Špeciálna pedagogička: Deti sa potrebujú hrať aspoň polhodinku denne

So Soňou Pekarovičovou z CentraDys sme sa rozprávali o tom, ako bude vyzerať nástup do školy po korone, ako pomôcť prvákom dobre sa pripraviť a čo môžu rodiny urobiť, aby čo najlepšie zvládli nový režim.

Koronakríza narušila deťom sociálne kontakty, poradne pracovali v obmedzenom režime a zápisy do škôl prebehli na diaľku. Deti už o pár dní nastúpia do prvej triedy. Prečítajte si, čo môžete tento rok očakávať, ako sa na nástup do školy pripraviť a ako v rodine zvládnuť nápor nových povinností.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore so Soňou Pekarovičovou z CentraDys sa dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila prípravu tohtoročných prvákov,
  • v čom bude tohtoročný nástup do školy iný,
  • ako využiť posledné dni pred nástupom,
  • prečo netreba zabúdať na hranie ani po nástupe školy,
  • ako neprenášať svoje obavy z nových začiatkov na dieťa.

Ak všetko pôjde dobre, v septembri sa otvoria školy a deti nastúpia do prvého ročníka. Mnohí budúci prváčikovia boli počas koronakrízy len v úzkom kruhu blízkych a vymeškali veľa z predškolského ročníka. Bude tento rok iný ako tie predošlé?

Keďže deti zažili opatrenia proti korone už v škôlke, prechodom do školy by v tomto smere  nemali zažiť niečo výrazne iné, než na čo sú zvyknuté. Pred nástupom do školy by som odporučila rodičom, aby sa s deťmi opäť porozprávali o opatreniach. Najmä, ak budú v škole iné ako doma. Otázkou je, do akej miery dostali predškoláci šancu pripraviť sa a či sa zachytili deti, ktoré sú v rizikovom pásme porúch učenia a pozornosti.

Sú predškoláci pripravení na nástup do školy ako v minulých rokoch?

To, ako budú deti pripravené, bude aj vizitkou škôlok. Rodičia nemajú povinnosť ovládať didaktiku vzdelávania a nemali by byť tými, ktorí vedia, ako by sa malo dieťa pripravovať. Škôlky im mali pomáhať všetko zvládnuť. Veľa škôlok sa k tejto úlohe postavilo zodpovedne.

Rozpoloženie detí bude závisieť aj od funkčnosti rodín, teda do akej miery žijú rodičia s deťmi aktívny spoločný život a zaujímajú sa o seba navzájom. Táto doba bola aj testom, ako je štát pripravený pomôcť tým zraniteľnejším. Napríklad matkám samoživiteľkám, rodinám z vylúčených lokalít alebo rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Nútený pobyt doma bol v mnohých rodinách sprevádzaný napätím a častejšími konfliktmi.

Situácia nahrávala stresu detí a rodičov. Korona časy boli pre rodiny zrkadlom, ako dokážu spolu existovať. Deti, ktoré majú po svojom boku citlivých rodičov, ktorí dokážu reagovať na ich potreby, budú mať prechod do školy uľahčený.

Mohlo sa stať, že sa nezachytili deti, ktoré majú poruchy učenia či pozornosti? 

Koronakríza prišla v čase, keď v škôlkach zvyknú prebiehať testy školskej zrelosti a logopedický skríning. Rozhoduje sa tu nielen o odklade nástupu do školy, deti môžu byť odporučené na konzultácie do poradne. Vďaka tomu sa odhalia nerovnomernosti vo vývine a deťom sa dá pekne pomôcť.

Poradne však pre koronu obmedzili osobný kontakt s klientmi. Niektorým deťom sa preto zastavil proces diagnostiky a pri niektorých sa vôbec neprišlo na to, že majú medzery, ktoré by mali pred nástupom do prvej triedy dobehnúť.

„Korona časy boli pre rodiny zrkadlom, ako dokážu spolu existovať. Deti, ktoré majú po svojom boku citlivých rodičov, ktorí dokážu reagovať na ich potreby, budú mať prechod do školy uľahčený.“

Aj zápisy v školách prebehli inak. V mnohých školách pri zápise s deťmi komunikujú osobne, tento rok však všetko prebehlo na diaľku, elektronicky. Preto tu dnes máme potenciálne viac detí, o ktorých nemáme kompletné informácie.

Myslíš si, že sa to výrazne prejaví počas prvých týždňov v škole?

Podľa mňa sa tak veľa nestane. Za schopnosť učenia zodpovedá v mozgu približne 50 čiastkových funkcií a každú z nich môžeme rozvíjať pred nástupom do školy. To však nie je zatiaľ všeobecne známe – len veľmi málo rodičov chodí s deťmi problém odborne riešiť pred nástupom do školy.

Keď rodič v marci zistí, že dieťa neprešlo testom školskej zrelosti, najčastejšie zostáva rozhodovanie v rovine, či dá dieťaťu odklad školskej dochádzky, alebo nie.

Tento rok v marci síce testy neprebehli, ale myslím si, že veľa rodičov nepotrebuje diagnostiku, aby vedeli, že ich dieťa potrebuje odklad. Ak sú vnímaví, vidia, že sa niečo deje a že ich dieťaťu nejdú niektoré veci oproti rovesníkom tak dobre. Preto si myslím, že tu až taký veľký rozdiel nenastane.

To, že v triede sú deti, ktorým rodičia mali dať odklad, ale nedali, sa deje každý rok. Nemyslím si, že to pre pedagógov bude neštandardná situácia.

Budú mať učitelia tento rok ťažšiu prácu v tom, že im do prvej triedy prídu deti na rôznej úrovni?

Určite to bude nápor na učiteľov, lebo budú mať v triede veľa detí, ktoré by mohli byť už podchytené a teraz nie sú.

Na druhej strane učitelia sú už zvyknutí, že im s novou triedou vždy prichádza nová rôznorodá skupina. Každý učiteľ má v triede slabších a lepších žiakov. Rozdiely sa začnú ukazovať postupne.

Rodičia sa nemusia obávať, že ak tento rok ich dieťaťu niečo bude, nebude si to mať kto všimnúť. Učitelia majú nástroje na vyhodnocovanie, vedia, kedy upozorniť rodiča, aby už išiel s dieťaťom do poradne.

Deje sa to každý rok, nie je to neštandardná situácia. Problémom však môže byť vyťaženosť poradní. Mnohé poradne sú dlhé roky personálne poddimenzované a zvýšený nápor môže spôsobiť ešte dlhšie čakacie lehoty a frekvencie medzi stretnutiami.

Prečítajte si: Od zážitkových diktátov po budovanie vzťahu k prírode. Tieto 3 projekty online vzdelávania stoja za pozornosť

Odporúčam komunikovať s učiteľmi. Prejdú im rukami stovky detí, vidia normu a sú citliví na to, ak je niečo mimo nej. Nemusia presne vedieť, čo alebo prečo nesedí, ale vedia vás naviesť na nájdenie riešenia. Nepočúvnuť odporúčania učiteliek v škôlke či v škole, nepovažujem za rozumné.

Môže sa stať, že z diagnostiky sa dozvieme, že napriek intuícii učiteľa je všetko v poriadku – v takom prípade nemusíme ľutovať aktivitu navyše a môžeme si spokojne vydýchnuť.

„Problémom môže byť vyťaženosť poradní. Mnohé poradne sú dlhé roky personálne poddimenzované a zvýšený nápor môže spôsobiť ešte dlhšie čakacie lehoty a frekvencie medzi stretnutiami.“

Ako môžeme deťom pomôcť pripraviť sa do školy?

Môžeme ich myšlienky naladiť na tento prechod a dať im dosť času ho spracovať. Je veľmi časté, že deti sa v nedeľu o šiestej večer vrátia z dovolenky a na druhý deň ráno majú byť nachystané na prvý školský deň. Oveľa lepšie je využiť posledné dni pred návratom, resp. nástupom do školy na upokojenie.

Urobte si čas na prípravu. Môžete ísť spolu kúpiť školské pomôcky a prezuvky, dieťa si môže vybrať, čo si oblečie. Spravte z nástupu do školy výnimočnú udalosť.

Odporúčam deťom nastaviť spánkový režim. Veľa detí chodí v lete spať neskôr a ráno si dlhšie pospia. Ak sa postupne nezačneme vracať k skorému vstávaniu, deti budú mať počas prvého týždňa v škole spánkové deficity.

Určite by som odporúčala zistiť si, aké predstavy majú deti o prvom dni, či sa boja, alebo nie. Ich obavy môžu byť rôzne, napríklad, či si tam nájdu nejakých kamarátov, či tam budú niekoho poznať, ako to v škole vyzerá, aká bude pani učiteľka…

O obavách je vhodné sa rozprávať. Deti treba počúvať a dopodrobna im vysvetliť, ako bude prvý deň v škole prebiehať.

Zvyknem deťom tvoriť príbehy na mieru, nazývajú sa aj terapeutické príbehy. Na pozadí príbehu s dobrým koncom je opísané to, čoho sa deti obávajú. Sama to nakreslím: nie je to žiadne umenie, ale je to dostatočne výpovedné. Nápomocné môžu byť aj knižky, je veľa knižiek, v ktorých je opísané, ako dieťa nastupuje do školy.

Čo ak sú rodičia z novej situácie viac v strese ako deti? Čo môžu urobiť, aby nepreniesli svoje obavy na dieťa?

Základom je spoznať, čoho sa obávam, a potom sa poskúsiť rozptýliť vlastné obavy. Ak sa mi to nepodarí, môžem ich aj odložiť alebo v krajnom prípade potlačiť.

Prvý týždeň školy je len začiatkom. Ak sa budú objavovať problémy, prídu postupne. Nemusím mať odpoveď na všetko hneď. Stačí len vnímať potreby dieťaťa a podľa toho sa rozhodovať. Je dobré si uvedomiť, že je tu sieť pomoci pre dieťa aj pre mňa.

Ak sa bojím, že sa moje dieťa nikdy nenaučí čítať, môžem sa zastaviť – aj tak sa to prvý týždeň ešte nerieši. Túto obavu môžem odložiť, kým spoznám pani učiteľku a s ňou sa následne o tom porozprávam.

„Je veľmi časté, že deti sa v nedeľu o šiestej večer vrátia z dovolenky a na druhý deň ráno majú byť nachystané na prvý školský deň. Oveľa lepšie je využiť posledné dni pred návratom, resp. nástupom do školy na upokojenie.“

Ak mám obavu, že moje dieťa si nenájde kamarátov, základ je prežiť prvý deň. Nemusím si hneď klásť nárok, že prvý deň musí moje dieťa spoznať najlepšieho kamaráta na celý život. Nadväzovanie vzťahov je postupný proces.

Môžeme sa doma rozprávať aj o tom, do akej miery dieťa pociťuje moje obavy. Ak ich dieťa nepociťuje, je to jednoduchšie. Musím vo svojich obavách spacifikovať len seba.

Môžem si vedome zakázať rozprávať o svojich obavách. Veľmi veľa vnímame neverbalitou, takže aj keď si to zakážem, stále je tu zložka nervozity, ktorá sa dokáže preniesť na dieťa.Tento prenos však znižujem už len tým, že sa vedome ovládam.

Rodičia často hovoria, že s nástupom dieťaťa do prvej triedy sa im svet postavil na hlavu. Ako si môžeme nájsť čas riešiť vzniknuté problémy v tempe, v ktorom často ani nevieme, ako sa ktorý člen rodiny má?

Každý sa musí rozhodnúť, ako chce žiť a akú chce mať rodinu. Deň má 24 hodín. Ak som si vybrala, že deti budú dlho v družine, po družine budú mať krúžky a víkendy budeme mať dynamické a plné výletov, matematika nepustí.

Deti sa potrebujú hrať aspoň polhodinku denne. Do deviateho roku nie sú primárne verbálne. Nám dospelým pomáha v ťažkých situáciách vyrozprávať sa, no deti ešte nevedia formulovať obavy, strachy. To, čo prežili, riešia hrou. Preto je čas na hru veľmi dôležitý aj pri zvykaní si na novú školu. Čas na hru nespadne deťom z neba, musíme im ho vytvoriť.

Ak chcem deťom dopriať čas, musím ho v našich dňoch nájsť, preto musím robiť kompromisy a pýtať sa: Môžem mať iný typ práce, aby som mohla byť s dieťaťom? Vie si to otec zariadiť tak, aby aj on dieťa videl aj inokedy než len pri umývaní zubov? Môžem sa obrať o cestovateľské zážitky a zostať cez víkend doma? Bude mať moje dieťa limit na krúžky, aby mu zostal čas aj pre seba?

Bolo by nefér všetko hádzať na to, že žijeme v hektickej dobe. Vždy mám šancu nájsť východisko, ktoré vyhovuje našej rodine. Nemusím ísť hneď do extrému, niekedy stačí urobiť drobné zmeny, napríklad robiť len jeden veľký nákup týždenne alebo si vyčleniť dva dni v týždni, keď odložím povinnosti a budem sa venovať dieťaťu.

Rodičovstvo vyžaduje veľké manažérske zručnosti. Veľa povinností, málo času, deadliny, nutnosť hrať tímovo a navzájom sa motivovať. Je to ako vysoká škola manažmentu. To, že sa dieťa stane prvákom, prináša ďalšiu záťaž navyše. Môžeme si gratulovať, ak sa nám podarí všetko aspoň ako-tak udržať v rovnováhe.


Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Soňa Pekarovičová

Je špeciálna pedagogička a autorka koncepcie CentrumDys. Venuje sa deťom s varovnými signálmi ohľadne porúch učenia a pozornosti a ich príprave do školy. Druhou oblasťou je pomoc deťom s emočnými ťažkosťami a problémami v správaní. Organizuje kurzy rodičovských zručností a poradenstvo pre rodičov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kam na výlet v Honte? 8 tipov od permakultúrnej dizajnérky Patrície

Či už sa zatúlate do kamenných obydlí v Brhlovciach, navštívite opevnený kláštor Bzovík, alebo sa vydáte za príbehmi lokálnych výrobcov, tento neobjavený región má určite čo ponúknuť.

Plánujete na konci leta výlety a radi by ste spoznali niečo nové? Vyberte sa na potulky regiónom Hont, ktorý je súčasťou Banskobystrického kraja a tiahne sa okresmi Krupina a Banská Štiavnica. O svoje tipy na miesta, ktoré sa oplatia v kraji Za horami, za dolami navštíviť, sa s nami podelila miestna permakultúrna dizajnérka Patrícia Pavlovská.

Spoznajte Banskobystrický kraj a jeho krásy prostredníctvom ľudí, ktorí sú tu doma. Množstvo zaujímavých tipov a zážitkov aj s možnosťou ich rezervácie nájdete na zahoramizadolami.sk.

Patrícia našla v tomto regióne ideálne podmienky na budovanie permakultúrnych záhrad. Na úrodných pôdach vytvorila spolu s miestnymi ľuďmi jednu z prvých komunitných záhrad na Slovensku MedoUku v Medovarciach a ďalšiu v školskom areáli v Hrušove.

História Hontu siaha až do 12. storočia a dizajnérka odporúča jeho návštevu každému, kto má vzťah k prírode a tradíciám. V obkolesení Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny nájdete nielen turistické chodníky, cyklotrasy, jazerá, tajchy a vodné nádrže, ale aj netradičné skalné obydlia, prírodné skvosty či pozostatky niekdajšieho kláštora.

Skalné obydlia v Brhlovciach

Slovensko má podobný unikát, akým sú obývané jaskyne Sacromonte v španielskej Granade. V obci Brhlovce sa nachádzajú skalné obydlia, ktoré zo strachu pred nájazdmi Turkov ľudia kedysi vytesali do sopečných hornín.

Skalné priestory poskytujú v lete príjemný chládok a v zime zohrievajú. Niektoré z nich sú dodnes obývané, v iných sa ukrývajú pivničky a múzejné exponáty.

Galéria masiek a ďalšie zaujímavosti Lišova

Ak budete v tomto regióne, určite navštívte dedinku Lišov. Nachádza sa tu unikátna galéria masiek z celého sveta, v ktorej nájdete až 5 000 rokov starú masku z Egypta, ktorá sa používala pri mumifikácii, masky zo Srí Lanky aj originálnu masku vyrobenú pre tanečnice Lady Gaga do videoklipu Guy.

V Lišove nájdete aj malé etnografické múzeum, ktoré založil Jakub Dvorský. Jeho súčasťou je Lišovská izba z roku 1916, v ktorej si môžete pozrieť pôvodné zariadenie a originálne kroje, ktoré vás prenesú do obdobia 19. storočia. Navštíviť môžete aj tzv. Keltské obydlie, ktoré z prírodných materiálov postavili študenti z rôznych krajín Európy.

Extra tip

Aj v Lišove si môžete užiť prehliadku  kamenných pivníc ručne vysekaných do skaly. Nachádzajú sa približne 500 m od múzea masiek a sú voľne prístupné. V obci sa nachádza spolu až 300 vínnych pivníc a okolo 50 kamenných obydlí.

Tesárska roklina

V bezprostrednej blízkosti obce Hontianske Tesáre sa nachádza kaňonovité údolie Tesárska roklina. Hoci nie je veľmi dlhé, určite stojí za návštevu. Dotknúť sa tu môžete skál jedinečne formovaných vodou a pásov usadenín. Do skalných komôrok, tzv. dúpencov, vraj kedysi utekali domáci pred Turkami a podľa počtu otvorov im dali aj príznačné mená – jednodierka, dvojdierka či osemdierka.

K atraktivite Tesárskej rokliny prispievajú aj štyri vodopády. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 m.

Čítajte aj: Čo vidieť v Podpoľaní? Máme pre vás 6 tipov od gazdu Jožka Kučeru

Sokoliari v Štiavnických Baniach

Ak majú vaše deti rady zvieratá, doprajte im nevšedný zážitok v prírodnom Avesparku v Štiavnických Baniach. Toto miesto je výnimočné tým, že sa tu o vzácne dravce starajú školáci a vaše dieťa sa môže ocitnúť v ich koži – môže si dravca pripraviť na sokoliarsky výcvik a na chvíľu sa stať majstrom sokoliarom.

Avespark sa nachádza priamo v areáli miestnej základnej školy, kde je sokoliarstvo dokonca zaradené medzi povinné predmety a pre deti je také bežné ako písomka z matematiky. Nájdete tu viacero ďalších zaujímavých častí vrátane japonskej či provensálskej záhrady, ale aj ďalšie zvieratá ako krokodíly a papagáje.

Dudinské travertíny a Rímske kúpele

Za návštevu určite stoja aj Dudince, ktoré sú zaujímavé aj v prípade, ak nechcete absolvovať žiadne liečebné procedúry. Pozrite si prírodnú pamiatku Dudinské travertíny, ktorá sa nachádza v kúpeľnom parku. Travertínové kopy a terasy tu liečivá voda vytvorila skôr, ako ju človek presmeroval do kúpeľného zdroja, a dnes je väčšina z nich neaktívna.

Súčasťou parku sú aj tzv. Rímske kúpele, ktoré tvorí 32 kamenných bazénov vytesaných do travertínu. Predpokladá sa, že ich mohli vybudovať ešte starí Rimania, ktorí liečivé účinky dudinských prameňov pravidelne využívali. Travertínovými útvarmi sprevádza náučný chodník, vďaka ktorému sa dozviete veľa zaujímavého.

Opevnený kláštor Bzovík

Kláštor Bzovík z 12. storočia patrí medzi najstaršie na Slovensku. Z pokojného miesta modlitieb sa po moháčskej porážke v 16. storočí stala pevnosť – hrad.

Dnes z kláštora zostali iba ruiny, pretože ho počas 2. svetovej vojny spustošili. Múry zachovalého opevnenia zvierajú iba štyri nárožné bašty, no aj tak sa ho oplatí vidieť.

Rodinná lisovňa olejov v Súdovciach

Radi si z výletov vozíte produkty od lokálnych výrobcov? Ak vo vašej kuchyni nemôžu chýbať kvalitné oleje, navštívte rodinnú lisovňu Olej Hont, kde z lokálnych surovín vyrábajú rôzne za studena lisované oleje aj viacero druhov domácej horčice.

Čaká na vás nielen prehliadka výrobne a ukážka lisovania, ale aj ochutnávka. Počas prehliadky preniknete do tajov vzniku tohto tekutého dedičstva a dozviete sa veľa zaujímavých informácií, napríklad ktorý olej je vhodný do krupičnej kaše.

Komunitná záhrada MedoUka

Ak sa vám Patríciine tipy páčili a radi by ste zistili viac o jej práci, môžete navštíviť komunitnú záhradu MedoUka v Medovarciach a inšpirovať sa, ako si založiť vlastnú záhradu.

Permakultúrna dizajnérka organizuje aj kurzy, ktoré účastníkov prevedú procesom tvorby malých a stredne veľkých záhrad, pre aktuálnu ponuku odporúčame pravidelne sledovať ponuku na stránke.

Miestni vám poradia najlepšie

Tipy na ďalšie zaujímavé miesta a zážitky na Honte, ale aj v celom Banskobystrickom kraji nájdete na stránke Za horami, za dolami, ktorá prináša množstvo originálnych ponúk a praktických rád. Vyberte si región a miestni vám prostredníctvom inovatívnej technológie chatbotu pripravia ponuku šitú na mieru presne podľa vašich predstáv aj s možnosťou priamo si výlety rezervovať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Detský tréner: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie

„Jeden deň presedený doma nie je problém, je fajn užiť si občas aj to. Ďalší deň sa už však treba rozhýbať,” hovorí Tomáš Krištof.

Ako pandémia ovplyvnila životy detí a ako by mal vyzerať pohyb školákov v tomto období? O pohybe a športovaní sme sa porozprávali s Tomášom Krištofom, učiteľom telesnej výchovy, ktorý na základnej škole v Leviciach trénuje deti v rámci projektu O2 Športová akadémia Mateja Tótha a popritom vedie aj vlastnú tenisovú školu.

V rozhovore sa dozviete:

  • či môže byť pandémia pre deti aj prínosom,
  • prečo je príklad rodičov pre deti pri športovaní dôležitý,
  • čo si predstaviť pod pestrým pohybom,
  • ako môžu v aktuálnej situácii pomôcť samosprávy.

Čítajte aj: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte, radí Matej Tóth

Dlho pred pandémiou sa hovorilo, že telesná výchova nie je pre deti dostatočná, na čo priamo reaguje svojimi aktivitami aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Počas posledného roka prišli deti aj o ňu. Čo takýto rok bez pohybu pre deti znamená? Mnohé deti ho môžu mať paradoxne viac.

Je veľmi náročné povedať, čo to pre ne znamená, ten dosah budeme vidieť až neskôr. Pre niektoré deti to naozaj bude mínus, no nájdu sa aj deti, pre ktoré to bude plus.

Deti, ktoré šport baví a majú k nemu vzťah, určite nepatria k tým, ktoré po uzatvorení škôl presedeli dni pri počítači hraním hier. Vidím to aj na svojom synovi. Možno sa hral na tablete viac ako inokedy, ale nebaví ho to dlho. Chvíľku sa zahrá a potom už chce niečo robiť, chce ísť von, hýbať sa.

Určite sa nájdu deti, pre ktoré bude aj toto obdobie prínosom, napríklad si istým spôsobom vydýchnu od vysokého tempa krúžkov.

Pandémia možno ešte viac upozornila na to, že ak sa športu venujú aj rodičia, prirodzene ho vyhľadávajú aj v čase obmedzení a snažia sa ho dopriať aj deťom, zatiaľ čo deti rodičov, ktorí sa nehýbu, sedia doma. Vnímate tento problém aj vy? 

Áno, vystihli ste to presne, príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie. Aj ja som si vo svojom okolí po jej príchode začal viac všímať rodičov, ktorí športujú spolu s deťmi, napríklad mama ide behať a dieťa beží s ňou alebo ide popri nej na bicykli. Je to pekný príklad prirodzeného pohybu a zároveň spôsob, ako s deťmi tráviť čas aktívne.

„Určite sa nájdu deti, pre ktoré bude aj toto obdobie prínosom, napríklad si istým spôsobom vydýchnu od vysokého tempa krúžkov.“

Ako sa aktuálna situácia dotkla detí, ktoré sa športu venujú na profesionálnej úrovni alebo naň mali predpoklady? 

Pri deťoch, ktoré smerovali k profesionálnemu športu, napríklad hokejisti a futbalisti, vzniká predpoklad, že ten zameškaný rok sa im nepodarí dobehnúť, ja som však presvedčený, že im neublíži. Môže deťom dokonca pomôcť uvedomiť si, či sa danému športu chcú venovať naplno, alebo len rekreačne. Často sa stáva, že ich do toho nútia rodičia, ktorí chcú, aby sa na daný šport špecializovali veľmi skoro, čo nie je ideálne.

V tomto smere môže toto obdobie prospieť aj rodičom – môže im pomôcť uvedomiť si, že deti potrebujú všestranný pohyb a viac voľnosti. Sám trénujem deti tenis, no zastávam názor, že najskôr by sa mali venovať všeobecnej športovej príprave, gymnastike, atletike a plávaniu a špecializácia má prísť neskôr vo veku 12 až 13 rokov.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha krátko po príchode pandémie začala zverejňovať videá Telesná na doma, podľa ktorých sa dá s deťmi cvičiť doma. Niektoré z nich ste vytvorili aj vy. Stačí pre správny vývoj dieťaťa zatrénovať si podľa videa s odporúčaným množstvom opakovaní alebo je to len základ, na ktorom treba ďalej stavať? 

Práve rôzne online cvičenia a tréningy vnímam ako dobrý spôsob, ako deťom pohyb v tomto čase priblížiť. Pandémia nám ukázala nové spôsoby, ako možno cvičiť aj s deťmi online, čo predtým prakticky neexistovalo.

Videá sú určite dobrou cestou, deti však potrebujú pestrosť, nie je preto dobré zamerať sa len na jednu činnosť. Spoločné cvičenie podľa videa môže byť skvelý začiatok, na ktorom sa dá ďalej stavať. Nič však nemá byť monotónne. Vždy treba hľadať strednú cestu, jeden-dvakrát týždenne si zacvičiť online a ak sa dá, treba ísť von.

„Spoločné cvičenie podľa videa môže byť skvelý začiatok, na ktorom sa dá ďalej stavať. Nič však nemá byť monotónne. Vždy treba hľadať strednú cestu, jeden-dvakrát týždenne si zacvičiť online a ak sa dá, treba ísť von.“

Ani profesionálni športovci sa nevenujú len svojej disciplíne. Petra Vlhová je síce lyžiarka, ale robí aj veľa gymnastických cvičení, posilňuje, a keď nie je súťažné obdobie, venuje sa iným športom.

Každý tréner Akadémie vytváral videá v rámci prvej série Telesnej na doma u seba doma so svojimi deťmi. Vy ste sa do cvičenia pustili so synom Tomim. Ako videá vznikali?

Keď nás z Akadémie oslovili, okamžite sme sa so synom potešili. Tomi je rád stredobodom pozornosti a byť pred kamerou sa mu páčilo. Keď vyšlo prvé video, syn sa z neho veľmi tešil a chcel natáčať ďalšie. Bolo to pre nás príjemné oživenie.

Prvé video sme urobili s rolkami toaletného papiera, snažili sme sa ukázať, že pri cvičení sa dajú použiť aj predmety dennej spotreby a netreba hneď profesionálne náradie. Zároveň sme chceli, aby bolo video zábavné. Vždy som vyberal jednoduché cvičenia, v ktorých som sa zameriaval na rozvoj celého tela. To považujem za dôležité. Nezamerať sa len na jednu partiu tela, ale rozvíjať ho celé.

Pri ďalších videách ste zapojili aj panáčiky z lega a animáciu.

Áno, okrem ukážok cvičení sme prinášali aj príbehy lego postavičiek. Z kociek sme spravili repliku synovej izby, pripravili sme animácie a narozprávali ich. Zaujíma ma práca s kamerou aj strih, tak sme sa rozhodli spraviť to takto nevšedne. Editácia videí bola pomerne náročná a zabrala veľa času, výsledok nás však tešil.

Keby som videá robil len ja so synom, deťom by sa po čase zunovali, preto bolo dobré, že sme ich pripravovali viacerí tréneri a každý priniesol svoje nápady. So svojimi zverencami som po sprísnení opatrení začal mávať online tréningy a pravidelne cvičíme práve podľa týchto videí aj ich druhej série.

Ako prebiehali, resp. prebiehajú pandemické dni u vás doma? Vy sám ste tréner a športovec. Ako často ste sa doma hýbali najmä po prepuknutí pandémie? 

Doma sme mali dve fázy, podľa toho, či syn chodil do školy prezenčne, alebo mal online výučbu. Aktuálne je štvrták a máme šťastie, že chodí do školy aj teraz.

„Dnešným deťom by obzvlášť v tomto pandemickom období pomohlo, keby štát a samosprávy budovali cyklotrasy, cyklochodníky a verejné ihriská a prinášali tak možnosti, aby sa deti mohli hýbať vo svojom okolí.“

Keď sa učil z domu, vždy po vyučovaní sme za pekného počasia išli von. Prejsť sa, zahrať si discgolf alebo futgolf na discgolfové ihrisko, ktoré máme neďaleko domu alebo sme si išli zakopať do lopty. Vonku sme sa hýbali prakticky denne a ak sa nedalo, tak sme sa hýbali doma. Syn sa aktívne zúčastňoval aj na online tréningoch s mojimi zverencami.

Pohyb vnímam istým spôsobom ako drogu. Ak človek športuje, tak telo si pohyb jednoducho vypýta.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti od prvého stupňa základnej školy hýbali aspoň hodinu denne. Ako by mal vyzerať ideálny pohyb? 

Hodina je podľa mňa málo, deti by sa mali prirodzene hýbať neustále. Keď si predstavím svoje detstvo – po tréningu sme hrali vonku futbal a rodičia nás domov museli naháňať, aby sme si išli urobiť úlohy.

Myslím si, že dnešným deťom by obzvlášť v tomto pandemickom období pomohlo, keby štát a samosprávy budovali cyklotrasy, cyklochodníky a verejné ihriská a prinášali tak možnosti, aby sa deti mohli hýbať vo svojom okolí.

Dnes rodičia veľa pracujú a deti nemajú toľko možností tráviť s nimi čas, ale je veľa miest, kde ľudia často poriadne nemajú čo robiť. Okolia sídlisk sú zastavané parkoviskami a kvalitných ihrísk, kde by deti vedeli aktívne tráviť čas aj so svojimi rodičmi, nie je veľa. Práve samosprávy vnímam ako dôležitých hráčov, ktorí by mali priniesť nové možnosti.

Čo ešte by mohlo dnešným deťom pomôcť?

Som fanúšikom toho, ak dieťa do školy a zo školy nevozí rodič autom, ale ide s ním na bicykli alebo na kolobežke, a keď je staršie, ide domov samo. Takto by sa denne hýbali aj deti, ktoré nenavštevujú žiadny športový krúžok. U nás sú však cyklochodníky vybudované len málokde a rozumiem, že rodičia nechcú deti pustiť do premávky.

Pekným príkladom, ako sa to dá, je Fínsko, kde som bol dvakrát v rámci programu Erazmus. Je tam vybudovaná infraštruktúra a deti aj dospelí chodili do školy či za prácou nie autami, ale na bicykli alebo na korčuliach a v zime na bežkách.

Hoci stále platia rôzne obmedzenia, prišla jar a všetkých nás to ťahá von. Veľa hovoríte o pestrosti pohybu, čo by rodičia s deťmi mali robiť v tomto období?

Určite je dobré vymýšľať deťom rôzne aktivity, dôležité je, aby ich bavili. Synovi sme napríklad teraz kúpili skateboard. Je to preňho určitá výzva naučiť sa na ňom jazdiť, zároveň je to trochu iný druh pohybu.

Správne však bude, aby nejazdil len na ňom, ale striedal to s bicyklom, kolobežkou či korčuľami, išiel si zakopať do lopty, a keď sa bude zase dať, aj zaplávať. Nedávno sme si napríklad išli zahádzať s loptou na americký futbal, čo sa mu veľmi páčilo.

„Som fanúšikom toho, ak dieťa do školy a zo školy nevozí rodič autom, ale ide s ním na bicykli alebo na kolobežke, a keď je staršie, ide domov samo. Takto by sa denne hýbali aj deti, ktoré nenavštevujú žiadny športový krúžok.“

Je určite dobré hľadať nové možnosti. Ak má dieťa bicykel, zadovážte mu aj kolobežku či korčule a kúpte ich aj sebe, aby ste sa aktivite mohli venovať spolu.

Veľkou témou je aj motivácia detí na pohyb, ktorá často chýba aj rodičom. Ako deti motivovať? 

Motivácia je určite ťažšia, keď je rodič s dieťaťom celé dni doma, treba sa však prekonať. Je dobré pamätať na to, že jeden deň presedený doma nie je problém, je fajn užiť si občas aj to. Ďalší deň sa už však treba rozhýbať. Hoci sa človeku nechce, keď už je vonku, je rád, že je v pohybe, že je okolo neho pekná príroda.

Dôležité je nezabúdať ani na to, že deti potrebujú kontakt s rovesníkmi, preto by som im ho pri dodržiavaní všetkých opatrení doprial. To môže byť skvelá motivácia aj pre nás dospelých. Cvičiť a vidieť sa online je super, ale dlhodobo to nemôže vydržať, človek potrebuje normálny kontakt.

Výučba v školách je v súčasnosti stále obmedzená, telocvik vo väčšine z nich neprebieha, krúžky sú zrušené. Aké to bude, keď sa deti vrátia do škôl, z hľadiska pohybu? 

Je dobré povedať, že ak sú školy otvorené, telesná výchova môže pri dodržiavaní podmienok ďalej fungovať, mnohé školy si to však zjednodušujú a vyučovanie telesnej výchovy prerušili.

Keď sa školy zase otvoria a všade bude fungovať aj telesná výchova, určite bude zo strany učiteľov potrebné deti tak ako predtým správnym spôsobom motivovať. Ak sú deti menšie, ide to ľahko, stačí im urobiť pestrú hodinu. Najmä vo vyšších ročníkoch sa vždy nájdu deti, ktoré to nebaví. Je dobré spýtať sa, čo by chceli robiť, a snažiť sa im to umožniť.

Ak napríklad dieťa nebaví hra s loptou, odporúčam umožniť mu, aby sa poprechádzalo alebo si zabehalo okolo ihriska, kde cvičia ostatné deti, a dávať naň pozor.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Tomáš Krištof

Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorú ukončil ako diplomovaný tréner basketbalu a tréner B licencie tenisu. Vedie vlastnú tenisovú školu a učí telesnú výchovu v Katolíckej spojenej škole sv. Vincenta de Paul Levice, kde sa venuje aj predškolákom. V škole zároveň pôsobí aj ako tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Pred pár rokmi ho uchvátil golf, ktorému sa počas voľných chvíľ rád venuje. 


Kúpte si akýkoľvek smartfón Xiaomi a získajte bonus na smart náramok

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac

Pri tohtoročnom jarnom upratovaní sa nezabudnite povenovať aj smartfónu

Čítaj viac