Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

„Myslel som si, že sú stratený prípad. Dnes tvrdím pravý opak,“ hovorí šéf firmy, ktorá zamestnáva ľudí po výkone trestu aj so závislosťou

Keď dáte ľuďom s náročnou minulosťou šancu a skutočne s nimi pracujete, odvďačia sa vám lojalitou.

Spoločnosť Gekkon búra mýty o „nezamestnateľných“ ľuďoch. Jej riaditeľ Richard Dianiška hovorí, že z človeka, ktorý kedysi neveril v druhé šance, sa stal niekto, kto na nich dnes stavia celú firemnú kultúru. Za ich vlastný projekt Druhá šanca získali od Nadácie Pontis ocenenie Via Bona pre zodpovedné firmy v kategórii inkluzívneho zamestnávania.

Zistite, prečo je podľa personálnej manažérky reťazca Tesco dôležité zamestnávať ľudí so zdravotným znevýhodnením.

V rozhovore s prevádzkovým riaditeľom spoločnosti Gekkon Richardom Dianiškom sa dozviete aj to:

  • prečo sa rozhodli zamestnávať ľudí, od ktorých dávajú iné firmy ruky preč,
  • aké konkrétne príbehy zmenili jeho predsudky,
  • ako sa im darí dosahovať nulovú mieru recidívy u zamestnancov,
  • akú úlohu v tom zohrávajú maratóny,
  • prečo inklúzia nie je o „charite“.

Čo pre vás znamená pojem druhá šanca?

Dnes už veľmi veľa, hoci som dlho patril k tým, ktorí tomu neverili. Aj ja som si myslel, že niekto, kto si prešiel závislosťou alebo väzením, je stratený prípad. Za posledné roky sme však vo firme zistili presný opak. Keď dáte týmto ľuďom šancu a skutočne s nimi pracujete, stávajú sa z nich verní zamestnanci, na ktorých sa dá spoľahnúť.

Osobná skúsenosť vám zmení pohľad na vec – aj takým tvrdohlavcom, akým som bol na začiatku ja. Práve preto som firmu prihlásil do súťaže Via Bona.

Náš majiteľ, ktorý s celým nápadom prišiel, vníma to, čo robíme, ako samozrejmosť, nie ako nejaký špeciálny projekt. Ja som však chcel, aby sa o tom vedelo.

Je zaujímavé, že ste do toho vstupovali s predsudkami.

Takmer každý človek má určité predsudky, no názor sa dá vždy zmeniť.

Bol nejaký prvý konkrétny prípad, ktorý vás osobne presvedčil, že to má zmysel?

Bol. A nie jeden. Ale ten, ktorý ma asi najviac formoval, bol príbeh človeka, pri ktorom sme skúsili niečo, čo sme dovtedy nerobili. Dali sme mu ako mentora a nadriadeného nielen manažéra, ale aj muža, ktorý si na vlastnej koži prešiel niečím podobným ako on.

Dnes teda máme v tíme dvoch ľudí, ktorí by sa podľa papierov nikde zamestnať nemali – jeden má podmienku, druhý stále nosí elektronický náramok. Jeden mentoruje druhého. A obaja rastú.

Ten starší, skúsenejší – vo svojom veku a s minulosťou, ktorú má za sebou – by za bežných okolností nemal šancu. My sme mu ju dali a on ju ďalej vracia. Dokáže ťahať ostatných aj celú firmu.

Niekto by sa mohol obávať, že sa budú navzájom ťahať dole. 

Je to asi o vnímaní. My ich berieme ako ostatných kolegov. Tu sa neselektuje, či je niekto taký alebo onaký. Ako firma ideme jedným smerom, a až keď niekto vybočí z cesty, rieši sa to. Títo zamestnanci tvoria len malý zlomok tímu.

Ako vlastne prišiel nápad zamestnávať ľudí so závislosťami alebo po výkone trestu?

Nešlo o žiadny premyslený zámer ani o projekt v pravom slova zmysle – skôr sa to jednoducho stalo. Náš majiteľ je viac ako 12 rokov abstinujúci alkoholik. Prešiel si rôznymi štádiami aj náročnými situáciami, no v istom momente si povedal dosť.

Keď to zažijete, viete veci, ktoré sa nedajú naučiť z kníh. Spoznáte závislosť do hĺbky, rozumiete, aké má fázy, ako si ich človek postupne uvedomuje, čo potrebuje počuť a od koho. Vidíte veci, ktoré ostatní nevidia. Aj preto je ich mentorom. Stále sa s tým však hráme a skúšame, čo by bolo vhodné. 

Pomáhame im dostať sa do bežného života a spájame ich do komunity, aby videli, že sa dá žiť inak a že to môže fungovať.

Gekkon pôsobí v ťažkom priemysle – vysokozdvižné vozíky, servis, zákazníci pod tlakom. To nie je práve prostredie, kde by sa očakávali čakali druhé šance.

Práve preto to má ešte väčšiu váhu. Naši zamestnanci dostávajú reálnu zodpovednosť, ovládajú stroje za desaťtisíce eur a často od nich závisí práca ďalších ľudí. Aj to ich posúva ďalej. Nehráme sa tu na žiadnu charitu. V pracovnom procese je to zamestnanec ako každý iný – má si robiť svoju prácu.

Ako ocenenie vníma majiteľ, ktorý s projektom prišiel?

On to ako projekt ani nevníma. Keď som mu povedal, že ideme firmu prihlásiť do súťaže, nechápal, čo je na tom zvláštne. Pre neho je to jednoducho život. Nepremýšľa nad tým, že to robí pre niečo.

Mnohým zamestnancom pomohol aj s bývaním či so zdravím, je skrátka ich mentorom.

Pri zapojených kolegoch hovoríte o nulovej miere recidívy v oblasti závislostí. Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby nespadli späť do starých vzorcov?

Nedá sa to povedať vo všeobecnosti. Čo jedného drží hore, druhého nezaujíma. To, čo ich spája, je pocit, že niekam patria. Boli vyčlenení a zrazu cítia, že sú pre niekoho dôležití a že majú svoje miesto. Myslím si, že práve to ich posilňuje viac než čokoľvek iné. 

Len práca však nestačí. V práci im vieme vytvoriť prostredie, v ktorom sa cítia dobre a ktoré im dáva určitý režim. No po šiestej večer s nimi už nie sme. A práve tam môže prísť zlom – v rodine, vo vzťahoch či v prostredí, kam sa vracajú. To ovplyvniť nevieme.

Čo však vidím veľmi často a vždy ma to prekvapí, je, koľkí z nich začnú športovať. A nielen rekreačne.


Laureáti ocenenia Via Bona 2025 

Gekkon – ocenenie za inkluzívne zamestnávanie s projektom Druhá šanca

Lindström – víťaz v oblasti klimatickej zodpovednosti a cirkulárnej ekonomiky

Slovenská sporiteľňa – ocenenie za zodpovednú kampaň, konkrétne za Sloboda je vaša

Accenture – ocenenie za pozitívnu zmenu v komunite

Kaufland – ocenenie v kategórii veľká firma za dlhodobý a systematický prístup k zodpovednému podnikaniu

IBL Software Engineering – ocenenie v kategórii malých a stredných podnikov za prepájanie rastu firmy s ekologickou zodpovednosťou a podporou miestnej komunity

Čo tým myslíte?

Behajú polmaratóny a maratóny. Človek, ktorý bol na pervitíne, fajčil a pil, dnes beží 42 kilometrov. Niektorí hovoria, že vymenili jednu drogu za druhú. Ale ja vidím ľudí, ktorí prešli neskutočnou zmenou. Aj kolektív cíti, aké je to pre mnohých z nich dôležité.

Minule sa chalani zložili na štartovné pre iného kolegu, sami od seba – my sme o tom ani nevedeli. Prišli a povedali: „Choď.“ To vám povie viac než akákoľvek firemná politika.

Celá firma tým žije. Aj tí, ktorí mali predsudky. A mal ich každý – kto tvrdí opak, klame.

Ako ste pracovali s ľuďmi, ktorí si prešli závislosťou alebo výkonom trestu? 

Stále na tom pracujeme. Keď nastane kríza, prvý reflex mnohých ľudí je: „To je ten.“ Aj dnes mám v tíme ľudí, ktorí keď vybuchnú, povedia veci priamo bez ohľadu na to, koho tým môžu zraniť. A potom ich vidíte, ako si to medzi sebou vyrozprávajú, potľapkajú sa po pleci a idú ďalej.

My to nenazývame problémom. Snažíme sa, aby títo ľudia boli prirodzenou súčasťou tímu – nie zvýhodnení ani hanlivo označení, jednoducho jeho plnohodnotnou súčasťou. A očakávame od nich to isté ako od ostatných, niekedy aj viac. Robíme to preto, lebo nás to posúva ako ľudí.

Keby sme to robili len pre biznis, nevydržali by sme to. Hodnota prichádza neskôr a nie vždy na papieri.

Často sa o inklúzii hovorí ako o pomoci. Vy však ukazujete, že môže prinášať hodnotu aj firme. V čom konkrétne?

Takýto človek, ktorý sa vám „vydarí“, ktorému dáte šancu a pomôžete mu v ťažkej životnej situácii, má úplne inú mieru lojality než bežný zamestnanec. Máme technikov, ktorí sú u nás už 15 rokov.

No nájdu sa aj takí, ktorí odídu, niekedy aj bez slova. Je to ľudsky nepríjemné, pretože sme do nich vložili čas, energiu a niekedy aj peniaze z vlastného vrecka. No treba s tým počítať. Takže áno, je to aj o biznise, no rozhodne nielen o ňom.

Ako vyzerá prijímací proces?

Každého zamestnanca mám na záverečnom pohovore ja – rozprávam sa s ním, riešime bežné veci. Vtedy vidím, ako reaguje a či je úprimný. Snažím sa vychádzať s každým. No ak ma niekto už na pohovore klame, viem, že s ním nebudem pracovať – nemá to zmysel ani pre neho, ani pre nás.

Sme rodinná firma a od prvého dňa k tomu tak pristupujeme. Dokážem pochváliť, ale aj „buchnúť“. A keď človek vidí, že dostáva úprimnú spätnú väzbu a že sa s ním nikto nehrá, dá sa s ním pracovať. Keď však veci skrýva alebo klame, má smolu.

Dá sa niečo podobné, čo ste vytvorili, preniesť aj do iných firiem?

Myslím si, že to takto jednoducho nejde. A keď sa nás na to pýtali pred komisiou ocenenia Via Bona, povedal som to priamo. Nedá sa to len tak skopírovať do korporátu. Nie je to totiž o procese – je to o ľuďoch. O konkrétnych osobách, ktoré sa rozhodnú, že to urobia. A musia do toho ísť z presvedčenia, rovnako ako náš majiteľ.

Čo vás na tejto práci najviac teší?

Keď prídem dole a vidím úsmevy ľudí napriek tomu, že sú pod každodenným tlakom termínov a náročnej práce, je to silný moment. A keď viem, že medzi nimi stojí človek, ktorý bol ešte nedávno psychicky na dne, ale dnes od neho závisí desať ďalších, je to ešte väčšia radosť. Vtedy si poviem: „Iní zamestnanci to nedali, ale tento to drží.“

Aký odkaz by si z vášho príbehu mohli odniesť ľudia, ktorí majú voči bývalým odsúdeným alebo ľuďom so závislosťou predsudky?

Bol som jedným z ľudí s predsudkami, takže im rozumiem. Názor som nezmenil preto, že som si prečítal nejakú štúdiu, ale preto, že som tých ľudí spoznal. Videl som, čím prešli a čo z nich môže byť, keď im niekto dá šancu. A to vás zmení.

Nielen v práci – zmení vás to aj v tom, ako sa pozeráte na ľudí na ulici či na problémy, ktoré sa vám predtým zdali veľké. Zrazu už také veľké nie sú. To sa nedá naučiť ani nasimulovať. Musíte to zažiť. A keď to raz zažijete, už sa k tomu starému pohľadu nevrátite.

Richard Dianiška

Pôsobí ako manažér v spoločnosti Gekkon, kde sa venuje najmä riadeniu prevádzky, stratégii a zlepšovaniu výrobných a firemných procesov. Má za sebou viac ako 20 rokov skúseností v rôznych riadiacich pozíciách naprieč viacerými odvetviami. Predtým pracoval ako senior interim manažér v spoločnosti Erago, skúsenosti s vedením firiem získal aj ako výkonný riaditeľ v Senators Group. Dlhšie obdobie pôsobil aj v spoločnosti SkyToll, kde sa podieľal na riadení prevádzky veľkých technologických systémov. V minulosti pôsobil ako asistent poslanca Národnej rady.

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Slovenský softvér predpovedá počasie od Ameriky po Antarktídu. Doma o ňom takmer nikto nepočul

Príbeh IT firmy IBL Software Engineering, pre ktorú je dodržané slovo dôležitejšie než miliónový zisk.

Keď letí pilot na južný pól alebo americké letectvo plánuje strategickú operáciu, spoliehajú sa na technológiu zo Slovenska. Bratislavská firma IBL Software Engineering už takmer tri desaťročia vyvíja softvér pre meteorológov vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek globálnemu úspechu však nestratila kontakt s realitou a dokazuje, že špičkový biznis sa dá robiť s ľudskou tvárou a pevnými hodnotami.

Zistite, prečo je podľa personálnej manažérky reťazca Tesco dôležité zamestnávať ľudí so zdravotným znevýhodnením.

V rozhovore so zakladateľom firmy IBL Software Engineering Michalom Weisom sa dozviete:

  • ako náhoda a nuda počas študentských čias viedli k založeniu globálnej IT firmy,
  • prečo predpoveď počasia nie je len o aplikácii v mobile, ale o petabajtoch dát a rozhodnutiach za státisíce eur,
  • ako sa slovenskí vývojári dostali k spolupráci s americkou armádou a na polárne základne v Antarktíde,
  • prečo firma radšej prišla o 1,5 milióna eur z vlastného vrecka, len aby dodržala sľub klientovi,
  • ako pretaviť úspech do reálnej pomoci – od rýchlej podpory Ukrajine až po dlhodobú pomoc ľuďom bez domova.

Od Esetu k meteorológii vďaka nude na letisku

Ľudia, ktorí začínajú podnikať, väčšinou reagujú na konkrétny problém alebo hľadajú riešenie, ktoré na trhu chýba. Ako vznikol nápad spojiť IT s meteorológiou?

Úplnou náhodou. Už na strednej škole som sa venoval IT bezpečnosti, takže som bol de facto pri zrode Esetu a rozbiehal som ich prvý vývojársky tím. Moja mama vtedy pracovala pre Slovenský hydrometeorologický ústav na letisku. Dostali nový softvér z Nemecka a nemecký inžinier ho inštaloval priamo na mieste. Trvalo to veľmi dlho a stále mu niečo nefungovalo.

Ako študent na vysokej som občas chodil po mamu autom, pretože večer už nechodili spoje. Sedel som tam, čakal a hrozne som sa nudil. Tak som tomu pánovi povedal: „Tá chyba, ktorú hľadáte, je tu. A tu je ďalšia, ktorú zatiaľ nevidíte. Opravte to a poďme už domov.“

Predpokladám, že bol dosť prekvapený.

To áno. Stalo sa to možno dva- či trikrát. Potom sa na mňa obrátil s tým, či by som nevedel naprogramovať kreslenie máp. Sťažoval sa, že sa s tým s kolegom trápia tri týždne. Povedal som mu, že to budem mať za hodinu. Vysmial ma.

O dve hodiny som mu volal, že je to hotové. A tak sme začali spolupracovať. Keď som skončil vysokú školu, chcel som skúsiť niečo vlastné mimo Esetu. Založili sme spolu firmu – on dal počiatočný kapitál, ale všetko som staval, riadil a viedol ja.

Keď je pekné počasie, meteorológov netreba

Keby ste mali svoje riešenie vysvetliť laikovi, ktorý si pod meteorologickým softvérom predstaví aplikáciu v telefóne, čo presne robíte?

Aplikácia v telefóne je len konečný produkt, ktorý úplne neodráža realitu. Meteorológia nie je na dni, keď je počasie pekné – vtedy ju nikto nerieši. Potrebujeme ju najmä vtedy, keď je problém: hromy, blesky, metelice, tornáda. Vtedy sa niečo deje.

Dnes sa na predpovede používajú obrovské superpočítače, často veľké ako dve či tri telocvične plné hardvéru. Tie robia simulácie. Predstavte si atmosféru Zeme ako cibuľu rozdelenú na približne 70 vrstiev a zároveň na mriežku s hustotou napríklad 10 kilometrov.

Každých šesť hodín potom tieto počítače spracujú stovky terabajtov až petabajty dát z družíc a radarov. Ide o také obrovské objemy informácií, že ich jednoducho nie je možné len tak preniesť cez bežný internet. 

Kto sú vaši klienti a prečo potrebujú takúto extrémnu presnosť?

Málokto si uvedomuje, ako veľmi počasie ovplyvňuje globálnu ekonomiku. Príklad z obchodu: keby manažéri v Hornbachu s istotou vedeli, že o týždeň nasneží, naskladnia lopaty v predstihu a predajú ich obrovské množstvo. Poľnohospodári zase potrebujú vedieť, či im večerná búrka nespláchne drahý postrek.

Obrovským sektorom je energetika. Pri veternej a slnečnej energii musíte presne vedieť, koľko jej vyrobíte, inak by sa sieť mohla zrútiť. Ak viete ako prví, aké bude počasie, viete najlepšie predať energiu a zarobiť státisíce eur v priebehu sekúnd. A potom je tu letectvo.

Pilot nemôže zaparkovať na obláčiku a počkať, kým sa vyjasní. Tam sa vyžaduje presnosť predpovede na 99,7 až 99,9 percenta, pretože ide o ľudské životy.

Zmluva spečatená stratou 1,5 milióna eur

V čom je vaše riešenie také špecifické, že ste sa dokázali presadiť v celosvetovej konkurencii?

V tomto segmente existovalo kedysi asi trinásť firiem, dnes sme na trhu zostali de facto dve. My a firma Meteo France International, ktorú spolovice vlastní francúzsky štát. U nás je to o prístupe. Keď vznikne problém, vždy hľadáme chybu najprv u seba a snažíme sa ju vyriešiť, aj keby sme na tom mali stratiť peniaze.

Zákazníci si takéto systémy nekupujú na jedno použitie, chcú sa na dodávateľa spoliehať celé desaťročia. Príkladom je projekt v Rakúsku, kde sme vyvíjali úplne nový systém. 

Kto sú vaši hlavní zákazníci?

Spravidla ide o národné meteorologické služby. Na Slovensku je to Slovenský hydrometeorologický ústav, s ktorým spolupracujeme už 25 rokov, hoci príjmy zo Slovenska tvoria len 0,3 percenta nášho obratu.

V Rakúsku náš softvér používa takmer celý sektor – od úradu pre meteorológiu GeoSphere Austria cez riadenie letovej prevádzky Austro Control, štátnu televíziu ORF, energetické firmy až po armádu na účely civilnej obrany, kde náš softvér musí fungovať aj v prípade výpadku internetu.

To ale znamená, že sú od vášho produktu a jeho kvality závislé celé štáty. 

Áno, preto sme často v kategórii strategický dodávateľ. Tým sme aj pre Spojené kráľovstvo či americké vojenské letectvo (US Air Force). Dodávame softvér aj ich strategickému veliteľstvu Stratcom. 

Keď sme tam prišli prvýkrát, nedovolili nám ani siahnuť na klávesnicu – pozerali na nás ako na podozrivých komunistov z východného bloku (smiech). Dnes už mám bezpečnostnú previerku na úrovni „prísne tajné“, takže sa v ich bunkroch môžem pohybovať bez eskorty.

Váš softvér sa používa vo viac ako 80 krajinách sveta, dokonca aj na Antarktíde. Ako sa slovenská firma dostane na južný pól?

Hovoríme, že sme na všetkých kontinentoch, a myslíme to doslova. Používajú ho Čiľania na základni na King George Island, Briti z British Antarctic Survey aj Austrálčania. Máme odložený list od jedného austrálskeho pilota, ktorý letel na južný pól s medzipristátím na Davis Station. 

Napísal nám, že v živote nedostal takú presnú predpoveď a prvýkrát presne vedel, čo má pri pristávaní na ľade očakávať. To človeka naozaj zahreje pri srdci.

D-Day aj Apollo 11: Keď počasie mení dejiny

Vedeli by ste uviesť príklad z histórie, keď správna meteorologická informácia doslova zmenila svet?

Sú dva takéto zásadné momenty. Prvým je vylodenie v Normandii počas druhej svetovej vojny. Anglickí meteorológovia presvedčili generála Eisenhowera, aby útok pre počasie o deň odložili. 

Keby to neurobili a vylodili sa v pôvodnom termíne do búrky, operácia by zrejme zlyhala. Nemci útok v takomto počasí nečakali, ich veliaci generál Rommel dokonca odišiel za manželkou na narodeniny.

Druhým momentom je návrat Apolla 11 na Zem. Astronauti mali pristáť v Tichom oceáne. Vojenskí meteorológovia však vďaka vtedy tajným satelitom zistili, že presne v mieste pristátia sa formuje hurikán. Keby tam kapsula dopadla, hurikán by roztrhal padáky a posádka by zahynula. Meteorológovia presvedčili NASA, aby zmenila miesto pristátia, bez toho, aby prezradili svoj tajný zdroj. História sa tak mohla vyvíjať úplne inak.


Laureáti ocenenia Via Bona 2025 

Gekkon – ocenenie za inkluzívne zamestnávanie s projektom Druhá šanca

Lindström – víťaz v oblasti klimatickej zodpovednosti a cirkulárnej ekonomiky

Slovenská sporiteľňa – ocenenie za zodpovednú kampaň, konkrétne za Sloboda je vaša

Accenture – ocenenie za pozitívnu zmenu v komunite

Kaufland – ocenenie v kategórii veľká firma za dlhodobý a systematický prístup k zodpovednému podnikaniu

IBL Software Engineering – ocenenie v kategórii malých a stredných podnikov za prepájanie rastu firmy s ekologickou zodpovednosťou a podporou miestnej komunity

Zodpovednosť za každé jedno lietadlo

Väčšina ľudí na Slovensku o firme IBL Software Engineering nikdy nepočula. Je to „bug“ alebo „feature“?

Je to „feature“ (smiech). Sme v segmente B2G (Business-to-Government), billboardy pri diaľnici by nám boli nanič. V odborných kruhoch nás pozná každý. Naše produkty sú viditeľné na weboch mnohých krajín sveta, ale nie je tam napísané, že ide o firmu zo Slovenska. Sú to ich výsledky vytvorené našimi nástrojmi. 

Ako zvládate obrovskú zodpovednosť za svoj softvér, najmä v dnešnej dobe, keď sa všade skloňuje umelá inteligencia?

Máme v zmluvách, že ak dôjde k problému, nesieme plnú zodpovednosť. Ak vám ChatGPT povie v pätine prípadov nezmysel, v zásade sa nič nestane. Ak by sa však pre chybu softvéru zrútilo lietadlo, je to katastrofa. V letectve sú kľúčové bezpečnosť a absolútna spoľahlivosť. Keď sa niečo stane, kontroluje sa každý technický záznam nášho systému.

Celá táto zodpovednosť však stojí na ľuďoch. Keď nás bolo na začiatku päť v rodinnom dome nad garážou, nikto sa nemohol schovať. 

Jedna z najväčších lekcií pre mňa bola, že nemám ľudí vyberať len na základe „hard skills“. Dnes hľadáme ľudí najmä podľa ich prístupu a hodnôt. 

Všetko sa dá naučiť, ak človek chce. Novému človeku trvá asi rok, kým sa do toho dostane. Náš produkt nie je „masovka“ – stretnete sa so zákazníkom na druhom konci sveta a vidíte, že mu vaša práca reálne pomohla. To ma baví viac než len pohľad na účtovníctvo.

Úspech má zmysel len vtedy, ak sa oň podelíte

Z pohľadu človeka, ktorý sa 30 rokov venuje meteorológii, hýbe vaším biznisom viac technologický pokrok alebo samotná klimatická zmena?

Určite technológie. Klimatická zmena postupuje pomaly, no viditeľne zrýchľuje. Ľudia si často zamieňajú počasie s klímou. Faktom je, že v atmosfére je stále viac energie, všetko sa hýbe rýchlejšie a v budúcnosti zažijeme výkyvy, ktoré si dnes ešte nevieme predstaviť. 

Celé kontinenty môžu vyschnúť, čo vyvolá masovú migráciu. Rútime sa do obrovských problémov, no mám pocit, že väčšina ľudí radšej nerieši svoju uhlíkovú stopu, ale nové oblečenie.

Je toto dôvod, prečo ako úspešná IT firma investujete toľko energie a peňazí do humanitárnych či ekologických iniciatív?

Chceme ísť príkladom. Môj dlhoročný priateľ Miro Trnka (spoluzakladateľ Esetu – pozn. red.) ma naučil jednu zásadnú vec: ľudia sú to najcennejšie, čo máte. A ak sa firme darí, má sa o to podeliť.

Keď sa začala vojna na Ukrajine, okamžite sme poslali 50-tisíc eur nadáciám priamo na hraniciach. Počas pandémie sme pomáhali Lekárom bez hraníc, nakupovali sme tablety a systémy na triáž pacientov v nemocniciach. Dlhodobo podporujeme zbierky pre ľudí bez domova aj iniciatívu My sme les.

Cítim to ako morálnu zodpovednosť. Verím, že keď človek a firma pomáhajú, v dobrom sa im to vráti. Odmietam prístup „optimalizovania“ daní. Dane sa majú platiť poctivo, aby krajina fungovala, aby naši rodičia mali dôchodky. Ak sa na to všetci vykašleme, táto krajina skončí. A ja som na Slovensko hrdý.

Čo ste sa za tých takmer 30 rokov v biznise naučili o ľuďoch?

Že najdôležitejšie je vážiť si ich a dávať im príležitosť rásť, nie im len stroho prikazovať. Dnes sa tomu hovorí „leadership“. Ak majú ľudia vedľa seba niekoho, kto im je reálnym príkladom, dokážu neuveriteľné veci. 

Chcem byť pre našich ľudí aj pre iné slovenské firmy dôkazom, že veci sa dajú robiť poctivo, férovo a s dlhodobou víziou. Aj tie projekty, na ktorých sme finančne prerobili, boli v konečnom dôsledku tou najlepšou investíciou do dôvery. 

Ste teda viac hrdý na globálny úspech firmy alebo na to, že ste popri tom nestratili tvár a hodnoty?

Pre mňa sú hodnoty úplne kľúčové. Mnohé firmy ich majú len veľkolepo napísané na stene v korporátnom „kancli“, ale my ich reálne žijeme každý deň. To, že sa môžem každé ráno s čistým svedomím pozrieť do zrkadla a vedieť, že som v živote robil veci správne, poctivo a ľudsky, je to, na čo som naozaj najviac hrdý. 

Michal Weis

Slovenský IT odborník a softvérový inžinier. Je zakladateľom spoločnosti IBL Software Engineering, ktorú buduje od roku 1997 a dnes ju vedie ako globálneho dodávateľa softvéru pre meteorologické služby. Predtým pôsobil ako hlavný vývojár v Esete, kde sa podieľal na vývoji novej generácie antivírusového jadra NOD. Začínal ako softvérový vývojár a meteorológ v slovenskom letectve, kde pracoval na leteckých predpovediach a analýzach počasia. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore softvérové inžinierstvo.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.