Príbehy

Okolie Moravy a Dunaja na bicykli

V blízkosti Bratislavy je na letné bicyklové výlety naozaj z čoho vyberať. Inšpirujte sa našimi tipmi.

Dátum14. 8. 2017

Bicykel ako dopravný prostriedok sa teší neustále zvyšujúcej sa obľube nielen celosvetovo a celoeurópsky ale aj tu na Slovensku a hlavne v Bratislave. Ľudia totiž neustále hľadajú spôsoby ako sa čo najekologickejšie dostať z bodu A do bodu B bez toho, aby museli trčať v ranných zápchach a prísť do práce neskoro a vystresovaní. Problém parkovania v centre mesta pri doprave bicyklom taktiež odpadá. Naopak pridanou hodnotou je šport.

Podmienky na dopravu bicyklom v Bratislave sa v posledných pár rokoch aj vďaka neustálemu tlaku verejnosti na lepšie podmienky pre cyklistov zlepšili a pribudlo dokonca aj pár nových cyklotrás alebo aspoň označených pruhov na cestách vyhradených cyklistom.

Väčšina ľudí však stále preferuje vytiahnuť svoj bicykel skôr cez víkend ako počas pracovného týždňa a preto vám ponúkame niekoľko tipov kam sa cez víkend v Bratislave a jej okolí vybrať na športovo- zážitkový výlet.

Výšľap na hrad Pajštún

Náročnejšia cyklo túra ale všetka námaha bude stáť zato, keď uvidíte ten nádherný výhľad zo zrúcaniny hradu Pajštún z 13.storočia.

Tento hrad sa nachádza nad obcou Borinka. Je mimoriadne populárnym pol denným či denným výletom Bratislavčanov počas voľných dní a víkendov. Dostať sa sem dá pohodlnou lesnou cestou cez Železnú studničku.

Zámoček Eckartsau a mestečko Orth an der Donau, Dolné Rakúsko

Zdroj: Flickr: Creative Commons 2,0: János Korom Dr.

Pri tomto výlete prekročíte hranicu. Urobiť tak môžte z dvoch rôznych miest. Buď cez hraničný prechod Petržalka- Berg alebo aj cez Most Slobody, verejnosti taktiež známemu aj ako “most Chucka Norrisa” v Devínskej Novej Vsi.

Záleží len na vás ako dlho alebo krátko chcete na bicykli stráviť. V každom prípade je to však nenáročná túra po rovine a z väčšej časti popri Dunaji takže je vhodná pre všetky vekové kategórie a dokonca i malé deti.

Aj lovecký a mimoriadne fotogenický zámoček Eckartsau a mestečko Orth an der Donau sa nachádzajú v chránenej krajinnej oblasti dunajských luhov Donau Auen a v mestečku Orth an der Donau sa nachádza turistické informačné centrum ako i skvelá reštaurácia na brehu Dunaja.

Zámky Schlosshof a Niederweiden, Dolné Rakúsko

Zdroj: Flickr: Creative Commons 2,0: weisserstier

V tesnej blízkosti Devínskej Novej Vsi opäť cez Most Slobody sa nachádzajú dneď dva krásne zámočky, pohodlne dostupné na bicykli i pre rodiny z deťmi alebo menej fyzicky zdatných ľudí. Cesta od parkoviska v blízkosti mostu Slobody v Devínskej Novej Vsi vám k zámočku Schlosshof bude trvať maximálne 20 minút a k zámku Niederweiden maximálne 30 minút. Dostanete sa k nim totiž po rovine a po krásne upravených rakúskych cyklotrasách.

Zámok Schlosshof ponúka krásne múzeum, reštauráciu, kaviareň a ukážkovo upravené okolie s rozsiahlymi záhradami s fontánami a pre deti i mini Zoo. Populárne sú taktiež tradičné a každoročné vianočné a veľkonočné trhy ale aj iné kultúrno spoločenské podujatia priamo v zámku alebo jeho záhradách.

Lovecký zámoček Niederweiden taktiež návštevníkom ponúka rôzne akcie, koncerty či dokonca opulentnú hostinu v barokovom štýle. Viac informácií o zámkoch je dostupných tu.

[the_ad_placement id=“injektaz-prijmite-extra-data-zadarmo“]

Marchegg, Dolné Rakúsko

Prezývané aj mestečo bocianov, pre ich veľký výskyt práve v tomto mestečku. Dokonca sa tu konajú aj slávnosti bocianov vždy na svätojánsku noc z 23 na 24 júna.

Vtedy sa celý Marchegg zíde na brehu rieky Moravy kde je pripravený kultúrny program, ktorý vyvrcholí veľkou vatrou a púštaním sviečok dolu prúdom rieky. Je to ozaj skvelý vizuálny zážitok. Do Marcheggu sa pohodlne dostanete opäť cez most Slobody po asfaltovej ceste za cca 30 minút.

Okrem slávnosti bocianov si môžte pozrieť krásny tunajší zámoček a priľahlý park alebo sa v lete osviežiť zaplávaním si v miestnom umelo vyhĺbenom jazere poprípade zmrzlinou v jednej z miestnych kaviarní.

Túra Nivou rieky Moravy

Zdroj: Flickr: Creative Commons 2,0: Varvarin

Viac menej oddychová rovinatá túra na trase: Devín-Devínska Nová Ves- Devínske Jazero- Vysoká pri Morave a späť.

Celková trasa meria približne 21 km a po celej trase je lemovaná náučnými tabuľami o vzácnom území Nivy Moravy a lužných lesoch, jej histórii, živočíchoch a rastinách tu žijúcich. Je to trasa ako stvorená pre rodinný výlet kde sa spája šport a učenie do jedného.

Túra Kamp-Dyja-Morava

Rakúsko-slovenská 96 km meriaca trasa začínajúca sa v Bratislave a končiaca sa, tak to už záleží na vás a vašej kondícii.

Trasa vedie cez cyklomost v Devínskej Novej Vsi cez mestečko Marchegg až po hraničný prechod Angern -Záhorská Ves. V Angerne budete mať možnosť zažiť krásny výhľad na Moravské polia, Karpaty a vrchy v okolí Hainburgu. Kompou sa následne môžte previezť späť na slovenskú stranu do Záhorskej Vsi a pokračovať späť cez Devínsku Novú Ves až do Bratislavy alebo znova prejsť do Rakúska a vrátiť sa cez mesto Hainburg spät.

Viac o tejto túre sa dozviete tu.

Ak ste podnikli iné než vyššie uvedené zaujímavé výlety na bicykli v okolí Bratislavy dajte nám o nich vedieť v komentároch na Facebooku Sódy. Ďakujeme.

<div class=“row callback“><div class=“row callback“> <div class=“col-sm-6 col-sm-offset-6 mobile-center chat-header“> <h3>Máte záujem o prenos čísla?</h3> <div class=“bussines-day“> Radi vám poradíme a pomôžeme. Nechajte nám vaše telefónne číslo a budeme vás kontaktovať. </div> <div class=“bussines-offtime“> Radi vám poradíme a pomôžeme. Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám v priebehu najbližšieho pracovného dňa. </div> </div> <div class=“col-sm-6 col-xs-12 center chat-image“></div> <div class=“col-sm-6 col-xs-12 mobile-center chat-form“> <form id=“callBackForm“> <input name=“phone_number“ required=“required“ type=“text“ /> <input type=“submit“ value=“Zavolajte mi“ /> </form> <div class=“thanks“>Ďakujeme. Zavoláme vám.</div> </div> <div class=“divider-gray“></div></div>

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Stylistka Martina Karny: Spôsob, akým sa obliekame, je výsledkom mentálneho procesu spoznávania seba samého

Ak sa zaujímame o oblečenie, ktoré nosíme, neznamená to, že sme povrchní, práve naopak.

Autorka Ester Viktória Bukovinská

Foto Dominika Behúlová

Dátum27. 11. 2024

Módny vkus je veľmi individuálny – niektorí sa za oblečenie schovávajú, aby príliš nevytŕčali z davu, iní v ňom nachádzajú spôsob sebavyjadrenia. Stylistka Martina Karny žijúca v Namíbii verí, že štýl obliekania je dôležitý nástroj na spoznanie seba samého. V rozhovore prezrádza, ako sa menil jej vzťah k móde – od nezáujmu cez osobné vyjadrenie seba samej až po prácu stylistky. Pre Martinu je móda nástrojom, ktorý spája kultúry, šíri rešpekt a vyjadruje slobodu prejavu.

Dermatologička: Športovanie je zásadné pre naše zdravie, dlhý život aj vzhľad pokožky

V rozhovore so stylistkou Martinou Karny sa dočítate aj o tom:

čo ju po štúdiu jazykov a politológie priviedlo k móde,
ako seriál Sex v meste ovplyvnil jej pohľad na styling a vlastné obliekanie,
prečo osobný štýl považuje za kľúčový pre sebapoznanie,
ako môže móda šíriť posolstvá od rôznorodosti po empatiu,
ako oponuje jednostrannosti a uniformite,
aký vplyv majú tradície na módu na Slovensku a v Namíbii
a prečo si myslí, že by sme nemali aplikovať tradície do módy bez hraníc.

Študovala si nemčinu a slovenčinu, neskôr si k tomu pridala slavistiku a politické vedy. Na prvú to neznie veľmi príbuzne s módou ani so stylingom, ktorému sa venuješ.

Moje štúdium a práca stylistky možno znie paradoxne, ale mnohé poznatky zo školy využívam aj teraz – napríklad jazyky, ktoré mi otvárajú dvere aj vo svete módy. Jazyky som študovala, pretože ma veľmi bavili, no takisto ma zaujímala politika a spoločnosť, preto tie politické vedy.

K umeniu som však vždy mala blízko – chodila som napríklad na dramatický krúžok, recitovala poéziu. Bola som v kruhu priateľov hudobníkov, výtvarníkov, a tak som bola stále obklopená kreatívnymi ľuďmi.

Ako si sa nakoniec dostala k móde?

Bol to dlhý proces – módu som najskôr vnímala veľmi povrchne. Postupne som si však začala uvedomovať, že nielen duchom je človek živý – teda môžeme dobre vyzerať a aj byť vzdelaní, empatickí a vnímať problémy v spoločnosti.

Bude to znieť ako klišé, ale k zmene postoja mi pomohol seriál Sex v meste, ktorý v tom čase fičal. Uvedomila som si, že žena môže byť atraktívna a súčasne vzdelaná, mať dobrý vzťah s priateľmi, s ktorými sa navzájom podporujú. Tak som postupne začala zisťovať, čo sa mi páči. Nešlo o značky a dizajnérov, skôr o kombinácie a štýl.

Medzičasom som sa presťahovala do Namíbie, kde žijem spolu s manželom už 20 rokov. Stylingu som sa tu začala profesionálne venovať v roku 2019.

Prakticky sa to celé začalo, keď ma známa namíbijská speváčka Lize spomenula v rozhovore v denníku. Pýtali sa jej, kto je jej módna inšpirácia, a ona spomenula mňa. Veľmi ma to prekvapilo – odvtedy sme začali spolu aj pracovať.

Spolupracovali sme nielen na jej osobnom stylingu, ale aj na projektoch pre mladých začínajúcich hudobníkov. Učím ich, ako je vizuálna stránka súčasťou ich osobnej značky a ako ju budovať.

Takže móda sa pre teba stala nástrojom, ako ešte lepšie vyjadriť, kto si?

Áno, móda ma oslobodila. Dnes už viem, že móda z môjho intelektu neuberá, ale, naopak, poukazuje naň. Moja kamarátka vždy vravievala, že inteligencia človeka sa meria aj podľa toho, čo si na akú príležitosť oblečie – a ja viem posúdiť, aký styling je kedy vhodný, v čom sa cítim aj vyzerám dobre.

Myslím, že si to vyžaduje aj istú dávku odvahy. S kamarátkami sa často rozprávame, že sa napríklad na pracovné stretnutie nechceme obliekať veľmi farebne ani používať výrazný mejkap, aby sme nepútali veľa pozornosti. Výzor radšej zatlačíme do úzadia, ale aspoň máme istotu, že si o nás niekto hneď niečo nepomyslí a nezaškatuľkuje si nás.

Možno je to aj mojím charakterom, lebo mne naozaj nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia. Na druhej strane, keď si niekto urobí o mne názor len na základe môjho vzhľadu bez toho, aby ma spoznal, tak to viac hovorí o ňom ako o mne. Ja sa predsa poznám, viem, aká som.

Musíme si však dovoliť cítiť sa vo svojom oblečení pekne, atraktívne, pohodlne, a to v každom veku. Je čas búrať hranice – nemôžeme sa skrývať za nevýrazné oblečenie, len aby sme iným dokázali, že sme aj dosť inteligentní.

Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to najmä mentálny proces – musíme sa nad sebou zamyslieť, ísť hlboko a hľadať súvislosti.

Ako vníma tvoju prácu okolie?

V Namíbii už mám svoj okruh, zúčastňujem sa na módnych prehliadkach a iných akciách, takže mám pocit, že som tam ako stylistka rešpektovaná. Na Slovensku sa ma často pýtajú, čo vôbec práca osobnej stylistky znamená.

Môžeš to priblížiť aj nám?

Radím (najčastejšie) klientkam, ako nájsť oblečenie, v ktorom sa budú cítiť sebavedome a komfortne. Vždy ich najprv musím spoznať – nejde len o spoločné triedenie šatníka, ale aj o mnohé otázky: kde pracujú, čo ako kombinujú, v čom sa cítia dobre a čo im je, naopak, nepríjemné.

Svojich klientov vnímam ako biele plátno. Konečný výzor je moja interpretácia toho, ako ich vidím a vnímam, s rešpektom k ich individuálnemu vkusu.

Vnímaš teda módu aj ako formu umenia?

Každý odev nesie rukopis nejakého dizajnéra. Ide o zdĺhavý proces – najprv musíte mať inšpiráciu a potom ju pretaviť z papiera na modela alebo modelku. Neskôr prídu stylisti a dodajú tomu dušu. Ide o kreatívu, v ktorej sa spájajú rôzne elementy výtvarného umenia.

Všimla som si, že aj o oblečení hovoríš s rešpektom. V čase neetickej rýchlej módy je dobré pripomenúť si, že napríklad pred nákupom oblečenia by sme sa mali poriadne zamyslieť, či ho naozaj vynosíme.

Mnohí moji priatelia sú dizajnéri a viem, aké je to namáhavé. Osobne sa snažím, aby bol môj šatník kombinovateľný, aby som nevlastnila oblečenie, ktoré nevynosím. No ak chceme byť udržateľní, musíme sa v prvom rade poznať – musíme vedieť, v čom sa cítime sami sebou. Toto zisťovanie môže byť niekedy aj desivé. Určite je to aj mentálna cesta.

Cez oblečenie sa môžeme aj lepšie spoznať?

Komunikujeme nielen slovami, ale aj tým, ako sa obliekame. Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to vlastne intelektuálny proces – musíme sa zamyslieť, ísť hlboko do seba a hľadať súvislosti. Preto si myslím, že móda sa v tomto smere veľmi podceňuje. Nie je to len povrchná záležitosť, je to spôsob, ako lepšie spoznať samého seba.

Ak dokážeme cez módu vyjadriť seba samých, môže móda pomôcť zviditeľniť aj nejaké dôležité témy? Máš s tým nejakú skúsenosť?

Mala som napríklad možnosť pracovať s kvír komunitou na projekte Miluj sám seba. Bolo to farebné a veselé fotenie, kde sme cez módu vyjadrovali rôznorodosť a radosť zo života.

Pracovala som aj na projekte s názvom Láska je láska, ktorým fotografka vzdávala poctu svojmu strýkovi gejovi. Modelov sme obliekali do mužských aj ženských kúskov, aby sme zdôraznili, čo znamená prejavovať svoju identitu cez módu.

Vďaka týmto projektom som sa naučila aj citlivejšie pracovať so slovami, pretože slová majú veľkú silu. Napríklad keď neviem, ako chce byť človek oslovený, vždy sa opýtam, lebo je dôležité, aby sa každý cítil rešpektovaný. V Namíbii som si uvedomila aj to, že nie každý rozumie môjmu slovenskému sarkazmu.

Bola som vychovaná tak, že všetci ľudia si zaslúžia môj rešpekt. Keď vojdem do obchodu, rovnako pozdravím predavačku či predavača aj majiteľov firmy – ľudskosť nepozná žiadnych „lepších“ a „horších“. Móda pomáha vnímať ľudí hlbšie a s väčšou empatiou, bez predsudkov.

Ako nájsť spoločnú reč, aj keď vidíme svet inak? Poradíme vám s odborníkom na komunikáci

Aké postavenie má móda v Namíbii?

Už 10 rokov máme módne dni plné prehliadok. Príležitosť dostávajú aj mladí návrhári a návrhárky, vnímam, že scéna je kvalitnejšia. Sú inovatívnejší, kreatívnejší a skvele kombinujú tradičné odievanie s modernými prvkami. Pre mňa osobne je súčasná namíbijská móda veľmi inšpiratívna.

Ak sa pozriem na majoritu, musím dodať, že väčšina ľudí je tu zameraná na známe dizajnérske značky. Je to taký statusový symbol, hlavne pri mladšej generácii.

Ak sa za oblečenie len schovávame, obmedzujeme sa a prehlbujeme si tak ďalšie traumy.

Vyzdvihla si, ako dizajnéri v Namíbii dokážu do odevov zakomponovať tradičné prvky. Mám pocit, že aj na Slovensku kroje zažívajú znovuzrodenie. Myslíš si, že tento trend môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu tradíciám alebo to skôr vedie k ich povrchnému využívaniu?

Naše kroje sú úžasné, máme byť na čo pyšní. Aj proces ich výroby je veľmi náročný. Mrzí ma, že sa na Slovensku stretávame skôr s tou druhou možnosťou. Kroje sa často zneužívajú na vyjadrenie nejakého vlastenectva, pričom často sa aj nosia nesprávne. Tradície však patria celej spoločnosti. Treba ich zachovávať, no to neznamená, že budeme žiť ako v 15. storočí.

No myslím si, že organizácie, ktoré uchovávajú históriu krojov a rozumejú jej, by sa podľa mňa mali jasnejšie vyhraniť a učiť spoločnosť, čo jednotlivé oblečenie znamená a ako je možné preberať isté tradičné prvky krojov aj do súčasného obliekania. Verím, že raz sa o nich bude viac hovoriť, napríklad aj v súčasnej móde.

Kde je potom hranica medzi módou a tradíciou?

Toto je aktuálne dôležitá otázka aj v Namíbii. Napríklad máme kmeň Herero, ktorý má špecifické oblečenie – má základ vo viktoriánskom štýle. Ženy nosia šaty s dlhými rukávmi a sukňami a na hlave majú kúsok, ktorý pripomína rohy kravy. Ide o symbol, ktorý je pre túto komunitu dôležitý – len čo by ho prevzala iná kultúra, vytvorilo by to medzi nimi napätie. Hranica sa posúva len postupne. Napríklad je už „dovolené“ nosiť náušnice či náramky iného kmeňa.

Myslím si, že je dôležité rešpektovať tieto náležitosti, a o to viac ma teší, že dizajnéri v Namíbii viac využívajú prvky vlastnej kultúry.

A kde máš hranicu v móde ty?

Moja hranica v móde je rovnaká ako v živote – rešpektovať ostatných a tvoriť tak, aby som nikomu neublížila.

Martina Karny

Rodená Prešovčanka sa presadila ako módna stylistka v Namíbii. Študovala učiteľstvo slovenčiny a nemčiny na prešovskej univerzite, po štúdiu pracovala pre National Democratic Institute for International Affairs. Presťahovala sa do Nemecka, kde učila slovenčinu na univerzite v Mníchove, popritom študovala slavistiku a politické vedy. Od roku 2005 žije v Namíbii, kde učila nemčinu a neskôr pôsobila ako vedúca katedry jazykov a komunikácie na univerzite. Dnes sa venuje módnemu stylingu, osobnému stylingu a zaujíma sa o práva LGBTI+ ľudí a žien.