Špeciálna pedagogička: Deti sa potrebujú hrať aspoň polhodinku denne

So Soňou Pekarovičovou z CentraDys sme sa rozprávali o tom, ako bude vyzerať nástup do školy po korone, ako pomôcť prvákom dobre sa pripraviť a čo môžu rodiny urobiť, aby čo najlepšie zvládli nový režim.

Koronakríza narušila deťom sociálne kontakty, poradne pracovali v obmedzenom režime a zápisy do škôl prebehli na diaľku. Deti už o pár dní nastúpia do prvej triedy. Prečítajte si, čo môžete tento rok očakávať, ako sa na nástup do školy pripraviť a ako v rodine zvládnuť nápor nových povinností.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore so Soňou Pekarovičovou z CentraDys sa dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila prípravu tohtoročných prvákov,
  • v čom bude tohtoročný nástup do školy iný,
  • ako využiť posledné dni pred nástupom,
  • prečo netreba zabúdať na hranie ani po nástupe školy,
  • ako neprenášať svoje obavy z nových začiatkov na dieťa.

Ak všetko pôjde dobre, v septembri sa otvoria školy a deti nastúpia do prvého ročníka. Mnohí budúci prváčikovia boli počas koronakrízy len v úzkom kruhu blízkych a vymeškali veľa z predškolského ročníka. Bude tento rok iný ako tie predošlé?

Keďže deti zažili opatrenia proti korone už v škôlke, prechodom do školy by v tomto smere  nemali zažiť niečo výrazne iné, než na čo sú zvyknuté. Pred nástupom do školy by som odporučila rodičom, aby sa s deťmi opäť porozprávali o opatreniach. Najmä, ak budú v škole iné ako doma. Otázkou je, do akej miery dostali predškoláci šancu pripraviť sa a či sa zachytili deti, ktoré sú v rizikovom pásme porúch učenia a pozornosti.

Sú predškoláci pripravení na nástup do školy ako v minulých rokoch?

To, ako budú deti pripravené, bude aj vizitkou škôlok. Rodičia nemajú povinnosť ovládať didaktiku vzdelávania a nemali by byť tými, ktorí vedia, ako by sa malo dieťa pripravovať. Škôlky im mali pomáhať všetko zvládnuť. Veľa škôlok sa k tejto úlohe postavilo zodpovedne.

Rozpoloženie detí bude závisieť aj od funkčnosti rodín, teda do akej miery žijú rodičia s deťmi aktívny spoločný život a zaujímajú sa o seba navzájom. Táto doba bola aj testom, ako je štát pripravený pomôcť tým zraniteľnejším. Napríklad matkám samoživiteľkám, rodinám z vylúčených lokalít alebo rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Nútený pobyt doma bol v mnohých rodinách sprevádzaný napätím a častejšími konfliktmi.

Situácia nahrávala stresu detí a rodičov. Korona časy boli pre rodiny zrkadlom, ako dokážu spolu existovať. Deti, ktoré majú po svojom boku citlivých rodičov, ktorí dokážu reagovať na ich potreby, budú mať prechod do školy uľahčený.

Mohlo sa stať, že sa nezachytili deti, ktoré majú poruchy učenia či pozornosti? 

Koronakríza prišla v čase, keď v škôlkach zvyknú prebiehať testy školskej zrelosti a logopedický skríning. Rozhoduje sa tu nielen o odklade nástupu do školy, deti môžu byť odporučené na konzultácie do poradne. Vďaka tomu sa odhalia nerovnomernosti vo vývine a deťom sa dá pekne pomôcť.

Poradne však pre koronu obmedzili osobný kontakt s klientmi. Niektorým deťom sa preto zastavil proces diagnostiky a pri niektorých sa vôbec neprišlo na to, že majú medzery, ktoré by mali pred nástupom do prvej triedy dobehnúť.

„Korona časy boli pre rodiny zrkadlom, ako dokážu spolu existovať. Deti, ktoré majú po svojom boku citlivých rodičov, ktorí dokážu reagovať na ich potreby, budú mať prechod do školy uľahčený.“

Aj zápisy v školách prebehli inak. V mnohých školách pri zápise s deťmi komunikujú osobne, tento rok však všetko prebehlo na diaľku, elektronicky. Preto tu dnes máme potenciálne viac detí, o ktorých nemáme kompletné informácie.

Myslíš si, že sa to výrazne prejaví počas prvých týždňov v škole?

Podľa mňa sa tak veľa nestane. Za schopnosť učenia zodpovedá v mozgu približne 50 čiastkových funkcií a každú z nich môžeme rozvíjať pred nástupom do školy. To však nie je zatiaľ všeobecne známe – len veľmi málo rodičov chodí s deťmi problém odborne riešiť pred nástupom do školy.

Keď rodič v marci zistí, že dieťa neprešlo testom školskej zrelosti, najčastejšie zostáva rozhodovanie v rovine, či dá dieťaťu odklad školskej dochádzky, alebo nie.

Tento rok v marci síce testy neprebehli, ale myslím si, že veľa rodičov nepotrebuje diagnostiku, aby vedeli, že ich dieťa potrebuje odklad. Ak sú vnímaví, vidia, že sa niečo deje a že ich dieťaťu nejdú niektoré veci oproti rovesníkom tak dobre. Preto si myslím, že tu až taký veľký rozdiel nenastane.

To, že v triede sú deti, ktorým rodičia mali dať odklad, ale nedali, sa deje každý rok. Nemyslím si, že to pre pedagógov bude neštandardná situácia.

Budú mať učitelia tento rok ťažšiu prácu v tom, že im do prvej triedy prídu deti na rôznej úrovni?

Určite to bude nápor na učiteľov, lebo budú mať v triede veľa detí, ktoré by mohli byť už podchytené a teraz nie sú.

Na druhej strane učitelia sú už zvyknutí, že im s novou triedou vždy prichádza nová rôznorodá skupina. Každý učiteľ má v triede slabších a lepších žiakov. Rozdiely sa začnú ukazovať postupne.

Rodičia sa nemusia obávať, že ak tento rok ich dieťaťu niečo bude, nebude si to mať kto všimnúť. Učitelia majú nástroje na vyhodnocovanie, vedia, kedy upozorniť rodiča, aby už išiel s dieťaťom do poradne.

Deje sa to každý rok, nie je to neštandardná situácia. Problémom však môže byť vyťaženosť poradní. Mnohé poradne sú dlhé roky personálne poddimenzované a zvýšený nápor môže spôsobiť ešte dlhšie čakacie lehoty a frekvencie medzi stretnutiami.

Prečítajte si: Od zážitkových diktátov po budovanie vzťahu k prírode. Tieto 3 projekty online vzdelávania stoja za pozornosť

Odporúčam komunikovať s učiteľmi. Prejdú im rukami stovky detí, vidia normu a sú citliví na to, ak je niečo mimo nej. Nemusia presne vedieť, čo alebo prečo nesedí, ale vedia vás naviesť na nájdenie riešenia. Nepočúvnuť odporúčania učiteliek v škôlke či v škole, nepovažujem za rozumné.

Môže sa stať, že z diagnostiky sa dozvieme, že napriek intuícii učiteľa je všetko v poriadku – v takom prípade nemusíme ľutovať aktivitu navyše a môžeme si spokojne vydýchnuť.

„Problémom môže byť vyťaženosť poradní. Mnohé poradne sú dlhé roky personálne poddimenzované a zvýšený nápor môže spôsobiť ešte dlhšie čakacie lehoty a frekvencie medzi stretnutiami.“

Ako môžeme deťom pomôcť pripraviť sa do školy?

Môžeme ich myšlienky naladiť na tento prechod a dať im dosť času ho spracovať. Je veľmi časté, že deti sa v nedeľu o šiestej večer vrátia z dovolenky a na druhý deň ráno majú byť nachystané na prvý školský deň. Oveľa lepšie je využiť posledné dni pred návratom, resp. nástupom do školy na upokojenie.

Urobte si čas na prípravu. Môžete ísť spolu kúpiť školské pomôcky a prezuvky, dieťa si môže vybrať, čo si oblečie. Spravte z nástupu do školy výnimočnú udalosť.

Odporúčam deťom nastaviť spánkový režim. Veľa detí chodí v lete spať neskôr a ráno si dlhšie pospia. Ak sa postupne nezačneme vracať k skorému vstávaniu, deti budú mať počas prvého týždňa v škole spánkové deficity.

Určite by som odporúčala zistiť si, aké predstavy majú deti o prvom dni, či sa boja, alebo nie. Ich obavy môžu byť rôzne, napríklad, či si tam nájdu nejakých kamarátov, či tam budú niekoho poznať, ako to v škole vyzerá, aká bude pani učiteľka…

O obavách je vhodné sa rozprávať. Deti treba počúvať a dopodrobna im vysvetliť, ako bude prvý deň v škole prebiehať.

Zvyknem deťom tvoriť príbehy na mieru, nazývajú sa aj terapeutické príbehy. Na pozadí príbehu s dobrým koncom je opísané to, čoho sa deti obávajú. Sama to nakreslím: nie je to žiadne umenie, ale je to dostatočne výpovedné. Nápomocné môžu byť aj knižky, je veľa knižiek, v ktorých je opísané, ako dieťa nastupuje do školy.

Čo ak sú rodičia z novej situácie viac v strese ako deti? Čo môžu urobiť, aby nepreniesli svoje obavy na dieťa?

Základom je spoznať, čoho sa obávam, a potom sa poskúsiť rozptýliť vlastné obavy. Ak sa mi to nepodarí, môžem ich aj odložiť alebo v krajnom prípade potlačiť.

Prvý týždeň školy je len začiatkom. Ak sa budú objavovať problémy, prídu postupne. Nemusím mať odpoveď na všetko hneď. Stačí len vnímať potreby dieťaťa a podľa toho sa rozhodovať. Je dobré si uvedomiť, že je tu sieť pomoci pre dieťa aj pre mňa.

Ak sa bojím, že sa moje dieťa nikdy nenaučí čítať, môžem sa zastaviť – aj tak sa to prvý týždeň ešte nerieši. Túto obavu môžem odložiť, kým spoznám pani učiteľku a s ňou sa následne o tom porozprávam.

„Je veľmi časté, že deti sa v nedeľu o šiestej večer vrátia z dovolenky a na druhý deň ráno majú byť nachystané na prvý školský deň. Oveľa lepšie je využiť posledné dni pred návratom, resp. nástupom do školy na upokojenie.“

Ak mám obavu, že moje dieťa si nenájde kamarátov, základ je prežiť prvý deň. Nemusím si hneď klásť nárok, že prvý deň musí moje dieťa spoznať najlepšieho kamaráta na celý život. Nadväzovanie vzťahov je postupný proces.

Môžeme sa doma rozprávať aj o tom, do akej miery dieťa pociťuje moje obavy. Ak ich dieťa nepociťuje, je to jednoduchšie. Musím vo svojich obavách spacifikovať len seba.

Môžem si vedome zakázať rozprávať o svojich obavách. Veľmi veľa vnímame neverbalitou, takže aj keď si to zakážem, stále je tu zložka nervozity, ktorá sa dokáže preniesť na dieťa.Tento prenos však znižujem už len tým, že sa vedome ovládam.

Rodičia často hovoria, že s nástupom dieťaťa do prvej triedy sa im svet postavil na hlavu. Ako si môžeme nájsť čas riešiť vzniknuté problémy v tempe, v ktorom často ani nevieme, ako sa ktorý člen rodiny má?

Každý sa musí rozhodnúť, ako chce žiť a akú chce mať rodinu. Deň má 24 hodín. Ak som si vybrala, že deti budú dlho v družine, po družine budú mať krúžky a víkendy budeme mať dynamické a plné výletov, matematika nepustí.

Deti sa potrebujú hrať aspoň polhodinku denne. Do deviateho roku nie sú primárne verbálne. Nám dospelým pomáha v ťažkých situáciách vyrozprávať sa, no deti ešte nevedia formulovať obavy, strachy. To, čo prežili, riešia hrou. Preto je čas na hru veľmi dôležitý aj pri zvykaní si na novú školu. Čas na hru nespadne deťom z neba, musíme im ho vytvoriť.

Ak chcem deťom dopriať čas, musím ho v našich dňoch nájsť, preto musím robiť kompromisy a pýtať sa: Môžem mať iný typ práce, aby som mohla byť s dieťaťom? Vie si to otec zariadiť tak, aby aj on dieťa videl aj inokedy než len pri umývaní zubov? Môžem sa obrať o cestovateľské zážitky a zostať cez víkend doma? Bude mať moje dieťa limit na krúžky, aby mu zostal čas aj pre seba?

Bolo by nefér všetko hádzať na to, že žijeme v hektickej dobe. Vždy mám šancu nájsť východisko, ktoré vyhovuje našej rodine. Nemusím ísť hneď do extrému, niekedy stačí urobiť drobné zmeny, napríklad robiť len jeden veľký nákup týždenne alebo si vyčleniť dva dni v týždni, keď odložím povinnosti a budem sa venovať dieťaťu.

Rodičovstvo vyžaduje veľké manažérske zručnosti. Veľa povinností, málo času, deadliny, nutnosť hrať tímovo a navzájom sa motivovať. Je to ako vysoká škola manažmentu. To, že sa dieťa stane prvákom, prináša ďalšiu záťaž navyše. Môžeme si gratulovať, ak sa nám podarí všetko aspoň ako-tak udržať v rovnováhe.


Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Soňa Pekarovičová

Je špeciálna pedagogička a autorka koncepcie CentrumDys. Venuje sa deťom s varovnými signálmi ohľadne porúch učenia a pozornosti a ich príprave do školy. Druhou oblasťou je pomoc deťom s emočnými ťažkosťami a problémami v správaní. Organizuje kurzy rodičovských zručností a poradenstvo pre rodičov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kam na výlet v Honte? 8 tipov od permakultúrnej dizajnérky Patrície

Či už sa zatúlate do kamenných obydlí v Brhlovciach, navštívite opevnený kláštor Bzovík, alebo sa vydáte za príbehmi lokálnych výrobcov, tento neobjavený región má určite čo ponúknuť.

Plánujete na konci leta výlety a radi by ste spoznali niečo nové? Vyberte sa na potulky regiónom Hont, ktorý je súčasťou Banskobystrického kraja a tiahne sa okresmi Krupina a Banská Štiavnica. O svoje tipy na miesta, ktoré sa oplatia v kraji Za horami, za dolami navštíviť, sa s nami podelila miestna permakultúrna dizajnérka Patrícia Pavlovská.

Spoznajte Banskobystrický kraj a jeho krásy prostredníctvom ľudí, ktorí sú tu doma. Množstvo zaujímavých tipov a zážitkov aj s možnosťou ich rezervácie nájdete na zahoramizadolami.sk.

Patrícia našla v tomto regióne ideálne podmienky na budovanie permakultúrnych záhrad. Na úrodných pôdach vytvorila spolu s miestnymi ľuďmi jednu z prvých komunitných záhrad na Slovensku MedoUku v Medovarciach a ďalšiu v školskom areáli v Hrušove.

História Hontu siaha až do 12. storočia a dizajnérka odporúča jeho návštevu každému, kto má vzťah k prírode a tradíciám. V obkolesení Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny nájdete nielen turistické chodníky, cyklotrasy, jazerá, tajchy a vodné nádrže, ale aj netradičné skalné obydlia, prírodné skvosty či pozostatky niekdajšieho kláštora.

Skalné obydlia v Brhlovciach

Slovensko má podobný unikát, akým sú obývané jaskyne Sacromonte v španielskej Granade. V obci Brhlovce sa nachádzajú skalné obydlia, ktoré zo strachu pred nájazdmi Turkov ľudia kedysi vytesali do sopečných hornín.

Skalné priestory poskytujú v lete príjemný chládok a v zime zohrievajú. Niektoré z nich sú dodnes obývané, v iných sa ukrývajú pivničky a múzejné exponáty.

Galéria masiek a ďalšie zaujímavosti Lišova

Ak budete v tomto regióne, určite navštívte dedinku Lišov. Nachádza sa tu unikátna galéria masiek z celého sveta, v ktorej nájdete až 5 000 rokov starú masku z Egypta, ktorá sa používala pri mumifikácii, masky zo Srí Lanky aj originálnu masku vyrobenú pre tanečnice Lady Gaga do videoklipu Guy.

V Lišove nájdete aj malé etnografické múzeum, ktoré založil Jakub Dvorský. Jeho súčasťou je Lišovská izba z roku 1916, v ktorej si môžete pozrieť pôvodné zariadenie a originálne kroje, ktoré vás prenesú do obdobia 19. storočia. Navštíviť môžete aj tzv. Keltské obydlie, ktoré z prírodných materiálov postavili študenti z rôznych krajín Európy.

Extra tip

Aj v Lišove si môžete užiť prehliadku  kamenných pivníc ručne vysekaných do skaly. Nachádzajú sa približne 500 m od múzea masiek a sú voľne prístupné. V obci sa nachádza spolu až 300 vínnych pivníc a okolo 50 kamenných obydlí.

Tesárska roklina

V bezprostrednej blízkosti obce Hontianske Tesáre sa nachádza kaňonovité údolie Tesárska roklina. Hoci nie je veľmi dlhé, určite stojí za návštevu. Dotknúť sa tu môžete skál jedinečne formovaných vodou a pásov usadenín. Do skalných komôrok, tzv. dúpencov, vraj kedysi utekali domáci pred Turkami a podľa počtu otvorov im dali aj príznačné mená – jednodierka, dvojdierka či osemdierka.

K atraktivite Tesárskej rokliny prispievajú aj štyri vodopády. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 m.

Čítajte aj: Čo vidieť v Podpoľaní? Máme pre vás 6 tipov od gazdu Jožka Kučeru

Sokoliari v Štiavnických Baniach

Ak majú vaše deti rady zvieratá, doprajte im nevšedný zážitok v prírodnom Avesparku v Štiavnických Baniach. Toto miesto je výnimočné tým, že sa tu o vzácne dravce starajú školáci a vaše dieťa sa môže ocitnúť v ich koži – môže si dravca pripraviť na sokoliarsky výcvik a na chvíľu sa stať majstrom sokoliarom.

Avespark sa nachádza priamo v areáli miestnej základnej školy, kde je sokoliarstvo dokonca zaradené medzi povinné predmety a pre deti je také bežné ako písomka z matematiky. Nájdete tu viacero ďalších zaujímavých častí vrátane japonskej či provensálskej záhrady, ale aj ďalšie zvieratá ako krokodíly a papagáje.

Dudinské travertíny a Rímske kúpele

Za návštevu určite stoja aj Dudince, ktoré sú zaujímavé aj v prípade, ak nechcete absolvovať žiadne liečebné procedúry. Pozrite si prírodnú pamiatku Dudinské travertíny, ktorá sa nachádza v kúpeľnom parku. Travertínové kopy a terasy tu liečivá voda vytvorila skôr, ako ju človek presmeroval do kúpeľného zdroja, a dnes je väčšina z nich neaktívna.

Súčasťou parku sú aj tzv. Rímske kúpele, ktoré tvorí 32 kamenných bazénov vytesaných do travertínu. Predpokladá sa, že ich mohli vybudovať ešte starí Rimania, ktorí liečivé účinky dudinských prameňov pravidelne využívali. Travertínovými útvarmi sprevádza náučný chodník, vďaka ktorému sa dozviete veľa zaujímavého.

Opevnený kláštor Bzovík

Kláštor Bzovík z 12. storočia patrí medzi najstaršie na Slovensku. Z pokojného miesta modlitieb sa po moháčskej porážke v 16. storočí stala pevnosť – hrad.

Dnes z kláštora zostali iba ruiny, pretože ho počas 2. svetovej vojny spustošili. Múry zachovalého opevnenia zvierajú iba štyri nárožné bašty, no aj tak sa ho oplatí vidieť.

Rodinná lisovňa olejov v Súdovciach

Radi si z výletov vozíte produkty od lokálnych výrobcov? Ak vo vašej kuchyni nemôžu chýbať kvalitné oleje, navštívte rodinnú lisovňu Olej Hont, kde z lokálnych surovín vyrábajú rôzne za studena lisované oleje aj viacero druhov domácej horčice.

Čaká na vás nielen prehliadka výrobne a ukážka lisovania, ale aj ochutnávka. Počas prehliadky preniknete do tajov vzniku tohto tekutého dedičstva a dozviete sa veľa zaujímavých informácií, napríklad ktorý olej je vhodný do krupičnej kaše.

Komunitná záhrada MedoUka

Ak sa vám Patríciine tipy páčili a radi by ste zistili viac o jej práci, môžete navštíviť komunitnú záhradu MedoUka v Medovarciach a inšpirovať sa, ako si založiť vlastnú záhradu.

Permakultúrna dizajnérka organizuje aj kurzy, ktoré účastníkov prevedú procesom tvorby malých a stredne veľkých záhrad, pre aktuálnu ponuku odporúčame pravidelne sledovať ponuku na stránke.

Miestni vám poradia najlepšie

Tipy na ďalšie zaujímavé miesta a zážitky na Honte, ale aj v celom Banskobystrickom kraji nájdete na stránke Za horami, za dolami, ktorá prináša množstvo originálnych ponúk a praktických rád. Vyberte si región a miestni vám prostredníctvom inovatívnej technológie chatbotu pripravia ponuku šitú na mieru presne podľa vašich predstáv aj s možnosťou priamo si výlety rezervovať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac