Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Na Ceste hrdinov SNP som chcel premýšľať nad životom, no diaľková turistika veľmi vyčerpáva hlavu. Keď uvažujete nad každým krokom, na filozofovanie nie je priestor

Dlhé trasy v horách učia lepšie vnímať svoje limity aj realisticky plánovať – ale najmä vás naučia, ako byť trpezlivý.

Martin Majerčík mal k horám vždy blízko, no na prvú diaľkovú turistiku sa vybral až v roku 2014, keď mal 31 rokov. Úplne ho to pohltilo – ak vo voľnom čase nebol na kopcoch, skúmal trasy a predstavoval si, ako ich absolvuje. A tak sa v roku 2018 vybral na Cestu hrdinov SNP, na našu najdlhšiu turistickú trasu o vyše 750 kilometroch, ktorá prepája niekoľko našich najkrajších horských úsekov a nesie aj silný historický odkaz. Martin ju prešiel sám a veľa na tejto ceste pochopil, naučil sa aj zažil.

Komerčný riaditeľ O2 Milan Morávek: Na rozhodnutie zabehnúť maratón musíte dozrieť, ja som svoj prvý zvládol v tridsaťdeviatke

V rozhovore Martinom Majerčíkom, špecialistom online prevádzky predaja a služieb zákazníkom O2 sa dočítate: 

  • prečo sa pripravoval na túto cestu až 9 mesiacov,
  • prečo mu diaľková turistika vyčerpávala hlavu,  
  • ako prekonal dni plné búrok a samoty,
  • ako mu Cesta hrdinov SNP zmenila pohľad na turistiku, 
  • ako aj menšie zaváhanie môže mať veľké následky a zmeniť všetky plány,
  • ale aj cenné odporúčania, ako si (ne)naplánovať podobne dlhé trasy alebo čo si so sebou zbaliť.

Prejsť viac ako 750 km naraz si vyžaduje veľké odhodlanie aj odvahu. Prečo ste sa rozhodli Cestu hrdinov SNP absolvovať?

Ako rodák zo Zvolena som mal blízko k domu Nízke Tatry a Veľkú Fatru, a tak som začal hory skúmať. Prvú diaľkovú turistiku som absolvoval do Nízkych Tatier v roku 2014. Začiatky v horách prerástli do väčšej vášne a netrvalo dlho, kým ma to pohltilo úplne. Študoval som si mapy, články, blogy, ktoré by som mohol prejsť.

Foto: Martin Majerčík

Nepamätám si úplne na prvý impulz na Cestu hrdinov SNP, no mám jedného parťáka, ktorý ma na horách zvykne sprevádzať a už predtým sme si vraveli, že SNP je problematická trasa, lebo je dlhá aj časovo náročná – podľa individuálnej kondície môže trvať 20 až 30 dní. Tak som to bral ako turistickú výzvu.

Takže ste sa na Cestu hrdinov vybrali s kamarátom? 

Nakoniec som išiel sám, kamarát sa ku mne len na časť cesty pripojil. Okrem iného je náročné vybaviť si v práci takú dlhú dovolenku, ja som to svojmu nadriadenému oznámil 9 mesiacov vopred. Tých 9 mesiacov mi nakoniec aj trvala príprava. 

Čo si príprava na takýto “výlet” vyžadovala?

Mal som naštudovaný každý jeden centimeter trasy podľa máp. Keď som vo voľnom čase nemal čo robiť, hľadal som na nich pramene, miesta, kde sa dá prespať, plánoval som, koľko dokážem denne prejsť. 

Na každý deň som si stanovil dva ciele – jeden kratší a jeden dlhší. Kratší mal 25 kilometrov a dlhší 30 plus kilometrov. Snažil som sa zároveň trasy nastaviť vhodne k miestam, kde sa dalo prespať.

Keď človek začína s diaľkovou turistikou, veľmi rýchlo zistí, že akokoľvek bude plánovať, realita bude nakoniec iná. Môže ho totiž prekvapiť počasie, zablúdenie, jedno pošmyknutie.

Predtým som bol na horách maximálne 4 dni naraz a zrazu som mal ísť na mesiac. Prečítal som veľmi veľa blogov, hoci ich v roku 2018 nebolo toľko, ako po pandémii. Vtedy to bolo na tejto trase ešte divokejšie, dobrodružnejšie – útulne neboli na trase tak frekventované a neboli ani v takom dobrom stave. Teraz, po pandémii, počas letných mesiacov na trase stretnete bežne tak 15 až 20 skupiniek.

Keď sa človek vyberie sám do hôr na takú dlhú dobu, často si potrebuje v sebe niečo vyriešiť. S akými myšlienkami ste šli na Cestu hrdinov SNP vy?

V tej dobe som sa síce mal dobre v práci, no v súkromí som riešil byt a mal som pocit, že sa potrebujem trochu lepšie spoznať. Vždy som sa snažil zmestiť do akýchsi limitov, a potom ich prekonávať. 

S turistikou som začal v roku 2014 a o tri roky neskôr už so mnou nikto po horách chodiť nechcel. Trochu mi totiž “švitorilo”: keď som videl, že sa trasa dá stihnúť za 5 hodín, ja som ju musel dokončiť za 3 a pol hodiny. Prestal som si užívať prírodu. Vravel som si, že sa musím naučiť si to užívať, nielen sa snažiť byť rýchlejším.

Prvé dni ma všetko bolelo, no našťastie som počas celej cesty nemal na nohách žiadny otlak, len na rukách od paličiek. Pred náročnou turistikou je dobré viac športovať.
Foto (obe): Martin Majerčík

Cesta vedie od Dukly po Devín, pričom si človek môže vybrať, kde začne. Vy ste sa vybrali smerom z východu na západ. Malo aj toto nejaký dôvod?

Napadlo mi, že takýmto spôsobom sa vraciam z diaľky domov a to ma celý čas ťahalo vpred. 

Na takej dlhej ceste po horách je zrejme dôležité mať silnú motiváciu. Predsa, ste odkázaný sám na seba, v horách, môže sa stať všeličo – a ani počasie nie je úplne na mesiac vopred predvídateľné. Ako sa vám darilo plniť váš plán cesty?

Keď človek začína s diaľkovou turistikou, veľmi rýchlo zistí, že akokoľvek bude plánovať, realita bude nakoniec iná. Môže ho totiž prekvapiť počasie, zablúdenie, jedno pošmyknutie. Ja som mal všetko dokonale naplánované, no hneď v prvom týždni sa mi to rozpadlo. 

V obci Štós ma zastihli krúpy, musel som v nej neplánovane prenocovať, čím som stratil pol dňa. A hneď som vedel, že sa mi tým výlet predĺži. Bežne sa tiež stávalo, že som si naplánoval návštevu dedinských potravín, lenže tie boli otvorené v nejakých zvláštnych časoch, napríklad od 6:00 do 8:00 a potom od 16:00 do 18:00 – takže som si musel trasu znovu preplánovať. 

Takéto nečakané situácie sú síce dobrá škola trpezlivosti, no môže to občas človeka aj vyviesť z miery, keď každé nečakané (aj menšie) prekvapenie znamená zmenu celého plánu.   

Snažil som sa byť k sebe zmierlivý. Aj som si na začiatku vravel, že nemusím celú trasu dokončiť, že prídem tam, kam prídem. Niekde v diaľke som síce vnímal Devín ako cieľ, no bol som pripravený skončiť aj skôr. 

Keďže som už mal pochodené rôzne kopce, aj niekoľkodňovú turistiku za sebou, poznal som svoje telo, a vedel som, ako sa správa v horách v rôznych situáciách, čo bola výhoda. 

Moje nastavenie sa však zmenilo niekde v polovici cesty. Uvedomil som si, že ak sa mi zdravotne nič vážne nestane, možno trasu aj skutočne dokončím. Navyše sa ku mne na pár dní pridal kamoš, ktorého som spomínal a veľmi ma to povzbudilo.

Dovtedy ste asi veľa ľudí v lese nestretli.

Začínal som na východe a tam často zájdete do civilizácie. Keď však prejdete Košicami a zamierite na Jahodnú a Volovské vrchy, ocitnete sa štyri dni mimo civilizácie na rúbaniskách a v hustých lesoch. Tam nebolo živej duše. Navyše ma veľmi prekvapovalo počasie. Hoci prvé dni svietilo slnko, neskôr osem dní v kuse lialo. Kamaráti a rodina mi písali správy, aby som sa vrátil do civilizácie, búrky sa totiž hýbali zo západu na východ. 

Celkovo až do Telgártu som ľudí videl len v dedinkách, keď som sa každý piaty deň zastavil kvôli hygiene prespať na nejakom penzióne. 

Znovu som ich začal stretávať až v Nízkych Tatrách, kde sa už aj počasie zlepšilo. Na konci júna bolo v útulni na Andrejcovej dokopy 30 ľudí, príjemné bolo stretnúť jeden mladý párik, s ktorými som potom chodil ďalšie štyri dni a doteraz si s nimi píšem. Chalan musel mať peklo, bol totiž prvý raz na väčšej túre a na chrbte nosil šialených 28 kíl.

Ako sa zbaliť na niekoľkodňovú či niekoľkotýždňovú turistiku? 

Dobrá rada od Martina Majerčíka

  • Dobré topánky a dobré ponožky sú základ – topánky je lepšie mať o číslo väčšie, lebo noha sa pri turistike roztiahne,
  • kvalitný batoh (aby ste sa cítili komfortnejšie a aby to nikde netlačilo),
  • nepremokavá bunda a nohavice (oblečenie),
  • masážny krém na chodidlá (večer je dobré nohy rozmasírovať),
  • základné lieky na bolesť (napríklad acylpyrin navečer, znižuje dobre svalovicu)
  • nožík,
  • sada na varenie (horák, hrniec a podobne).

Ja som mal napríklad veľa dehydratovanej stravy, a po pár dňoch z nej už žalúdok nebol veľmi nadšený. Zišlo by sa mi, keby som mal so sebou viac ovocia, no to zaberá veľa miesta a je ťažké. 

Ani s vodou nebol veľmi problém, na Slovensku ju máme všade dobrú. Nosil som so sebou taký zásobník a filter. Problém nastal len raz, niekde za Kremnicou, kde boli tri pramene vyschnuté.

Foto: Martin Majerčík

Ako ste zvládali búrky, ktoré počas prvých dní neutíchali? 

Človek musí v takých situáciách vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Keď nepršalo, všade padala hmla. Bol som neustále premočený, dvoje topánok som mal nasiaknutých vodou, no našťastie nebola zima, na prelome júna a júla boli teploty príjemné.

Báli ste sa tam niekedy o seba? Napríklad, keď ste sám prenocovali v lese.

Hoci som videl čerstvé medvedie stopy a jedného som asi aj vyrušil pri raňajkách, videl som aj čerstvo vyležané miesto na malinčí, osobne som žiadneho zoči voči nestretol. 

Snažil som sa byť opatrný. Vedel som, že sú v lese elementy, ktoré mi môžu ublížiť, a teda sa od toho nejako odosobniť. 

Hoci sa to nezdá, diaľková turistika veľmi vyčerpáva hlavu. Musíte si dávať pozor na každý krok a sledovať všetko okolo, lebo stačí len jedno pošmyknutie a celý plán sa rozsype.
Foto (obe): Martin Majerčík

Ako ste trávili večery?

Veľa som počas nich nestihol. Mnohí začínajú počas diaľkovej turistiky skoro ráno, ja potrebujem najprv pokoj, dať si kávu, riadne sa pobaliť a pomaly vyraziť. Iní začínajú už o piatej, ja som vyrážal okolo siedmej-ôsmej. 

Kvôli tomu sa mi potom deň predĺžil a končil som až podvečer. Zostávalo mi málo času na rozloženie stanu a prípravu večere. Stihol som akurát zaľahnúť a porozmýšľať, čo chcem robiť nasledujúci deň. 

Hoci sa to nezdá, diaľková turistika veľmi vyčerpáva hlavu. Človek si musí dávať pozor na každý krok, počítať s rôznym terénom, sledovať kam stúpa, lebo stačí jedno pošmyknutie a celý plán sa mu rozsype ako domček z karát. Aj keď som si spočiatku myslel, že počas cesty budem hocičo v hlave riešiť, muselo to ísť bokom, nie je na to priestor. Ale aspoň si hlavu dobre vyčistíte.  

Spoznávanie domoviny je vždy obohacujúce. Vyberte sa s nami za krásami malebných miest na Slovensku v našich cestovateľských seriáloch

Keď človek prejde vyše 700 kilometrov od východu po západ po svojich, asi aj spozná Slovensko z iného uhla. Spozorovali ste niečo, čo ste si predtým neuvedomovali?

Nepríjemne ma prekvapil pohľad na Volovské vrchy plné rúbanísk, kde zmizli celé lesy. Boli tam aj zničené značky, dvakrát som sa stratil. Keď človek vyjde na rúbanisko, vidí nejaký les v diaľke, no nie značku, a tak sa musí vracať aj pár sto metrov po vrstevniciach. 

Milé však bolo v Hervartove stretnúť spolužiaka z vysokej školy, ktorého som 15 rokov nevidel. Len tak ma zbadal, keď šiel okolo autom. Boli tam navyše krásne kostolíky, na kopci Žobrák bola krásna výhliadka, páčilo sa mi v Bardejove a Nízke Tatry sú vždy pekné. Karpaty ma prekvapili, lebo hoci som ich rýchlo zbehol, nemal som ich dovtedy veľmi preskúmané. 

Cesta je pomenovaná podľa Slovenského národného povstania. Stretávali ste na nej odtlačky histórie? 

Na východe v dedinách som videl veľa opustených tankov, aj pri Údolí smrti, kde počas vojny prebiehali ťažké boje. Na priesmyku bol monument, na Devíne pomník padlým.  Na východe bolo všeobecne veľa informácií o vojne, predsalen som čakal viac. Zaujímavé však je, že keď som o rok šiel na Poloniny, našiel som v lese náboje.

Foto (obe): Martin Majerčík

Všimol som si, že na batohu máte papierový odznačik s tvárami na oboch stranách. Jedna pochádza z filmovej série Transformers. Má to niečo spoločné s týmto zážitkom?

Áno, Transformers bolo označením nášho oddelenia vo firme, no a tvár na druhej strane môžete poznať z filmu Stroskotanec. Je to Wilson, odtlačok ruky, s ktorým sa postava Toma Hanksa rozpráva počas osamelých dní. 

Kolegyňa mi ho dala, aby mi bolo na ceste veselšie a mal som sa s kým rozprávať. Keď sa potom ku mne počas púte pridal kamarát, veľmi ma to osviežilo, poznáme sa tak dobre, že spolu vieme komunikovať už bez slov, stačilo sa na seba pozrieť a vedeli sme, že treba pripraviť kávu alebo obed. A doniesol aj veľa jedla, takže sa mi zlepšila aj strava. (smiech)

V úvode rozhovoru ste prezradili, že ste sa na ceste chceli aj lepšie spoznať, aj si viac užívať prírodu a nebrať turistiku len na prekonávanie vlastných rekordov. Ako sa na to pozeráte teraz, s odstupom času – čo vám Cesta hrdinov SNP dala?

Naučilo ma to veci lepšie plánovať. Predtým som do hôr chodil skôr na pankáča, teraz si síce vždy stanovím cieľ, no nesnažím sa ho napĺňať už tak úzkostlivo, akoby “cez mŕtvoly” alebo za čo najkratší čas. 

Viem lepšie odhadnúť svoje možnosti. Slovensko je našťastie skvelé v tom, že kdekoľvek sa človek ocitne, vždy to má len pár hodín do civilizácie – s výnimkou Volovských vrchov. 

Zmysel pre lepšie plánovanie som si potom odniesol aj do pracovného života. 

Odporúčali by ste absolvovať Cestu hrdinov SNP aj iným ľuďom? 

Určite, no každý nemusí prejsť celú trasu, môžete si ju aj rozdeliť. Napríklad na nádhernú časť Nízkych Tatier stačia štyri dni, človek si ani nemusí brať stan, lebo sú všade útulne. 

Odkedy som bol na Ceste hrdinov SNP, každý rok si vyberám nejakú novú trasu v zahraničí, v Európe máme veľa pekných. Hneď rok po Ceste hrdinov sme s kamarátom prešli Korziku, ktorej diaľková trasa je považovaná v Európe za najnáročnejšiu. 

Zrejme všetky európske trasy počas života nestihnem prejsť, no budem v turistike pokračovať, kým mi to zdravie dovolí.

Martin Majerčík

Všetko v jeho voľnom čase je podriadené horám. V O2 na pozícii špecialistu online prevádzky predaja a služieb zákazníkom O2 rieši interný informačný portál ohľadne postupov. Sú to usmernenie pre prvé línie, teda najmä predajcov v O2. Cez portál sa dostávajú informácie o novinkách a ľudí to učí, ako so systémami ďalej pracovať.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Letné expedície do našich obcí: 7 výletov po strednom Slovensku

Poďte si s nami oddýchnuť do najstaršej bryndziarne na svete, túlať sa po slnkom zaliatych vinohradoch či pozorovať zvieratá v pralese.

Radi by ste niečo nové objavili, zažili alebo si len dopriali aktívny odpočinok v prírode? V druhej časti nášho cestovateľského seriálu vám ukážeme, kam sa vybrať na pešiu turistiku a čo zažiť na dvoch kolesách či v člne na vode. Pripravili sme pre vás tipy na zaujímavé miesta na strednom Slovensku, ktoré vám ponúknu rýchlu inšpiráciu či už pôjde o plánované, alebo spontánne dobrodružstvo.

Všetky tieto krásne zákutia stredného Slovenska už majú 5G pokrytie, a tak sa môžete podeliť o svoje zážitky so svetom ešte rýchlejšie

Vo Zvolenskej Slatine si užijete bryndzu i umenie

Ak sa vydáte zo Zvolena smerom na východ, po 8 km prídete do obce Zvolenská Slatina. V srdci dediny sa nachádza dvojpodlažná galéria s dielami známeho rodáka a sochára Jána Kulicha.

Spoznáte ju podľa sochy Juraja Jánošíka umiestnenej pri vstupnej bráne a môžete sa v nej prechádzať medzi drevenými soškami, kresbami, skicami, obrazmi, medailami, reliéfmi, plastikami až po autorov posledný portrét.

Po kultúrnom vyžití zamierte do záhrady skautského domu, kde nájdete exteriérovú lezeckú stenu Korčín. Je vhodná pre všetkých bez ohľadu na vek či skúsenosti a môžete si tam požičať aj materiál na lezenie.

A ak máte radi bryndzu, nevynechajte ani lokálnu bryndziareň, ktorá je považovaná za najstaršiu a najväčšiu na svete, a ochutnajte jej výrobky. 

Vígľašský zámok skrýva gotiku aj súčasnosť

Pri ceste zo Zvolenskej Slatiny pokračujte ďalej smerom na Detvu a po 3 km prídete do obce Vígľaš. Dominantu obce, Vígľašský zámok si hneď všimnete.

Pôvodne išlo o gotický hrad, ktorý bol v 14. storočí prestavaný na poľovnícky zámok a o niekoľko storočí zas na hradný kaštieľ. Dnes sa v jeho priestoroch nachádza kongresový hotel s reštauráciou, kde sa môžete po prechádzke občerstviť.

V areáli neďalekého Masarykovho dvora si požičajte bicykle a spoznajte malebný kraj Podpoľania výletmi do okolia. Takisto môžete absolvovať komentovanú prehliadku pivovaru spojenú s degustáciou a napokon si vychutnať bazén a saunový svet vo wellness.

Na príjemnú turistiku do vinohradníckej dediny v Tekove

V dedine Čajkov v severnej časti Levického okresu, ktorá je súčasťou takzvaného „čilejkárskeho regiónu“, môžete navštíviť vinohradnícke múzeum, túlať sa po historických viničných oblastiach nad obcou, obdivovať bohato zdobený ľudový kroj či vychutnať si výrazne mäkký typ stredoslovenského nárečia.

Očaria vás i okolité prírodné scenérie, ktoré tvoria svahy Štiavnických vrchov. Spoznajte ich prostredníctvom nenáročného turistického výstupu po náučnom chodníku Čajkovské bralie. Prevedie vás teplomilnými dubovými lesmi a zaujímavými skalnými útvarmi. Všimnite si aj päť informačných panelov so zaujímavosťami z okolia. Trasa je orientačne bezproblémová a ideálna aj pre rodiny s deťmi.

Zažite vodácke dobrodružstvo na rieke Hron

Ideálnym spestrením letnej dovolenky v oblasti Horehronia je splav Hrona. Ten patrí k najkrajším vodáckym zážitkom a je vhodný pre všetky vekové kategórie. Alternatív na splav je veľmi veľa, ak však chcete zažiť najkrajšie zákutia Hrona, začnite v obci Nemecká v okrese Brezno.

V dedinke nájdete táboriská a požičovne vodáckeho výstroja. Po 12 km sa dostanete do lodenice na Mlynčoku. Skúsenejší a vetrom ošľahanejši vodáci si môžu zvoliť aj viacdenné či putovné splavy spojené s nocľahom.

Po návrate do obce Nemecká môžete navštíviť pietne miesto označované aj ako Pamätník umučeným. Pripomína tragické udalosti, ktoré sa odohrali počas bojov v druhej svetovej vojne pri vápennej peci blízko obce Nemecká.

Máte stredné Slovensko už pobehané hore-dole? Môžete sa inšpirovať tipmi na výlet aj na západnom Slovensku

Naštívte krásnu roklinu v Kremnických vrchoch

Ak sa nachádzate v okolí Banskej Bystrice a hľadáte tip na zaujímavý výlet v prírode, zavítajte do Králickej tiesňavy. Táto oblasť nie je ešte veľmi známa, je preto veľmi pravdepodobné, že počas jej návštevy stretnete len málo turistov.

Do rokliny sa dostanete z obce Králiky, kde je označený vstup do tejto krásnej tiesňavy zakončenej vodopádom. Jeho výška dosahuje síce len 7 m, no najmä po dažďoch vás milo prekvapí jeho mohutnosť. Väčšiu opatrnosť si vyžaduje len prechod cez drevené mostíky, ktoré bývajú vlhké a klzké.

Po prechádzke si v obci Králiky môžete užiť aj skalné lezenie. Prvé vápencové skaly nájdete za malým kameňolomom. Čakajú na vás kolmé až mierne previsnuté cesty s pekným „výlezom“ a zaujímavými krokmi, ktoré sú pomerne dobre istené.

Objavte hrnčiarsky odkaz v obci Brehy

Pri ceste do Novej Bane sa určite choďte pozrieť do neďalekej dediny Brehy. V obci sa zastavte pri Fabkovie domčeku, najstaršom dome so slamenou strechou, a v Hrnčiarskom múzeu. Oboma vás rád po dohode prevedie hrnčiar Ján Fiala.

Z múzea sa potom vydajte po žltej značke do kopca na kalváriu. Zastavenia majú podobu drevených búdok a sú osadené na lipách. Od kalvárie pokračujte po žltej značke, ktorá vás dovedie ku krížu. Ten je osadený žiarovkami na solárnu energiu a v noci jemne svieti.

Po ďalšom stúpaní sa dostanete až na vrch Hulín, známy aj ako Biela skala. Pod vrcholom je oddychové miesto s lavičkami a ohniskom. Cesta tam meria asi 3 km a trvá približne hodinu. Ak si chcete trasu predĺžiť, môžete pokračovať po žltej na vrch Chlm a po zelenej až do Rudna nad Hronom.

Pri Voznici hľadajte dedičnú štôlňu, Smrkáčik i prales

Vedeli ste, že neďaleko Žarnovice sa nachádza svojho času najdlhšie banské dielo na svete? Tento unikát nájdete asi kilometer od nenápadnej obce Voznica v blízkosti rieky Hron.

Dedičná štôlňa Jozefa II., ktorá má vyše 16 km, je zapísaná v zozname UNESCO. Nad ňou sa vypína menší vrch Smrkáčik s dvojkrížom – ideálne miesto na krátku prechádzku a oddych. Obe lokality sú dostupné po červenej značke.

Z Voznice môžete vyraziť aj na cyklovýlet do Richňavskej doliny. Na trase sa nachádza prírodná rezervácia, prales Kojatín a studnička Gabrielka, ktorá celoročne poskytuje pitnú vodu. Po ceste uvidíte aj hájovňu na Slavkove, kde rastie obrovský chránený sekvojovec mamutí. Počas stúpania môžete zazrieť v lese rôzne zvery, a to muflóny, srny, alebo keď budete mať šťastie, tak aj bociana čierneho.


Lepšie mať kilometre v nohách ako desiatky metrov nascrollovaných na sociálnych sieťach. Deti na svojich smartfónoch nascrollujú priemerne až 400 m denne, to je naozaj priveľa. Vezmite ich preto na výlet alebo motivujte, aby sa hýbali a toto leto zbierali miesto lajkov skutočné zážitky.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.