Oto Kóňa: Chcem vytvoriť portál pre malých podnikateľov

„Podnikanie je v prvom rade veľmi samotárska činnosť,“ hovorí Oto Kóňa, ktorý do bratislavských ulíc priniesol moderný street food.

Ku gastru sa dostal úplnou náhodou. Po štúdiách politického marketingu na vysokej škole s ním prišiel do kontaktu v New Yorku, kde strávil leto v roku 2010. Spomienky na svoje brigády v Brooklyne či Queense a najmä spôsob, akým sa ľudia v newyorských uliciach stravovali, ho nakoniec inšpirovali k založeniu malej prevádzky s názvom Regal Burger a neskôr NYC Corner. Obe úspešne fungujú dodnes a to na miestach, kde im väčšina ľudí predpovedala rýchly koniec.

S podnikateľom Otom Kóňom sme sa rozprávali o jeho začiatkoch v gastro biznise, o prekážkach, byrokracii, podnikateľských princípoch a o tom, ako sa rozhodol v blízkej budúcnosti výrazne pomôcť všetkým začínajúcim podnikateľom.

Aký bol tvoj prvý kontakt s podnikaním?

Vyrastal som v podnikateľskej rodine. Moji rodičia majú malé potraviny v dedinke neďaleko Prievidze a aj moji starí rodičia začali podnikať vlastne hneď po páde socializmu. Od malička som teda videl, čo všetko to vyžaduje, no zároveň ma to priťahovalo. Bol to náročný životný štýl. Do potravín bolo treba chodiť na piatu ráno a, samozrejme, chodil som tam pomáhať aj ja. Spája sa mi s tým obdobím kopa spomienok a emócií. Vôni čerstvého pečiva skoro ráno sa nič nevyrovná. :)  Najmä som však videl, že napriek tomu, že to nebolo ľahké, mojich rodičov to bavilo.

Prečo si sa vlastne rozhodol pre gastro? Nie je to práve typický segment začínajúcich podnikateľov…

Ku gastru ma vietor zavial úplnou náhodou. Veľmi rád ochutnávam rôzne jedlá a drinky. Po návrate z New Yorku do Bratislavy som si uvedomil, že medzi množstvom stretnutí som sa počas dňa nemal kde rýchlo a dobre najesť. Celý „biznis“ začal na Pohode, kde sme skúsili robiť prvé hamburgery a vegánske bagety. Videli sme, že tento typ jedál mal minimálne na festivale úspech a ľudia sú po takomto niečom poctivom „hladní“.

V tom čase som náhodou dostal tip na prevádzku na Palackého. Tak sme spolu s bratrancom a s jedným investorom založili pred piatimi rokmi Regal Burger. Nemal som žiadne skúsenosti a navyše neviem variť. Regal Burger sme vybudovali bez akýchkoľvek skúseností, ale s veľkým nadšením. Marketing bol na začiatku minimálny a veľmi sme neodhadli ani zásobovanie, takže prvý deň sme všetko predali už o 13.00 hod. Rýchlo sme sa však učili, rozširovali tím a do roka otvorili ďalšiu prevádzku v Eurovea. Keď som po dvoch rokoch z projektu odchádzal, mal som tím 30 stálych zamestnancov a brigádnikov.

Projektu NYC Corner sa venujem už tri roky a za ten čas sme pripravili viac ako 200-tisíc hotdogov, pred troma týždňami sme otvorili novú prevádzku v Centrali a naším food truckom sme precestovali Česko, Slovensko aj Rakúsko.

Stále vidím, ako to celé napreduje a má potenciál rásť. Teší ma samotné podnikanie. Ako sa dá z niečoho takého maličkého, ako je idea, vytvoriť niečo, čo zamestnáva desiatky ľudí a je potešením pre tisícky ďalších.

Pochádzaš z podnikateľskej rodiny a chápeš riziko, ktoré s podnikaním súvisí. Nemal si však napriek tomu občas strach, že to nevyjde?

Mávam to stále, aj teraz nedávno to tak bolo. Podnikanie je nevyspytateľné a nestále. Nie je to ako chodenie do práce ako zamestnanec. Ten približne vie, čo bude robiť zajtra, pozajtra aj o pol roka. Rovnaká budova, podobní kolegovia aj náplň práce.

Náplňou práce podnikateľa je to, čo v danom momente treba urobiť. Keď nie sú peniaze, treba prísť na to, ako ich získať. Keď niečo nefunguje, treba nájsť príčinu a odstrániť ju. Keď sa rozbieha nový projekt, nezabudnúť udržať aj existujúcu prevádzku, a keď niečo zatvárame, urobiť to plynulo a korektne.

Podnikáš v tomto segmente niekoľko rokov. Ako by si zhodnotil gastro biznis na Slovensku?

Gastronómia na Slovensku je „špinavý“ biznis. Nevydávajú sa bločky, ľuďom sa neplatia celé mzdy – dostávajú minimálnu mzdu a zvyšok „na ruku“. My to od začiatku robíme tak, že do centa vyplácame všetko. Všetky odvody, dane, DPH aj platy zamestnancov v plnej výške. Keď som to prerátal, vyšlo mi, že keby sme to robili ako ostatní, mohli sme mať vo firme o približne 200-tisíc viac. Chceme to však robiť poctivo a dlhodobo. Len tak to má pre nás zmysel a podľa mňa by sa malo čestne podnikať. Zlých období bolo viacero, no myslím, že nás to iba utvrdilo v tom, aký biznis naozaj chceme robiť.

Náplňou práce podnikateľa je to, čo v danom momente treba urobiť. Keď nie sú peniaze, treba prísť na to, ako ich získať. Keď niečo nefunguje, treba nájsť príčinu a odstrániť ju.

Ako by si opísal svoj prvý kontakt so štátnou byrokraciou pri rozbiehaní biznisu? Prekvapilo ťa niečo, či už pozitívne, alebo negatívne?

Veľa ľudí sa tomu čuduje, no moja skúsenosť s byrokraciou a úradmi je len pozitívna. Od hygieny, ktorej sa veľa ľudí v gastre najviac obáva, cez Sociálnu poisťovňu až po daňový úrad a zdravotné poisťovne. Keď som potreboval vyriešiť čokoľvek (a to aj v prípade, že som niečo zanedbal), dokázali sme to spoločne korektne vyriešiť.

Úradníci a úradníčky, s ktorými som sa stretol, boli úžasní. Dokonca som nikde ani dlho nečakal. Neviem, či to bolo šťastie alebo náhoda, no mám iba pozitívnu skúsenosť. Na druhej strane je pravda, že nájsť komplexné informácie je problém. Obzvlášť pre človeka, ktorý to robí prvýkrát. Veľa som sa dozvedel až na úrade alebo od skúsenejších kolegov a známych.

Máš nejakú filozofiu alebo princípy, na ktorých staviaš svoj biznis bez ohľadu na segment?

V biznise, ale aj vo všetkom ostatnom sú najdôležitejší ľudia. Sú to totiž zamestnanci, ktorí zakladateľom alebo majiteľom pomáhajú rozvíjať ich „misiu“ a posúvať celý biznis ďalej. Pre mňa je absolútne najkľúčovejšie byť férový k zamestnancom. To znamená, že keď sa na niečom dohodneme, tak to platí.

Okrem toho je pre mňa veľmi dôležité, aby to so všetkými zamestnancami klapalo ľudsky. Osobne nestrpím vo vlastnom biznise zlú, negatívnu a autoritársku atmosféru. Aj keby mi možno tento prístup prinášal viac peňazí, neviem prečo by som to mal robiť. Nebavilo by ma to.

Čo je podľa teba najdôležitejšie pri rozbiehaní podnikania?

Podnikanie je v prvom rade veľmi samotárska činnosť. Aj v gastre, keď sa prevádzka zavrie, podnikateľ ostáva sám a musí sa vyrovnať so všetkými problémami. Najmä však musí vedieť rýchlo nájsť a aplikovať riešenie. Nemá čas rozmýšľať mesiac, týždeň, dokonca niekedy ani hodinu. Občas sa treba rozhodnúť v momente. To je obrovská psychická námaha, preto si myslím, že pri akomkoľvek podnikaní treba mať podporu rodiny a blízkych. Ak podnikateľ nemá podporu rodiny, zvládne to len veľmi ťažko. Bojovať v biznise aj doma sa podľa mňa nedá vydržať. Videl som to na viacerých podnikateľoch, ktorých osobne poznám.

„Podnikanie je v prvom rade veľmi samotárska činnosť. Aj v gastre, keď sa prevádzka zavrie, podnikateľ ostáva sám a musí sa vyrovnať so všetkými problémami.”

Potom je dôležité mať plán. Znie to ako poučka, ale je to tak. Tiež som išiel do svojich prvých biznisov „punkovo“, ale teraz všetkým radím, aby začali vytvorením plánu. A to nielen plánu A, ale aj B a C. Vždy totiž niečo nevyjde a vždy treba rátať s určitou časovou a finančnou rezervou.

Posledná vec je, že podnikaniu treba venovať veľa času a energie. Najmä v prvých rokoch si od biznisu človek neoddýchne a bude sa mu musieť venovať nonstop. Ani v tomto období však netreba zabudnúť na relax a oddych, lebo vyhorieť je veľmi jednoduché a spôsobí to nenávratné škody.

Čo vnímaš ako oblasť, na ktorú sa často nemyslí, no s malým podnikaním úzko súvisí a môže byť zo začiatku veľkou pomocou?

Veľmi aktuálna téma sú technológie a ich využívanie. V uplynulých mesiacoch sme napríklad intenzívne pracovali na tom, aby sme mali čo najviac dát digitalizovaných. Vďaka rôznym appkám a nástrojom viem, aká je v ktorej prevádzke aktuálne tržba, mám prehľad o akciách, o spotrebovanom tovare atď. Potrebujem sa spoľahnúť na to, že nám pripojenie nepadá, že zariadenia medzi sebou komunikujú a všetko „fičí“.

S O2 spolupracujeme už rok a je to super. Oni jediní nám vedeli zabezpečiť pripojenie aj na Kamennom námestí. Za nás teda super spolupráca, lebo bez kvalitného pripojenia sa dnes nedá podnikať v ničom. Aj keď je rok 2018, malé podnikanie na Slovensku ešte stále žije v 90. rokoch a nevyužíva naplno pokrok.

Čomu sa momentálne venuješ? Je prioritou NYC Corner alebo pracuješ aj na iných projektoch?

V posledných rokoch sa stretávam s rôznymi začínajúcimi podnikateľmi, ktorých je päť až sedem každý mesiac. Väčšina z nich má stále tie isté otázky. Podľa mňa odpovede na ich otázky mali byť už dávno spísané niekde na webe, aby ich mohol každý ľahko nájsť. Ušetrilo by to obrovské množstvo mentálnej energie a určite uľahčilo rozhodnutie začať podnikať. Aj z posledných prieskumov vyšlo, že začínajúci podnikatelia sa boja byrokracie spojenej s tým, ako začať podnikať, ďalej rôznych kontrol a pokút.

Mojím cieľom je vytvoriť portál, ktorý by zrozumiteľne vysvetľoval všetky najčastejšie obavy a otázky, ktoré podnikatelia majú. Zároveň by tam mali možnosť nájsť všetky tlačivá či dokonca priamo ich poslať na vybrané úrady.

„Netreba zabudnúť na relax a oddych, lebo vyhorieť je veľmi jednoduché a spôsobí to nenávratné škody.

V ktorej fáze si momentálne a na čo všetko sa môžu začínajúci podnikatelia tešiť?

Momentálne finišujem práce na portáli, ktorý bude venovaný priamo gastro podnikateľom, kde by našli všetky informácie a požiadavky hygieny, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a tiež kalkulačku, ako nastaviť rozpočet. Ak chce napríklad niekto otvoriť kaviareň v Poprade pre 30 osôb, malo by mu to vypočítať, koľko peňazí približne bude na začiatok potrebovať, ako dlho bude za ideálnych podmienok celý proces schvaľovania trvať, a následne zoznam krokov, ktoré ho budú čakať.

Zároveň, a to je veľmi dôležité, by im mal systém vypočítať, koľko peňazí budú potrebovať od otvorenia prevádzky. Veľa podnikateľov ide do projektu bezhlavo, minú naň všetky úspory a pri otvorení im zostane na účte 100 . Potom skrachujú, lebo prvé dni ani mesiace nebudú super ziskové. Web teda bude mať dve roviny, informačnú aj praktickú finančnú, kde si budú môcť konkrétne vypočítať základné parametre biznisu ako predpokladané fixné náklady, odvody, DPH, či kedy môžu očakávať návratnosť investície.

Máš už aspoň pracovný názov webu?

Vôbec. Teraz som v štádiu, keď pre tento projekt hľadám silných partnerov, vďaka ktorým by mohol byť obsah webu čo najviac zdarma. Zároveň by som si prial, aby ten web vytváral spojenia. Napríklad gastro veľmi závisí od dodávateľov. Ak nemáte základnú surovinu načas a v dostatočnom množstve, môžete to zabaliť.

Rozbehnutie webu je odlišné ako rozbehnutie gastro prevádzky. Čo je podľa teba ťažšie?

Teraz už viem, že web je oveľa ťažšia záležitosť. Učí ma to obrovskej trpezlivosti, čo nie je práve moja silná stránka. Už na tom totiž intenzívne pracujem rok a pol a ešte stále sa spustenie nerysuje úplne presne. Regal Burger sme otvorili do troch mesiacov od rozhodnutia, že ideme do toho. NYC Corner do pár týždňov. Tento web sa bude rodiť dva roky a potom si bude vyžadovať každodennú prácu na minimálne ďalších päť rokov, aby to dostalo formu, ktorá má zmysel.

Chcem, aby ten projekt slúžil dlhodobo a možno sa následne rozšíril aj do ďalších krajín. A hlavne rozšíriť web o ďalšie oblasti podnikania − remeselníci, freelanceri, malí výrobcovia. Všetkým sa to páči a chcú to ideálne hneď, no momentálne do toho nikto nechce investovať voľný čas. Robím to teda ja. Na druhej strane to má pre mňa zmysel. Dlhodobo sa chcem venovať práve tomuto.

Máš predstavu, kedy by sa mal web spustiť?

Mojím cieľom je prvá polovica budúceho roka. Minimálne v podobe beta verzie.

Tento článok je súčasťou podnikateľského víkendového vydania magazínu Sóda. Partnerom vydania sú nové paušály od O2, s ktorými si teraz užijete 5-krát viac dát. Popri neobmedzených volaniach a SMS v celej EÚ a bonuse na zariadenie tak môžete využívať 10 GB v Zlatom a 25 GB v Platinovom O2 Paušále.

Bez kvalitného smartfónu a bez dostatočných dát sa žiaden podnikateľ nezaobíde. Posledné, čomu chce pri podnikaní venovať pozornosť, je stráženie spotreby minút či sms správ. Viac o paušáloch nájdete na https://www.o2.sk/volania/o2-pausal alebo sa osobne dozviete v ktorejkoľvek pobočke O2.

Oto Kóňa

Oto Kóňa vyštudoval politológiu a politický marketing. Po štúdiu odišiel na pár mesiacov do New Yorku. V uliciach Brooklynu sa po prvý krát stretol s pouličným gastrom, ktoré ho neskôr inšpirovalo. Po návrate na Slovensko pracoval v PR agentúre a v roku 2014 otvoril úspešné bistro Regal Burger. Po dvoch rokoch predal svoj podiel a otvoril prevádzku NYC Corner, ktorá stále expanduje. Na základe konzultácií so začínajúcimi podnikateľmi sa rozhodol vytvoriť web, ktorý by im mal pomôcť odpovedať na všetky otázky, ktoré najčastejšie dostáva. Týmto spôsobom chce výrazne zjednodušiť naštartovanie každého nového biznisu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Podnikáte? Takto si vyberiete ideálny smartfón s paušálom

Návod pre majiteľov malých firiem, ktorí chcú elegantne vyriešiť komunikáciu s tímom či so zákazníkmi.

Ak podnikáte, váš smartfón je pre vás pravdepodobne nevyhnutnou pojazdnou kanceláriou. Spoľahlivé zariadenie a dostatok voľných dát, minút a SMS správ je neoddeliteľnou súčasťou pracovného procesu v každom biznise. Špeciálne pre malých podnikateľov a živnostníkov sme pripravili návod, ako optimalizovať náklady výberom vhodného smartfónu a paušálu šitého na mieru konkrétnym potrebám.

V článku sa dozviete odpovede na tieto otázky:

  • Na ktoré tri parametre by ste sa mali zamerať pri hľadaní zariadenia?
  • Ktoré zariadenia sú pre vaše podnikanie najvhodnejšie?
  • Ktorý paušál pokryje vaše potreby?
  • Kde môžete vyriešiť všetko na jednom mieste?

Na čo sa zamerať pri výbere smartfónu?

Správne zvolený smartfón dokáže zázraky. Ušetrí veľkú časť nákladov, no najmä váš čas a nervy. Naopak, nesprávna voľba smartfónu dokáže náklady zvýšiť a pripraviť človeka o veľa drahocenného času.

Na čo by ste sa teda pri výbere smartfónu mali zamerať? Sú to tieto tri parametre:

Odolnosť proti vode, vlhkosti a prachu

Ak si vaše podnikanie vyžaduje dlhé hodiny strávené v nepriaznivom prostredí, je nevyhnutné siahnuť po telefóne, ktorý týmto nástrahám odolá. Najlepším ukazovateľom odolných telefónov je výrobcom garantovaná IP certifikácia odolnosti proti vode, vlhkosti a prachu.

Najčastejšie sa stretnete s odolnými smartfónmi s označením IP68, čo znamená, že smartfón je prachotesný a vodovzdorný do hĺbky jedného metra. Pri výbere telefónu sa môžete stretnúť aj s pojmom armádna špecifikácia odolnosti, označovaná aj MIL-STD-810G. Je určená pre všetkých, ktorí vystavujú svoj smartfón okrem vody a prachu aj teplotným šokom a tvrdým nárazom.

Spomedzi tých najodolnejších zariadení odporúčame siahnuť po Caterpillar S61, LG G7 ThinQ alebo Doogee S60.

Výdrž batérie

Nabíjať telefón niekoľkokrát za deň môže byť riadne otravné. Navyše sa vám môže stať, že nemáte možnosť ho nabiť. Smartfón by mal byť vaším spoľahlivým pomocníkom, a keď potrebujete, aby dlho vydržal, treba hľadať zariadenie s veľkou kapacitou batérie.

Odporúčame vám siahnuť po smartfóne, ktorý má kapacitu viac ako 3 000 mAh, ideálne až okolo 4 000 mAh. Smartfón s takouto výbavou vás rozhodne nesklame, práve naopak, podrží vás v zložitých situáciách a zvládne dlhé a vyčerpávajúce používanie.

Najlepšiu výdrž majú tieto telefóny: Xiaomi Redmi Note 5 32GB, Huawei P20 Pro, Motorola Moto E4 Plus.

Operačná pamäť RAM

Ďalším rozhodujúcim parametrom výberu smartfónu je operačná pamäť RAM. Od nej závisí, či bude smartfón stíhať vášmu tempu práce. Pre podnikateľov je jednou z najdôležitejších kritérií práve plynulosť práce so zariadením a poriadne rýchly multitasking.

Na to vám postačí vyberať smartfóny s minimálne 3 GB RAM, ideálne okolo 4 GB RAM. Vďaka dostatku operačnej pamäte sa nebude telefón po niekoľkých sekundách sekať, práve naopak, bude svižný a spoľahlivý.

Tú najlepšiu operačnú pamäť RAM majú tieto zariadenia: Huawei Mate 10 Pro, Samsung Galaxy S9 64GB, Sony Xperia XZ2.

Najlepšie zariadenia pre majiteľov malých firiem

Ak v základných podmienkach nebudete robiť kompromisy, s telefónom budete spokojní aj v krízových situáciách. Okrem spomenutých kritérií všetky ostatné parametre závisia od vašich individuálnych pracovných zameraní a osobných potrieb.

Zariadení, ktoré spĺňajú kritériá malých podnikateľov, je chvalabohu dostatok, a tak sa nemusíte báť, že by ste nemali na výber. Odporúčame vám tieto obľúbené modely, ktoré sú na podnikanie ako stvorené a výborne spĺňajú všetky požiadavky, ktoré na ne v budúcnosti budete klásť: Apple iPhone 8 256GB, BlackBerry KEYone Black Edition, Huawei P20 Pro, Samsung Galaxy S8.

Pamätajte, že ak si už vyberiete ktorýkoľvek smartfón, v O2 ho môžete mať k paušálu na začiatok len za 2 €.

Ako si vybrať najvhodnejší paušál?

K spoľahlivému zariadeniu treba zvoliť vhodný paušál – teda taký, ktorý splní všetky vaše potreby a zároveň bude finančne výhodný. Jednoducho treba vybrať tak, aby ste nezaplatili viac, než využijete, ale aby ste mali vždy dostatočnú rezervu volaní, SMS aj dát.

Pri výbere si stačí odpovedať na jednoduchú otázku: na čo potrebujete svoje zariadenie najčastejšie? Z ponuky paušálov si potom zvolíte ten, ktorý najlepšie pokryje vaše potreby: telefonovanie, dáta alebo kombináciu oboch.

Keď často telefonujete s klientmi

Ak veľa vecí riešite cez telefón, je ideálne siahnuť po paušále s neobmedzenými volaniami aj SMS v celej EÚ. Napríklad v O2 si môžete vybrať Strieborný paušál, ktorý za 20 € mesačne ponúka okrem neobmedzeného telefonovania a SMS v celej EÚ aj 500 MB dát s 72 € bonusom na zariadenie. V prípade, že bonus nevyužijete, získate až 1 GB dát v celej EÚ.

Keď pracujete online

Ak potrebujete byť nonstop online a netrápiť sa sledovaním spotreby dát, zaujímať vás určite budú dátové paušály. V O2 si môžete vybrať dátový paušál s 4, 8 alebo 16 GB dát mesačne, čo vám hravo pokryje všetky dátové potreby. S pokrytím viac ako 94 % obyvateľov Slovenska si tak budete môcť zriadiť pojazdnú kanceláriu kdekoľvek.

Všetko v jednom pre malého podnikateľa

Ideálnou cestou pre malého podnikateľa či živnostníka je skĺbiť neobmedzené hovory, SMS aj dostatok dát v jednom programe. Spoločnosť O2 aj pre tieto prípady nedávno predstavila nové vylepšené paušály s veľkou dávkou dát navyše.

V Zlatom paušále nájdete neobmedzené volania a SMS v celej EÚ s 10 GB dát, a to všetko za 30 € mesačne. Ak by vám 10 GB bolo predsa len málo, siahnite po Platinovom paušále, kde za 45 € mesačne získate okrem neobmedzeného telefonovania a SMS v EÚ aj 25 GB dát.

Súčasťou oboch paušálov je aj bonus na zariadenie. Ak sa ho rozhodnete nevyužiť, množstvo dostupných dát sa vám navýši o ďalších 5 GB.

Ako na to?

Nový smartfón a paušál si môžete najrýchlejšie a najpohodlnejšie objednať priamo cez O2 E-shop. Zvolíte si telefón a k nemu doladíte paušál. Zadáte údaje spoločnosti a už na druhý deň môžete očakávať kuriéra.

Ak preferujete osobný kontakt, navštívte ktorékoľvek predajné miesto vo vašom okolí a O2 Guru predajca vám ochotne poradí. Aby ste sa zbytočne neprešli, nezabudnite si živnostenský list, prípadne originálny výpis z obchodného registra.

Tento článok je súčasťou podnikateľského víkendového vydania magazínu Sóda. Partnerom vydania sú nové paušály od O2, s ktorými si teraz užijete 5-krát viac dát. Popri neobmedzených volaniach a SMS v celej EÚ a bonuse na zariadenie tak môžete využívať 10 GB v Zlatom a 25 GB v Platinovom O2 Paušále.

Bez kvalitného smartfónu a bez dostatočných dát sa žiaden podnikateľ nezaobíde. Posledné, čomu chce pri podnikaní venovať pozornosť, je stráženie spotreby minút či sms správ. Viac o paušáloch nájdete na https://www.o2.sk/volania/o2-pausal alebo sa osobne dozviete v ktorejkoľvek pobočke O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Manželia Nátherovci: Teší nás, keď rodičia chcú pre svoje deti lepší život

Keď s komunitnou prácou začínali, viac ako polovica detí navštevovala špeciálnu základnú školu. Dnes majú mnohé z nich strednú školu aj vysokoškolský diplom.

Manželia Nátherovci už viac ako 25 rokov pracujú s rómskou komunitou v Banskej Bystrici. Jolana je Rómka a Štefan Neróm. Spoločne založili občianske združenie Nádej deťom. Pripravujú deti na školskú dochádzku, sprevádzajú ich dospievaním a pomáhajú aj ich rodičom. Za svoju celoživotnú prácu získali v roku 2020 ocenenie Biela vrana, ktorého partnerom je aj spoločnosť O2. 

V rozhovore sa dozviete:

  • ako rodiny spočiatku vnímali ich vzťah,
  • aká bola ich cesta k práci s vylúčenými komunitami,
  • kedy si povedali, že to má zmysel,
  • prečo je dobré, že sú na všetko dvaja.

Ako ste sa zoznámili?

Štefan: Práve teraz v januári oslavujeme štyridsiate výročie sobáša. Spoznali sme sa ešte za socializmu na strednej škole v Banskej Bystrici, obaja sme bývali na internáte. Ja som bol v treťom ročníku a Jolka bola prváčka.

Hoci bola krásna, viac ma zaujalo jej vnútro. Navyše sme boli obaja také zranené duše. Môj otec zomrel, keď som mal tri roky a žil som sám s mamou. Ako všetci aj my sme túžili po láske.

Jolana: Na mojom Štefanovi ma zaujalo, že dobre hral futbal. Mal husté kučeravé vlasy a krásne modré oči. (smiech)

Jolana, vy ste vyrastali v rómskej komunite, ale neskôr ste sa s rodinou presťahovali do Bátoviec. Aké bolo vaše spolunažívanie s majoritou? 

Jolana: Ako dieťa som zažila aj život v osade Lipovina. Niektoré rómske rodiny tam vyrábali nepálené tehly, ktoré si od nich kupovali ľudia z majority, iní vedeli pracovať so železom či opraviť pracovné náradie. Medzi mužmi boli aj mnohí muzikanti. Ženy šili oblečenie, vyrábali tkanice a háčkovali záclony, ktoré potom predávali na jarmokoch. Moja krstná mama vedela liečiť zvieratá bylinkami a stará mama bola zasa dedinská husiarka.

Osadu v roku 1968 zaplavili a na jej území vznikla vodná nádrž Lipovina. Moja rodina sa vždy túžila stať súčasťou dediny, a tak si v nej kúpila domy. Ľudia si tam vzájomne pomáhali. Ženy pracovali na poliach a učili sa pestovať plodiny. Muži zase vypomáhali pri rôznych stavebných prácach, za čo dostávali peniaze. Rómovia sa tu bežne stretávali s majoritou aj pri rôznych príležitostiach, ako boli oslavy a pohreby. Dnes je to už úplne inak.

„Spočiatku som nikomu nehovorila, že som Rómka. Ľudia si rómsku identitu často spájajú s tmavou farbou pleti, ja som mala šťastie, lebo mám svetlú pleť a oči.“

Rómske deti sa v kolektíve často stretávajú s odmietaním. Aká bola vaša skúsenosť?

Jolana: Spočiatku som nikomu nehovorila, že som Rómka. Ľudia si rómsku identitu často spájajú s tmavou farbou pleti, ja som mala šťastie, lebo mám svetlú pleť a oči. Moji spolužiaci sa to dozvedeli, až keď do školy prišiel otec, aby sa opýtal, ako sa mi darí. V tom čase pracoval v Lýbii a prišiel domov. Bol to typický Róm, tzv. Rumunger – tmavooký, kučeravý a navyše opálený.

Spomínam si, ako jedna spolužiačka utekala za dievčatami, že na internáte chytili nejakého Cigána. Vtedy sa dozvedeli, že je to môj otec. Stratila som niektoré kamarátky, lebo som ich vraj oklamala.

Netuším, čo som im mala povedať a načo. Mala som však šťastie na jednu vychovávateľku, ktorá sa ma neraz zastala. Poznala históriu rómskeho národa a učila ma prijať rómsku identitu.

Mnohí ľudia majú stále predsudky a rodičia často zle nesú, ak si ich dieťa vyberie partnera, ktorý úplne nespĺňa ich predstavy. Ako to bolo vo vašom prípade?

Štefan: Spočiatku sa ma mama neustále pýtala, čo na tej Jolane vidím. Jej rómstvo som však nikdy neriešil, miloval som ju.

Jolana: Moja rodina najskôr nebola nadšená, že chcem ísť do školy a na internát. V tom čase bolo u Rómov bežné, že sa mladé dievča vydá. Doma sme žili ako tradičná rómska rodina. Minule som napočítala, že som mala približne 74 bratrancov a sesterníc.

Čítajte aj: Vzdelanie a pozitívne príklady: Aj vďaka tomu sa môžu deti lepšie zaradiť do spoločnosti

Keď sa môj otec dozvedel, že mám priateľa Neróma, rozhodol, že ak chcem naďalej chodiť do školy, Štefan sa musí prísť predstaviť a máme sa zasnúbiť. Bála som sa mu to povedať, pretože som vedela, že majorita sa v šestnástich rokoch nezasnubuje.

„Veľmi nás prekvapilo, že v tom čase viac ako polovica detí navštevovala špeciálnu základnú školu. Zistili sme, že iba dve tamojšie deti dokončili strednú školu.“

Čo napokon rozhodlo o tom, že rómska rodina prijala „gadža“? 

Štefan: Musím priznať, že som vôbec nevedel, ako také prvé zoznámenie prebieha. Myslel som si, že sa stretnem s jej rodičmi, ale na moje prekvapenie dom bol plný ľudí. Čakali nás strýkovia a starí otcovia, doslova poradný zbor.

Uplatňovala sa tam tradícia „romani kris“, ktorá v niektorých lokalitách stále pretrváva – o dôležitých veciach sa v rámci rodiny rozhoduje spoločne. Na rovinu sa ma opýtali, ako to s Jolkou myslím. Úprimne som im povedal, že mám ich dcéru rád a chcem si ju vziať za ženu. Dôležitú úlohu tu zohrala jej krstná mama, s ktorou vyrastala odmalička a dávala jej cenné rady. Nakoniec ma prijali.

Jolana: Veľkú úlohu zohralo aj to, že môj otec mal podobný príbeh ako Štefan. Mal iba dva roky, keď stratil svojho otca. Aj Štefan vyrastal bez otca a môj ocko si ho obľúbil.

Ocenenie Biela vrana ste získali za dlhoročnú prácu s rómskou komunitou. Ako ste sa k nej dostali?

Štefan: Po škole sme si obaja našli prácu a začali sme žiť v jednoizbovom nájomnom byte. Potom prišli naše tri deti. V roku 1994 sme začali študovať komunitnú prácu zameranú na misie. Za Jolkou raz prišiel misionár a poprosil ju, aby s ním išla za jednou rómskou rodinou, ktorej požičal peniaze.

Jolka ho vopred upozornila, aby nečakal, že ich ešte uvidí. Bývali v sociálnej bytovke, kde bolo veľa neplatičov a neboli to iba Rómovia. V 90. rokoch po privatizácii deložovali veľa rodín, ktoré stratili zamestnanie.

Pri odchode nás obkľúčil hlúčik malých rómskych detí, ktoré nás zasypali otázkami.

Jolana: Zostala som zaskočená ich zvedavosťou. Stála som medzi nimi v bielom kostýme a nechceli ma pustiť. Dokola sa vypytovali, za kým sme prišli, čo tam robíme a či za nimi ešte prídeme. Neustále sa ma dotýkali a takmer celú ma zašpinili. (smiech) Chcela som ujsť, no aby sa mi to podarilo, musela som im sľúbiť, že sa k nim na druhý deň vrátime.

Štefan: V tú noc sme nevedeli zaspať. Uvedomili sme si, že sme tým deťom dali sľub. Ráno sme to oznámili našim deťom, tie zavolali svojich kamarátov a spoločne sme sa vybrali do bytovky. Dá sa povedať, že vtedy sa začala naša služba.

Ako vyzerali vaše začiatky? Ako ste vyberali spoločné aktivity? 

Jolana: Bolo leto a my sme za deťmi začali chodili každý týždeň. Určité znalosti sme nadobudli vďaka štúdiu spomenutej komunitnej práce. Bol to program, ktorý sa venoval rozvoju detí z ulice. Neskôr sme sa inšpirovali aj prácou organizácie Člověk v tísni v Brne, ktorá robila veľa s Rómami.

Spočiatku sme sa stretávali vonku, no navštevovali sme aj ich rodiny, aby nám začali dôverovať a verili, že s ich deťmi chceme naozaj zmysluplne tráviť čas.

„Všetky deti, ktoré u nás absolvovali predškolský program, pokračovali ďalej vo vzdelávaní na základnej škole a neboli automaticky preradené do špeciálnych škôl.“

Popritom sme si robili výskum a analýzu prostredia, aby sme zistili potreby komunity. Veľmi nás prekvapilo, že v tom čase viac ako polovica detí navštevovala špeciálnu základnú školu. Zistili sme, že iba dve tamojšie deti dokončili strednú školu. Dievčatá obyčajne otehotneli pred osemnástymi narodeninami, chlapci sa zase potulovali po okolí. Ich rodičia stratili prácu a mali dlhy.

Aj na základe toho sme pre deti zostavili rôzne programy, napríklad predškolský program, ktorý je prípravou na prvý ročník základnej školy, a začali sme s doučovaním. Pre mladé dievčatá sme založili Babinec a pre chlapcov Chlapinec. Naším cieľom bolo a stále je, aby aj mladí Rómovia prechádzali bezpečným dospievaním. Aby dievčatá mali záujem študovať na stredných školách a chlapci nepodliehali závislosti, ale sa pripravovali na svoje budúce povolanie.

Rodinám sme začali poskytovať sociálne služby, ako sú hľadanie práce či možnosť splácania dlhov.

Štefan: Neskôr sme si v bytovke upravili kočikáreň. Raz nás deti zaviedli do zdevastovaného dvojizbového bytu, kam chodili narkomani, bol plný špiny. Miestnych rodín sme sa spýtali, čo by sme s tým mohli urobiť.

Zanedbaný byt sme napokon spoločne vypratali, vyviezli sme z neho asi päť ton odpadu. Veľa ľudí a známych nám vtedy pomohlo so zbierkou.

Detí nám postupne pribúdalo. Už sme ďalej nevedeli fungovať z našich prostriedkov a zo súkromných zbierok, a tak sme v roku 1998 založili občianske združenie Nádej deťom a začali sa mu naplno venovať. Takmer štyri roky sme však naše kluby robili ako dobrovoľníci popri práci.

Čo všetko sa za roky vašej aktívnej práce zmenilo v komunite?

Jolana: Zmenilo sa toho veľa. Všetky deti, ktoré u nás absolvovali predškolský program, pokračovali ďalej vo vzdelávaní na základnej škole a neboli automaticky preradené do špeciálnych škôl.

To sa nám darí dodnes. Náš školský program pomáha deťom dosahovať lepšie výsledky, čím sa zvyšujú ich šance pokračovať v štúdiu na stredných školách.

Ukázalo sa, že rómske ženy môžu byť skvelými vychovávateľkami. Jednou z nich je aj Mária, ktorá nám najskôr pomáhala v predškolskom klube, strúhala pastelky a chystala deťom desiatu. Neskôr sama viedla časť vzdelávania a dnes sa venuje ďalším ženám, ktoré učia okrem svojich detí aj iné z komunity.

Aj takto vedieme rodičov k tomu, aby prevzali zodpovednosť za vzdelávanie svojich detí. Veľmi nás teší, keď mladí rodičia povedia, že pre svoje deti chcú lepší život a vzdelanie.

Štefan: Všetky deti, ktoré minulý rok skončili deviaty ročník, pokračujú v štúdiu na stredných školách. Dvanásť mladých ľudí skončilo vysokú školu. To najkrajšie však je, keď nám stredoškoláci a vysokoškoláci pomáhajú ako dobrovoľníci.

Tejto práci sa venujete už takmer 30 rokov, vyžaduje veľké nasadenie a vytrvalosť. Čo vás na nej najviac teší? V akom momente si dokážete povedať, že to má naozaj zmysel?

Jolana: So Štefanom veríme, že naša práca je naše poslanie. Každá malá pozitívna zmena nám prináša veľkú radosť. Neustále meniaca sa spoločnosť nám vždy prináša nové výzvy, vďaka ktorým máme možnosť pracovať veľmi kreatívne. Keď sa vaša práca stane životným štýlom, je náročné oddeliť ju od bežného života. Preto je dobré, že sme v tom dvaja.

Jolana a Štefan Nátherovci

S rómskou komunitou začali pracovať ešte v roku 1994 a o štyri roky založili občianske združenie Nádej deťom. Organizácia vznikla ako reakcia na problémy v spoločnosti, keď po Nežnej revolúcii bolo veľa rodín deložovaných do náhradných bytov a po strate zamestnania prestali alebo si nemohli dovoliť platiť nájomné, čo ovplyvnilo aj ich vzťahy a životy ich detí. Aj preto sa manželia rozhodli pomáhať pri ich integrácii do spoločnosti. Za svoju dlhoročnú prácu získali ocenenie Biela vrana


Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac

6 smartfónov, s ktorými si môžete pohodlne krátiť čas aj náročnejšími hrami

Čítaj viac

6 dôvodov, pre ktoré sa stále oplatí spoľahnúť na repasovaný iPhone 7

Čítaj viac