Slováci vytvorili prístroj na pomoc včelám. Ich vynález sa šíri do celého sveta

Včely potrebujú našu pomoc. Slováci vynašli jedinečný systém, ktorý vďaka umelej inteligencii zjednodušuje starostlivosť o včely a znižuje ich úmrtnosť.

Majiteľ veľkej včelej farmy Peter Kočalka sníva o ekologickom včelárení bez použitia chémie. Spolu s kolegami vyvinuli technológiu, ktorá monitoruje úle, uľahčuje starostlivosť o včely a dokonca zvyšuje produkciu kvalitného medu. Porozprával nám, čo ho k včelám priviedlo, ako funguje ich prístroj, ale aj aké majú ďalšie plány a čím sa môžeme od včiel inšpirovať.

Zadovážte si rýchly a spoľahlivý internet od O2, ktorý príde vhod nielen pri monitorovaní života včiel. Viac informácií

Včela medonosná európskeho typu v súčasnosti už nedokáže prežiť bez zásahu včelárov. A bez včiel neprežije ľudstvo. Projekt Zachráň včely (Save the bees), za ktorým spolu s Petrom Kočelkom stoja aj Stanislava Horčíková a Michal Matúš, pomáha tisíckam včelárov po celom svete.

Jeho farma s viac ako 250 včelstvami  poskytla projektu včelstvá, na ktorých prebiehal vývoj technológie, pričom Peter zároveň výskum a vývoj softvérových aj hardvérových riešení, ako aj stratégiu rozvoja produktov a služieb koordinuje.

Od včiel sa máme čomu priučiť

Peter svoj vzťah k včelám budoval od raného detstva, keďže na záhrade mali pomerne veľký včelín. „Rád som ich pozoroval a rozmýšľal, čo v skutočnosti robia, prečo sú niektoré čierne, iné chlpaté a čo farebné nosia na nožičkách,“ spomína majiteľ včelej farmy.

„Pôvodne to bol koníček, ale postupne to prerástlo do takých rozmerov, že zábava sa stala prácou a práca zábavou. Chodím k nim rád, neustále ma udivujú svojou schopnosťou adaptovať sa novým okolnostiam,“ dodáva.

Včely sú podľa Petra ľuďom v mnohom podobné. „Medzi včelstvami vznikajú vojny a včelstvá môžu mať aj svojich hrdinov, ktorí sa obetujú za spoločenstvo. Včely si robia zásoby a majú premyslený sociálny systém,“ približuje.

Tým sa však podobnosť s nami nekončí. „Včely vedia počítať a zvládajú geometriu aj navigáciu lepšie ako moderné počítače. Majú rozvinutý zdravotnícky a dezinfekčný systém aj komunikáciu. Najväčší prínos včiel pre našu spoločnosť nemusí byť produkcia medu, ale pochopenie ich sociálneho systému a poučenie sa z neho,“ hovorí.

„Počítače, ktorými monitorujeme včelstvá, nám umožňujú byť objektívni a šetria nám čas.“

„Ak toto všetko dokážeme pochopiť, naše technológie sa posunú o stovky rokov dopredu,“ dopĺňa skúsený včelár.

Včelám škodí chémia aj zastarané technológie

Hoci včely môžu byť pre nás veľkou inšpiráciou, za ich súčasnú alarmujúcu situáciu môže práve človek. „Najväčšiu katastrofu pre včely spôsobili nezodpovední včelári. Svojou bezohľadnosťou takmer po celej planéte s výnimkou Austrálie rozšírili invazívneho parazita varroa destruktor (klieštik včelí), ktorý včelstvá doslova likviduje,“ približuje.

V súčasnosti sa včelári učia proti tomuto škodcovi bojovať prevažne chémiou, on sa však rýchlo adaptuje a je z roka na rok odolnejší aj proti najsilnejším prostriedkom. „To môže mať v konečnom dôsledku fatálne následky na populácie včiel,“ vysvetľuje Peter.

Otázkou teda zostáva, ako možno proti škodcovi bojovať čo najefektívnejšie. „Najlepšie by bolo postupne vyčistiť od tohto parazita celé územia, možno aj krajiny alebo kontinenty, ale to nie je možné bez stopercentnej zodpovednosti včelárov a bez zmeny legislatívy, “ objasňuje skúsený včelár.

„Druhou možnosťou je naučiť sa s ním žiť a to pokiaľ možno bez chémie. Aj na to sú už dnes vypracované postupy,“ dopĺňa. Práve použitie chémie a zastaraných metód založených na tradičných postupoch, ktoré sú už dnes neefektívne, spôsobujú včelám najväčšie problémy.

Umelá inteligencia analyzuje dianie v úli

O zmenu sa snaží aj prostredníctvom projektu Zachráň včely. „Na rozdiel od väčšiny včelárov máme víziu plošného chovu včelstiev bez chémie a zároveň chceme búrať mýty, ktoré sa šíria medzi včelármi,“ približuje Peter.

„Chceme ukázať, že aj z malého Slovenska sa dá robiť aplikovaný výskum a vývoj, ktorý je aj biznisovo zaujímavý.“

V rámci projektu sa im postupne podarilo vytvoriť jedinečnú umelú inteligenciu, prostredníctvom ktorej možno analyzovať dianie v úli v reálnom čase. Údaje dokážu nielen zozbierať, ale aj ďalej spracovať. Technológia dokáže zmerať teplotu či vlhkosť v úli, ale aj upozorniť na chýbajúcu kráľovnú.

„Počítače, ktorými monitorujeme včelstvá, nám umožňujú byť objektívni a šetria nám čas. Máme vyše 200 včelstiev a čas, ktorý im venujeme, predstavuje len zlomok v porovnaní s klasickým včelárovom,“ popisuje spoluautor projektu.

Umelá inteligencia je zabudovaná v čipe a vložená do obalu v tvare srdca, ktorý sa umiestňuje do úľa. Včelár tak môže zbierať informácie o aktuálnom dianí vo vnútri bez toho, aby ho musel otvárať a spôsobovať otrasy. Všetko potrebné nájde v mobilnej aplikácii, ktorá je pripojená na čip. „Keďže včely toľko nerušíme, má to pozitívny dosah na ich rozvoj a produkciu včelích produktov,“ pokračuje vo vymenúvaní výhod technológie.

Okrem svojich včelstiev v súčasnosti vďaka senzorom monitorujú viac ako 2 000 včelstiev po celom svete od Austrálie cez Áziu a Európu až po Ameriku a špeciálnu pozornosť venujú aj edukácii včelárov.

V pláne je vydanie knihy aj vývoj nových zariadení

S projektom Zachráň včely majú do budúcnosti množstvo plánov. „Momentálne plánujeme vybudovať ideálnu včelnicu a hľadáme na to vhodný kúsok prírody. V oblasti starostlivosti o včelstvá chceme propagovať nové prístupy a vydať knihu o našich skúsenostiach,“ približuje.

Pokračovať chcú aj v ďalšom rozvoji technológií. „V oblasti monitoringu vyvíjame tri nové zariadenia, ktoré budú jedinečné v celosvetovom meradle. Chceme ukázať, že aj z malého Slovenska sa dá robiť aplikovaný výskum a vývoj, ktorý je aj biznisovo zaujímavý,“ uzatvára Peter.

Pri monitorovaní života včiel pomocou umelej inteligencie sa nezaobídete bez rýchleho a spoľahlivého mobilného pripojenia. A vhod určite príde aj vtedy, ak sa chovu včiel nevenujete. Zadovážte si mobilný internet od O2 a surfujte v rýchlej 4G sieti, ktorá je dostupná pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o dátových programoch O2 Dáta nájdete na www.o2.sk/internet/o2-data.

Peter Kočalka

Je podnikateľ, majiteľ včelej farmy s viac ako 250 včelstvami a jeden zo zakladateľov projektu Zachráň včely. V rámci projektu vznikla jedinečná umelá inteligencia, ktorá umožňuje monitorovať a vyhodnocovať dianie v úli a výsledky sledovať prostredníctvom mobilnej aplikácie. Má víziu plošného chovu včelstiev bez chémie, chce včelárov edukovať a búrať mýty, ktoré sa medzi nimi šíria.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako žili a pracovali naši dávni predkovia? Vydajte sa po ich stopách

Navštívte najzaujímavejšie historické lokality a zažite, ako kedysi dávno žili ľudia na území dnešného Slovenska – od Keltov cez Rimanov až po pravekých kanibalov.

Dejiny územia, na ktorom sa v súčasnosti nachádza Slovensko, nemusíte spoznávať len prostredníctvom kníh a výstav v múzeách. Vyberte sa na miesta pod holým nebom, kde môžete na vlastnej koži zažiť, ako tu ľudia žili pred stovkami rokov. Prečítajte si, kde nájdete zrekonštruované a sprístupnené sídla Slovanov, Keltov, Rimanov či pravekých ľudí.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania života našich predkov vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Slovanské hradisko v Bojnej

Zaujíma vás, ako ľudia žili, keď sa na území Slovenska začalo rozširovať kresťanstvo? V tom prípade sa vyberte na slovanské hradisko Valy v obci Bojná, kde sa kedysi rozprestieralo významné centrum Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Dnes tu nájdete expozíciu v prírode, kde môžete prostredníctvom rôznych zážitkov spoznať život našich slovanských predkov.

Foto: Marián Hubinský/Wikimedia

Do areálu Archeologického múzea Veľkej Moravy, obohnaného priekopami a valom, ktorý sa dodnes miestami týči do 10-metrovej výšky, vstúpite cez impozantnú drevenú hradnú bránu. Určite nevynechajte zrekonštruovaný obytný dvorec. Predmety, ktoré patrili obyvateľom hradiska, nájdete vystavené v múzeu v obci Bojná.

  • Otváracie hodiny: pondelok až nedeľa, 10.00 – 16.00 hod.
  • Základné vstupné: 1 €

Keltské sídlisko na brehu Liptovskej Mary

Nádherná scénická cesta popri Liptovskej Mare vás privedie k vŕšku s Archeoskanzenom Havránok. Štyristo rokov pred Kristom sa tu nachádzalo praveké keltské sídlisko, v súčasnosti tu nájdete repliky starovekých aj stredovekých stavieb.

Foto: visitliptov.sk

Môžete si obzrieť napríklad unikátnu opevnenú keltskú svätyňu, v ktorej sa konajú aj rekonštrukcie dávnych keltských obradov. V letných mesiacoch si tu môžete pozrieť ukážky všedného života Keltov a ich starých remesiel.

  • Otváracie hodiny: od 1. júna do 15. septembra, 8.30 – 18.30 hod. Informácie o otváracích hodinách mimo letnej sezóny nájdete na webe Archeoskanzenu Havránok.
  • Základné vstupné: 2 €

Rímsky vojenský tábor na skok od Bratislavy

Cez Rusovce, mestskú časť Bratislavy, kedysi prechádzala hranica Rímskej ríše. Rimania si tu vybudovali vojenský tábor Gerulata, pri ktorom sa usídlili aj civili. Mali tu farmy, pohrebiská a zrejme aj brod a riečny prístav.

Foto: Pudelek/Wikimedia

Dnes sú zvyšky tábora zrekonštruované a v múzeu Antická Gerulata Rusovce sa môžete poprechádzať pomedzi kamenné základy stavieb. V areáli je aj múzeum s nálezmi z obdobia Rímskej ríše a lapidárium – výstava dobových kamenných výtvarných diel.

  • Otváracie hodiny: marec až november, denne okrem pondelka, 10.00 – 17.00 hod.
  • Základné vstupné: 2,50 €

Praveké nálezisko Molpír

Pred 2 600 rokmi sa na vŕšku nad Smolenicami usadili pravekí ľudia. Za masívnymi kamennými múrmi hradiska a dvomi predhradiami ich žilo v čase najväčšej slávy pravdepodobne až 800. Kultové miesto s pozostatkami ľudských obetí dokazuje, že to boli kanibali. Hradisko Molpír zaniklo náhle a život sa doň nikdy nevrátil.

Foto: Anton Chrvala/smolenice.com

Lokalita dlho chátrala, no v súčasnosti  je zrenovovaná a stoja tu dve repliky drevených zrubov. Domáci mali z miesta skvelý výhľad na okolitú krajinu, vy teraz môžete na vŕšku oproti obdivovať aj Smolenický zámok. Predmety, ktoré pravekí obyvatelia po sebe zanechali, nájdete v múzeu dole v dedine.

Aby ste sa o zážitky pri spoznávaní života našich predkov mohli podeliť so svojimi blízkymi, stavte na rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 96 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.


O2 vylepšilo balíky dát pre kartu O2 Voľnosť. 1 GB dát môže byť váš už za 1 €

Čítaj viac

Fotografka radí, ako aj v noci urobiť dobré fotky so smartfónom

Čítaj viac

Notebook na dovolenke netreba, ak máte jeden z týchto 6 tabletov

Čítaj viac