Oto Kóňa: Chcem vytvoriť portál pre malých podnikateľov

„Podnikanie je v prvom rade veľmi samotárska činnosť,“ hovorí Oto Kóňa, ktorý do bratislavských ulíc priniesol moderný street food.

Ku gastru sa dostal úplnou náhodou. Po štúdiách politického marketingu na vysokej škole s ním prišiel do kontaktu v New Yorku, kde strávil leto v roku 2010. Spomienky na svoje brigády v Brooklyne či Queense a najmä spôsob, akým sa ľudia v newyorských uliciach stravovali, ho nakoniec inšpirovali k založeniu malej prevádzky s názvom Regal Burger a neskôr NYC Corner. Obe úspešne fungujú dodnes a to na miestach, kde im väčšina ľudí predpovedala rýchly koniec.

S podnikateľom Otom Kóňom sme sa rozprávali o jeho začiatkoch v gastro biznise, o prekážkach, byrokracii, podnikateľských princípoch a o tom, ako sa rozhodol v blízkej budúcnosti výrazne pomôcť všetkým začínajúcim podnikateľom.

Aký bol tvoj prvý kontakt s podnikaním?

Vyrastal som v podnikateľskej rodine. Moji rodičia majú malé potraviny v dedinke neďaleko Prievidze a aj moji starí rodičia začali podnikať vlastne hneď po páde socializmu. Od malička som teda videl, čo všetko to vyžaduje, no zároveň ma to priťahovalo. Bol to náročný životný štýl. Do potravín bolo treba chodiť na piatu ráno a, samozrejme, chodil som tam pomáhať aj ja. Spája sa mi s tým obdobím kopa spomienok a emócií. Vôni čerstvého pečiva skoro ráno sa nič nevyrovná. :)  Najmä som však videl, že napriek tomu, že to nebolo ľahké, mojich rodičov to bavilo.

Prečo si sa vlastne rozhodol pre gastro? Nie je to práve typický segment začínajúcich podnikateľov…

Ku gastru ma vietor zavial úplnou náhodou. Veľmi rád ochutnávam rôzne jedlá a drinky. Po návrate z New Yorku do Bratislavy som si uvedomil, že medzi množstvom stretnutí som sa počas dňa nemal kde rýchlo a dobre najesť. Celý „biznis“ začal na Pohode, kde sme skúsili robiť prvé hamburgery a vegánske bagety. Videli sme, že tento typ jedál mal minimálne na festivale úspech a ľudia sú po takomto niečom poctivom „hladní“.

V tom čase som náhodou dostal tip na prevádzku na Palackého. Tak sme spolu s bratrancom a s jedným investorom založili pred piatimi rokmi Regal Burger. Nemal som žiadne skúsenosti a navyše neviem variť. Regal Burger sme vybudovali bez akýchkoľvek skúseností, ale s veľkým nadšením. Marketing bol na začiatku minimálny a veľmi sme neodhadli ani zásobovanie, takže prvý deň sme všetko predali už o 13.00 hod. Rýchlo sme sa však učili, rozširovali tím a do roka otvorili ďalšiu prevádzku v Eurovea. Keď som po dvoch rokoch z projektu odchádzal, mal som tím 30 stálych zamestnancov a brigádnikov.

Projektu NYC Corner sa venujem už tri roky a za ten čas sme pripravili viac ako 200-tisíc hotdogov, pred troma týždňami sme otvorili novú prevádzku v Centrali a naším food truckom sme precestovali Česko, Slovensko aj Rakúsko.

Stále vidím, ako to celé napreduje a má potenciál rásť. Teší ma samotné podnikanie. Ako sa dá z niečoho takého maličkého, ako je idea, vytvoriť niečo, čo zamestnáva desiatky ľudí a je potešením pre tisícky ďalších.

Pochádzaš z podnikateľskej rodiny a chápeš riziko, ktoré s podnikaním súvisí. Nemal si však napriek tomu občas strach, že to nevyjde?

Mávam to stále, aj teraz nedávno to tak bolo. Podnikanie je nevyspytateľné a nestále. Nie je to ako chodenie do práce ako zamestnanec. Ten približne vie, čo bude robiť zajtra, pozajtra aj o pol roka. Rovnaká budova, podobní kolegovia aj náplň práce.

Náplňou práce podnikateľa je to, čo v danom momente treba urobiť. Keď nie sú peniaze, treba prísť na to, ako ich získať. Keď niečo nefunguje, treba nájsť príčinu a odstrániť ju. Keď sa rozbieha nový projekt, nezabudnúť udržať aj existujúcu prevádzku, a keď niečo zatvárame, urobiť to plynulo a korektne.

Podnikáš v tomto segmente niekoľko rokov. Ako by si zhodnotil gastro biznis na Slovensku?

Gastronómia na Slovensku je „špinavý“ biznis. Nevydávajú sa bločky, ľuďom sa neplatia celé mzdy – dostávajú minimálnu mzdu a zvyšok „na ruku“. My to od začiatku robíme tak, že do centa vyplácame všetko. Všetky odvody, dane, DPH aj platy zamestnancov v plnej výške. Keď som to prerátal, vyšlo mi, že keby sme to robili ako ostatní, mohli sme mať vo firme o približne 200-tisíc viac. Chceme to však robiť poctivo a dlhodobo. Len tak to má pre nás zmysel a podľa mňa by sa malo čestne podnikať. Zlých období bolo viacero, no myslím, že nás to iba utvrdilo v tom, aký biznis naozaj chceme robiť.

Náplňou práce podnikateľa je to, čo v danom momente treba urobiť. Keď nie sú peniaze, treba prísť na to, ako ich získať. Keď niečo nefunguje, treba nájsť príčinu a odstrániť ju.

Ako by si opísal svoj prvý kontakt so štátnou byrokraciou pri rozbiehaní biznisu? Prekvapilo ťa niečo, či už pozitívne, alebo negatívne?

Veľa ľudí sa tomu čuduje, no moja skúsenosť s byrokraciou a úradmi je len pozitívna. Od hygieny, ktorej sa veľa ľudí v gastre najviac obáva, cez Sociálnu poisťovňu až po daňový úrad a zdravotné poisťovne. Keď som potreboval vyriešiť čokoľvek (a to aj v prípade, že som niečo zanedbal), dokázali sme to spoločne korektne vyriešiť.

Úradníci a úradníčky, s ktorými som sa stretol, boli úžasní. Dokonca som nikde ani dlho nečakal. Neviem, či to bolo šťastie alebo náhoda, no mám iba pozitívnu skúsenosť. Na druhej strane je pravda, že nájsť komplexné informácie je problém. Obzvlášť pre človeka, ktorý to robí prvýkrát. Veľa som sa dozvedel až na úrade alebo od skúsenejších kolegov a známych.

Máš nejakú filozofiu alebo princípy, na ktorých staviaš svoj biznis bez ohľadu na segment?

V biznise, ale aj vo všetkom ostatnom sú najdôležitejší ľudia. Sú to totiž zamestnanci, ktorí zakladateľom alebo majiteľom pomáhajú rozvíjať ich „misiu“ a posúvať celý biznis ďalej. Pre mňa je absolútne najkľúčovejšie byť férový k zamestnancom. To znamená, že keď sa na niečom dohodneme, tak to platí.

Okrem toho je pre mňa veľmi dôležité, aby to so všetkými zamestnancami klapalo ľudsky. Osobne nestrpím vo vlastnom biznise zlú, negatívnu a autoritársku atmosféru. Aj keby mi možno tento prístup prinášal viac peňazí, neviem prečo by som to mal robiť. Nebavilo by ma to.

Čo je podľa teba najdôležitejšie pri rozbiehaní podnikania?

Podnikanie je v prvom rade veľmi samotárska činnosť. Aj v gastre, keď sa prevádzka zavrie, podnikateľ ostáva sám a musí sa vyrovnať so všetkými problémami. Najmä však musí vedieť rýchlo nájsť a aplikovať riešenie. Nemá čas rozmýšľať mesiac, týždeň, dokonca niekedy ani hodinu. Občas sa treba rozhodnúť v momente. To je obrovská psychická námaha, preto si myslím, že pri akomkoľvek podnikaní treba mať podporu rodiny a blízkych. Ak podnikateľ nemá podporu rodiny, zvládne to len veľmi ťažko. Bojovať v biznise aj doma sa podľa mňa nedá vydržať. Videl som to na viacerých podnikateľoch, ktorých osobne poznám.

„Podnikanie je v prvom rade veľmi samotárska činnosť. Aj v gastre, keď sa prevádzka zavrie, podnikateľ ostáva sám a musí sa vyrovnať so všetkými problémami.”

Potom je dôležité mať plán. Znie to ako poučka, ale je to tak. Tiež som išiel do svojich prvých biznisov „punkovo“, ale teraz všetkým radím, aby začali vytvorením plánu. A to nielen plánu A, ale aj B a C. Vždy totiž niečo nevyjde a vždy treba rátať s určitou časovou a finančnou rezervou.

Posledná vec je, že podnikaniu treba venovať veľa času a energie. Najmä v prvých rokoch si od biznisu človek neoddýchne a bude sa mu musieť venovať nonstop. Ani v tomto období však netreba zabudnúť na relax a oddych, lebo vyhorieť je veľmi jednoduché a spôsobí to nenávratné škody.

Čo vnímaš ako oblasť, na ktorú sa často nemyslí, no s malým podnikaním úzko súvisí a môže byť zo začiatku veľkou pomocou?

Veľmi aktuálna téma sú technológie a ich využívanie. V uplynulých mesiacoch sme napríklad intenzívne pracovali na tom, aby sme mali čo najviac dát digitalizovaných. Vďaka rôznym appkám a nástrojom viem, aká je v ktorej prevádzke aktuálne tržba, mám prehľad o akciách, o spotrebovanom tovare atď. Potrebujem sa spoľahnúť na to, že nám pripojenie nepadá, že zariadenia medzi sebou komunikujú a všetko „fičí“.

S O2 spolupracujeme už rok a je to super. Oni jediní nám vedeli zabezpečiť pripojenie aj na Kamennom námestí. Za nás teda super spolupráca, lebo bez kvalitného pripojenia sa dnes nedá podnikať v ničom. Aj keď je rok 2018, malé podnikanie na Slovensku ešte stále žije v 90. rokoch a nevyužíva naplno pokrok.

Čomu sa momentálne venuješ? Je prioritou NYC Corner alebo pracuješ aj na iných projektoch?

V posledných rokoch sa stretávam s rôznymi začínajúcimi podnikateľmi, ktorých je päť až sedem každý mesiac. Väčšina z nich má stále tie isté otázky. Podľa mňa odpovede na ich otázky mali byť už dávno spísané niekde na webe, aby ich mohol každý ľahko nájsť. Ušetrilo by to obrovské množstvo mentálnej energie a určite uľahčilo rozhodnutie začať podnikať. Aj z posledných prieskumov vyšlo, že začínajúci podnikatelia sa boja byrokracie spojenej s tým, ako začať podnikať, ďalej rôznych kontrol a pokút.

Mojím cieľom je vytvoriť portál, ktorý by zrozumiteľne vysvetľoval všetky najčastejšie obavy a otázky, ktoré podnikatelia majú. Zároveň by tam mali možnosť nájsť všetky tlačivá či dokonca priamo ich poslať na vybrané úrady.

„Netreba zabudnúť na relax a oddych, lebo vyhorieť je veľmi jednoduché a spôsobí to nenávratné škody.

V ktorej fáze si momentálne a na čo všetko sa môžu začínajúci podnikatelia tešiť?

Momentálne finišujem práce na portáli, ktorý bude venovaný priamo gastro podnikateľom, kde by našli všetky informácie a požiadavky hygieny, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a tiež kalkulačku, ako nastaviť rozpočet. Ak chce napríklad niekto otvoriť kaviareň v Poprade pre 30 osôb, malo by mu to vypočítať, koľko peňazí približne bude na začiatok potrebovať, ako dlho bude za ideálnych podmienok celý proces schvaľovania trvať, a následne zoznam krokov, ktoré ho budú čakať.

Zároveň, a to je veľmi dôležité, by im mal systém vypočítať, koľko peňazí budú potrebovať od otvorenia prevádzky. Veľa podnikateľov ide do projektu bezhlavo, minú naň všetky úspory a pri otvorení im zostane na účte 100 . Potom skrachujú, lebo prvé dni ani mesiace nebudú super ziskové. Web teda bude mať dve roviny, informačnú aj praktickú finančnú, kde si budú môcť konkrétne vypočítať základné parametre biznisu ako predpokladané fixné náklady, odvody, DPH, či kedy môžu očakávať návratnosť investície.

Máš už aspoň pracovný názov webu?

Vôbec. Teraz som v štádiu, keď pre tento projekt hľadám silných partnerov, vďaka ktorým by mohol byť obsah webu čo najviac zdarma. Zároveň by som si prial, aby ten web vytváral spojenia. Napríklad gastro veľmi závisí od dodávateľov. Ak nemáte základnú surovinu načas a v dostatočnom množstve, môžete to zabaliť.

Rozbehnutie webu je odlišné ako rozbehnutie gastro prevádzky. Čo je podľa teba ťažšie?

Teraz už viem, že web je oveľa ťažšia záležitosť. Učí ma to obrovskej trpezlivosti, čo nie je práve moja silná stránka. Už na tom totiž intenzívne pracujem rok a pol a ešte stále sa spustenie nerysuje úplne presne. Regal Burger sme otvorili do troch mesiacov od rozhodnutia, že ideme do toho. NYC Corner do pár týždňov. Tento web sa bude rodiť dva roky a potom si bude vyžadovať každodennú prácu na minimálne ďalších päť rokov, aby to dostalo formu, ktorá má zmysel.

Chcem, aby ten projekt slúžil dlhodobo a možno sa následne rozšíril aj do ďalších krajín. A hlavne rozšíriť web o ďalšie oblasti podnikania − remeselníci, freelanceri, malí výrobcovia. Všetkým sa to páči a chcú to ideálne hneď, no momentálne do toho nikto nechce investovať voľný čas. Robím to teda ja. Na druhej strane to má pre mňa zmysel. Dlhodobo sa chcem venovať práve tomuto.

Máš predstavu, kedy by sa mal web spustiť?

Mojím cieľom je prvá polovica budúceho roka. Minimálne v podobe beta verzie.

Tento článok je súčasťou podnikateľského víkendového vydania magazínu Sóda. Partnerom vydania sú nové paušály od O2, s ktorými si teraz užijete 5-krát viac dát. Popri neobmedzených volaniach a SMS v celej EÚ a bonuse na zariadenie tak môžete využívať 10 GB v Zlatom a 25 GB v Platinovom O2 Paušále.

Bez kvalitného smartfónu a bez dostatočných dát sa žiaden podnikateľ nezaobíde. Posledné, čomu chce pri podnikaní venovať pozornosť, je stráženie spotreby minút či sms správ. Viac o paušáloch nájdete na https://www.o2.sk/volania/o2-pausal alebo sa osobne dozviete v ktorejkoľvek pobočke O2.

Oto Kóňa

Oto Kóňa vyštudoval politológiu a politický marketing. Po štúdiu odišiel na pár mesiacov do New Yorku. V uliciach Brooklynu sa po prvý krát stretol s pouličným gastrom, ktoré ho neskôr inšpirovalo. Po návrate na Slovensko pracoval v PR agentúre a v roku 2014 otvoril úspešné bistro Regal Burger. Po dvoch rokoch predal svoj podiel a otvoril prevádzku NYC Corner, ktorá stále expanduje. Na základe konzultácií so začínajúcimi podnikateľmi sa rozhodol vytvoriť web, ktorý by im mal pomôcť odpovedať na všetky otázky, ktoré najčastejšie dostáva. Týmto spôsobom chce výrazne zjednodušiť naštartovanie každého nového biznisu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Podnikáte? Takto si vyberiete ideálny smartfón s paušálom

Návod pre majiteľov malých firiem, ktorí chcú elegantne vyriešiť komunikáciu s tímom či so zákazníkmi.

Ak podnikáte, váš smartfón je pre vás pravdepodobne nevyhnutnou pojazdnou kanceláriou. Spoľahlivé zariadenie a dostatok voľných dát, minút a SMS správ je neoddeliteľnou súčasťou pracovného procesu v každom biznise. Špeciálne pre malých podnikateľov a živnostníkov sme pripravili návod, ako optimalizovať náklady výberom vhodného smartfónu a paušálu šitého na mieru konkrétnym potrebám.

V článku sa dozviete odpovede na tieto otázky:

  • Na ktoré tri parametre by ste sa mali zamerať pri hľadaní zariadenia?
  • Ktoré zariadenia sú pre vaše podnikanie najvhodnejšie?
  • Ktorý paušál pokryje vaše potreby?
  • Kde môžete vyriešiť všetko na jednom mieste?

Na čo sa zamerať pri výbere smartfónu?

Správne zvolený smartfón dokáže zázraky. Ušetrí veľkú časť nákladov, no najmä váš čas a nervy. Naopak, nesprávna voľba smartfónu dokáže náklady zvýšiť a pripraviť človeka o veľa drahocenného času.

Na čo by ste sa teda pri výbere smartfónu mali zamerať? Sú to tieto tri parametre:

Odolnosť proti vode, vlhkosti a prachu

Ak si vaše podnikanie vyžaduje dlhé hodiny strávené v nepriaznivom prostredí, je nevyhnutné siahnuť po telefóne, ktorý týmto nástrahám odolá. Najlepším ukazovateľom odolných telefónov je výrobcom garantovaná IP certifikácia odolnosti proti vode, vlhkosti a prachu.

Najčastejšie sa stretnete s odolnými smartfónmi s označením IP68, čo znamená, že smartfón je prachotesný a vodovzdorný do hĺbky jedného metra. Pri výbere telefónu sa môžete stretnúť aj s pojmom armádna špecifikácia odolnosti, označovaná aj MIL-STD-810G. Je určená pre všetkých, ktorí vystavujú svoj smartfón okrem vody a prachu aj teplotným šokom a tvrdým nárazom.

Spomedzi tých najodolnejších zariadení odporúčame siahnuť po Caterpillar S61, LG G7 ThinQ alebo Doogee S60.

Výdrž batérie

Nabíjať telefón niekoľkokrát za deň môže byť riadne otravné. Navyše sa vám môže stať, že nemáte možnosť ho nabiť. Smartfón by mal byť vaším spoľahlivým pomocníkom, a keď potrebujete, aby dlho vydržal, treba hľadať zariadenie s veľkou kapacitou batérie.

Odporúčame vám siahnuť po smartfóne, ktorý má kapacitu viac ako 3 000 mAh, ideálne až okolo 4 000 mAh. Smartfón s takouto výbavou vás rozhodne nesklame, práve naopak, podrží vás v zložitých situáciách a zvládne dlhé a vyčerpávajúce používanie.

Najlepšiu výdrž majú tieto telefóny: Xiaomi Redmi Note 5 32GB, Huawei P20 Pro, Motorola Moto E4 Plus.

Operačná pamäť RAM

Ďalším rozhodujúcim parametrom výberu smartfónu je operačná pamäť RAM. Od nej závisí, či bude smartfón stíhať vášmu tempu práce. Pre podnikateľov je jednou z najdôležitejších kritérií práve plynulosť práce so zariadením a poriadne rýchly multitasking.

Na to vám postačí vyberať smartfóny s minimálne 3 GB RAM, ideálne okolo 4 GB RAM. Vďaka dostatku operačnej pamäte sa nebude telefón po niekoľkých sekundách sekať, práve naopak, bude svižný a spoľahlivý.

Tú najlepšiu operačnú pamäť RAM majú tieto zariadenia: Huawei Mate 10 Pro, Samsung Galaxy S9 64GB, Sony Xperia XZ2.

Najlepšie zariadenia pre majiteľov malých firiem

Ak v základných podmienkach nebudete robiť kompromisy, s telefónom budete spokojní aj v krízových situáciách. Okrem spomenutých kritérií všetky ostatné parametre závisia od vašich individuálnych pracovných zameraní a osobných potrieb.

Zariadení, ktoré spĺňajú kritériá malých podnikateľov, je chvalabohu dostatok, a tak sa nemusíte báť, že by ste nemali na výber. Odporúčame vám tieto obľúbené modely, ktoré sú na podnikanie ako stvorené a výborne spĺňajú všetky požiadavky, ktoré na ne v budúcnosti budete klásť: Apple iPhone 8 256GB, BlackBerry KEYone Black Edition, Huawei P20 Pro, Samsung Galaxy S8.

Pamätajte, že ak si už vyberiete ktorýkoľvek smartfón, v O2 ho môžete mať k paušálu na začiatok len za 2 €.

Ako si vybrať najvhodnejší paušál?

K spoľahlivému zariadeniu treba zvoliť vhodný paušál – teda taký, ktorý splní všetky vaše potreby a zároveň bude finančne výhodný. Jednoducho treba vybrať tak, aby ste nezaplatili viac, než využijete, ale aby ste mali vždy dostatočnú rezervu volaní, SMS aj dát.

Pri výbere si stačí odpovedať na jednoduchú otázku: na čo potrebujete svoje zariadenie najčastejšie? Z ponuky paušálov si potom zvolíte ten, ktorý najlepšie pokryje vaše potreby: telefonovanie, dáta alebo kombináciu oboch.

Keď často telefonujete s klientmi

Ak veľa vecí riešite cez telefón, je ideálne siahnuť po paušále s neobmedzenými volaniami aj SMS v celej EÚ. Napríklad v O2 si môžete vybrať Strieborný paušál, ktorý za 20 € mesačne ponúka okrem neobmedzeného telefonovania a SMS v celej EÚ aj 500 MB dát s 72 € bonusom na zariadenie. V prípade, že bonus nevyužijete, získate až 1 GB dát v celej EÚ.

Keď pracujete online

Ak potrebujete byť nonstop online a netrápiť sa sledovaním spotreby dát, zaujímať vás určite budú dátové paušály. V O2 si môžete vybrať dátový paušál s 4, 8 alebo 16 GB dát mesačne, čo vám hravo pokryje všetky dátové potreby. S pokrytím viac ako 94 % obyvateľov Slovenska si tak budete môcť zriadiť pojazdnú kanceláriu kdekoľvek.

Všetko v jednom pre malého podnikateľa

Ideálnou cestou pre malého podnikateľa či živnostníka je skĺbiť neobmedzené hovory, SMS aj dostatok dát v jednom programe. Spoločnosť O2 aj pre tieto prípady nedávno predstavila nové vylepšené paušály s veľkou dávkou dát navyše.

V Zlatom paušále nájdete neobmedzené volania a SMS v celej EÚ s 10 GB dát, a to všetko za 30 € mesačne. Ak by vám 10 GB bolo predsa len málo, siahnite po Platinovom paušále, kde za 45 € mesačne získate okrem neobmedzeného telefonovania a SMS v EÚ aj 25 GB dát.

Súčasťou oboch paušálov je aj bonus na zariadenie. Ak sa ho rozhodnete nevyužiť, množstvo dostupných dát sa vám navýši o ďalších 5 GB.

Ako na to?

Nový smartfón a paušál si môžete najrýchlejšie a najpohodlnejšie objednať priamo cez O2 E-shop. Zvolíte si telefón a k nemu doladíte paušál. Zadáte údaje spoločnosti a už na druhý deň môžete očakávať kuriéra.

Ak preferujete osobný kontakt, navštívte ktorékoľvek predajné miesto vo vašom okolí a O2 Guru predajca vám ochotne poradí. Aby ste sa zbytočne neprešli, nezabudnite si živnostenský list, prípadne originálny výpis z obchodného registra.

Tento článok je súčasťou podnikateľského víkendového vydania magazínu Sóda. Partnerom vydania sú nové paušály od O2, s ktorými si teraz užijete 5-krát viac dát. Popri neobmedzených volaniach a SMS v celej EÚ a bonuse na zariadenie tak môžete využívať 10 GB v Zlatom a 25 GB v Platinovom O2 Paušále.

Bez kvalitného smartfónu a bez dostatočných dát sa žiaden podnikateľ nezaobíde. Posledné, čomu chce pri podnikaní venovať pozornosť, je stráženie spotreby minút či sms správ. Viac o paušáloch nájdete na https://www.o2.sk/volania/o2-pausal alebo sa osobne dozviete v ktorejkoľvek pobočke O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac