Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Šéfka Zákazníckeho centra O2: Asistentom sa snažíme dať čo najviac kompetencií

S riaditeľkou Zákazníckeho centra O2 sme sa pozreli, ako to funguje na mieste, odkiaľ sa s vami rozprávajú asistenti zákazníckej linky.

Keď voláte do O2, váš telefonát prijme niektorý asistent zo zákazníckej linky v Banskej Bystrici. Volá s vami z vežiaka nad nákupným strediskom Europa. S riaditeľkou zákazníckeho centra Luciou Tomašovou sme sa porozprávali o atmosfére, ktorá na tomto mieste panuje, a o tom, ako sa rokmi prispôsobujú, aby vyšli klientom v ústrety.

Nemáte radi, ak vás na zákazníckej linke privíta automat? V O2 vždy voláte priamo s asistentmi. Presvedčte sa o tom sami a prejdite do O2. Chcem vedieť viac

Ako vyzerá Zákaznícka linka O2?

Srdce zákazníckej linky sa nachádza v najväčšej kancelárii v budove. Je to otvorený priestor. Asistenti sú tu sústredení, aby mohli rýchlejšie zdieľať informácie a dostať od kolegov spätnú väzbu.

Zámerne používame výraz asistent, aj keď to ide ťažšie do úst zákazníkom aj samotným asistentom, pretože sme dlhé roky zvyknutí na to, že je to operátor.

Prečo sme to potom zmenili? Súvisí to s tým, že nechceme mať operátorov, ktorí iba odpovedajú na otázky zákazníka. Chceme, aby mu asistoval pri riešení jeho problému, pri orientovaní sa v našich službách a aby bol tým človekom, na ktorého sa zákazník vie obrátiť.

Aké vlastnosti musia mať ľudia, ktorí tu pracujú?

Základné vlastnosti, ktoré hľadáme, sú samostatnosť a schopnosť prijať zodpovednosť za svoje vlastné skutky. Samozrejme, je pre nás dôležitý aj prístup k ľuďom, v ktorom musí byť pokora, úcta a milota.

Postupom času prichádzame aj na to, že je dobré hľadať v ľuďoch rebéliu. Nechceme masu ľudí, ktorá bude vykonávať to, čo im my povieme. Vyhľadávame samostatné osobnosti, ktoré majú vlastný názor.

V rebélii je odvaha a schopnosť vidieť aj za dvere. Asistent u nás nie je posledným článkom v reťazci. On je paradoxne ten prvý, ktorý dokáže veci pre zákazníka napraviť. Keď sa k nemu dostane niečo, čo nedáva zmysel, očakávame od neho, že zdvihne ruku a bude kričať. A keď treba, aj buchne po stole.

U nás sa snažíme asistentom dať čo najviac kompetencií. Nie je to len o tom, že dostanú pokyn a vykonajú ho. Čím viac vecí dokážu zmeniť k lepšiemu, tým ich práca viac napĺňa.

My sme podriadení asistentom v tom zmysle, že im pomáhame, aby takéto situácie nenastali a oni ich už nemuseli riešiť. Vieme, že takéto veci musíme hneď naprávať, inak by sa nám to celé zosypalo.

Ako dokážete zistiť, kto sa k vám hodí?

Sčasti to vieme odhadnúť už pri pohovoroch. Keď k nám príde asistent, v prvom momente si všímame, s akou ľahkosťou a jednoduchosťou komunikuje a aký z neho máme pocit. Niektorí ľudia sú v strese a boja sa, či odpovedia správne. To je pre nás prvý znak toho, že potrebujú mať jasné pravidlá, čo je dobré a čo nie.

Ak, naopak, komunikujú s ľahkosťou, plynule a milo, vieme, že sme našli, čo hľadáme. Potom nasleduje 3-týždňové školenie, počas ktorého ľudí lepšie spoznáme a vieme odhaliť ich vlastnosti.

Nehľadáme technicky vyškolených majstrov. To sa dá naučiť aj dodatočne. Chceme byť bližšie k zákazníkom. Chceme, aby komunikácia prebiehala, ako keď sa rozprávate s kamarátom: Vy ma niečo naučíte a ja naučím niečo vás.

Čo je podľa vás na práci asistentov najlepšie?

Spätnú väzbu máme priamo od asistentov. Pravidelne sa ich na to pýtame. Prvá a na 90 % najväčšia zhoda v tom, čo majú na práci radi, je atmosféra na pracovisku.

Veľmi nás to teší, pretože je zvykom, že ľudia v kontaktných centrách bývajú unavení, zažívajú strašné tlaky na efektivitu a necítia podporu.

Ako sa vám darí udržiavať takú dobrú náladu?

Je to tak aj vďaka tomu, že máme veľmi štíhlu organizačnú štruktúru a nehráme sa na hierarchiu. Asistenti môžu kedykoľvek zastaviť na chodbe tímlídra, manažéra, mňa alebo aj generálneho riaditeľa a obrátiť sa na nás.

Druhá vec, ktorú majú asistenti radi, je, že za sebou vidia výsledok. Asistent bežnej zákazníckej linky by vám povedal, že síce pracuje, ale nevidí výsledok, pretože sú veci, ktoré nedokáže ovplyvniť.

U nás sa snažíme asistentom dať čo najviac kompetencií. Nie je to len o tom, že dostanú pokyn a vykonajú ho. Čím viac vecí dokážu zmeniť k lepšiemu, tým ich práca viac napĺňa.

Čo je pre asistentov, naopak, najťažšie?

Najstresujúcejšie sú veci, ktoré nevedia ovplyvniť, napríklad výpadky služieb. Predstavte si, že máte na telefóne zákazníka, ktorému nefunguje služba, a k tomu ste pod obrovským tlakom, pretože viete, že ďalších 50 zákazníkov čaká, kým im niekto vôbec zdvihne telefón. Stres z nemožnosti vyriešiť problém tak, ako by v tej chvíli chceli, je pre nich najväčšou záťažou.

Ďalšia vec je, že táto práca je pre mnohých psychicky náročná. Ak si predstavíte, že máte vyriešiť problém 80 zákazníkov denne, deň za dňom, určite uznáte, že to môže vyčerpať. Nie je to práca pre každého a nie je to len o únave a strese. Nie každý chce niečo takéto riešiť a vyčerpávať sa rozprávaním s inými ľuďmi.

Ak však na to máte vlohy, nechýba vám sociálne cítenie a chcete ľuďom pomáhať, môže to byť veľmi uspokojujúce. Kontaktné centrum funguje už 12 rokov a 10 % zamestnancov tu pracuje od úplného začiatku vrátane mňa.

Zmenili sa zákazníci za tých 12 rokov?

Najväčšia zmena, ktorú vnímam za posledné roky, je, že sú technologicky vyspelejší, informovanejší a oveľa náročnejší. Debata prebieha na úplne inej úrovni a tomu sa aj snažíme prispôsobiť.

Zákazníci oceňujú, ak im niekto vie poradiť a neodsúdi ich za to, že niečo nevedia. Preto ideme do rozhovorov bez predsudkov. Chceme im nielen odpovedať, ale dať im aj niečo navyše a ukázať im, ako môžu lepšie využiť naše služby.

Pozitívne je, že sa ešte stále nevytratila pokora a úcta k zamestnancom. To je niečo, čo nás dokáže vždy príjemne prekvapiť.

Ak si predstavíte, že máte vyriešiť problém 80 zákazníkov denne, deň za dňom, určite uznáte, že to môže vyčerpať. Nie je to práca pre každého a nie je to len o únave a strese.

Vnímam tiež, že zákazníci majú čoraz menej času a menej trpezlivosti. To sa tiež snažíme zvládnuť, prispôsobiť sa trendu a naplniť očakávania.

Ako sa na zákazníckej linke prispôsobujete týmto zmenám, aby ste vyšli ľuďom v ústrety?

Jedna vec je, že chceme zodpovedať otázky zákazníkov. Ako firma však na druhej strane musíme robiť všetko preto, aby tých otázok bolo čo najmenej. To je pohonný motor k tomu, že stále premýšľame nad tým, prečo naše služby nútia zákazníkov vôbec volať.

Chceme byť asistentom, ktorý zákazníka čo najmenej obťažuje riešením a dovysvetľovaním svojich služieb. Rok čo rok máme siahodlhý zoznam aktivít, ktoré potrebujeme urobiť na to, aby nás zákazník ani nepotreboval. Nie preto, že s ním nechceme hovoriť, ale preto, že pre nás je to zrkadlo toho, ako veľmi sú naše služby funkčné, zrozumiteľné a jednoduché.

Vieme, čo zákazníkov trápi, a chceme to napraviť. Dvakrát ročne sa snažíme brainstormovať a premýšľať, čo môžeme urobiť, aby sme sa posunuli ďalej.

Náš generálny riaditeľ Peter Gažík je prvý, ktorý stále hovorí: „Ak máš pocit, že už je všetko dostatočne dobré, znamená to, že nevidíš ďalej a nevidíš príležitosť na to, čo môžeš ešte zmeniť a zlepšiť.“

Ako sa v budúcnosti zmenia kontaktné centrá? Aké sú trendy?

Zmena bude najmä v rýchlosti – ako rýchlo dokážete pomôcť zákazníkovi a vyriešiť jeho požiadavku.

Najväčším trendom je byť bližšie k zákazníkovi. To je to, o čo sa každý snaží. Naproti tomu je tu veľmi silný trend automatizácie a robotizácie.

V O2 sa nesnažíme automatizáciu využívať bezhlavo za každú cenu. Snažíme sa ju nasadzovať iba tam, kde dáva zmysel. Je veľmi tenká hranica medzi tým, čo je ešte únosné a čo už je len technológia, ktorá síce navonok pomáha, ale v konečnom dôsledku brzdí kontakt so zákazníkom. Výzva je nájsť rovnováhu.

Najväčším trendom je byť bližšie k zákazníkovi. To je to, o čo sa každý snaží. Naproti tomu je tu veľmi silný trend automatizácie a robotizácie.

Je veľmi dobré, že dokážeme odstúpiť o pár krokov dozadu, prehodnotiť zabehané veci a ísť aj proti trendom. Teraz sme napríklad zrušili interaktívnu hlasovú voľbu.

Čo je to interaktívna hlasová voľba?

Keď sa dovoláte do zákazníckeho centra, bežne vás privíta automat. Predstaví firmu, vyzve vás, aby ste vyťukali číslo okruhu, s ktorým potrebujete pomôcť, a následne vás prepojí na živého asistenta.

Interaktívna hlasová voľba je doplnkovou službou ku callcentrovej technológii a väčšina centier ju používa od úplného začiatku. To bol aj náš prípad.

Pre zákaznícke centrá je to užitočná služba, pretože zvyšuje efektivitu a šetrí čas živých asistentov. Ak máte veľa produktov a niektoré z nich sú veľmi zložité, vie hlasová voľba šikovne presmerovať zákazníka na špecialistu, ktorý mu dokáže pomôcť.

Z našich prieskumov však vyplýva, že zákazníci hlasovú voľbu neznášajú. Je to vec, ktorá im na zákazníckych centrách najviac prekáža.

Veľmi sa podceňoval moment, že zákazník si v tejto chvíli našiel čas riešiť problém. Ak ho trápime 3-minútovou hlasovou voľbou, „zarábame“ si všetci na problém.

Zákazník je nervózny, zatiaľ sme mu vôbec nepomohli. Nechápe, prečo má niečo vyťukávať a strácať sa v komplikovaných stromoch s možnosťami, ktorým často ani poriadne nerozumie. Z jeho pohľadu ho to len zdržiava.

Ako sa vám podarilo interaktívnu hlasovú voľbu zrušiť?

V prvom rade sme si potrebovali byť istí, že máme všetky produkty, technológie, nástroje a aj kompetencie pre našich asistentov natoľko dobré, že si môžeme dovoliť takýto radikálny krok. Veľmi nám v tom pomohla jednoduchosť, ktorú v O2 razíme od začiatku.

Udržiavame si jednoduché portfólio, vďaka čomu nepotrebujeme extra špecialistov na rôznorodé produkty. Naši asistenti dokážu slušne obsiahnuť všetky témy.

Aby sme mohli zrušiť hlasovú voľbu, vylepšili sme množstvo procesov vo firme. Veríme, že nás to posunie opäť o krok bližšie k našim zákazníkom.


Potrebujete pomôcť s nastavením služieb alebo s prenosom čísla? Na Zákazníckej linke O2 sa vždy dovoláte priamo asistentom, ktorí vám radi pomôžu. Ak ste navyše viazaní inde, zmluvnú pokutu u starého operátora môžete nechať na O2. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Lucia Tomašová, Head of Contact Center & External Telesales at O2 Slovakia

V oblasti kontaktných centier a služieb zákazníkom sa pohybuje 18 rokov. Študovala v Košiciach, začínala ako operátor centra služieb zákazníkom. S príchodom spoločnosti O2 na Slovensko sa ujala príležitosti a dnes riadi kontaktné centrum O2. Jej obľúbený citát znie: Robiť, čo máš rád, znamená byť slobodný. Mať rád, čo robíš, znamená byť šťastný.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová: „Nečakajte, kým sa budete cítiť lepšie, aby ste niečo zmenili. Funguje to presne naopak.“

Nutričná špecialistka vysvetľuje, prečo zdravá strava nie je o zákazoch, ale o hľadaní rovnováhy a plnení malých, no reálnych cieľov.

Zdravé stravovanie je jedným z najpoužívanejších pojmov dnešnej doby. Každý ho interpretuje po svojom, sociálne siete produkujú nekonečné trendy a človek má často pocit, že robí všetko zle. Nutričná špecialistka v rozhovore vysvetľuje, prečo výživa nie je otázkou názoru, ale vedy, ako sa nestratiť v informačnom chaose a prečo sa zdravý vzťah k jedlu začína skôr v psychike než v jedálnom lístku.

V rozhovore s nutričnou špecialistkou Tatianou Kyseľovou sa dozviete aj to:

  • prečo neexistuje univerzálna definícia „zdravého stravovania“,
  • ako rozoznať výživové fakty od trendového marketingu,
  • či sú raňajky naozaj základ a po 19.00 sa nemá jesť,
  • prečo sa kreatín odporúča aj seniorom,
  • ako vplýva spánok na chute, hlad aj priberanie,
  • prečo lieky na chudnutie neriešia príčinu,
  • ako sa dostať z kruhu nekonečných začiatkov a extrémnych diét.

O zdravom stravovaní počúvame na každom kroku, no každý si pod ním predstaví niečo iné. Čo teda znamená jesť zdravo?

Zhrnula by som to do troch slov: pestrosť, striedmosť a vyváženosť. 

Pestrosť znamená, že na tanieri máme bielkoviny, sacharidy, tuky, dostatok ovocia a zeleniny a sledujeme pitný režim.  

Vyváženosť znamená pravidelnosť – raňajky, obed, večera, primerané rozstupy medzi jedlami, vnímanie hladu a sýtosti. Takto podporujeme trávenie, energiu aj schopnosť sústrediť sa. 

Striedmosť je dôležitá preto, že dnes máme extrémny nadbytok jedla, ktoré je navyše ľahko dostupné. Potom počúvame o tom, aké sú pizza, burgery alebo čokoláda „zlé“, že by sme ich nemali jesť, lenže zároveň vidíme ľudí, ktorí ich jedia a vyzerajú zdravo.

 Ak sa týmto budem riadiť, môžem o sebe povedať, že žijem zdravo?

Či je človek zdravý, vždy zistíme podľa jeho psychického a fyzického stavu. Môžem mať výbornú formu a postavu, ale ak ma to stojí neustále myšlienky na jedlo, stres a večné porovnávanie sa, je to zdravé? Podľa mňa nie. Ide o hľadanie rovnováhy.

Čo všetko ešte vstupuje do toho, ako jeme?

Pohlavie, vek, výška, váha, zdravotná história, rodinná anamnéza, ale aj vzťah k jedlu, skúsenosti s diétami, finančné možnosti, prostredie, v ktorom človek žije. 

Veľmi dôležitý psychický aspekt sú skúsenosti zo školy, poznámky o výzore, emočné jedenie, stres. Pri klientkach sa napríklad stretávam s tým, že celý život bojujú s väčšími stehnami. To výrazne ovplyvňuje ich vzťah k jedlu a vedie k neustálemu podvedomému obmedzovaniu. 

Jedlo je dnes aj silným zdrojom dopamínu a serotonínu, podobne aj alkohol či iné návykové látky. V podstate „zajedáme“ nervozitu, smútok či strach. Rozdiel je v tom, že od drog dokážeme abstinovať. Jedlo nemôžeme úplne vyradiť – potrebujeme ho každý deň. Preto je psychická stránka taká podstatná.

Jedlo je dnes aj silným zdrojom dopamínu a serotonínu, podobne aj alkohol či iné návykové látky. Rozdiel je však v tom, že od drog dokážeme abstinovať. 

V tom, čo hovoríte, sa v určitej miere našiel každý z nás. Ako si postupne vybudovať zdravý vzťah k jedlu?

S klientmi pracujeme postupne na malých zmenách. Pomáham si príkladom knižky, ktorá je rozdelená na jednotlivé kapitoly. 

Začíname nutričným dovzdelaním a odbúravaním strachov. Mnoho ľudí má napríklad hlboko zakorenené, že cukor je zlý, pritom to nie je pravda. Následne sa učíme jesť nutrične hodnotne a pravidelne. Snažíme sa pracovať s potravinami, ktoré si klienti chcú dopriať bez straty kontroly – napríklad sladké. 

Aj pri cukre existujú vedecky podložené odporúčania. Aktuálne sa hovorí približne o 10 % z celkového energetického príjmu, čo predstavuje približne 30 – 50 gramov pridaného cukru denne. Ide o pridaný cukor – teda nie prirodzene sa vyskytujúce cukry v ovocí či mliečnych výrobkoch.

30 – 50 gramov cukru denne je ako jedna čokoládová tyčinka? 

Je to ako jedna horalka alebo malé balenie gumových medvedíkov. Takéto množstvo je pre zdravého človeka stále považované za bezpečné a automaticky nesúvisí so zdravotnými problémami.

Sociálne siete nás často zahlcujú trendmi a protichodnými tvrdeniami o zdravom stravovaní, dlhovekosti či zázračných superpotravinách. Ako sa v tom vyznať?

Je to extrémne mätúce. Ľudia prirodzene dôverujú tomu, čo vidia – keď niekto vyzerá „zdravo“, automaticky mu veríme. Lenže zdravie nie je len o výzore. Kocky na bruchu automaticky neznamenajú zdravie. Napríklad pre ženy nie sú z fyziologického hľadiska potrebné, akurát žijeme v období, keď sa to považuje za príťažlivé.

Preto je dôležitá nutričná gramotnosť – základné znalosti, vďaka ktorým vieme rozlíšiť, či informácia dáva zmysel. Aj ja ako odborník si informácie overujem. Výživa nie je otázka názoru, ale vedy. Treba sa pozerať na to, kto informácie komunikuje, aké má vzdelanie, či predáva produkty alebo vysvetľuje fungovanie tela na základe faktov. 

Rozoberme si niektoré aktuálne výživové trendy. Všade okolo seba vidím napríklad obrovský tlak na to, aby sme jedli oveľa viac bielkovín.

Za každým trendom je zvyčajne kúsok pravdy. Keď máme dostatok bielkovín, sme menej hladní, rastie nám svalová hmota, lepšie sa regenerujeme aj rozmýšľame. Je to základ, ktorý si telo nevie vyrobiť samo. 

Priemerný Slovák mal v 80. a 90. rokoch nadmerný príjem tuku a sacharidov, pretože tieto potraviny boli lacné, dostupné a vysokoenergetické. Odborníci vtedy oprávnene radili pridávať bielkoviny, no dnes to už nie je problém a bežný človek ich má dostatok. Naopak, slovo proteín/proteínový vidíme pomaly na každom produkte a stal sa z neho úspešný marketing.

Podobne populárny je aj kreatín. 

Kreatín bol kedysi lacný doplnok stravy pre ľudí, ktorí cvičili, a v bežnej populácii o ňom vedel málokto. Neskôr nám jedna štúdia ukázala, že má naozaj veľmi dobrý efekt na regeneráciu, na funkciu mozgu a na svalovú výbušnosť. 

Ide o druh aminokyseliny, ktorú telo získava aj zo stravy, avšak iba v minimálnych množstvách. Začal sa ešte viac študovať a dnes sa kreatín odporúča aj starším ľuďom, najmä ženám po menopauze. Neznamená to však, že si máte pridávať lyžičku kreatínu do každého jedla a budete zdravý.

Hovorili sme o strave a psychike. Je ešte niečo, čo má vplyv na naše zdravie?

Predstavte si štyri piliere, ktoré držia strechu domčeka. Ak sa naruší jeden, automaticky sa oslabí celá konštrukcia. Tými piliermi sú psychika, pohyb, výživa a spánok. Všetky spolu úzko súvisia. 

Môžem mať dokonale nastavený jedálny lístok, ale ak nemám dostatok spánku, telo je v strese. Prejaví sa to zvýšenou chuťou jesť, horšou reguláciou hormónov hladu a sýtosti, ako sú leptín a grelín. 

Bežný človek chodí do práce, stará sa o deti a domácnosť a denne rieši milión vecí. Ako myslieť na tieto piliere a nevyrobiť si ďalší stres?

Predstavte ich ako mantinely zdravia. Nie je nutné plniť všetko na 100 %. Často stačí dlhodobých 50 % a telo vie fungovať veľmi dobre. Sama ako odborník nefungujem v extrémnych režimoch. 

Snažím sa vnímať, čo mi telo hovorí. Keď sa dostanem pod určitú hranicu, napríklad pri spánku, okamžite to cítim. Zapne sa sebareflexia: nespala si, nevieš fungovať, treba to upraviť. Nejde o dokonalosť, ale o návrat k rovnováhe. Prvý krok je uvedomiť si, že by sme mali dbať aj na tieto veci.

Povedzme si viac o spánku. Platí pravidlo o ôsmich hodinách?

Optimálna dĺžka spánku je skutočne sedem – deväť hodín v závislosti od veku. Dôležitejšia ako jeho dĺžka je však pravidelnosť. Nedostatok spánku počas týždňa nenahradíme víkendovým dospávaním. 

Spánok je prirodzene viazaný na cirkadiánny rytmus. Keď sietnica zaregistruje tmu, telo začne produkovať melatonín. Problém dnešnej doby je umelé svetlo, najmä modré svetlo z obrazoviek. Sietnica dostáva signál podobný dennému svetlu, čo narúša prirodzené mechanizmy únavy.

Preto je ideálne ísť spať medzi 21.00 a 23.00. Nie je jedno, či ideme spať o jednej ráno alebo desiatej večer, aj keď spíme osem hodín. Ranné svetlo, hluk prostredia a biologické rytmy ovplyvňujú kvalitu spánku. Existujú rozsiahle dlhodobé štúdie, ktoré ukázali, že nedostatok spánku môže skrátiť život o päť až desať rokov.

A čo presvedčenie, že po 19.00 by sa nemalo jesť alebo že raňajky sú základ?

Všeobecne sa odporúča posledné väčšie jedlo 2 – 3 hodiny pred spánkom. Menšie jedlo pred spaním môže byť v poriadku. Rozhodujúce je zloženie jedla. Ľahko stráviteľné potraviny môžu spánok podporiť. Ťažké, mastné alebo extrémne sladké jedlá môžu zhoršiť trávenie aj kvalitu spánku. 

Mýty o nejedení po určitej hodine vznikli z historických návykov. Ľudia chodili spať skôr, preto bolo prirodzené jesť skôr. 

Raňajky majú z môjho pohľadu pre veľkú časť populácie významnú stabilizačnú funkciu. Ak má človek tendenciu prejedať sa, má výkyvy apetítu alebo dlhodobé problémy s reguláciou jedla, jedlo do dvoch až troch hodín po prebudení môže výrazne pomôcť. Stabilizuje apetít, energiu aj chute počas dňa.

Zdravie nie je len o výzore. Mať kocky na bruchu nie je nevyhnutnosť, no žijeme v dobe, keď sa považujú za príťažlivé.

Predstavte si človeka, ktorý má za sebou hektický týždeň. Je unavený, jedol, „ako sa dalo“, a povie si, že od pondelka začne nanovo. Takto sa točí v kruhu nekonečných začiatkov už niekoľko týždňov. Čo by mal urobiť, aby tento cyklus prerušil?

Zmena návykov sa začína v hlave. Máme tendenciu sami seba zhadzovať – som pažravý/pažravá, nemám disciplínu, neviem sa ovládať. Vtedy ľuďom hovorím, že to predsa nie je pravda. Chodia do roboty či školy, aj keď vonku sneží. Nemusí to byť ich vysnívaná práca, a predsa dokážu vstať o 6.30, vychystať deti a prísť načas. Takže to nie je vecou disciplíny, ale priorít. S klientmi hľadám spôsob, ako na to.

Vo svojej podstate ide o sebalásku a schopnosť tolerovať krátkodobý diskomfort v prospech dlhodobého komfortu. Funguje princíp malých cieľov. Keď sú realistické, telo aj psychika ich prijímajú prirodzene. Extrémne požiadavky vedú k vyčerpaniu a strate motivácie.

Často robíme chybu, že čakáme, kým sa budeme cítiť lepšie, aby sme konečne niečo zmenili. Lenže ono to funguje presne naopak – najprv musíme zmeniť to, čo robíme, a až potom sa dostaví ten lepší pocit. 

Ako môžu vyzerať takéto malé ciele?

Čo sa týka spánku, začnite tým, že hranica odchodu do postele (bez telefónu) bude napr. 23.00. 

Pri pohybe skúste prechádzku 15 minút denne bez ohľadu na počasie. 

Mnoho ľudí zabúda na pravidelný pitný režim. Existuje kopa aplikácií, ktoré vám pripomenú, že sa máte napiť počas dňa, alebo si kúpte fľašu, ktorá sa vám páči, a dajte si záväzok, že ju každý deň dopijete.

V strave tiež netreba špekulovať. Začnite troma jedlami denne, medzi ktorými bude aspoň päť hodín, a na tanier si vždy priložte aj niečo zelené. Je to dobrý začiatok, od ktorého sa môžete odraziť ďalej. 

Neobíďte ani tému chudnutia – naozaj je to celé len o kalorickom deficite?

Do určitej miery áno, ale rovnica je podstatne komplexnejšia. Kalorický deficit sa dá vytvoriť aj extrémne nevhodným spôsobom. Napríklad dlhodobou konzumáciou nutrične chudobných potravín. Hmotnosť môže klesať, ale telo stráca svalovú hmotu, zhoršuje sa kvalita vlasov, pokožky, výkonnosť aj celkové zdravie. Preto nestačí sledovať len čísla. 

Ak deficit kombinujeme s dostatočným príjmom bielkovín a pohybom, telo primárne stráca tuk a chráni svalovú hmotu. Ak pridám silový tréning, výsledky sú ešte stabilnejšie. Najväčší problém nastáva, keď sa deficit redukuje na samotné počítanie kalórií. 

Používam jednoduché prirovnanie: dve torty môžu zvonka vyzerať rovnako. Jedna je vyrobená zo stužených tukov, z cukru a zo sprocesovaného cesta. Druhá z tvarohu, mrazeného ovocia a orechového základu. Môžu mať rovnakú energetickú hodnotu, no kvalita surovín je zásadne odlišná a tým aj vplyv na organizmus.

A čo lieky a injekcie na chudnutie, o ktorých sa dnes veľmi diskutuje?

Sú to nástroje, nie definitívne riešenia. Všetky tieto medikamenty na báze GLP-1 sú známe desiatky rokov – používali sa pri diabete. Ich funkciou je, že vypínajú pocit hladu. Viacerí moji klienti boli nakoniec sklamaní, lebo na začiatku zhodili pár kíl, no po vysadení sa im všetko vrátilo. Ak sa nezmenia návyky, práca s emóciami, pohyb a životný štýl, problém sa po vysadení vráti. 

Nadváha je často symptóm, nie príčina. Ak riešime len následok, problém sa bude opakovať. Aj ja som si tým procesom prešla. Skúšala som extrémne prístupy, kým som pochopila, že dlhodobá stabilita je dôležitejšia než rýchly výsledok. Proces bol pomalší, ale výsledky ostali.

Ak by si mal čitateľ z tohto rozhovoru odniesť jednu myšlienku, ktorá by mu mala uľahčiť život, aká by to bola? 

Výživa je jednoduchšia, než si ľudia myslia. Nebojte sa toho a vzdelávajte sa – čo sú bielkoviny, sacharidy, tuky, akú majú funkciu. A ak jedlo spôsobuje dlhodobé napätie, úzkosť alebo psychické trápenie, je úplne legitímne vyhľadať pomoc.


Férová nadácia O2 je od roku 2020 partnerom preventívnych aktivít programu Chuť žiť a jedným z hlavných partnerov prevádzkovania linky pomoci Chuť žiť. O2 Business Services bezodplatne poskytuje bezplatné číslo 0800 221 080, server a sieť na prevádzkovanie Linky pomoci Chuť žiť.

Tatiana Kyseľová

sa venuje výžive a psychosomatike stravovania. Pomáha ľuďom budovať zdravý vzťah k jedlu, zbaviť sa extrémov a cítiť sa lepšie vo vlastnom tele. K svojej práci sa dostala cez vlastnú skúsenosť s extrémnym chudnutím a jojo efektom, ktorá ju priviedla k štúdiu výživy a práci s poruchami príjmu potravy či emočným jedením.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.