jeho hlasu to neodlíšite.
To je fakt sranda.
Dobre ste sa pobavili? Alebo je za týmito slovami nepríjemný pocit a zvolené slová ste vôbec nepovažovali za vtipné?
Si fakt sexy.
Pekný kompliment. Ibaže by všetko bolo úplne naopak…
Ďakujem veľmi pekne.
Nie je za čo. Alebo je za tým irónia?
Lepší plán ste už ani nemohli vymyslieť, šéfe.
Šéf asi išiel na maximum a v rámci daných možností sa už nič iné vymyslieť nedalo. Alebo dalo a jeho plán je hlúposť? Ktovie, bez hlasu…
Jasné.
Jasné. Je to úplne jasné. Ibaže by nebolo.
Si predstav!
Skutočné prekvapenie alebo skutočná irónia?
Lepšie to už ani nemôže byť.
Ibaže by mohlo. Ale ako to bolo myslené, keď chýba zvuk?
Máte ďalšie nápady, kedy chýbajúci hlas dá vete viac významov? Podeľte sa o ne v komentároch na Facebooku Sódy.
Loading...
