Rapper Strapo: Povedomie mladých ľudí o politike je aj vďaka rapu lepšie

Ambasádorov motivačnej roadshow modrého operátora nám porozprával o svojich začiatkoch aj o tom, čím je jeho nový album prelomový.

Ján Strapec, známy ako Strapo, má na slovenskej rapovej scéne stabilné miesto, ktoré si, ako sám hovorí, vydrel na freestyle battloch.

O tom, ako s rapom začínal, aké posolstvá sa snaží odovzdať mladým, aj o svojom novom albume nám porozprával pri štarte motivačnej roadshow O2 Moja story, tvoja story, ktorá má za cieľ motivovať ich ísť si za svojimi snami.

Veľa rapperov hovorí, že treba začať už v mladom veku. Ty si toho dobrým príkladom – už v 16 rokoch si vyhral prestížny freestyle. Ako si sa dostal k rapu?

Úplne na začiatku, keď som si vyberal hudobný žáner, som inklinoval k tvrdším veciam ako Limp Bizkit. Presne cez tieto numetalové kapely, ktoré už mali nejaké prvky rapovania, som sa nakoniec dostal aj ku klasike ako Tupac a Eminem. Veľmi rýchlo som ale prešiel na slovenský rap. Dostal sa mi do ruky Názov Stavby a strašne ma to chytilo. Mal som vtedy 13 alebo 14 rokov.

Začal som si sám písať texty, a keď prišla o pár rokov neskôr doba filmu 8 Mile a s ňou doslova vybuchol celý koncept freestylu, začal som sa s ním pohrávať a laškovať (smiech).

Postupne som začal freestylovať na takej úrovni, že som to uprednostnil pred textami. Chodil som na súťaže, až som vyhral ArtAttack Freestyle Battle, potom som ho vyhral druhýkrát, a potom som vyhral všetko ostatné. Vydal som prvé CD-čko a už to išlo. Zvyknem hovoriť, že sám seba vnímam ako posledného z novej školy, ktorý ešte preliezol tou poctivou cestou.

Potom už začali vybuchovať všetky tie MySpace-y, MyHipHopy, Facebooky, Instagramy a zrazu bolo strašne jednoduché dostať sa na internet, mať tam nejakú skladbu a feedback od ľudí. Preto mám také čisté svedomie a dobrý pocit. Svoju pozíciu som si doslova „vybattlil”.

Za svoju tvorbu si pozbieral už mnoho cien a hudobných nominácií (Aurel, Slávik, Rádiohlavy). Robíš hudbu s cieľom, aby sa páčila čo najviac ľuďom  alebo je to len sprievodný jav?

Necítim sa komfortne, keď mi niekto dáva takéto ocenenie, ale je to pre mňa forma spätnej väzby, ktorá hovorí, že som niečo dostal na istú úroveň. Rešpektujem to, vážim si to a som za to rád. Nikdy som to ale nerobil cielene, vždy som mal skôr undergroundovejšiu víziu.

Preto chodím aj do normálnej práce a neživím sa rapom, aj keď by ma uživiť dokázal. Preto netlačím na prvoplánové hity, nerobím vykonštruované pesničky do rádií, nerobím vykonštruované pesničky pre ženy, nerobím cielený marketing. Robím len veľmi dobré koncerty, na ktorých si zakladám. Moje texty sú stále rovnaké, stále sú o mne a o tom, čo som zažil. Často depresívne, ale moje.

„Moje texty sú stále rovnaké, stále sú o mne a o tom, čo som zažil. Často depresívne, ale moje.”

Na scéne si známy tým, že ako jeden z mála sa otvorene vyjadruješ k spoločenskej situácii. Čo ťa k tomu motivuje?

Nerád by som pozornosť strhával iba na seba, je nás už viac a ja som za to vďačný. Rap je pre mňa rebélia a vždy to pre mňa bolo jeho súčasťou. Nastaviť rap do pozície, keď je peknučký, navoňaný a zabalený tak, aby sa dobre predal, je pre mňa strašne scestné a vždy som sa tomu vyhýbal. Obdobie, keď to mladí ľudia registrujú, je veľmi dôležité.

V textoch často riešiš politiku. Máš nejaké hranice, za ktoré nechceš ísť?

Politika je hrozne citlivá vec a kedysi som ju riešil viac rebelsky. Už do toho nerýpem prvoplánovo a snažím sa byť objektívny. Keď už niekoho spomeniem, robím to tak, aby som na to upovedomil, ale nerobil to lacno. Nechcem do každého tracku dávať politiku. Keď nie som naštvaný na nič, tak to proste nebudem riešiť.

Dokáže podľa teba hudba ľudí natoľko ovplyvniť?

Je to o dvoch veciach – jednak o tom, čo interpret chce povedať, a tým pádom aj ovplyvniť, a jednak o poslucháčovi, ktorý buď chce, alebo nechce byť ovplyvnený. Je napríklad strašne veľa ľudí, ktorí mi vyčítajú, že riešim vážne témy, lebo sa chcú zabaviť a zaskákať si. Takým ťažko vyhovieš s politickými vecami.

Myslím si ale, že môžeš ovplyvniť, čo sa rieši a čo sa nerieši. Môžem hrdo povedať, že 3 až 4 roky dozadu skoro nikto z mladých ľudí, ktorí počúvajú rap, nebol ochotný riešiť politiku alebo si o nej niečo prečítať. Väčšina politikov aj médií sa snaží vytvoriť pre mladých ľudí obraz, že politika nie je dosť cool na to, aby ju sledovali a aby o nej niečo vedeli.

Veľmi málo mladých ľudí má reálny prehľad o tom, ako politika funguje, kto zastáva akú funkciu, kto urobil aký prešľap a kto má za sebou akú kauzu. Myslím si, že teraz je povedomie aj vďaka mne lepšie. Nemyslím si ale, že som jediný, ani sa nestaviam do nejakej hrdinskej a spasiteľskej pozície. Posnažilo sa o to viacero interpretov.

Myslíš si, že by viacero rapperov malo svojimi textami vzdelávať?

Ešte pár rokov dozadu som mal takú utopistickú víziu, že všetci by sme mali priložiť ruku k dielu. Keď ale takí budú všetci, nemôže to fungovať. Veľa ľudí tu je naučených robiť taký knižný rap – systém niečo si prečítam a napíšem o tom pesničku. Na nejakú skupinu ľudí to môže fungovať, ale zvyšní si nenechajú mazať med okolo úst, ani keď tam nasilu natlačíš 8-slabičné výrazy a budeš sa tváriť, že si zjedol celú literatúru.

Miera prirodzenosti je pri tom, či ti to človek uverí, strašne kľúčová. Ak by sa zrazu každý tváril, že rieši politiku, vo finále by to stratilo efekt pre všetkých. Nech si to každý robí, ako chce, a myslím si, že to funguje.

Pre mnohých mladých sú rapperi vzorom a ich texty často pomáhajú pri riešení životných problémov. Myslíš si, že by preto interpreti mali byť kritickejší k svojmu vystupovaniu a k svojim názorom?

Tak ako sa dá ovplyvniť dobre, tak sa dá aj zle. Ja mám napríklad svoje neresti, o ktorých sa vie a netajím ich. Na druhej strane si dávam pozor, aby som ich neprofanoval lacno a prvoplánovo a nemachrujem s tým. To mi nepríde voči mladým ľuďom úplne zodpovedné. Je to kombinácia zodpovednosti za to, čo človek chce a vie povedať, a toho, čo ľudia od neho chcú počuť a čomu uveria.

Čo pre teba znamená spolupráca s O2 ako ambasádora ich projektu medzi mladými? Prečo si do toho išiel?

Vždy, keď som s niekým spolupracoval, robil som to na základe toho, čo si o tom myslím. Pri tomto projekte som videl, že to má pre mňa pridanú hodnotu, a že to nie je iba balík peňazí, ktorý zoberiem, peknučko sa odfotím a idem preč. O2 sa k tomuto projektu postavilo veľmi rozumne a nejde im iba o to, aby predali telefóny a dáta. Bolo mi to sympatické, tak som na to kývol a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie.

Zažil som si dobrodružstvo s Tomim Kidom, s Lacim Strikeom a s Nespim. Neviem, či niekto iný v rámci inej kampane môže povedať, že s rapom chodil po školách, bavil sa s deckami, vysvetľoval im veci a hovoril svoj príbeh. Mám na to iba dobré spomienky.

„Neviem, či niekto iný môže povedať, že s rapom chodil po školách, bavil sa s deckami, vysvetľoval im veci a hovoril svoj príbeh. Mám na to iba dobré spomienky.”

Vo viacerých textoch hovoríš aj o tom, že si detstvo nemal vďaka rovesníkom práve najľahšie. Ako vnímaš šikanu? Je medzi mladými častým problémom?

Je a nemyslím si, že to je iba problém mladých. Existujú aj ľudia, ktorí majú 40 rokov, chodia do práce a kolegovia ich šikanujú doteraz. Mám na to takú frázu, že nikomu, samozrejme, neželám, aby ho šikanovali, ale pokiaľ to človek dokáže absolvovať a prehryznúť, je to preňho vo finále veľmi prospešná vec. Keď som sa na školách bavil s deckami, ktoré šikanovali, vysvetľoval som im, že človek, ktorý ťa začne šikanovať, ťa potrebuje stiahnuť na svoju úroveň.

To znamená, že ťa primárne v niečom vníma ako nadradeného, zvláštneho, iného a osobitého. Tým pádom je to už od prvého momentu pre teba ako človeka dobrý signál. Šikana je vždy len o tom, či ťa zlomí, alebo či to dokážeš prežiť, akceptovať a poučiť sa z toho.

Vyšiel ti tretí štúdiový album 13. poschodie. Prečo si zvolil práve takýto názov?

To číslo ma vždy fascinovalo. Mal som pocit, že mi prináša šťastie aj napriek tomu, že veľa ľudí sa od neho dištancuje. V lietadlách napríklad nie je sedadlo číslo 13, vo väčšine budov na západe nie je 13. poschodie a preskakuje sa aj v hoteloch, lebo by tam možno niekto nechcel bývať.

Presne taký mi dlhú dobu prišiel aj môj rap. Od začiatku som mal pocit, že mi všetci medzi riadkami dávali najavo, že to nie je úplne ono, že to je málo mainstream. Snažili sa bagatelizovať moju tvorbu a tváriť sa, že tam nie je.

„Šikana je vždy len o tom, či ťa zlomí, alebo či to dokážeš prežiť, akceptovať a poučiť sa z toho.”

Celá pointa albumu je, že mám pocit, ako keby sa ma snažili zavrieť na 13. poschodí, ktoré neexistuje a všetci sa mu vyhýbajú. A ja som tam bol zavretý tak strašne dlho, že to tam už celé vlastním, a zrazu tam chcú byť všetci. Je to pre mňa teda také vymyslené miesto, môj osobný priestor, do ktorého sa zrazu chcú natlačiť ľudia, ktorí ma tam pôvodne chceli odstrčiť a tváriť sa, že tu nie som. Je to možno trochu prešpekulované, ale ja mám rád, keď sú veci konceptuálne.

Máš v nejakom tracku myšlienku, o ktorej si myslíš, že je silná a zarezonuje?

Nemyslím si, že je to o tom, ale mám tam zaujímavé témy. Mám tam napríklad track „Bojím sa“,o ktorom by si možno čakal, že je celý o tom, čoho sa bojím a čoho sa nebojím, alebo tak. Väčšinou si ale dávam pozor, aby tie názvy neboli úplne spoilerové. Je o tom, že mám strach v tejto krajine a v tejto dobe mať deti. Bojím sa mať deti v Európskej únii, kde máš problém, keď nie si biely človek, a problém s milión inými vecami. Vymenovávam tam, pre čo všetko mám pocit, že sa bojím mať deti.

Úryvok z textu:
„Vážne bojím sa mať deti v štáte, kde sú všetci slepí.
V únii, kde máš fakt veľký problém, pokiaľ nejsi biely.
Fakt im dokážem dať prepych? Či neostal len pre tých,
ktorí presvedčili všetkých, že len oni sú tí svätí.“

Je viacero rapperov, s ktorými rád spolupracuješ. Na aké spolupráce sa môžeme tešiť?

Vždy mám na albume aj hostí, ktorých by tam ľudia nečakali a onak tomu nebude ani teraz. Sú tam ľudia, ktorých so mnou ešte nikto nepočul, aj veľa producentov, s ktorými som predtým nikdy nerobil. Ako príklad môžem uviesť produkciu od Special Beatza, ktorý spolupracuje hlavne s Pil C-m z Comebackgangu. Je tam aj Maťo Straka z Nerieš – ako na produkciách, tak na hosťovačke a kopa ďalších.

O tomto albume si sa vyjadril, že je prelomový? Prečo?

Myslím, že je to hlavne tým, že som ho robil bez predsudkov a očakávaní od ľudí. Naopak, vo veľa veciach som si nechal poradiť. Človek po tých rokoch nadobudne pocit, že vie všetko a v mnohom som bol strašne tvrdohlavý. Vo finále z toho vzniklo viac hudobné dielo.

Dokonca sa mi vďaka tomu podarilo ísť v niektorých veciach o dosť hlbšie. Nemyslel som si, že sa to ešte dá. Prvýkrát mám pocit, že som naozaj na 100 % nerozmýšľal nad tým, ako ho ľudia budú brať, ani či sa im bude páčiť. Žil som sa s tým, že keď teraz neurobím takýto album, tak už asi nikdy.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o motivácii a ceste za snami a vznikol v spolupráci s Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí O2 Slovakia. O roadshow pre študentov stredných škôl si môžete zasúťažiť aj tento rok. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.

Strapo

Je 29-ročný rapper a freestyler. Meno si vybudoval už v 16-tich rokoch, keď vyhral celoslovenskú súťaž vo freestyle. V roku 2007 vydal prvé EP pod názvom MC, ktorý vedel priveľa. Za svoju tvorbu získal viacero nominácií na hudobné ceny Aurel, Slávik a Radio_Head Awards. V apríli 2018 mu vyšiel 3. štúdiový album 13. poschodie. Je ambasádorom Roadshow Moja story, tvoja story, ktorá motivuje študentov stredných škôl, aby si plnili svoje sny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Choďte si za svojimi cieľmi

Azda každý z nás po niečom túži – má svoje ciele a sny, ktoré by rád v živote dosiahol.

Stať úspešným vo vyštudovanom odbore, naučiť sa plynule cudzí jazyk, zlepšiť svoje tanečné schopnosti, upraviť svoju hmotnosť alebo sa konečne naučiť oddychovať.

Cesta k nim však nemusí byť vždy jednoduchá. Môžu ju sprevádzať pády aj neprajnosť okolia, ktoré sa s úspechom iných neraz vyrovnáva naozaj ťažko.

Toto víkendové vydanie magazínu Sóda vzniklo v spolupráci s motivačnou Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí modrý operátor, sa sústreďuje práve na ľudské ciele a sny. Začítajte sa do našich článkov, ktoré prinášajú dávku motivácie pre všetkých, ktoré sa práve pustili na cestu za svojimi túžbami a chcú dosiahnuť niečo, čo považujú za dôležité.

Life koučka Zuzana Árvayová nám v rozhovore vysvetlila, ako postupovať pri dosahovaní svojich cieľov. „Život nám do cesty kladie prekážky, ale najväčšou prekážkou je človek sám sebe,“ hovorí.

V rámci tohto vydania vám prinášame príbehy štvorice ambasádorov motivačnej roadshow O2, ktorým sa podarilo svoje ciele dosiahnuť. Slovenský boxer a tréner Tomi Kid nám vo svojom stĺpčeku prezradil, čím sa riadi pri ceste za svojimi snami, aj aký sen si v súčasnosti plní.

S tanečníkom a choreografom Lacim Strikeom sme sa porozprávali nielen o jeho tanečných začiatkoch, ale aj o skúsenostiach s prvým ročníkom roadshow a problémoch, s ktorými sa mladí ľudia musia v súčasnosti vysporiadať.

Rapper Strapo, ktorého hudba sa teší medzi mladými obľube, nám v rozhovore predostrel aj to, ako sa prostredníctvom svojich textov snaží zvyšovať ich povedomie o spoločenskej situácii.

Štvrtým ambasádorom je cestovateľka Janka Schweighoferová, ktorá pretavila svoju záľubu v cestovaní do vlastného živobytia. Dnes stojí za úspešným blogom Travelhacker a učí Slovákov, ako cestovať šikovne a lacno. Viac sa dočítate v našom článku.

Aj vy sa chcete pustiť do napĺňania svojich cieľov, no máte pocit, že na to nemáte čas? Vybrali sme pre vás šikovné aplikácie, vďaka ktorým sa naučíte lepšie s ním hospodáriť.

Na ceste za realizáciou svojich plánov môžu pomôcť aj motivačné citáty, ktoré hovoria o tom, že by sme sa nemali vzdávať. V našom kvíze sme pre vás zhrnuli výroky z rozmanitých filmov, dokážete ich priradiť k správnej snímke?

Aby sme dokázali, že ciele môžu byť naozaj rôzne, opýtali sme sa známych tvárí a osobností verejného života, aký cieľ sa aktuálne snažia naplniť.

A aký cieľ máte vy? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Spoločnosť O2 Slovakia spustila 2. ročník Roadshow Moja story, tvoja story, ktorá sa prostredníctvom inšpiratívnych ambasádorov a ich životných príbehov sústredí na to, aby mladých ľudí podporila na ceste za svojimi cieľmi. O jednu z 24 motivačných roadshow môžu súťažiť stredné školy po celom Slovensku. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.


Matej „Sajfa“ Cifra: Viem, že telefón za volantom nie je správna vec

Ako sa na používanie smartfónu za volantom pozerá známy moderátor, influencer a milovník šoférovania? Prečítajte si náš rozhovor.

Obľúbený moderátor a youtuber Matej „Sajfa“ Cifra sa stal hlavnou tvárou kampane v rámci platformy Dátuj zodpovedne, ktorej cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom.

Porozprávali sme sa s ním, aký má vzťah k šoférovaniu, ako sa zmenil jeho prístup k používaniu mobilu po tom, čo sa zapojil do kampane, aj o vlogovaní a ďalších plánoch.

Kedy si naposledy použil telefón za volantom a aké myšlienky ti vtedy bežali hlavou? Uvedomoval si si, že nemáš auto úplne pod kontrolou a môže sa niečo stať tebe alebo niekomu inému?

Jasné, že si to človek uvedomuje. Do tohto projektu som išiel aj preto, lebo sám seba čoraz častejšie pristihnem pri uvažovaní nad touto témou. Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš. Moja žena ma za to často „pucuje“ a sám viem, že s tým musím prestať. Občas si poviem: „Čo ak by sa práve teraz mojou vinou niekomu niečo stalo?“

Bol si už niekedy účastníkom nehody, za ktorú bol zodpovedný telefón?

Také niečo sa mi ešte nestalo, ale raz dávno sme sa v jednej zápche posúvali na jednotke a dvojke a akurát som z obalu vyberal cédečko. Mal som ho v lone, rozhodol som sa pre Hip-Hop Výber 5 a bum. Nedobrzdil som. Jemná nepozornosť a bol tam oškretý plech. Nič vážne sa nestalo, ale ak by po priechode išla napríklad žena s kočíkom, bola by to už úplne iný príbeh.  

Je to pre teba šoférovanie nutnosť alebo pri tom dokážeš relaxovať?

Milujem šoférovanie. Je to vec, ktorá ma neskutočne baví. Zbožňujem dlhé cesty, a keď viem, že niekam pôjdeme minimálne dve hodiny, úplne sa na to teším. Veľmi rád šoférujem aj sám. Vtedy relaxujem, počúvam hudbu alebo podcasty, veľa premýšľam. Aj keď cestujem so svojou ženou, často sa stane, že sme počas jazdy ticho.

Aké bolo tvoje prvé auto?

Dlho som nemal peniaze na to, aby som mal auto. Aj keď som v rádiu robil už niekoľko rokov, cestoval som autobusom alebo taxíkom. Spomínam si, že keď som si už nakoniec chcel vziať auto na lízing, bavil som sa o tom s naším vtedajším generálnym riaditeľom. On mi povedal, nech pár mesiacov počkám, lebo v Ženeve vraj predstavia novú Hondu Civic. Bolo to okolo roku 2005 a vtedy vyzerala dosť futuristicky. A bol som nakoniec veľmi hrdý, pretože som bol prvý človek na Slovensku, ktorý ju mal.

Prečo si sa rozhodol stať tvárou projektu, ktorého cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom? Prečo by sa o tom malo hovoriť?

Ako som už spomínal na začiatku, čoraz častejšie som si v aute uvedomoval, že nerobím správnu vec, a keď ma z O2 oslovili, povedal som áno, pretože sa mi páči práve ten preventívny prístup a som s touto témou stotožnený. Ak by ma oslovil niekto s kampaňou na ochranu kaktusov, povedal by som, že síce s nimi súhlasím, ale nemám doma žiaden kaktus a veľmi to necítim.

„Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš.“

Toto je však vec, ktorú vnímam veľmi intenzívne, lebo vždy, keď ten telefón chytím za volantom do ruky, hovorím si: „Maťo, keď sa teraz niečo stane, už to nijako nezahovoríš.”  

Dnes sa dá veľmi ľahko dokázať, že si ten telefón držal v ruke práve vtedy. Aj na Slovensku teraz máme niekoľko káuz s esemeskami a fotkami a z toho človek už jednoducho nijako nevycúva. Išiel som do toho práve preto, že táto téma sa ma bytostne týka.

Pri príprave tohto projektu si sa dozvedel o štatistikách, ktoré hovoria, ako veľmi dokáže používanie mobilu ubrať z pozornosti vodiča. Zmenil sa tvoj postoj k jeho používaniu okamžite, alebo si si to uvedomoval trošku dlhšie?

Ešte si na to musím zvykať. Ale keďže teraz je táto kampaň všade a ľudia ju vnímajú, tak by som chcel ísť príkladom. Sám pred sebou by som sa cítil veľmi čudne, ak by som ten telefón používal rovnako aj naďalej. Určite si na to už dávam pozor.

Čoskoro budeš otcom. Prispel aj tento projekt k tomu, že v úlohe rodiča sa budeš snažiť byť zodpovednejší?

Áno, začal som rozmýšľať trošku inak. Máme pred sebou ešte zopár mesiacov, ale v istých oblastiach cítim zmenu svojho pohľadu na niektoré veci. Viac si uvedomujem, čo je a čo nie je dôležité. Takže si určite budem v budúcnosti dávať väčší pozor nielen na telefón za volantom.

Videl si niekedy pri šoférovaní na cestách vec, pri ktorej si ľutoval, že si ju nestíhaš natočiť a zdieľať?

No jasné, miliardu ráz. Minule som videl, ako si človek fotí mláku. Ale nie telefónom. Stál tam s foťákom a fotil si mláku. Stál som na semafore na Tomášikovej, naskočila zelená a ľutoval som, že som to nestihol. Bol to fascinujúci pohľad.

Hoci vloguješ len pomerne krátko, stal sa z teba mimoriadne úspešný youtuber. Rozmýšľal si už niekedy nad novým formátom alebo nad tým, že by si svoj kanál posunul niekam inam?

Premýšľam nad tým čoraz viac. Vždy je to o tom, že človek by sa mal nejakým spôsobom znovuobjaviť, nájsť niečo, čo ho zase na pár rokov nakopne. Nehovorím, že tie vlogy upadajú, stále ma to baví, stále si to robím sám a stále ma teší, keď si v počítači otvorím nový projekt a idem strihať.

Teším sa, keď mám príležitosť stretnúť sa a porozprávať sa so zaujímavými ľuďmi a môcť si to natočiť. Ale viem, že teraz by som chcel nájsť niečo ďalšie, čo by pre mňa bolo nosným projektom a vlogy by len podporovali to, čomu sa venujem. Aj preto rád šoférujem, lebo vtedy uvažujem nad podobnými vecami.

Ako vnímaš vplyv influencerov na ľudí? Cítiš nejakú zodpovednosť za obsah, ktorý publikuješ, alebo sa spoliehaš na to, že ľudia majú vlastný rozum a názor?

Je to tak 50/50. Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí „tlačiť“ viac a ukázať im, že napríklad nezávidieť a dopriať iným je nesmierne dôležitá vlastnosť. Alebo slušnosť v komunikácii s kýmkoľvek. Či si to ty, moji kolegovia, alebo hocikto na ulici.

„Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí ‚tlačiťviac.“

Taktiež kritické myslenie sa v súčasnosti tiež dosť podceňuje. Ja by som v základných a stredných školách určite zaviedol predmet kritické myslenie. Žiak by dostal súbor údajov a faktov a mal by sa v nich učiť orientovať – čo je relevantné a čo nie, čo je už prekrútené a ako je to naozaj.

Toto sú veci, pri ktorých človek môjho vplyvu nemôže len mávnuť rukou a povedať, že si idem svoje a „mám na saláme“, čo si ľudia myslia. Samozrejme, chcem robiť, čo ma baví a čo bude baviť aj ľudí, ale v istých momentoch cítim aj nejakú zodpovednosť.

Máš nejaký vysnívaný televízny alebo rádiový formát alebo námet, ktorý nosíš v hlave a ešte sa ti ho nepodarilo zrealizovať?

Kiežby som bol takýto človek. Možno sa teraz podceňujem, ale myslím si, že vedome takto nepremýšľam a nesnažím sa cielene generovať nápady. Ja som taký typ skôr zo dňa na deň a z týždňa na týždeň.

Veľa vecí v mojom živote jednoducho prirodzene prišlo mojím smerom. Keď som však chcel začať točiť vlogy, nosil som ten nápad v hlave trištvrte roka, kým som natočil prvý. Ale nemám námet na rozhlasovú či televíznu šou ani na nejaký nový internetový alebo youtubový projekt.

Kam povedie tvoja najbližšia cesta autom?

Keďže sme momentálne v rádiu, tak moja najbližšia cesta bude domov. Hoci bývam dosť blízko, chodím autom, no čoraz častejšie si hovorím, že by som mal viac chodiť na bicykli. A aj pešo by sa dalo.

A čo nejaká dlhšia cesta?

Nemám naplánovanú žiadnu dlhšiu cestu, ale v posledných dňoch som sa nacestoval celkom veľa. Pred pár dňami som bol v Prahe. Nakoniec som namiesto vlaku išiel autom a tá cesta naspäť bola veľmi jednoduchá a pohodová, ani neviem ako a už som bol doma.

Viac informácií o platforme Dátuj zodpovedne nájdete na www.datujzodpovedne.o2.sk.

Matej „Sajfa“ Cifra

Tento rok oslávi 40 rokov. Vyštudoval učiteľstvo v kombinácii slovenčina-angličtina a v súčasnosti je hlavne rozhlasovým a televíznym moderátorom. Okrem toho točí vlogy na YouTube, kde má takmer 170 000 odberateľov. V programe Level Lama hráva počítačové hry so známymi osobnosťami a občas sa venuje aj stand-up comedy. Je ženatý s moderátorkou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, s ktorou čakajú prvé dieťa.


Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové