Powered by O2
Lifetech

Od univerzitného projektu k svetovému fenoménu: Ako internet zmenil naše životy

Od zdĺhavého pripojenia cez telefónnu linku, ktoré trvalo celé minúty, po rýchle chatovanie a vyhľadávanie informácií všade, kam sa pohnete.

18. 5. 2018; Autor: Michal Kmeť, Foto: Sóda

Aj taký je príbeh internetu – technológie, ktorá po vynálezoch ako telegraf, telefón, rádio či televízia spôsobila novú informačnú revolúciu a ohromným spôsobom zmenila naše životy. Prečítajte si o významných míľnikoch v 50-ročnej histórii najdôležitejšej komunikačnej siete.

1967 „lo” a vznik internetu

„Pán Watson, príďte sem, chcem vás vidieť.“ Tak znela prvá veta, ktorú povedal Alexander Graham Bell do telefónu pri jeho predstavení. Začiatok komunikácie cez internet bol podstatne stručnejší. Predchodcom dnešného internetu bola sieť ARPANET, ktorá začala vznikať v 60. rokoch 20. storočia ako projekt Kalifornskej univerzity v Los Angeles a výskumného inštitútu v Stanforde.

Pri prvom praktickom teste sa výskumníci pokúsili odoslať správu s textom „login“. Nový systém si však poradil len so začiatočnými dvoma písmenami a prvou správou tak bolo „lo“.

1978 Prvé sociálne siete

Za prvú sociálnu sieť je považovaný systém BBS (Bulletin Board System). Išlo o súbor elektronických násteniek v klasickej DOS „grafike“, ktorý pracoval len s textovými súbormi a spájal používateľov podľa záujmových skupín.

Mal však jeden podstatný problém a tým bola rýchlosť. Proces bol taký pomalý, že prihlásený mohol byť vždy len jeden používateľ. O desať rokov neskôr vytvoril Jarkko Oikarinen na univerzite v Oulu prvú IRC (Internet Relay Chat) aplikáciu s názvom OuluBos. Aplikácia už umožňovala komunikovať cez internet v reálnom čase.

1992 Internet na Slovensku

O 25 rokov neskôr sa o rozvoj internetovej siete na Slovensku postarali mladíci, ktorých fenomén internetu očaril na talianskej konferencii. Ich nadšenie prerástlo do vytvorenia Združenia používateľov Slovenskej akademickej dátovej siete SANET, ktoré začalo budovať vlastnú internetovú infraštruktúru. Úplne prvá linka viedla z Banskej Bystrice do Prahy, a to rýchlosťou 9,6 kb/s.

Zaujímavosťou je, že pred rozdelením Česko-Slovenska sa uvažovalo o spoločnej federálnej internetovej sieti, ktorá mala mať názov FERNET. Tento zámer po rozdelení upadol do zabudnutia a každá krajina si budovala vlastnú internetovú sieť.

Aj prvá slovenská webová stránka vznikla v rodisku slovenského internetu – v Banskej Bystrici. Na jej vytvorení sa podieľala skupina nadšencov, ktorej členom bol aj legendárny hudobník Jaro Filip.

1998 Nástup Googlu

Za vznikom najznámejšieho vyhľadávača Google stojí dvojica Larry Page a Sergey Brin. Vtedy len 21-roční študenti informatiky na Stanfordovej univerzite sa rozhodli zmeniť dejiny internetového vyhľadávania. Najskôr rozbehli vyhľadávač BackRub, ktorý postupne modernizovali. Chceli dosiahnuť, aby boli výsledky vyhľadávania všeobecne prístupné, relevantné a prehľadné.

Po piatich rokoch intenzívnej práce sa im podarilo prísť s prelomovým vyhľadávačom Google, ktorý je dnes neodmysliteľnou súčasťou sveta internetu. V roku 2001 spustili aj funkciu Google Obrázky a o rok neskôr sa zrodil Gmail. Postupne pribudli ďalšie služby ako Google Earth či operačný systém Android.

1999 Domáca internetová linka

Možno si ešte spomínate na domáce pripojenie dial-up, ktoré bolo viazané na pevnú linku. Ak ste niekedy počuli známe vytáčanie čísla a zvuk praskajúceho modemu, boli ste určite svedkom fungovania tejto technológie. V roku 1999 ste mohli surfovať rýchlosťou 14,4 až 56 kb/s, pričom čas strávený na internete bol slušne spoplatnený. Deň používania by vás na dnešné pomery stál približne 50 €.

Do domácností začalo v roku 2003 postupne prichádzať DSL pripojenie, ktorého rýchlosť bola už vyššia – 768 kb/s. Cena však bola stále veľmi vysoká, v prepočte by ste zaň zaplatili 220 € mesačne.

2002 Prichádza Friendster, MySpace a Facebook

V roku 2002 založil Jonathan Abrams sociálnu sieť Friendster, ktorá počas prvých troch mesiacov zaznamenala na tie časy neuveriteľné 3 milióny aktívnych používateľov. V roku 2003 bola spustená ďalšia úspešná sociálna sieť MySpace, ktorá počas svojej existencie prekonala 100 miliónov registrovaných používateľov.

Celé to zaklincoval študent Harvardu Mark Zuckerberg, ktorý spolu s Dustinom Moskovitzom, Chrisom Hughesom a s Eduardom Saverinom založil školskú internetovú ročenku Thefacebook.com. V roku 2006 sa Facebook.com otvoril aj verejnosti a doslova dobyl celý svet. Denná návštevnosť siete sa postupne vyšplhala už na 1,2 miliardy.

2005 Mobilný internet

V 21. storočí sa internet konečne začal šíriť vzduchom. Prvým veľkým míľnikom bol rok 2005 a platforma mobilného internetu EDGE v sieti 2G. Hoci sa na obálkach časopisov objavovali titulky ako EDGE – ultrarýchly mobilný internet, skutočná rýchlosť internetu v mobile bola približne 100 kb/s, nad čím sa dnes zrejme už len pousmejete.

V roku 2009 sa vďaka 3G sieti rýchlosť internetu zvýšila na 384 kb/s, čo umožňovalo surfovať približne 3-krát rýchlejšie. Fotku ste teda v tomto období sťahovali už „len“ pol minúty. Revolúcia 3G siete postupne pokračovala a v súčasnosti dokáže poskytnúť internet s rýchlosťou 14,4 Mb/s, pri ktorej vám sťahovanie fotky zaberie približne sekundu.

2012 Predzvesť rýchleho internetu pre všetkých

Hoci možnosti 2G a 3G sietí priniesli revolúciu vo využívaní mobilného internetu, kvalitou a rýchlosťou sa nemohli porovnávať s dostupnými technológiami pevného pripojenia.

Skutočnosť, že ani surfovanie v mobile nemusí trvať večnosť, mohli u nás ako prví na vlastnej koži vyskúšať obyvatelia Bernolákova, Ivanky pri Dunaji a Zálesia v auguste 2012, keď O2 spustilo prvú komerčne dostupnú testovaciu prevádzku 4G LTE na Slovensku.

2018 Nová 4G LTE sieť od O2

O2 sa pustilo do zdokonaľovania siete po celom Slovensku a po dvoch rokoch intenzívnej práce došlo k vybudovaniu novej siete, prostredníctvom ktorej môže od februára 2018 už viac ako 93 % Slovákov využívať rýchly mobilný 4G LTE internet.

V súčasnosti je to najrýchlejší možný spôsob, ako pripojiť telefón na mobilný internet a užiť si nerušené surfovanie. Na pripojenie k 4G LTE internetu s maximálnou teoretickou rýchlosťou 73 Mb/s vám postačí smartfón a SIM karta s podporou 4G.

Rýchly internet od O2 dnes môže využívať 5 miliónov obyvateľov vo viac ako 2 000 obciach po celom Slovensku a surfovať tak 7 300-krát rýchlejšie ako v sieti 2G.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o efektívnom využití internetu. O2 až do konca júna ponúka každému 5 GB dát zadarmo na vyskúšanie novej 4G LTE siete s rýchlym mobilným internetom, ktorý si môže naplno užiť viac ako 93 % obyvateľov Slovenska.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
O2 kampane

Návod, ako získate 5 gigabajtov dát zadarmo. Či ste v O2, alebo nie

Odnavigujú vás na dovolenku či umožnia prehrať tisícky hodín hudby. Užite si jar a začiatok leta vďaka dátovému darčeku od O2.

18. 5. 2018; Autor: Sóda, Foto: Negativespace, Sóda

Až do konca júna 2018 si môžete zadarmo aktivovať balík mobilných dát od O2 so štedrým objemom 5 GB. Vďaka nemu si môžete „na vlastné prsty” vyskúšať, ako sa surfuje v novej 4G LTE sieti, ktorá pokrýva už 93 % Slovenska.

Aby ste si pokrytie rýchlym 4G internetom od O2 mohli užívať naplno, budete potrebovať 4G SIM kartu, 4G smartfón a zapnutý príjem 4G signálu. A k tomu štedrý balík 5 gigabajtov internetových dát, ktoré teraz O2 venuje komukoľvek, nielen svojim zákazníkom.

Dáta môžete získať jednoducho online na stránke www.o2.sk alebo v ktorejkoľvek O2 Predajni na Slovensku, a to až do 30. júna. Následne si surfovanie bez obmedzení môžete užívať až dva mesiace.*

Ako sa dostať k 5 GB dát zadarmo?

Chceli by ste si vychutnať tento štedrý darček od O2, no neviete, ako začať? Nebojte sa, nenecháme vás na suchu.

Spravte si tento jednoduchý test, na základe ktorého získate jednoznačnú odpoveď, čo treba urobiť, aby ste si aj vy mohli zadarmo užívať surfovanie v novej sieti.

Viac informácií o dátovom balíku pre každého a novej sieti O2 nájdete na www.o2.sk/novasiet.

*Pri nevyčerpaní celého objemu 5 GB dát bude zostatok po prvom mesiaci presunutý do nasledujúceho mesiaca. Ak zostatok nebude vyčerpaný v druhom mesiaci, na jeho konci platnosť dátového balíka vyprší.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac