Vďaka týmto nástrojom si spravíte kanceláriu kdekoľvek
Plnohodnotne fungujú aj v bezplatnej verzii a presne plnia svoj účel.
Zdieľať
27. 10. 2015;Autor: Sóda
Fungovanie na globálnej úrovni už dávno nie je výlučne charakteristikou nadnárodných korporácií.
Produkty a služby, ktoré dnes využíva celý svet, často pochádzajú z dielne malých firmičiek. Tie nemôžu mať centrály pre každú krajinu či región a zväčša operujú ako malé sebestačné jednotky roztrúsené po celom svete.
Hoci tieto tímy nepotrebujú žiadne zložité organizačné štruktúry, tobôž nie prebujnelú administratívu, chtiac či nechtiac sa musia držať základných princípov úspešného a efektívneho fungovania. A na to potrebujú aspoň základné nástroje, ktoré im to umožnia.
V tomto článku nájdete výber online nástrojov, ktoré týmto tímom pomáhajú podľa spomínaných princípov fungovať.
Hlavné je byť v spojení
Keď nefunguje komunikácia, nefunguje ani tím, a vlastne nefunguje nič. Bez základných komunikačných nástrojov tím mimo kancelárie neprežije ani deň. Aby mohli členovia svoje aktivity koordinovať, rozhodne potrebujú mať spoľahlivé komunikačné kanály.
Virtuálna kancelária a zároveň komunikačný uzol. Umožňuje priamu komunikáciu medzi dvomi členmi tímu a vie vytvárať “miestnosti” na hromadné konverzácie o konkrétnych témach alebo projektoch.
Ak začne byť v jednej príliš veľký ruch, jednoducho si vytvoríte novú, do ktorej pozvete len tých, ktorých treba.
Samozrejme, nedá sa všetko riešiť písomne, preto je tu Skype, ktorý netreba nijako zvlášť predstavovať. Hoci nedokáže úplne nahradiť komunikáciu na osobnej úrovni, dokáže sa jej vďaka hlasu, videu a možnosti zdieľania obrazovky najlepšie priblížiť.
Poriadok zaručuje hladký chod
Tím, ktorý sa naučí dobre komunikovať, ešte zďaleka nemá na ružiach ustlané. Každý systém má sklon smerovať k chaosu, preto v ňom vždy treba zachovávať prehľadnosť a udržiavať poriadok.
Japonci o tom vedia svoje, a niet divu, že odtiaľ pochádza aj princíp Kanban, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje od logistiky až po vývoj softvéru. Na prvý pohľad možno znie odstrašujúco, no v skutočnosti je to veľmi jednoduché.
V podstate ide len o presúvanie kartičiek s úlohami medzi stĺpcami “treba urobiť”, “pracuje sa na tom” a “hotovo”.
Na princípe Kanban funguje Trello, aj keď nepochádza z Japonska. Každý projekt má vlastnú nástenku, každý krok v procese vlastný stĺpec a každá úloha vlastnú kartičku. V každom momente je teda možné pozrieť sa na aktuálny stav projektu a prerozdeľovať čiastkové úlohy.
Tým ušetríte desiatky minút konferenčných hovorov a písania emailov. Trello je veľmi univerzálny nástroj, ktorým sa dá manažovať obrovské spektrum činností, od účtovníctva až po webdizajn.
Ak nie hlavným, tak určite vedľajším produktom akejkoľvek činnosti je hromada textových dokumentov, ktoré často používa a upravuje viac než jeden člen tímu.
Funkčné a prehľadné cloudové úložisko s presným vyhľadávaním zabezpečí, že sa ku všetkému dostanete do niekoľkých sekúnd, z ktoréhokoľvek zariadenia a z ktoréhokoľvek miesta s pripojením na internet.
Ideálnym riešením ukladania rozpracovaných dokumentov, textov a tabuliek, je Google Drive. Odhliadnuc od toho, že ponúka pár gigabajtov úložného priestoru zadarmo, umožňuje veľmi efektívnu spoluprácu viacerých ľudí na jednom dokumente, vďaka integrovaným aplikáciám Docs, Sheets a Slides.
Na fotografie, faktúry a iné dokumenty, ktoré už netreba upravovať, je tu Dropbox. Vďaka jednoduchému spôsobu sychronizácie a zdieľania je tento cloudový nástroj funkčným a prehľadným archívom.
Meranie zabraňuje plytvaniu času
Najvzácnejšou komoditou každej firmy bol, je, a aj bude čas. A kto ho nevie merať, nevie ho ani riadiť. Ošúchané, no stále platné. Meranie času stráveného prácou nie je užitočné len pre tých, ktorí fakturujú odpracované hodiny.
Tímy s presnými dátami o časovej náročnosti úkonov vedia lepšie plánovať projekty a naceňovať služby.
Jednoduchý a veľmi prehľadný nástroj na zaznamenávanie času stráveného nad pracovnými úlohami. Funguje na všetkých najrozšírenejších operačných systémoch, počíta odpracované hodiny a vie k nim rovno priradiť aj výsledné sumy.
Dá sa integrovať do Trella, takže namiesto manuálneho vpisovania činností stačí jeden klik a stopujete.
Ak má niekto zapnuté stopky, to ešte neznamená, že je celý čas plne sústredený na svoju úlohu. Rescue Time sa pozerá na time tracking trochu inou optikou.
Na základe času stráveného používaním programov a webstránok vytvorí ucelený obraz pracovného dňa a rozdelí čas na produktívny a neproduktívny. Každý má len 24 hodín denne a rescue time vám veľmi presne napovie, ako ich využiť čo najefektívnejšie.
Treba vedieť oddychovať
Človek nie je stroj a nedokáže pracovať nepretržite. Z času na čas potrebuje zaradiť nižší stupeň alebo úplne vypnúť, aby mohol neskôr opäť ísť na maximum. Aj keď sa najlepšie relaxuje bez výdobytkov modernej techniky, nie vždy to čas alebo okolnosti dovolia.
Krátka pauza dokáže zázraky. Desať minút ničnerobenia pomôže niekedy viac, než hodina námahy. No nie vždy sa dá ísť niekam prejsť alebo prebehnúť. A práve na takéto prípady je dobrá aplikácia Headspace, ktorá vďaka 10- až 20-minútovej meditácii so sprievodným komentárom dokáže vyčistiť hlavu a obnoviť schopnosť sústrediť sa aj vo vnútri. Vyššie úrovne bytia zrejme nedosiahnete, ale prídete aspoň na iné myšlienky.
Toto bol výber nástrojov, ktoré pri správnom používaní dokážu naozaj posunúť tímovú produktivitu o niekoľko úrovní vyššie (a nezblázniť sa pri tom). Takmer všetky (okrem Headspace) sú dostupné v bezplatných verziách, ktoré svojou funkcionalitou nebudú malé tímy nijako obmedzovať.
Časový limit: 0
Záverečný prehľad
Správne zodpovedaných 0 z 7 otázok
Otázky:
1
2
3
4
5
6
7
Informácie
Musíte napísať emailovú adresu.
Páčil sa vám článok?
Venujte nám ešte chvíľku a pomôžte nám Sódu ešte vylepšiť.
Je nám ľúto, tento kvíz môžete skúsiť iba raz.
Kvíz sa spúšťa...
Musíte sa prihlásiť, aby ste mohli začať kvíz.
Aby ste mohli vyplniť tento kvíz, musíte najprv spraviť tento:
Výsledky
Čas vypršal
Kategórie
Nekategorizované0%
Váš e-mail bol odoslaný.
1
2
3
4
5
6
7
Zodpovedané
Označené otázky
Otázka 1 / 7
1. Otázka
Ako často čítate magazín Sóda?
Otázka 2 / 7
2. Otázka
Aké články, na akú tému, sa vám páčili, alebo najviac utkveli v pamäti? (môžete uviesť aj viac možností)
Otázka 3 / 7
3. Otázka
Viete, ktorý mobilný operátor vydáva magazín Sóda?
Otázka 4 / 7
4. Otázka
Viete, že má Sóda aj tlačenú verziu?
Otázka 5 / 7
5. Otázka
Viete, že tlačenú verziu magazínu Sóda dostanete v O2 predajniach?
Otázka 6 / 7
6. Otázka
Do akej miery sa vám hodí online magazín Sóda k značke O2?
Otázka 7 / 7
7. Otázka
Toto je už naozaj posledná otázka :-)
Aké články by ste u nás privítali?
(aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa)
Páčil sa vám článok?
Slabé
(No Ratings Yet)
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
