Slovenský vidiek ukrýva mnoho druhov ovocia, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje počet druhov na pultoch obchodov a supermarketov. Naši starí rodičia poznali túto širokú paletu ovocia a jej využitie. Pre nás to môže byť súčasť kultúrneho dedičstva, ktoré sa oplatí spoznať a najmä zachovať.

Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.

Jedným veľmi zaujímavým ovocným druhom, ktorý na pultoch supermarketov úplne chýba, je oskoruša. Ide o plody vzácnej jarabiny oskorušovej, ktorá je neodlúčiteľnou súčasťou slovenských viníc.

Napriek tomu, že to bola v minulosti užitočná drevina, dnes je menej známa. Býval to hraničný strom, sadený na hraniciach pozemkov a medziach. Svojou veľkosťou dotváral krajinu a jednoducho sa nedal prehliadnuť.

Oskoruša sa ako jediná s jarabinami nekríži a nevytvára hybridy. Pred 40 miliónmi rokov sa evolučne vzdialila ostatným jarabinám a odvtedy sa potĺka evolučným vývojom sama.

V stredoveku sa jej plody používali ako prostriedok proti hnačkám a iným črevným neduhom. Na maďarskom trhu často predajcovia oskorúš hlásali: „Vegyen az Úr berkenyét, hogy ha fosik ezt egyék!“ („Pane, ak máte hnačku, kúpte si a jedzte oskoruše!“)

Oskoruša má najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín. Práve z tohto dreva sa kedysi robili najtvrdšie časti drevených lisov. Šťava z oskorušových plodov sa zase používala na spomalenie a stabilizáciu fermentácie ovocných muštov.

Ako lesnú drevinu si ju cenia najmä poľovníci, keďže v období dozrievania plodov sú stromy často navštevované najmä diviačou zverou.

Kde sa s oskorušou môžeme stretnúť?

Staré oskoruše sa vyskytujú tam, kde socialistické sceľovanie pozemkov neodviedlo „dobrú prácu“. Sú to staré vinice alebo opustené, extenzívne ovocné sady. Oskoruši sa darí v oblastiach, kde sa pestuje vinič.

Na pôdu je nenáročná, vadí jej len nedostatok svetla. Vyhýba sa dolinám, kde je vyššia hladina podzemnej vody. Vlhšia mikroklíma na stanovišti spôsobuje priaznivé podmienky pre hubové ochorenia.

Dôkazom, že juh Slovenska je optimálnym miestom pre oskorušu je fakt, že najmohutnejší jedinec na svete rastie práve u nás na Slovensku, a to v Modre. Od roku 2003 je chránená spolu s dvoma staršími stromami, ktoré sú známe ako Tri modranské oskoruše.

Aké má oskoruša plody a ako sa dajú zužitkovať?

Plody oskoruše sú výrazne variabilné. Poznáme hruškotvaré a jablkotvaré plody, ktoré môžu byť žlté až karmínovočervené.

Vzácna je „kožená“ forma, ktorá pripomína jablko “Kožovka” alebo “Boskoopske červené”. Najväčšie plody majú odrody “Sossenheimer Riesen” z Nemecka, Parochiane a Indignente zo Sicílie. Veľmi zaujímavá je odroda z Ukrajiny s názvom “Rumjane Jabluczko”, ktorá má tmavo karmínové plody menšej veľkosti.

Plody oskoruše v zrelom stave nie sú ešte vhodné na konzumáciu. Sú príliš trpké a jesť sa dajú až po “uhniličení”, alebo ako hovoria na dedine “keď ich mráz pobozká”. Vtedy sa dužina plodu premení na sladký “džem” veľmi zaujímavej a osobitej chuti. Z medicínskeho hľadiska pôsobia plody mierne močopudne, protireumaticky, upravujú trávenie a sú bohatým zdrojom vitamínov.

Z uhniličených plodov sa môže robiť mušt, lekvár, marmeláda tzv. oskorušoláda, kompót a sušené oskoruše a destiláty.

Ako sa vyvarovať chybám pri kúpe oskorúš?

Oskoruša sa patrične teší väčšiemu záujmu v posledných 10 rokoch. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa vrátila do nášho prostredia, kam rozhodne patrí. Ak vás článok, zaujal natoľko, že by ste chceli oskorušu začať sami pestovať, pripájame krátky návod:

Pri kúpe stromčeka si treba prezrieť celý kmeň, či sa tam nenachádzajú malé otvory. Tieto otvory by mohli prezradiť rôznych škodcov, ktoré sa živia v kmeni stromu ako sú krasone a drevotoče.

Na trhu sa objednávajú sadenice alebo vzrastlé stromy oskorúš z Talianska. Tieto majú mäkšie drevo a pri poľadovici sa ľahko lámu. Toto riziko je väčšie vo vyšších polohách (nad 400 m.n.m.).

Okrem toho treba sledovať aj podpník, na ktorý je oskoruša zavrúbľovaná. Ideálny je vlastný semenáč a nevyhovujúci je podpník dule, jarabiny vtáčej alebo hlohu.

Po zakúpení stromčeka je veľmi dôležitý výber vhodného stanovišťa na plnom slnku. Prvé 2 roky potrebujú stromky zálievku, i keď je oskoruša odolná voči suchu.