Stĺpček Tomiho Kida: Nemožné neexistuje

Moje motto je Nemožné neexistuje. Snažím sa ním riadiť vo všetkých životných situáciách a to isté učím aj svojich zverencov a najbližších.

Treba snívať. Každý z nás má svoje sny, ktoré by chcel v živote dosiahnuť. Ak ja o niečom snívam a som presvedčený, že to naozaj chcem, tak o tom veeeeeľa rozprávam a stále to mám pred sebou. Verím tomu, že môj sen si ma vyberie a stretneme sa. Nebojím sa o ňom rozprávať nahlas a naozaj stále. Rozprávam o ňom svojim najbližším osobám, ktorým verím a mám ich rád.

Pre niekoho je veľkým snom byť výborným pekárom, stolárom, úspešným športovcom či šikovným právnikom. Mojím snom bolo dosiahnuť titul majstra sveta, boxovať v Amerike a množstvo ďalších úspechov spojených s mojou boxerskou kariérou. Tiež som mal sen založiť vlastný boxerský klub a vytvoriť z neho rodinu. Ten sen sa mi splnil a s mojimi chlapcami zažívame veľa pekného. A keď prídu ťažšie časy, pretože život nás skúša rôznymi spôsobmi, podržíme sa ako pravá boxerská rodina a stojíme jeden pri druhom.

Ako sa hovorí Cesta je cieľ a treba si ju užívať. Počas cesty za svojím snom si treba dávať pred seba také méty, ktoré nás tešia, povzbudzujú a vždy o kúsok posunú vpred. Aj športovci na olympiáde najskôr súťažili v školských športových hrách, potom na krajských kolách, až sa tvrdou prácou a tréningom dostali na majstrovstvá Slovenska, Európy a sveta.

Nie, nebolo to hneď, sú za tým aj desiatky rokov, počas ktorých športovci zažili aj mnoho prehier, ale neprestali športovať. Nemôžeme sa nechať odradiť neúspechmi, naopak, spravme si z nich hnací motor. Keď sa cukrárovi pripáli koláč, tiež to nevzdá, uberie stupne a pečie koláč dlhšie. Na ceste za úspechom je veľa pádov a nikdy to nie je ideálne. Ak by to bolo také ľahké, všetci by sme boli úspešní.

Vzdať sa? To som nikdy nespravil. Pokiaľ som nebol o niečom pevne rozhodnutý, radšej som sa nepustil do práce a venoval svoju energiu projektu, ktorému som veril. Len my sami dokážeme dosiahnuť veľké veci. Ale musíme tomu veriť. Ja verím, že vyhrám zápas, že postavím športovú akadémiu a vychovám nielen úspešných športovcov, ale hlavne dobrých ľudí. Keď príde kríza, obzriem sa za seba a moja doterajšia práca mi nedovolí len tak to zahodiť za seba a vzdať sa. Nezaslúži si to hlavne moje ja, ktoré do toho doteraz vložilo tak veľa síl, disciplíny a odhodlania.

Motivuje ma robiť veci, ktoré majú zmysel, robiť veci, ktoré robia radosť nielen mne, ale aj ostatným. Moja najväčšia motivácia je môj otecko, jednoduchý murár, ktorý dokázal veľké veci. Je tvrdý, nevzdáva sa, naučil ma, čo je to poriadne sa spotiť od roboty. Ukázal mi, čo musí človek niekedy obetovať, aby sa dostal bližšie k svojmu cieľu.

Jeden z mojich najväčších snov je momentálne dobudovanie Akadémie Tomiho KIDa. Chcem, aby slúžila všetkým fanúšikom športu a tým, ktorí potrebujú v živote motiváciu a podporu, na ktorej pracujem dennodenne. Pomáhajú mi môj otecko s krstným otcom a spoločne to ťaháme, verím, že do veľmi úspešného konca. Stojí nás to veľa síl, no vidina fungujúcej Akadémie nás motivuje pokračovať. Opäť si predstavujem, ako tam trénujem svojich zverencov, venujem sa detičkám a organizujeme pre nich rôzne športové akcie.

Nerozlišujem, čo je práca a čo je súkromie. Žijem svojimi cieľmi a moje sny sú súčasťou môjho života, či súkromného, alebo profesného. Ani pri športe to nie je len o viacfázových tréningoch denne a padla. Športovec, ktorý chce dosiahnuť výsledky, sa tomu venuje celý deň a každý deň, prispôsobuje  tomu životosprávu, svoje myšlienky.

Na ceste za snom je dôležitá rodina. Vážme si to, čo máme. Som nesmierne vďačný za podporu mojej rodinky, ktorá pri mne stojí v dobrom aj v zlom. Aj napriek svojej vyťaženosti sa im snažím plne venovať, tráviť s nimi spoločné chvíle, najmä v prírode. Príroda je najväčší dobíjač energie – stačia krátke prechádzky a cítite sa hneď inak, vyvetráte si hlavu a prídete na iné myšlienky. Vystrime sa, zhlboka sa nadýchnime a vykročme za svojím šťastím.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o motivácii a ceste za snami a vznikol v spolupráci s Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí O2 Slovakia. O roadshow pre študentov stredných škôl si môžete zasúťažiť aj tento rok. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.

Tomáš Kid Kovács

Stal sa najúspešnejším profesionálnym boxerom na Slovensku, získal aj titul majstra sveta v poloťažkej hmotnosti. V roku 2016 ukončil svoju profesionálnu kariéru, no boxu sa venuje aj naďalej prostredníctvom svojho klubu, kde odovzdáva svoje skúsenosti zverencom. Je ambasádorom Roadshow Moja story, tvoja story, ktorá motivuje študentov stredných škôl, aby si plnili svoje sny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Choďte si za svojimi cieľmi

Azda každý z nás po niečom túži – má svoje ciele a sny, ktoré by rád v živote dosiahol.

Stať úspešným vo vyštudovanom odbore, naučiť sa plynule cudzí jazyk, zlepšiť svoje tanečné schopnosti, upraviť svoju hmotnosť alebo sa konečne naučiť oddychovať.

Cesta k nim však nemusí byť vždy jednoduchá. Môžu ju sprevádzať pády aj neprajnosť okolia, ktoré sa s úspechom iných neraz vyrovnáva naozaj ťažko.

Toto víkendové vydanie magazínu Sóda vzniklo v spolupráci s motivačnou Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí modrý operátor, sa sústreďuje práve na ľudské ciele a sny. Začítajte sa do našich článkov, ktoré prinášajú dávku motivácie pre všetkých, ktoré sa práve pustili na cestu za svojimi túžbami a chcú dosiahnuť niečo, čo považujú za dôležité.

Life koučka Zuzana Árvayová nám v rozhovore vysvetlila, ako postupovať pri dosahovaní svojich cieľov. „Život nám do cesty kladie prekážky, ale najväčšou prekážkou je človek sám sebe,“ hovorí.

V rámci tohto vydania vám prinášame príbehy štvorice ambasádorov motivačnej roadshow O2, ktorým sa podarilo svoje ciele dosiahnuť. Slovenský boxer a tréner Tomi Kid nám vo svojom stĺpčeku prezradil, čím sa riadi pri ceste za svojimi snami, aj aký sen si v súčasnosti plní.

S tanečníkom a choreografom Lacim Strikeom sme sa porozprávali nielen o jeho tanečných začiatkoch, ale aj o skúsenostiach s prvým ročníkom roadshow a problémoch, s ktorými sa mladí ľudia musia v súčasnosti vysporiadať.

Rapper Strapo, ktorého hudba sa teší medzi mladými obľube, nám v rozhovore predostrel aj to, ako sa prostredníctvom svojich textov snaží zvyšovať ich povedomie o spoločenskej situácii.

Štvrtým ambasádorom je cestovateľka Janka Schweighoferová, ktorá pretavila svoju záľubu v cestovaní do vlastného živobytia. Dnes stojí za úspešným blogom Travelhacker a učí Slovákov, ako cestovať šikovne a lacno. Viac sa dočítate v našom článku.

Aj vy sa chcete pustiť do napĺňania svojich cieľov, no máte pocit, že na to nemáte čas? Vybrali sme pre vás šikovné aplikácie, vďaka ktorým sa naučíte lepšie s ním hospodáriť.

Na ceste za realizáciou svojich plánov môžu pomôcť aj motivačné citáty, ktoré hovoria o tom, že by sme sa nemali vzdávať. V našom kvíze sme pre vás zhrnuli výroky z rozmanitých filmov, dokážete ich priradiť k správnej snímke?

Aby sme dokázali, že ciele môžu byť naozaj rôzne, opýtali sme sa známych tvárí a osobností verejného života, aký cieľ sa aktuálne snažia naplniť.

A aký cieľ máte vy? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Spoločnosť O2 Slovakia spustila 2. ročník Roadshow Moja story, tvoja story, ktorá sa prostredníctvom inšpiratívnych ambasádorov a ich životných príbehov sústredí na to, aby mladých ľudí podporila na ceste za svojimi cieľmi. O jednu z 24 motivačných roadshow môžu súťažiť stredné školy po celom Slovensku. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Psychológ Marek Madro: Najväčším problémom mladých ľudí je samota

Deti a mladí ľudia sú tlačení do výkonov doma, v škole aj vo vzťahoch. Keď zlyhajú, nemajú pri sebe nikoho, s kým by sa mohli porozprávať. Prečítajte si, ako môžu vyhľadať pomoc a čo pre nich môžeme urobiť, aby so svojimi problémami nezostali sami.

Psychológ Marek Madro v roku 2012 založil internetovú poradňu IPčko. Dodnes ju vedie a spolu s tímom 40 psychológov v nej pomáha deťom a mladým ľuďom, ktorí sa na nich obracajú v zložitých životných situáciách. 

V rozhovore s Marekom Madrom sa dozviete:

  • čo robiť, aby sa deti a mladí ľudia neutápali v samote,
  • prečo vyhľadávajú pomoc až v hraničných situáciách,
  • ako by rodičia mali budovať vzťah s deťmi v rôznych fázach ich života,
  • prečo by sa rodičia nikdy nemali tváriť, že na problémy zabudli.

Deti a mladí ľudia sa na vás obracajú s najrôznejšími problémami. Čo ich momentálne najviac trápi?

Od založenia linky v roku 2012 si robíme štatistiky, čo je primárnou témou rozhovoru. Odkedy linku prevádzkujeme, na prvom mieste je samota.

Sexuálne násilie na deťoch v online priestore by nemalo byť tabu. Osvetový web StalosaTO.sk, ktorý podporila Férová nadácia O2, prináša užitočné rady pre obete, ich rodičov aj učiteľov. Chcem vedieť viac

Mladí ľudia sa cítia sami, postupom času sa mení iba obsah témy. Keď dnes hovoria o samote, hovoria o tom, že sú aj vďaka sociálnym sieťam a technológiám obklopení obrovským množstvom ľudí, ale všade musia podávať výkon. V škole musia dosahovať dobré známky, v rodine musia plniť očakávania rodičov.

Špecifické je, že dnes musia dosahovať výkon aj medzi kamarátmi. To je niečo nové, čo tu predtým nebolo. Pre mladých ľudí napríklad nie je vhodné byť v kontakte s niekým, kto má problém a ťahá ich dole.

Preto keď mladí ľudia zlyhávajú, cítia sa sami. Majú pocit, že tu nie je nikto, s kým by mohli hovoriť na rovinu.

Samotu spájajú aj s inou témou – boja sa sklamať ľudí. Pred pár rokmi sme ešte sledovali, že sa báli osloviť rodičov, lebo mali strach z trestu. Dnes majú strach sklamať rodiča. V tomto znova vnímame obrovský tlak na výkon.

Čo okrem samoty trápi mladých ľudí?

Mladí ľudia nás kontaktujú v situáciách, keď už sú na hrane a nevedia ako ďalej. V takých chvíľach sa na nás obracajú s témou samovraždy a myšlienok na samovraždu.

Na online linku sa obrátia aj v situáciách, keď už nevyužijú iné spôsoby a toto je pre nich posledná záchrana. Nie je to typické len pre IPčko. Aj vo svete ľudia na online linkách riešia tie najzávažnejšie témy a najakútnejšie prejavy správania. Majú pocit, že si zachovávajú anonymitu a nič im nehrozí. Dúfajú, že ich nenájdeme a nezastavíme.

V takých situáciách mladí ľudia už totiž nemajú očakávania, že im niekto pomôže. Kontaktujú nás preto, aby neboli v posledných chvíľach sami. Chcú zažiť, že je tam niekto s nimi, že ich vníma, počúva.

Za minulý rok sme mali 25 000 kontaktov, z toho 3 000 súviselo s myšlienkami na samovraždu. Z nich 550 boli situácie, keď mladí ľudia stáli niekde na koľajniciach, v okne, na moste a plánovali umrieť.

Napriek tomu, že máme s touto témou veľa skúseností, robíme pohotovostné výjazdy a trénujeme policajných vyjednávačov, dvom ľuďom sa nám, žiaľ, už nepodarilo pomôcť.

Ako je možné, že to zájde až tak ďaleko? Prečo nevyhľadajú pomoc skôr, než sa dostanú do hraničnej situácie?

Práve preto, že majú pocit, že neexistuje nikto, u koho by tú pomoc mohli nájsť. My sa snažíme skrížiť im v takýchto chvíľach cestu. Vieme, že keď majú nejaký problém, googlia. Slovné spojenie „chcem sa zabiť“ zadáva na Slovensku do Googlu mesačne 1 600 mladých ľudí vo veku do 18 rokov.

„Špecifické je, že dnes musia deti dosahovať výkon aj medzi kamarátmi. To je niečo nové, čo tu predtým nebolo. Pre mladých ľudí napríklad nie je vhodné byť v kontakte s niekým, kto má problém a ťahá ich dole.“

Preto sme vytvorili portál chcemsazabit.sk a vyvíjame aj množstvo ďalších aktivít. Mladí ľudia sa takto doklikajú k IPčku a obrátia sa na nás.

Kontaktujú vás mladí ľudia aj pri problémoch a situáciách, ktoré nie sú až také vážne ako samovražda?

Treťou najčastejšou témou sú partnerské vzťahy. To je veľmi príjemná téma s krásnymi rozhovormi.

Ďalšou sú problémy doma. Opäť je to vážnejšia téma, pretože sa tu nachádza aj domáce násilie a sexuálne zneužívanie.

Deti a mladí ľudia sa na vás obracajú v ťažkých momentoch, keď je určite náročné získať si ich dôveru. Ako si ju budujete?

Naši psychológovia majú na stránke zverejnené mená a fotky. Zdá sa to triviálne, ale je to veľmi dôležité. Ľudia nekontaktujú anonymnú službu, ale kontaktujú napríklad Veroniku.

Keď jej porozprávajú svoj príbeh a ona im dá pocítiť, že je tam s nimi, že ich vníma a počúva, dostane možnosť hovoriť s nimi viackrát. Veronika je tá, ktorá pozná ich príbeh a prichádzajú za ňou opakovane.

Pri jednej ťažkosti nás mladí ľudia kontaktujú v priemere sedemkrát, a teda ich sprevádzame situáciou. Nemusíme hovoriť žiadne zázračné vety. Najmä sa sústredíme na zážitok z toho, že sme tu teraz spolu. Veľa pracujeme s nádejou.

Ako vyzerá komunikácia s človekom, ktorý sa na vás obráti?

Na vedenie rozhovoru využívame psychologický model krátkodobej terapie, orientovanej na riešenie. Znamená to, že už po prvom raze, máte predstavu, aký prvý krok máte urobiť, aby sa vaša situácia trochu zmenila.

Keď prídete na druhý kontakt, dostanete tip na ďalší krok a tak ďalej. Ak sa cítite bezmocní, vrátime vám prostredníctvom rozhovoru moc niečo v živote zmeniť.

V rámci našej každodennej reality učíme deti, ako majú hovoriť s dospelými. Keď majú problém, často netušia, ako majú prísť za mamou, kedy ju majú osloviť. Cez chat to vieme nasimulovať.

Mohli by ste nám povedať konkrétny príklad?

Príkladom komplikovanej situácie je, keď dieťa rieši na internete sex a stane sa pritom obeťou nátlaku alebo vydierania. Nevie si s tým dať rady.

Predstavte si, že máte 12 rokov. Hanbíte sa, že vôbec s niekým hovoríte o sexe a posielate mu nejaké fotky. My ako odborníci tomu dieťaťu povieme: „Choď za mamou a povedz jej to.“

S podporou Férovej nadácie O2 sme vytvorili projekt StalosaTO.sk, ktorý otvára práve tému sexuálneho zneužívania a radí deťom a mladým ľuďom, ako osloviť rodiča.

„Za minulý rok sme mali 25 000 kontaktov, z toho 3 000 súviselo s myšlienkami na samovraždu. Z nich 550 boli situácie, keď mladí ľudia stáli niekde na koľajniciach, v okne, na moste a plánovali umrieť.“

Deťom dáva do rúk nástroje, ako sa s takouto situáciou popasovať. To najdôležitejšie, čo dieťa musí v tej chvíli urobiť, je osloviť dospelého, ktorý ho situáciou prevedie.

Ako by sa teda deti a mladí ľudia mali zdôveriť rodičom?

V prvom rade je potrebné nájsť vhodný moment. V našich rodinách nie je úplne bežné, že sedíme s deťmi a rozprávame sa s nimi o tom, ako sa majú a čo prežívajú. Preto treba v životnom rytme rodičov nájsť príležitosť na rozhovor.

Ak už nastane vhodný moment, prvá veta by nemala byť: „Mami, stalo sa mi niečo hrozné.“ alebo „Niečo som urobila.“ Rodič má od dieťaťa očakávania a nie je vhodné ísť proti nim, lebo to môže spustiť negatívnu reakciu. Oveľa lepšie je povedať: „Mami, strašne sa bojím, neviem, čo mám urobiť, som úplne zúfalá.“ Vtedy rodič začne vnímať. Je to drobnosť, ale funguje to.

Prečítajte si: Ako ochrániť deti pred sexuálnymi predátormi? Základom je komunikácia

Druhá veta by mala definovať potreby dieťaťa. Napríklad: „Potrebujem, aby si ma pochopila, aby si mi pomohla. Potrebujem, aby si ma chvíľku počúvala, lebo sa naozaj bojím a viem, že bez tohto sa nedokážem posunúť ďalej. Prosím ťa, pomôž mi.“ Ak ide o vážnu vec, už pri tejto druhej vete vyhŕknu obom slzy a všetko ide jednoduchšie.

Až treťou vetou v poradí by malo byť zadefinovanie problému. V jednej vete povieme, čo sa stalo.

Zdá sa, akoby sme presúvali zodpovednosť za riešenie problémov na deti. Zodpovednosť za otváranie ťažkých tém by však mala byť na pleciach rodičov. Ako si môžeme doma vytvoriť podmienky, aby nemuselo dochádzať k situáciám, že sa dieťa nemá komu zdôveriť? 

Najväčšia prevencia pred všetkými zlyhaniami detí sú dobre fungujúce vzťahy v rodine.

Mám tri zjednodušené rady pre rodičov, aby doma vznikla platforma na rozhovor. Hovoria o tom, ako sa správať k deťom v rôznom období života – v období do 10 rokov, do 15 rokov a nad 15 rokov.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v správaní sa k deťom do 10. roku ich života?

Vo veku do 10 rokov je dôležité, aby sa rodičia starali najmä o bezpečie detí. To by malo byť aj témou rozhovorov. Deti by mali vedieť, že v živote ich čakajú rôzne situácie, ale rodičia predstavujú bezpečie, za ktorým môžu kedykoľvek prísť.

Treba im prízvukovať, že u nich vždy nájdu pomoc a podporu, nech sa deje čokoľvek. Súčasťou bezpečia nie sú len slová, ale aj neverbálne správanie ako objatie, ochrana a celkové žitie rodiny.

To treba hovoriť deťom približne do 10 rokov života, teda predtým, ako príde puberta. Zaistiť pre dieťa bezpečie nie je samozrejmá vec, ktorá rodičom len tak padne do rúk, je to drina.

Na čo by mali rodičia myslieť, keď ich dieťa príde do puberty?

Vo veku od 10 do 15 rokov má byť rodič pre dieťa fanúšikom. Pre rodičov je veľmi ťažké predstaviť si, čo to vlastne znamená. Mali by sa zaujímať o životný štýl dieťaťa, o jeho kamarátov, ale nie preto, aby ho kontrolovali, ale aby ho podporili a stali sa súčasťou jeho sveta.

Ak vám prekáža, že dieťa je stále za počítačom, choďte si sadnúť k nemu. Ak vám vadí, že si robí selfie, choďte si ho urobiť s ním, aby ste pochopili, o čom to je. Podporujte ho v tom, čo ho zaujíma, baví.

„V rámci našej každodennej reality učíme deti, ako majú hovoriť s dospelými. Keď majú problém, často netušia, ako majú prísť za mamou, kedy ju majú osloviť. Cez chat to vieme nasimulovať.“

Určite tým nemyslím, aby ste s deťmi chodili na párty a komentovali ich TikTok videá. Dôležité však je, aby ste boli súčasťou ich sveta a povzbudzovali ich v tom, že to, čo robia, dáva zmysel, je to super a vy ste pri tom a tešíte sa z toho.

Niekedy vám správanie dieťaťa bude proti srsti. Bude sa búriť a tvrdiť vám, že ste trápni. Vytrvajte. Byť fanúšikom nie je vždy jednoduché, je to pre rodiča práca. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že dokážete prekonať odpor, aby ste mohli byť s ním, a že tu budete preňho, nech sa deje čokoľvek. V podstate je to pokračovanie bezpečia, ale v inej forme.

Ako by sa mal rodič správať k dieťaťu staršiemu ako 15 rokov, keď už je vo veľkej miere samostatné? 

Dieťa, ktoré má 15 až 20 rokov, sa vracia späť k rodičom. Pre malé deti vo veku do 10 rokov je rodič životnou istotou a vzorom. V škole túto rolu neskôr preberá učiteľ alebo tréner. Vo veku od 10 do 12 rokov začína byť dôležitá partia a snaha zapadnúť. Deti sa snažia úplne sa oddeliť od rodiny – toto obdobie býva pre rodičov najťažšie.

Mladí ľudia vo veku od 15 do 20 rokov prehodnocujú hodnoty a postupne sa vracajú späť k rodine. Paradoxne sa začínajú starať o to, aby rodina fungovala. Dbajú na dodržiavanie rodinných rituálov, na ktoré medzičasom rodina zabudla.

Preto by v tomto období mal byť rodič partnerom. Pre mladého človeka už nie sú rodičia tí, vďaka ktorým spoznáva svet. Spoznávanie sveta im sprostredkúva ich partner, často už aj stabilný, alebo priateľstvo na celý život.

Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí a mladých ľudí na internete sa venuje osvetový web StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. Zistite viac

Rodič tu však má opäť kopu práce. Mal by byť tým, kto tu stále je a dáva to najavo. Mal by ukazovať, na čom stojí rodina a aké sú jej hodnoty. Dieťa túto interakciu vyvoláva a rodič by mal byť schopný hrať túto rolu spolu s dieťaťom.

Rodič môže počas výchovy zlyhať a spraviť množstvo chýb. Ako sa s chybami vysporiadať a ako zamedziť, aby mali na dieťa markantný vplyv?

Samozrejme, že v napĺňaní potrieb detí nemusíme dosiahnuť dokonalosť. Rodič môže robiť chyby, je to normálna vec. Normálna vec je aj nezostať vo svojej chybe a ísť ďalej, pretože vždy existujú riešenia.

Nie je správne, ak sa tvárime, že sme na problémy zabudli – urobíme za nimi hrubú čiaru a žijeme ďalej, akoby sa nič nestalo. Tiež nie je ideálne, ak, naopak, zostaneme uväznení v probléme a ten sa stane dominantnou témou na celý život vrátane výčitiek a depresie, ktorú to prináša.

Rodina s chybami, zlyhaniami a problémami potrebuje pracovať. Potrebuje ich otvárať a rozprávať sa o nich. Potrebuje si to aj „odbolieť“, aj sa posúvať ďalej, uvažovať nad tým, čo teraz budeme robiť. Je normálne ísť ďalej.

Mladí ľudia prechádzajú náročným vývinovým obdobím. Prežívajú silné emócie a ešte nemajú skúsenosti, ktoré by im ukázali cestu. Nevedia ako ďalej pri problémoch, ktoré sú z pohľadu dospelých triviálne. O to viac je potrebné, aby z rodiny poznali, že je normálne popasovať sa s problémami. Je normálne žiť život s úspechmi aj s neúspechmi, s tým, že sa darí aj nedarí.

Doba je tak provýkonne orientovaná, že ľudia majú pocit, že musia ísť stále dopredu. Je dôležité vedieť, že aj ísť dozadu alebo stáť je v poriadku.

Tím internetovej poradne IPčko stojí za viacerými projektmi, ktoré pomáhajú deťom a mladým ľuďom. Na webe StalosaTO.sk otvára u nás tabuizovanú tému sexuálneho zneužívania v online prostredí a upozorňuje na to, že otázkam sexuality treba venovať pozornosť. Vznik projektu podporila Férová nadácia O2, ktorá prostredníctvom svojich aktivít pomáha mladým ľuďom a chce zlepšiť prostredie, v ktorom žijeme.

Marek Madro

Psychológ, ktorý v roku 2012 založil a dodnes vedie internetovú poradňu pre mladých IPčko. V poradni pracuje 40 psychológov, ktorí ročne riešia 25 000 kontaktov, pričom pracujú bez nároku na odmenu. Stojí za viacerými projektmi, ktoré sa snažia pomôcť deťom a mladým ľuďom v zložitých životných situáciách. Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí na internete sa venuje portál StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. 


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac