Hruška snežná: Strom taký zriedkavý, že je pre botanikov ako poklad
Každý jeden nález snežky v krajine má obrovskú botanickú hodnotu a zaslúži si patričnú ochranu.
Autor Laco Bakay
Foto Laco Bakay
Dátum
Hruška snežná alebo “snežka” dostala svoj názov podľa silno plstnatých listov a výhonov, ktoré vytvárajú dojem, že celý strom je posypaný práškovým cukrom. Táto drevina je u nás taká vzácna, že je uvedená i v Zozname chránených rastlín.
Maďarský názov „vastaggallyú körte“ znamená v doslovnom preklade hruška s hrubými konármi, čo je ďalším vynikajúcim poznávacím znakom. Aby identifikácia snežky nebola taká ľahká, spontánne sa kríži s hruškou planou a domácou. Tieto jedince vykazujú znaky oboch rodičov a poskytujú pre odborníkov námety na diskusie.
Najhojnejší výskyt tejto dreviny na našom území je v Ipeľsko-Rimavskej brázde. Táto oblasť sa pokladá za jednu z najdôležitejších populácii celoeurópskeho významu. V odbornej literatúre je potvrdený len výskyt v prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly.
O výskyte hrušky snežnej je dostupných tak málo údajov, že ju na Ministerstve životného prostredia radšej “upratali“ hneď medzi chránené rastliny. Každý jeden nález snežky v krajine má obrovskú botanickú hodnotu a zaslúži si patričnú ochranu.
Táto extenzívna ovocná drevina sa využívala ako ostatné hrušky, čiže na jeseň jej plody putovali rovno do pálenice. Hrušky sú veľmi tvrdé, nekonzumovateľné a musí ich „poštípať mráz“, aby zmäkli. Ich skladovateľnosť je veľmi dobrá. Tento strom sa sadil podobne ako oskoruša a zastihol ju aj podobný osud.
Na rozdiel od oskoruše sa u nás komerčne ešte neuchytila a ani okrasné, ani ovocné škôlky ju zatiaľ neponúkajú. Jej asi najznámejšou okrasnou formou je odroda Kartália z Maďarska, ktorá má malý vzrast a výrazne hrubé konáre. Túto odrodu komerčne rozšírili Holanďania, ktorí takto výrazným spôsobom prispeli k záchrane hrušky snežnej.
Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.
Páčil sa vám článok?
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Tisíce až milióny rokov trvá, kým príroda vytvorí pozoruhodné prírodné útvary. Kreativitou nešetrila ani na Slovensku. Nachádza sa u nás množstvo úžasných prírodných rarít, ktoré stoja za pozornosť.
Krásna príroda, mestá a dedinky sú všade okolo nás. Určite máte niečo zaujímavé, o čom takmer nikto nevie, aj vy vo vašom okolí.
1. Holíčske megality
Aj Slovensko má svoj Stonehenge. Komplex monumentálnych balvanov s rytinami sa nachádza v Holíči. Kamene pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe, najvyšší je vysoký až 7 m.
Megality sa našli v roku 1988 pri výstavbe holíčskeho sídliska. Fakt, že naozaj ide o megality, teda opracované kultové kamene, potvrdil aj francúzsky špecialista na megality Charles Tanguy Le Roux.
Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2. Viac informácií
2. Trúbiaci kameň, Veľký Krtíš
Zvláštny Trúbiaci kameň sa nachádza asi 8 km za obcou Zabre, neďaleko Veľkého Krtíša. Napriek tomu, že sa k nemu dá dostať len ak ste fyzicky zdatní a nerobí vám problém liezť, je pre turistov veľkým lákadlom.
Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies
Kameň, ktorý je dlhý asi 3,5 m, široký 2,4 m a vyše 1 m vysoký má dva otvory, vďaka ktorým sa na ňom dá trúbiť tak hlasno, že zvuk počuť široko-ďaleko po okolí. Podľa legendy otvory vytvorili Turci počas vpádov, aby sa im ľahšie orientovalo v členitom teréne a trúbením sa zvolávali na stanovisko.
3. Markušovský skalný hríb
Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies
Obec Markušovce na Spiši je známa svojim kaštieľom, no môže sa pýšiť aj geologickou raritou – Markušovským skalným hríbom. Niektoré zdroje uvádzajú, že hríb, ktorý vyrástol nad korytom Hornádu je najväčším takýmto skalným útvarom v celej Európe. Noha zo zlepenca meria asi 8 m a klobúk z pieskovca má priemer 3 m.
4. Kamenný vodopád, Šomoška
V obci Šiatorská Bukovinka, priamo pod hradom Šomoška, je ďalší nevídaný prírodný úkaz, asi 9 m vysoký kamenný vodopád. Skladá sa z čadičových stĺpov, ktoré vznikli stuhnutím sopečnej lávy pred asi 4 miliónmi rokov. Neďaleko vodopádu vzniklo z úlomkov čadičových stĺpov aj kamenné more.
5. Megoňky, Kysuce
Na Kysuciach, neďaleko obce Milošová, nájdete prírodnú raritu – osadu Megoňky. Tvoria ju skalné gule rôznych veľkostí – najmenšie majú asi 30 cm, tie najväčšie aj 2 m.
Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies
Vedci sa zatiaľ nezhodli na tom, ako vlastne vznikli. Ich neobvyklosť sa dá prirovnať k Nebeským vajciam, ktoré chodia turisti obdivovať na Veľkonočné ostrovy.
6. Čertova skala, Chmeľnica
Zvláštny prírodný unikát vyrástol blízko obce Chmeľnica (okr. Stará Ľubovňa). Ide o 12 m vysoký balvan, ktorému Chmeľničania nepovedia inak ako Čertova skala. Zaujímavosťou je, že v jeho okolí nie sú žiadne iné skaly.
K tejto zvláštnosti sa viaže aj povesť – vraj mal čert v pláne zhodiť ostrú skalnú ihlu na Ľubovniansky hrad, no po zazvonení kostolných zvonov sa preľakol a skala mu práve na tomto mieste vypadla.
Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2
Objavovať krásy Slovenska je fajn, no doma je len doma. A tam teraz môžete mať aj neobmedzený a spoľahlivý O2 Internet na doma, ktorý je dostupný už pre 96 % obyvateľov Slovenska. Rýchle pripojenie, ktoré sa vyrovná optike, môžete mať už od 10 € mesačne a bez poplatku za inštaláciu.
Páčil sa vám článok?
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.