Hruška snežná alebo “snežka” dostala svoj názov podľa silno plstnatých listov a výhonov, ktoré vytvárajú dojem, že celý strom je posypaný práškovým cukrom. Táto drevina je u nás taká vzácna, že je uvedená i v Zozname chránených rastlín.

Maďarský názov „vastaggallyú körte“ znamená v doslovnom preklade hruška s hrubými konármi, čo je ďalším vynikajúcim poznávacím znakom. Aby identifikácia snežky nebola taká ľahká, spontánne sa kríži s hruškou planou a domácou. Tieto jedince vykazujú znaky oboch rodičov a poskytujú pre odborníkov námety na diskusie.

Najhojnejší výskyt tejto dreviny na našom území je v Ipeľsko-Rimavskej brázde. Táto oblasť sa pokladá za jednu z najdôležitejších populácii celoeurópskeho významu. V odbornej literatúre je potvrdený len výskyt v prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly.

O výskyte hrušky snežnej je dostupných tak málo údajov, že ju na Ministerstve životného prostredia radšej “upratali“ hneď medzi chránené rastliny. Každý jeden nález snežky v krajine má obrovskú botanickú hodnotu a zaslúži si patričnú ochranu.

Táto extenzívna ovocná drevina sa využívala ako ostatné hrušky, čiže na jeseň jej plody putovali rovno do pálenice. Hrušky sú veľmi tvrdé, nekonzumovateľné a musí ich „poštípať mráz“, aby zmäkli. Ich skladovateľnosť je veľmi dobrá. Tento strom sa sadil podobne ako oskoruša a zastihol ju aj podobný osud.

Na rozdiel od oskoruše sa u nás komerčne ešte neuchytila a ani okrasné, ani ovocné škôlky  ju zatiaľ neponúkajú. Jej asi najznámejšou okrasnou formou je odroda Kartália z Maďarska, ktorá má malý vzrast a výrazne hrubé konáre. Túto odrodu komerčne rozšírili Holanďania, ktorí takto výrazným spôsobom prispeli k záchrane hrušky snežnej.

Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.