Vždy zbalená dvojica – fotograf Marek Kikinder a Janka Kuricová zmenili horské trasy za trochu tepla. Poznávanie krajín kočovným spôsobom je im blízke.
Žiadne rezorty a preplnené pláže. Naložili do auta všetky veci na prežitie, kempovaciu výbavu, paddle board, prenosnú sprchu a kopec dobrej nálady a zamierili na roadtrip smer Rumunsko, Bulharsko a Grécko.
Cieľom bola cesta, a tak videli to, čo sa bežnému dovolenkárovi nepodarí.
Rumunské Karpaty a nádych histórie
Vydali sa na dlhú cestu cez Maďarsko na rumunský horský priechod Transfagarasan vyhľadávaný najmä motoristami. Niet sa čo čudovať. Táto cesta pripomína živú autodráhu v prírodnom prostredí.
Rumunsko vás očarí ešte stále z veľkej časti svojou nedotknutou prírodou. Divé rieky, tmavé lesy aj hlboké kaňony. To všetko sa strieda s množstvom zachovaných pamiatok, z ktorých asi najznámejšie vedú po stopách Drakulu – Transylvániou.
Navštíviť sa oplatí mestá ako sú Brašov, Sibiu, Sighisoara a Hundeoara. V Rumunských Karpatoch prečkali noc na konci jazera Vidraru, pri priehrade.
Bulharsko a zabudnutý vidiek
Pri prechode do tejto krajiny veľké rozdiely nebadať. Bulharsko, podobne ako Rumunsko, ale neustále prekvapovalo. Cielene sa vyhýbali veľkým mestám a prechádzali výlučne cez dediny, kde sa im naskytol pohľad na pravý pastiersky život, ktorý je v týchto krajinách ešte stále veľmi rozšírený.
Pastieri dobytka, pohoniči na kočoch, ktorých bežne stretnete aj na diaľnici, či zvieratá pobehujúce po cestách, ľudia na poli s kosami alebo oddychujúci na lavičkách pred domami či množstvo zatúlaných psov.
Ďalšou zastávkou na prenocovanie v Bulharsku bolo jazero Zhrebchevo.
Grécko – krajina bohov
Po niekoľkých dňoch na bulharskom vidieku sa Marek a Janka presunuli do poslednej krajiny svojej cesty, do Grécka. V dedinke Kryoner, len 20 minút od hraníc, je možné vidieť dlhé pobrežie, rozsiahle pláže a čo je najlepšie, auto si môžete zaparkovať priamo pri mori.
Okrem toho, v Grécku nájdete na takmer každej pláži tečúcu vodu a sprchy. Po predošlých potulkách sa rozhodli zostať na tomto mieste niekoľko dní. Využili paddleboard, plávali s modrými medúzami a dlhá pláž v pomere s malou dedinkou im poskytla dostatočné súkromie a priestor na pohodlné kempovanie.
Po pár dňoch oddychu sa presunuli Gréckom ďalej, k ich pýche – Olympu. Na ten sa dostanete zo starobylého mestečka Litochoro, ktoré je zároveň poslednou možnou zastávkou pred niekoľkohodinovým výstupom na horu.
Jeho pravá grécka atmosféra je čarovná. Úzke uličky, malé kamenné domy, vôňa gréckej kuchyne a tyrkysové more vás prinútia zastaviť sa a vychutnať si všadeprítomný pokoj.
Po dlhšom putovaní cez vnútrozemie Grécka sa dostali k zlatému klincu výletu. Ostrov Lefkada, mesto Porto Katsiki so svojou Katsiki plážou je jedným slovom raj na zemi. Obrovský útes, biele pláže, azúrové more, jaskyne pod útesmi a nádherná okolitá príroda.
Názov Lefkada, odvodený od gréckeho slova lefkos, čo znamená biely, potvrdzuje to, čo tam videli a aj obľúbenosť celého ostrova. Nie nadarmo sú tieto pláže označované ako najkrajšie v Grécku. Pláž Katsiki je dokonca označená ako jedna z desiatich najkrajších pláží sveta.
V blízkosti nenájdete penzióny ani možnosť kempovania v prírode vzhľadom na hornatý povrch a úzke cestičky. Na pláž je preto nutné dochádzať.
Autom je možné zaparkovať na jednom z parkovísk, z ktorých k moru zídete po zhruba stovke strmších schodov medzi útesmi. Aj z tohto dôvodu tu nenájdete preplnené pláže ani cez víkendy alebo počas prázdnin.
Po pár dňoch strávených v raji odišli Marek s Jankou západnou stranou ostrova. Ostrými zákrutami obklopenými hustým lesom sa dá miestami zastaviť a vychutnať si výhľad na údolia, more aj dedinky, v ktorých sa akoby zastavil čas.
Na tejto strane ostrova stretnete pri ceste množstvo tunajších obyvateľov, ktorí vám s úsmevom a za pár centov predajú olivy, med, víno, paradajky alebo iné ich domáce produkty.
Z Grécka nebol dôvod sa príliš ponáhľať, a tak ešte jednu noc strávili na malej pláži poblíž mesta Loutsa, kde sa im naskytol pohľad na vyše metrovú korytnačku Karetu. Po takomto zážitku sa mohli s touto krajinou spokojne rozlúčiť.
Cesta späť
Cestou cez Rumunsko absolvovali druhý horský priechod Transalpina. Cesta je zasadená prevažne na hrebeňoch, čo znamená jediné – nádherné pohľady na okolité lúky, doliny a lesy.
Počasie im ale neprialo. Vysoké teploty vystriedal dážď, hustá hmla a teplota na vrchole klesajúca k 7 stupňom. Pohľad im ale zablúdil na kobercami a igelitmi prikrytých pastierov krčiacich sa pri skalách pred silnejúcim vetrom a dažďom.
Pod horami sa oblačnosť rozplynula a pri návšteve hradu Mateja Korvína v meste Hundeoara už po nej nezostalo ani stopy.
Volania v týchto mestách EÚ za ceny ako doma
Dobrá správa pre všetkých vášnivých cestovateľov. Majitelia Platinového a Diamantového O2 Paušálu odteraz volajú a SMS-kujú na svojich dovolenkách po celej Európskej únii za rovnakých podmienok, ako kdekoľvek na Slovensku. Vo svojich balíčkoch majú tiež 1 GB dát, ktoré môžu využívať v EÚ bez poplatkov navyše.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Fotoprojekt tramper.sk/FB Marek Kikinder photography ktorý nedávno spustili Marek s Jankou, približuje ich potulky slovenskou prírodou, ale aj zahraničím. Každý svoj výlet nielenže zachytávajú, ale ponúkajú možnosť byť jeho súčasťou a podnikať tieto cesty s nimi.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Za inováciou vo svetovom lyžovaní sú Slováci. Martin Benko a Matúš Kiczko inovovali meranie tratí aj na zimnej olympiáde
Využívanie digitálnych technológií v lyžovaní prináša nielen presnejšie merania, z dát benefitujú aj tréneri, pretekári, pretekárky, metodici a média.
Autorka Klaudia Šútorová
Foto Magdaléna Tomalová
archív respondentov
Dátum
Keď boli rodáci z Liptova Martin Benko a Matúš Kiczko pred niekoľkými rokmi ako fanúšikoviapodporiť Petru Vlhovú, všimli si zastarané postupy merania zjazdových tratí a bránok. Nedalo im to, a tak z vlastnej iniciatívy vymysleli systém, ako jednoducho, presne a efektívne merať bránky.
Už 5. sezónu je ich technológia štandardnou súčasťou merania tratí na svetových a európskych pohároch FIS. V roku 2026 sa posunula na ďalší míľnik: technológia vyvinutá Slovákmi je použitá na zimných olympijských hrách.
Fascinovalo ich, že hoci sú vzdialenosti medzi bránkami, ich rozostavenie a terén najdôležitejšou zložkou zjazdového lyžovania, podľa ktorej musia pretekári a pretekárky vyvíjať silu a aktivovať celé telo, na pretekoch ju v minulosti merali len pásmom.
Sami od seba priniesli technológiu založenú na najmodernejších satelitných systémoch, ktorá okrem presných dát už priniesla aj nové prvky pre zlepšenie pretekov, TV prenosov a prevencie úrazov.
V rozhovore s Martinom Benkom a Matúšom Kiczkom sa dočítate:
čo bolo za nápadom digitalizovať zjazdové lyžovanie,
ako systém digitálneho merania funguje a aké má benefity,
prečo je digitalizovanie a technologický pokrok v športe, najmä v zjazdovom lyžovaní, pomalší,
ako vyzerá digitálne meranie brán a tratí priamo na súťažiach,
ako na ich nápad zareagovala Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS).
Stojíte za systémom digitalizácie lyžiarskych tratí. Pomáhali ste merať zjazdové trate aj na tohtoročnej olympiáde?
Martin Benko: Áno. Momentálne sa naším systémom merajú trate na všetkých svetových aj európskych pohároch mužov a žien Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) a je použitá aj na zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine.
Čo vás viedlo k tomu prísť s takýmto inovačným riešením rovno na svetové a európske poháre?
Martin Benko: Náš príbeh sa začal písať pred niekoľkými rokmi, keď sme išli na preteky pozrieť Peťu Vlhovú ako fanúšikovia. Prekvapilo nás, že vzdialenosti medzi bránkami, ktoré sú v zjazdovom lyžovaní mimoriadne dôležité, merali len pásmom. Nechceli sme tomu uveriť, veď toto je 18. storočie a v dnešnej dobe technológií nám to pripadalo také „zaostalé a neprogresívne“.
So synovcom Matúšom nám to nedalo a zisťovali sme, aké sú možnosti. Veľmi dynamicky sa rozvíja satelitná služba GNSS (globálny navigačný satelitný systém), ktorým je možné merať vzdialenosti s centimetrovou presnosťou. Ide o absolútne novú inovačnú technológiu, ktorá slúži najmä geodetom a autonómnym vozidlám. Osvojili sme si ju, naštudovali a využívame ju pri meraní.
Náš systém merania využíva GNSS tak, že máme nami naprojektovaný GNSS prijímač s anténou a k nej pripojený mobilný telefón Samsung s mobilnými dátami od O2. Na telefóne beží nami vyvinutá špeciálna aplikácia, ktorá spracováva dáta v reálnom čase a údaje zobrazuje.
Výsledkom pritom nie je len mapa trate, ale dátová vrstva, ktorá je opakovateľná a porovnateľná. Práve tieto vlastnosti sú kľúčové, lebo prinášajú vyššiu transparentnosť a umožňujú spätne pracovať s tým, ako presne bola trať postavená.
Ako vyzerá meranie trate týmto zariadením v praxi?
Martin Benko: Zjednodušene to vyzerá tak, že autor trate, ktorým je zväčša tréner, stavia bránky a my ideme za ním a prístrojom meriame presnú polohu bránky.
Matúš Kiczko: Ja by som to ešte trochu doplnil. Staviteľ trate je zväčša tréner niektorého z tímov, pri pretekoch táto funkcia rotuje. Na stavanie trate a rozloženie bránok dohliada aj riaditeľ pretekov, teda človek z FIS, ktorý robí metodický dozor, aby trať spĺňala všetky podmienky. Sú tam, samozrejme, aj asistenti, ktorí pomáhajú, podávajú palice, navrtávajú a skrutkujú tyče a tak ďalej. Súčasťou tohto procesu je aj náš tím a zariadenie.
Vaša funkcia (a digitalizácia) sa teda začína, až keď je trať postavená.
Matúš Kiczko: Áno, my sme tam až po postavení trate, meriame jej správne nastavenie. Prídeme s naším zariadením a ideme od bránky k bránke, pričom na zariadení sa postupne zobrazujú parametre ako vzdialenosť, prevýšenie, uhol natočenia, stav terénu aj teplota snehu. Keď domeriame, má staviteľ trate a riaditeľ pretekov prehľadnú štatistiku o trati a rozmiestnení bránok.
Naše výstupy sú aj nosnými dátami pre televízne zobrazenie časových rozdielov, čím sa zvýšili atraktivita TV prenosov.
Inovátorom vždy hovorím: Nevymýšľaj len preto, aby si bol milionár. Vymýšľaj, aby si sa realizoval, aby si sám seba niekam dostal, aby si si veril.
Na záver systém vyhodnotí, či sú splnené všetky kritériá FIS. Ak sú, vytvorí sa report, ktorý sa rozposiela jednotlivým tímom, a z nameraných údajov si určia kritické miesta trate. Nenahrádza to síce fyzickú obhliadku trate, ktorú si musia lyžiari urobiť s trénerom, ale majú to kvantifikované a môžu si to porovnať. Pre tímy ide o nový typ dát. Sú to presné záznamy toho, ako bola trať v konkrétny deň a čas postavená. Dáta tak neslúžia len na prípravu pred pretekmi, ale aj na dlhodobé porovnávanie tratí, sezón a výkonov. Pokiaľ trať nespĺňa parametre, systém na to upozorní a tyč sa presunie.
Takže vďaka tomuto systému dostanú aj tímy prvý plán trate, podľa ktorého sa lepšie pripravia na obhliadku a aj na preteky.
Matúš Kiczko: Áno, no takéto meranie si robili jednotlivé tímy aj predtým, ale prostredníctvom pásma. Pre organizátorov to však začalo byť problematické, pretože sú čoraz väčšie problémy so snehom a príprava podložky trate je náročná.
Predtým sa postavila trať, na ktorej si tréneri z každého tímu robili merania ručne pásmom a prácne ich zapisovali. To však znamenalo, že než sa spustil prvý pretekár, už prešlo 32 párov lyží (16 tímov, pričom z každého tímu išli vždy dvaja tréneri). Zošúchali tak prácne pripravenú trať, a keďže sa posúvali od brány k bráne, boli pri nich nahrnuté kôpky snehu, čo bol problém. Trať sa nemôže zošúchať ešte pred pretekmi a udržať ju v dobrom stave vôbec nie je lacné. Vďaka nášmu systému sa toto vyriešilo – tímy dostanú pred obhliadkou naše merania, čím sa aj šetrí trať.
V kontexte dnešného alpského lyžovania, ktoré je pod tlakom bezpečnosti a férovosti má digitálne zachytenie trate čoraz väčší význam. Presné dáta o nastavení trate pomáhajú aj znižovať riziká.
Digitálne meranie vaším systémom je teda nielen presnejšie, bezpečnejšie pre pretekárov a pretekárky, pomáha v súťaži, ale je aj oveľa efektívnejšie.
Matúš Kiczko: Keďže tréneri a pretekári robia túto prácu dlho, vzdialenosti majú často v oku, ale také prevýšenie už určia ťažšie. Naším systémom sa k tomu pridali údaje, ktoré sa predtým zmerať ani nedali. Hlavným bonusom sú určite dáta o vyosení brán, uhol zatočenia v bráne a aj sklon terénu, ktoré pohľadom zmerať neviete a sú najdôležitejším údajom z pohľadu taktiky či výberu lyží.
S dátami môžu tréneri navyše pracovať aj po sezóne a porovnávať ich s chybami zverencov.
Navyše, keď sa merali trate len pásmom, mohli vzniknúť celkom zásadné odchýlky.
Martin Benko: Áno, tréner len odhadol, kam by tyč postavil, a pásmo slúžilo len na kontrolu vzdialenosti, či je to podľa pravidiel.
Matúš Kiczko: Pri akomkoľvek meraní môže nastať chyba. Ak meriate vzdialenosť len pásmom, neberiete do úvahy rôzne povrchy svahu či naklonenie tyčí – závisí od toho, kam priložíte pásmo. Rozdiel pri meraní pásmom môže byť aj 50-60 cm, čo nie je zanedbateľné, najmä pri slalome. My vieme presne zamerať bod, kde sa bránka stýka so zemou.
Bolo by do budúcna možné pomáhať stavať trať už pri rozmiestňovaní bránok?
Martin Benko: Na niektorých typoch pretekov je tendencia postaviť každú sezónu trať na istom mieste rovnako, napríklad keď sa súťaží v zjazde v Kitzbüheli.
Kým v iných oblastiach sa digitalizuje skokovo, v športe to ide postupne.
Už prebehla dokonca aj diskusia, či by vo federácii nemal byť nejaký profesionálny autor tratí, ktorý by ich staval, aby to neboli tréneri. To však má športový problém. Stavanie tratí je súčasťou taktiky tímu. Tréneri takto môžu postaviť trať podľa toho, čo majú natrénované, alebo, naopak, postaviť trať „proti súperovi“.
Digitálne vytyčovanie brán v zjazdovom lyžovaní je budúcnosť. Dnes už postupne rozširujeme digitálny obraz trate aj o 3D modely terénu a mobilné skenovanie svahov (LIDAR). Keďže sa sneh v dôsledku klimatickej krízy mení a je ho čoraz menej, možno sa raz pristúpi k tomu, aby sa dáta z nášho systému použili aj na vytyčovanie, teda stavbu trate. Tomu však predchádza zber dát, ktorý popri meraní robíme.
Meranie pásmom malo veľa nevýhod. Nikto pred vami nevyvinul snahu o digitalizáciu meraní? Ani samotná FIS?
Martin Benko: Pokusy boli, systém vymýšľali aj v Nórsku, aj vo Švajčiarsku, ale nedospeli k našim výsledkom. Bolo potrebné prísť s inováciou, ktorá bude využívať moderné technológie, pričom to malo byť aj technologicky jednoduché, aj presné, ale nie drahé.
Matúš Kiczko: A nenáročné na obsluhu.
Martin Benko: Áno, presne, nám sa podarilo urobiť systém používateľsky jednoduchý a to je na tom revolučné, preto sme predbehli ostatných. Na obsluhu nášho zariadenia nepotrebujete mať na svahu ďalších geodetov, ktorí budú zariadenie obsluhovať.
Vymysleli ste teda jednoduchý a efektívny systém a išli ste s tým rovno do FIS?
Martin Benko: Prvýkrát sme s tým prišli v roku 2022 na svetový pohár do Jasnej, tam sme to ukázali. Riaditeľov svetových pohárov FIS to okamžite zaujalo a povedali, že to chcú. Dohodli sme sa, že najskôr pôjdeme prototypovo, aby sme to vyvinuli, no túto sezónu sme odovzdali už štyri zariadenia, takže si trate môžu merať sami.
Na niektoré preteky ešte chodíme, ak by bol problém, no naša technológia by mala byť predaná FIS, aby sa všetky preteky merali týmto systémom. Dostanú tak aj veľké dáta, ktoré môžu pomôcť pretekárom, mladým talentom, ale aj predchádzať zraneniam a zvyšovať bezpečnosť. Taký je teraz cieľ a my vytrvalo pokračujeme a ďalej systém vyvíjame. Lebo technologický progres v tejto oblasti je enormný.
Keď ste vyvíjali prototyp, mali ste nejakú finančnú alebo materiálnu podporu od partnerov? Alebo ste požiadali o grantovú pomoc?
Martin Benko: Na Slovensku nejaké granty na inovácie sú, ale sú slabo vybudované, je v tom obrovská byrokracia. Aj grant 3000 eur je spojený s byrokoraciou.
Našli sme však partnerov, ako je O2 Business Servises, ktorí nám dodávajú mobilné dáta všade, kde sa konajú preteky. Stabilné mobilné dátové služby od O2 umožňujú prenos, synchronizáciu a rýchlu dostupnosť dát priamo v teréne, čo je nevyhnutné pri úroveni medzinárodných pretekov.
Samsung nám vďaka O2 partnersky poskytol zariadenia na pilotnú prevádzku. A podporila nás aj Stavebná fakulta STU, Katedra geodézie a globálnej geoinformatiky. V reálnych horských podmienkach pritom nerozhoduje len presnosť merania, ale aj konektivita.
Spojenie týchto partnerov nás naozaj povzbudilo, ľudia za tým nehľadali biznis alebo nejaké čísla. Inovácie sú presne o tom – že sa spoločne dáme dokopy, aby sme vytvorili niečo väčšie. Ďakujeme O2 aj ostatným partnerom, že nám pomáhajú a vidia v tom zmysel. Ide o náš obľúbený šport a v technológiách nechceme zaostávať za skvelými športovými výkonmi.
Ozývali sa vám aj zo zahraničia, že by systém od vás kúpili?
Martin Benko: Áno už viacerí tréneri, ale aj poprední pretekári a pretekárky dostávajú výstupy z nášho systému a pochvaľujú si, že im to dáva nové informácie, oceňujú to. Každá nová vec potrebuje však čas a špeciálne v tomto športe, kde nové digitálne údaje zmenia zabehnuté procesy a postupy. Máme záujem, aby systémy používali aj národné lyžiarske federácie, už spolupracujeme s rakúskym, francúzskym a čiastočne aj s americkým lyžiarskym zväzom.
A chcete ho posunúť, resp. predať do zahraničia?
Martin Benko: Technologické riešenie je naše know-how, chránené duševné vlastníctvo, ktoré si ponecháme. Aplikačné riešenie budeme postupne predávať do sveta.
Vďaka príbehom, ako je ten váš, sa ako Slováci môžeme cítiť veľmi hrdo, podarila sa vám naozaj revolučná vec. Myslíte si, že máme na Slovensku dosť inovátorov a inovátoriek?
Martin Benko: Ja si myslím, že áno. Niektorí sa však hneď snažia inováciu skomercializovať a predať. Kritizoval som startupy, ktoré dostali granty z verejných zdrojov, ale potom startup predali do zahraničia a na Slovensku sa v konečnom dôsledku nič nevyrábalo. Trhový výnos zostal mimo našej krajiny. Neprispieva to ani k rastu hospodárstva, ani k zmene vnímania našej krajiny, aby sme neboli len montážnou krajinou, ale aj krajinou mozgov.
Martin Benko: Občas chodím medzi inovátorov, ja som tam najstarší. Problémom je, že niektorí sú často motivovaní a vymýšľajú nové veci len preto, aby na tom zarobili. Ja im však vravím: „Vymýšľaj, aby si sa realizoval, aby si sám seba niekam dostal, aby si si veril, nevymýšľaj, len aby si bol milionár, to nie je dobré.“
Vnímam však veľa nápadov, ale aj na školách by mohli byť lepšie podmienky, aby mohla myšlienka zahniezdiť a rásť ďalej. Myslím si, že tu nie je taká podpora ako napríklad v Rakúsku či Čechách. Je to možno aj tým, že sa mladým ľuďom a inovátorom až tak neverí – a to nie zo strany štátu, ale zo strany podnikateľov, ktorí majú ten nápad uchopiť. Možno je to však otázka konkurenčného vývoja, niektoré firmy sú na trhu už 30 rokov.
Naspať k nášmu projektu, ten sa dá adaptovať a využiť aj v presnom agropriemysle, keď napríklad mrkvu môžeme siať na centimetre presne a samozrejme aj iné veci. Verím, že na Slovensku tie nápady sú. Škoda, že náš inovačný ekosystém nie je efektívny a nápady aj s ľuďmi unikajú preč. Naše elity, ktoré riadia túto krajinu nevnímajú význam inovačného prostredia.
Martin Benko a Matúš Kiczko
Obaja majú lyžiarske korene a žijú inovačným prostredím. Martin Benko vyštudoval Strojnícku fakultu STU v Bratislave, pôsobil aj ako diplomat a generálny tajomník Slovenského olympijského výboru. Dnes podniká v inováciách a pôsobí aj ako business developer. Jeho synovec Matúš Kiczko vyštudoval Technickú univerzitu v Lyone a zaoberá sa umelou inteligenciou. Matúš vytvoril softvér, na základe ktorého sa v zariadení na digitálne meranie tratí využívajú služby GNSS.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
