Šport nie je len o svaloch. Rodičia prezrádzajú, čo všetko sa ich deti pri pravidelnom pohybe naučili

Ak si deti vytvoria pohybový návyk, bude s nimi aj v dospelosti a pomôže im zvládnuť napríklad vypäté situácie.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha vznikla pred 8 rokmi a postupne sa rozšírila na celé Slovensko s cieľom rozhýbať všetky deti. Benefity pohybu však prekračujú hranice fyzickej zdatnosti – podporujú psychickú odolnosť, väčšiu trpezlivosť či spoluprácu. A tak sme sa spýtali rodičov, ktorých deti na ŠAMT chodia, aké zmeny v ich správaní vidia.

Ako vybrať vhodný šport pre vaše dieťa? Poradíme vám spolu so psychologičkou

Ako vyzerajú tréningy v Športovej akadémii Mateja Tótha?

Akadémia vyvinula špeciálnu metodiku prispôsobenú veku detí a zároveň školí trénerov a trénerky, aby sa kvalitný pohyb dostal aj do tých najmenších obcí. Tréningy sú priamo v školách, aby deti nemuseli za športom ďaleko cestovať.

Každý tréning je pripravený odborníkmi a skladá sa z rozohriatia, rozcvičky a hlavnej časti. „Začíname rozohriatim, pričom používame Matejove kartičky s rôznymi cvikmi zameranými na vývojovú kineziológiu – teda na pohyby, ktoré sú dôležité pre správny vývoj tela.

Počas bežného dňa sa k takýmto aktivitám tela nedostaneme, deti tak vraciame späť do čias batoliat, keď bol zoznam denných pohybov omnoho pestrejší,“ vysvetľuje trénerka Zuzana Poliačik. 

Ďalej pokračujú rozcvičkou – vždy vo forme hry, nie súťaže. „Je dôležité, aby si deti uvedomili, že pri športe nejde len o výhru. Osobne si myslím, že športová príprava by nemala byť o najlepších a najhorších deťoch. Ide nám o radosť z pohybu a chceme, aby si ju deti zobrali so sebou až do dospelosti,“ hovorí trénerka Zuzana.

Po rozcvičke nasleduje hlavná cvičebná časť, kde si deti občas aj zasúťažia, no učia sa najmä pracovať v tíme, pretože na Akadémii ide aj o rôzne ďalšie veci, nielen o pohyb samotný.

Čo všetko deťom prináša Športová akadémia Mateja Tótha?

Rodičia Lindovci

Naše deti nás už upozorňujú, keď robíme drepy nesprávne

„Páči sa nám, že ide o systematickú a celoročnú prácu s deťmi po vývojovej, fyzickej, ale aj mentálnej stránke. Pre naše deti – synov Adamka a Matejka – je motivujúce, že za programom stojí úspešný olympionik. Sme však radi, že Akadémia deti učí, že šport je omnoho viac ako len vrcholové súťaže – učí ich, že je to bežná súčasť nášho života. 

Keď sa naše deti hrajú v záhrade, vidíme na nich, že sa snažia byť férovejšie. Počas záhradného futbalu sa nerozdeľujú do tímov podľa toho, kto je najlepší, ale naopak, snažia sa vytvoriť vyrovnané tímy – mladších párujú so staršími. Aj toto im dala Akadémia. Rovnako sa aj v záhrade hrajú zmysluplné aktivity, ktoré sa naučili od svojho trénera.

Už sa nám dokonca stalo, že nás náš mladší syn upozorňoval, že robíme drepy nesprávne – nejde teda len o cvičenie, ale aj o správne cvičenie.

Priali by sme všetkým deťom, aby mali možnosť aspoň jeden rok absolvovať takúto športovú prípravu. V spoločnosti by sme mali zdravšie a šťastnejšie deti, ktoré majú z pohybu radosť a neberú to ako predmet v škole.”

Pohľad psychologičky Andrey Antalovej

Deti, najmä v pubertálnom veku, majú svoje vzory, ktoré sa snažia napodobňovať. Je preto dobré, ak takýto vzor vedie zdravý životný štýl, súčasťou ktorého je aj fyzická aktivita. Ak človek začne so športom už v detstve, pohyb sa často stane prirodzenou súčasťou jeho života. 

V Akadémii deťom nastavujeme v rámci pohybovej aktivity pravidlá, aby sa cítili a hýbali bezpečne. Pravidlá u detí budujú aj férovosť, zodpovednosť a spoluprácu.

Dôležitým aspektom Akadémie je rôznorodosť aktivít – do tréningov kombinujeme aj hry, pri ktorých deti relaxujú, upokoja sa. To prispieva k ich tzv. wellbeingu. K benefitom rôznorodosti hier patrí napríklad zlepšenie sústredenosti, kooperácie, kritického myslenia či kreativity.

Mamina Zuzana Poliačik

Tréning deti učí väčšej zodpovednosti a pohyb vytvára zdravé psychohygienické návyky

„Ako trénerka a mama v jednom viem, že Akadémia je zmysluplné trávenie času, preto som tam prihlásila aj svojho 9-ročného syna Martina, ktorého v škole aj trénujem. Niekedy ma omylom nazve trénerka aj doma, vždy ma to rozosmeje – no cvičí sa nám spolu naozaj skvele. 

Je pre mňa ako mamu naozaj dôležité, aby mal dostatok pohybu, samozrejme, páči sa mi, že je vďaka Akadémii aj v kolektíve kamarátov, s ktorými sa počas vyučovania nemá priestor porozprávať.

Všimla som si, že odkedy navštevuje Akadémiu je zodpovednejší – sám si zapisuje, kedy má aký tréning. Zodpovednosť, férovosť a nadšenie zo športu – to sa snažím vštepovať všetkým deťom v Akademii. Na pozadí športu sa tiež učíme, že výsledky sa dostavia, keď budeme trpezliví a konzistentní, a to v akejkoľvek oblasti života.

Okrem správneho držania tela, rozvoja pľúc a svalovej hmoty, vývoja metabolizmu či zdravého rastu kostí je šport vhodný liek aj na naše mentálne zdravie. Je preto veľmi dôležité, aby sme už deťom ukazovali zdravé formy psychohygieny – to pohyb určite je. Ak si v detstve vytvoria pohybový návyk, v dospelosti sa ľahšie vyhnú rôznym závislostiam.“

Pohľad psychologičky Andrey Antalovej

Čím menšie dieťa, tým väčšiu silu má rodič pri motivácii k pohybu – ak rodič športuje, dieťa je tiež aktívne.

Dôležitým benefitom športu je hormón oxytocín, ktorý sa vylučuje aj pri fyzickej aktivite. Dieťa upokojuje, znižuje jeho strach a pomáha tomu, aby samo seba vnímalo v sociálnych situáciách pozitívnejšie. Oxytocín v deťoch zanecháva spokojnosť a pozitívne pôsobí aj na vytváranie ich vzťahových väzieb.

Šport u detí buduje aj zodpovednosť, vytrvalosť a disciplínu. Všetky tieto benefity sa, samozrejme, prenášajú aj do iných oblastí života.

Rodičia Šillerovci

Zábava je základ úspechu

„Keď sa syna opýtame, ako bolo na tréningu, odpovie, že veselo. Po dvoch rokoch strávených v Akadémii už vieme, že vždy má hravý tréning a zároveň sa aj niečo nové naučí.

Ani jeden z nás nemal športové detstvo, oboch nás viac baví hudba a umenie. No vieme, že pohyb je dôležitý, sme preto radi, že Adamko si k nemu buduje vzťah už odmala a našiel v ňom radosť. Aj vďaka nemu sa ľahšie namotivujeme, aby sme boli aktívnejší aj my, šli spoločne napríklad na plaváreň či na bicykle.

Vnímame, že v súčasnej pretechnizovanej dobe sa ľudia hýbu čoraz menej a negatívne to ovplyvňuje ich fyzické aj psychické zdravie. Možno by si niekto mohol povedať, že sme syna ako 6-ročného prihlásili na športové tréningy priskoro, no my si myslíme, že pohyb sa dá prispôsobiť každej vekovej kategórii.

Páči sa nám, že Akadémia je všestranne zameraná. To je skvelý základ, ak by sa Adamko v budúcnosti rozhodol pre nejaký konkrétny šport. Určite však platí, že čím je dieťa mladšie, tým by na tréningoch mala nad súťaživosťou prevládať hra a zábava.

Boli by sme radi, keby si najmä toto Adamko z Akadémie odniesol – že je dôležité sa zabávať, samozrejme v zdravej miere. Pri športe, v škole, neskôr aj v práci – lebo keď nás akákoľvek činnosť baví, motivácia nám vydrží dlhšie, dotiahneme to ďalej a sme úspešnejší.

Učíme ho, že nezáleží na výsledku, ale na snahe. A ak sa k tomu primieša aj trochu zábavy, tak je to skutočná výhra. Sme radi, že Akadémia v silu zábavy a hry verí rovnako ako my.“

Pohľad psychologičky Andrey Antalovej

Pokiaľ je v športe zakomponovaná zábavná stránka, dieťa si k nemu vytvára pozitívny vzťah. Čím mladšie dieťa, tým je dôležitejšie, aby bol preň vykonávaný pohyb zábavný.

Ak bude mať pocit, že ho do športu tlačíme, nebude z neho môcť ani ťažiť všetky benefity. Hrozí, že v momente, keď si dieťa bude samo vyberať voľnočasové aktivity, zlé spomienky na šport budú viesť k zámernému obmedzeniu pohybovej aktivity.

V Akadémii deti vedieme primárne k tomu, aby sa z pohybu tešili a v zdravej miere prekonávali samy seba – nedelíme ich na šikovné či nešikovné, lebo každé dieťa je jedinečné a individuálne.


Aj tento rok školy súťažia o tréningy od O2 Športovej akadémie Mateja Tótha na svojej škole. Zahlasujte a rozhodnite, na ktorých školách sa deti rozhýbu pod vedením olympionika Mateja Tótha. Základné školy súťažia tento rok o 40 tréningov v Akadémii, pričom v každom kraji vyhrá 5 škôl.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Športovaním k mladšej pleti. Dermatologička vysvetľuje, ako pohyb vplýva na zdravie našej pokožky

Starnutie kože vieme spomaliť aj pravidelnou pohybovou aktivitou, ktorá nám robí radosť.

Niekto cvičí, lebo ho bolí chrbát, iný sa chce dostať do formy či zlepšiť si kondíciu. Len málokto by povedal, že cvičí, aby mal krajšiu, mladšiu a zdravšiu pokožku. Náš organizmus je však prepojený systém a pravidelné športovanie má naozaj obrovský vplyv na všetky časti tela, mysle, a teda aj pokožky. O tom, ako je pohyb so zdravou kožou prepojený, sme sa rozprávali s dermatologičkou Annou Dankovou.

Hlboký a pomalý nádych a výdych. Správne dýchanie efektívne odbúrava stres, no až 80 % ľudí nedýcha správne

V rozhovore s dermatologičkou Annou Dankovou sa dozviete aj to:

  • prečo starneme a akú úlohu v tom zohráva pohyb,
  • aký šport nám zabezpečí mlado vyzerajúcu pokožku,
  • prečo je pri pohybových aktivitách dôležitá konzistentnosť, ale aj radosť z cvičenia,
  • prečo je „pošportová“ červeň prospešná pre kožu,
  • ako pripraviť svoju pokožku na športový výkon
  • a prečo má v ambulancii starších pacientov najmä s kožnými nádormi na ušiach.

Často počujeme o tom, aké je športovanie zásadné pre naše zdravie a dlhý život. Môžeme však pohybom aj zastaviť alebo spomaliť starnutie pokožky?

Starnutie kože je prirodzený proces, ktorý sa týka každého, začína sa už po dvadsiatke. Vzniká najmä pôsobením slnka – za starnutie zodpovedá najmä UVA slnečné žiarenie, ktoré vytvára oxidačný stres a tvorbu voľných radikálov, ktoré môžu poškodzovať bunky.

Bunky následne strácajú pružnosť a pevnosť. Najčastejšie sa to na koži prejaví vráskami alebo pigmentovými škvrnami. Je však pravda, že tento proces môžeme spomaliť pravidelným pohybom.

Takže pohyb zodpovedá aj za mladšie vyzerajúcu pleť?

Je vedecky dokázané, že pravidelný pohyb prekrvuje pokožku a zbavuje ju oxidačného stresu. Športovanie pomáha aj pri správnej tvorbe kolagénu, kľúčového proteínu zodpovedného za pevnosť a pružnosť pokožky.

Cvičenie nás zároveň drží v psychickej pohode, čo má vplyv na hormonálnu rovnováhu, a teda aj na našu pleť. V niektorých štúdiách sa dokonca zistilo, že pravidelné cvičenie zvlhčuje pokožku a má za následok, že je pleť zdravšia a krajšia.

Ak to poviem veľmi zjednodušene – keď cvičíme, spotíme sa, vďaka tomu máme krajšiu pleť?

Cvičíme, sme celí červení, zahrejeme sa a lepšie sa prekrvíme – to zníži náš oxidačný stres a pomôže pri regenerácii pokožky.

Cvičenie mení cirkulujúce hladiny cytokínov a hormónov a tieto zmeny sa môžu podieľať na spomalení starnutia. Pravidelné cvičenie nás môže chrániť aj pred vznikom iných vnútorných ochorení, pričom mnohé z nich sa potom prejavujú aj na koži.

Je nejaké konkrétne cvičenie, ktoré koži prospieva najviac?

Je to veľmi individuálne. Vždy vravievam, že najzdravšie cvičenie je to, ktoré človeka baví. Je dôležité nájsť si aktivitu, ktorá nás nefrustruje, naopak, po ktorej sa nám vyplavujú endorfíny a radi sa k nej vraciame.

Z dermatologického hľadiska teda nepoviem, čo a ako cvičiť, no určite je dôležité cvičiť dlhodobo a pravidelne. Na cvičenie nikdy nie je neskoro a je zdravé v každom veku. Často to napokon býva tak, že sa k športu dostaneme až v dospelosti – po ochorení (napríklad infarkte), ktoré nám „otvorí oči“.

Je zaujímavé, že pohyb sa viaže úplne na všetko. Predpokladám, že pacienti môžu byť prekvapení, keď prídu do dermatologickej ambulancie a aj tam im radíde cvičiť.

Nemávam s pacientmi denne konverzácie o športe, lebo životospráve sa venujú najmä všeobecní lekari, no všetko je úzko prepojené s pohybom. Rada však svojim pacientom zdôrazňujem, aby sa hýbali aj aby sa správne chránili a aby svoju pokožku správne pripravili na šport.

Ako vyzerá príprava pokožky na šport?

Je to komplexné. V lete sa často stretávame so spálením pokožky, preto je potrebné myslieť na opakované natieranie sa SPF krémom s vysokým faktorom. Ďalšou pomôckou je ochranný odev – ideálne športové oblečenie zo špeciálnej tkaniny, ktorá má UPF filter. Takéto tričká a nohavice sú bežne dostupné v obchodoch.

Základom je aj sledovať si, v akom čase idem športovať. Dnes je už normálne, že aplikácie o počasí, ktoré máme v telefónoch, ukazujú, aký je UV index počas dňa. Ide o stupnicu, ktorá ukazuje, do akej miery je potrebné chrániť sa. Keď napríklad index dosahuje hodnotu 8, človek by sa vôbec nemal vystavovať priamemu slnku.

Zabúdame si chrániť pred slnečným žiarením uši, no práve starší pacienti mávajú často ušné kožné nádory.

Mnohí vrcholoví športovci však trénujú práve počas poludnia, keď je slnko nebezpečné, a preto sú často rizikoví pri vzniku kožných ochorení. Napríklad tenisti alebo kajakári.

Pre pokožku je dôležité aj správne načasovanie športovej aktivity mimo 11.00 až 15.00 h, alebo ako ste uviedli, môžeme si sledovať UV index aj v aplikáciách o počasí.

Áno, pohyb je dôležitý, ale ešte dôležitejšie je nespáliť sa. Práve to vedie neskôr k tvorbe kožných nádorov.

Neexistuje teda jedna ochrana, treba ich kombinovať – krém, oblečenie, okuliare. Dôležitý je aj klobúk, pretože zakrýva uši. Pri niektorých športoch, samozrejme, zavadzia, no ak sa dá, zvážte ho. V ambulanciách mávam starších ľudí, ktorí majú kožné nádory práve na ušiach, pretože na ne pri ochrane pred slnkom často zabúdame. 

A ako je to počas zimných mesiacov?

Ochrana pred slnkom je potrebná celoročne – spálite sa aj v zime na lyžiach či snowboarde, lebo slnečné žiarenie sa odráža od snehu. Nechránia nás ani oblaky – aj keď je zamračené, slnečné žiarenie preniká.

Naozaj je to veľmi dôležité, lebo spálenia vás dobehnú – aj moji pacienti mi vravia, že sa už neopaľujú. Koža si všetko pamätá, aj keď sa vám to teraz nemusí tak javiť.

Okrem ochrany pred slnečným žiarením je pre starostlivosť o pokožku dobrá aj pravidelná prevencia v dermatologickej ambulancií?

Koža je niečo, na čo často nemyslíme, no týka sa to naozaj každého. Pri športe, ale aj bežne v živote sa viac sústredíme na fungovanie srdca, pľúc či žalúdka, no koža je náš najväčší orgán. Všetkým odporúčam chodiť na pravidelnú kontrolu znamienok aspoň raz ročne, ideálne po lete – od októbra do jari.

Navyše pri prehliadke znamienok si lekár všimne aj ďalšie problémy kože. Ak by som mala v miestnosti skupinu desiatich ľudí nad 70 rokov a nenašla im žiaden prekancerózny stav, bola by to rarita, lebo väčšina má problém.

Pediatrička: Dieťa sa obézne nenarodí, stáva sa takým v priebehu života, pričom na jeho váhu majú vplyv práve rodičia

Existuje nejaká indícia, podľa ktorej viem, že mám s kožou problém?

Hojenie. Často sa to začne tak, že sa pacienti niekde buchnú a to miesto sa im nehojí. Pritom každá odrenina by mala byť do mesiaca zahojená – ak to tak nie je, je potrebný dermatológ

Čo v prípade starších ľudí, ktorí by chceli proces starnutia pleti zvrátiť?

Existujú tri základné piliere starostlivosti o kožu – čistenie pleti, hydratácia a fotoprotekcia.

Je potrebné nájsť si vhodný čistiaci olejček alebo gél podľa toho, čo vám vyhovuje, a dôkladne vyčistiť pleť. Každý deň dvojfázovo – je jedno, či na sebe máte make-up alebo nie. Za celý deň absorbujeme veľa nečistôt z ovzdušia a je potrebné ich odstrániť.

Ako som už spomínala, starnutie pleti ovplyvňuje UVA žiarenie, preto je dôležité nanášať si krém, ktorý nás chráni proti tomuto a aj ostatným slnečným žiareniam. Je totiž dobré mať v kréme aj UVA, aj UVB ochranu a najnovšie sa hovorí aj o ochrane pred IRA žiarením. Vždy ich máte uvedené aj na obaloch produktov.

Práve UVB žiarenie je hlavným zodpovedným faktorom za spálenie od slnka a opakované spálenie kože vedie k zvýšenému vzniku rakoviny kože.

Pravidelný pohyb kožu prekrvuje, zbavuje ju oxidačného stresu a pomáha aj pri správnej tvorbe kolagénu, ktorý je zodpovedný za pevnosť a pružnosť pokožky.

Pri hydratácii pokožky je dôležité kombinovať aj dostatočný pitný režim, aj správnu hydratáciu krémom. Pitný režim je však pri športe zásadný – keď nepijete dostatočné množstvo, tak žiaden krém nepostačí. Opäť zdôrazňujem, že koža je orgán, ktorý na svoje fungovanie potrebuje vodu.

Keď to zhrniem – ak si chcete udržať zdravú a mlado vyzerajúcu pokožku, tak sa chráňte pred UVA aj UVB žiarením, čistite si ráno a večer pleť, pite veľa čistej vody, pravidelne cvičte a vyhýbajte sa stresu.

Vyhnúť sa stresu je v dnešnej dobe o niečo náročnejšie ako udržať si ostatné návyky. Aké zanecháva stres stopy na koži?

Zvýšeným stresom dochádza k poškodeniu imunitných funkcií a na koži sa ním spúšťajú procesy, ktoré vedú k predčasnému starnutiu.

V súčasnosti dokonca existuje medicínske odvetvie, ktoré sa venuje psychodermatológii, pretože sa zistilo, že kožné ochorenia sú úzko prepojené so psychickým zdravím človeka. Keď upravíme jedno, pomôžeme aj druhému. Ochorenia kože nepridávajú našej psychike a zlý psychický stav sa zase odráža na našej pokožke.

Naše telo je veľmi prepojené. Je to jeden celok – psychické a fyzické zdravie spolu súvisia. No a šport je v tomto ideálny – pretože sa stará o naše telo i hlavu. A aj o kožu.

Spomenuli ste, akým rizikom je slnko pri športe. Treba si dávať pozor aj na niečo ďalšie?

Ďalším bežným problémom je mykóza a rôzne plesňové ochorenia. Pri športe sme často v spoločných priestoroch, bosí v šatniach, v sprche. To je príležitosť pre kožné infekcie. Ďalším príkladom sú vírusové bradavice – napríklad pri bojových športoch, kde sme v blízkom kontakte na žinenke.

Ako sa v tomto prípade sa chrániť?

Najmä zvýšenou hygienou a dobrou obuvou. Pri futbale či behu nie je zdravé mať dlhodobo nohu uzavretú v topánke, lebo pri týchto športoch vznikajú rôzne hematómy či problémy s nechtami. Zlaté pravidlo je nenechať to zájsť ďaleko a pri problémoch vyhľadať odborníka. Ochorenia kože sú rovnaké ako všetky ostatné a šport má stále pre telo viac benefitov.

Ľahšie vyliečime mykózu ako kardiovaskulárne ochorenia. Šport je pre kožu a pre spomalenie starnutia pokožky prínosný, no treba myslieť aj na ochranu pokožky.

Anna Danková

Lekárka – dermatologička, ktorá pôsobí vo Fakultnej nemocnici v Trnave a aj na estetickej klinike Mediskin v Bratislave. Vyštudovala Slovenskú zdravotnícku univerzitu a svoju kariéru začala v roku 2021 v Nemocnici Šumperk v Českej republike.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac