Príbehy

8 dôvodov, prečo nás smartfóny tak priťahujú

Nie každý dokáže mať svoj vzťah k technológiám pod kontrolou. Zistite, prečo to je tak.

Autor Catherine Price

Redakčne upravili Katarína Bartoňová, Natália Žáková

Foto Shutterstock

Sara Remington

Dátum16. 10. 2020

S telefónom v ruke, prezerajúc aktuality a novinky zo života našich blízkych či známych tvárí, trávia mnohí z nás dlhé hodiny. Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo máme nutkanie neustále siahať po mobile? Prečítajte si úryvok z knižky americkej novinárky Catherine Price Ako sa rozísť so svojím telefónom, v ktorej sa venuje práve tomu, prečo nás smartfóny tak priťahujú.

V knižke okrem iného nájdete aj 30-dňový plán, ako si svojím telefónom nastaviť zdravší vzťah. Ak vás táto téma zaujíma, môžete sa zapojiť do našej súťaže o dva výtlačky.

„Z času na čas sa objaví revolučný produkt, ktorý zmení všetko,“ povedal Steve Jobs pri predstavovaní prvého iPhone v roku 2007. Pravda je, že iPhone sa nezjavil len tak sám, ale za jeho existenciou a neskoršími vylepšeniami sú premyslené snahy dizajnérov o zvýšenie tzv. zaangažovanosti používateľov, čiže o to, aby si zabezpečili ich opakovanú pozornosť a ochotu smartfón stále používať.

K svojej práci využívajú dostupné poznatky o fungovaní mozgu aj o našich evolučne podmienených preferenciách.

Väčšina týchto techník je založená na chemickej látke vznikajúcej v mozgu – dopamíne a na poznaní, ktoré situácie spúšťajú jeho uvoľňovanie v mozgu. Dopamín plní veľa rôznych funkcií, ale pre potreby pochopenia, ako ovplyvňuje naše konanie, je dôležité vedieť aspoň jednu vec. Dopamín v mozgu aktivuje receptory, ktoré sú spojené s pocitom potešenia.

Učí nás tak spojiť si určité správanie s odmenou (predstavte si potkana, ktorý dostane jedlo po každom stlačení páčky). Spôsobuje, že sa cítime vzrušene a nám sa ten pocit páči. Preto sa snažíme opakovane využiť každú príležitosť, ktorá spúšťa uvoľňovanie dopamínu.

Ale to nie je všetko. Ak nejaký zážitok neustále spúšťa uvoľňovanie dopamínu, náš mozog si to zapamätá a časom začne uvoľňovať dopamín už len pri spomienke na ten zážitok.

Ak sa náš mozog naučí, že skontrolovanie telefónu zvyčajne prinesie odmenu napríklad vo forme novej informácie alebo lajku na náš post na sociálnej sieti, zakrátko začne uvoľňovať dopamín pri každej spomienke na telefón.

Zaujímavé je, že „odmeny“ môžu byť pozitívne aj negatívne. Niekedy siahneme po telefóne v nádeji, že na nás čaká niečo dobré. No rovnako často to robíme, aby sme unikli niečomu nepríjemnému, nude či nepokoju. Nezáleží na dôvode. Keď sa mozog naučí spojiť si kontrolovanie telefónu s prijímaním odmeny, budeme ho chcieť vziať do ruky znovu a znovu. Začneme pripomínať laboratórneho potkana, neprestajne stláčajúceho páčku, aby dostal jedlo.

Čo všetko ovplyvňuje, že bez telefónu v ruke dnes takmer nedokážeme fungovať

Milujeme novinky

Poznáte ten opojný pocit na začiatku romantického vzťahu, keď túžite tráviť čas so svojím partnerom? Aj za to môže dopamín, lebo sa uvoľňuje zakaždým, keď prežívame niečo nové.

Novota však časom zovšednie a množstvo uvoľneného dopamínu sa zníži. Môže nastúpiť ďalšia fáza vzťahu, tzv. koniec medových týždňov, počas ktorej sa páry často rozchádzajú. No nikdy sa nedostaneme do stavu, aby sme čo i len pomýšľali na „rozchod“ so smartfónom (a jeho aplikáciami), pretože tie sú navrhnuté tak, aby nám poskytovali neustálu novotu a zmenu, čo má za následok neustále uvoľňovanie dopamínu.

Cítite sa unudene či znepokojene? Skontrolujte si emaily vo svojej pošte. Žiadne nové správy? Skontrolujte sociálne siete. Stále nespokojní? Skontrolujte si účet na inej sociálnej sieti. A potom na ďalšej. Olajkujte zopár príspevkov. Začnite sledovať nových ľudí. Skontrolujte, či oni začali sledovať vás. Opäť skontrolujte svoje emaily, len tak pre istotu.

Takto možno ľahko stráviť na telefóne celé hodiny bez použitia tej istej aplikácie dvakrát alebo sústredenia sa na jednu vec dlhšie než dve sekundy.

Kauzalita nás fascinuje

Ten, kto strávil čas s dvojročným dieťaťom, vie, že deti v tomto veku sú fascinované príčinou a následkom. Ak dieťa stlačí vypínač na stene, rozsvieti sa svetlo. Ak stlačí gombík, zazvoní zvonček. Ak ukáže aj ten najmenší záujem o elektrickú zásuvku, ihneď pribehne dospelý.

Je to však vlastnosť, z ktorej nikdy nevyrastieme. Bez ohľadu na vek obľubujeme sledovať reakcie na to, čo robíme. V psychológii sa tieto reakcie nazývajú „posilnenia“. Čím viac posilnení dostaneme, keď niečo robíme, tým je pravdepodobnejšie, že to urobíme znova.

Prečítajte si: Ľudia hľadajú prostredníctvom technológií vzrušenie a pocit, že žijú, hovorí psychologička

Naše telefóny sú plné nepatrných pozitívnych posilnení, vyvolávajúcich vylučovanie dopamínu, ktoré spôsobujú, že sa vraciame a chceme viac. Klikneme na odkaz a objaví sa internetová stránka. Pošleme textovú správu a príde upokojujúce cinknutie. Vo všeobecnosti nám také posilnenia dávajú príjemný pocit kontroly, čo posilňuje našu ochotu zotrvať pri telefóne.

Milujeme nečakanú odmenu

Možno si myslíte, že najlepší spôsob, ako nás prinútiť posadnuto kontrolovať telefón, by bolo zabezpečiť, aby nás tam vždy čakalo niečo dobré. No nie je to stálosť, od ktorej sme závislí, ale nepredvídateľnosť. Vedomie, že sa čosi môže stať, ale nevieme, kedy a či vôbec sa to stane.

Keď kontrolujeme telefón, z času na čas v ňom nájdeme niečo uspokojujúce: pochvalný mail, správu od osoby, ktorá sa nám páči, zaujímavú novinku. Vplyvom impulzu dopamínu začneme spájať akt kontrolovania telefónu s prijatím odmeny.

Keď už raz bolo toto spojenie vytvorené, nezáleží na tom, či sme odmenení iba jedenkrát z päťdesiatich kontrol. Vďaka dopamínu si náš mozog pamätá len ten jeden raz. Fakt, že nevieme predvídať, ktorá z päťdesiatich kontrol telefónu bude odmeňujúca, nás namiesto znechutenia donúti pokukovať po telefóne ešte viac.

Nechceme, aby nám niečo ušlo

Telefóny nám podsúvajú nové informácie a emocionálne podnety zakaždým, keď ich vezmeme do ruky. Preto sa môžeme začať obávať, že keď ich odložíme, niečo dôležité nám ujde.

Neformálny názov pre tento druh úzkosti je FOMO (z angl. fear of missing out), čiže strach, že nám niečo unikne. Kým sa neobjavili smartfóny, nemali sme sa ako dozvedieť, čo všetko nám uniká. Keď sme odišli na večierok (a pevná linka ostala doma), nemali sme sa ako dozvedieť, že na inom večierku prebiehajúcom v tom istom čase môže byť ešte väčšia zábava.

Dnes nám smartfóny svojimi notifikáciami nielenže zjednodušujú zistiť, čo nám uniká, ale „rozprašujú“ na nás FOMO ako pri kýchnutí.

Presvedčia nás, že sa môžeme chrániť len vďaka neustálemu kontrolovaniu telefónov, aby sme sa uistili, že nám nič neuniklo. Lenže namiesto zmiernenia tohto strachu, kontrolovanie telefónu to dokonca zhorší.

Až do tej miery, že naše nadobličky začnú vylučovať kortizol – stresový hormón, ktorý má dôležitú úlohu pri reakcii na hrozbu (útok alebo útek) – vždy, keď telefón odložíme. Kortizol spôsobuje našu úzkosť. A nám sa to nepáči. A tak v snahe zbaviť sa nepokoja, siahame znovu po telefóne. A ďalej kontrolujeme, klikáme a posúvame.

Túžime po láske a uznaní

My ľudia sme spoločenské tvory a bytostne túžime po pocite, že niekam patríme. Nie je to tak dávno, čo toto uznanie príslušnosti (či odmietnutie) prichádzalo od reálnych osôb. Dnes je možné ohodnotiť hocičo a hocikoho úplne verejne a anonymne, stačí to uverejniť na internete a zahlasovať.

Či ide o hodnotenie na Ubere alebo o lajky na sociálnych sieťach, mnoho najobľúbenejších aplikácií aktívne povzbudzuje ľudí hodnotiť sa navzájom.

Tieto funkcie tam nie sú náhodou. Dizajnéri vedia, že ľudia majú vrodenú túžbu po uznaní a čím je viac situácií, kde nás možno hodnotiť, tým kompulzívnejšie budeme sledovať svoje skóre. Príspevok bez lajkov sa tak stáva nielen osobným utrpením, ale aj verejnou potupou.

Čítajte aj: Prerastajú vám technológie cez hlavu? Máme pre vás 5 tipov na digitálny detox

A čo je obzvlášť divné, nielenže sa zaoberáme úsudkami druhých, ale sami o ne žiadame. Pridávame fotky a komentáre, aby sme ukázali, že sme úžasní, obľúbení a na existenciálnej úrovni niečo znamenáme.

A potom s napätím sledujeme, či iní ľudia alebo prinajmenšom ich profily s nami súhlasia (a hoci si spravujeme vlastné príspevky, aby náš život vyzeral čo najradostnejšie a najzábavnejšie, zabúdame, že všetci robia to isté).

Milujeme pohodlnosť

Existuje konkrétny dôvod, prečo sú platformy ako YouTube a Netflix navrhnuté tak, aby automaticky prehrávali nasledujúce video alebo epizódu. Proti prúdu sa pláva ťažšie než po prúde.

Ak sa ďalšia časť seriálu, ktorý sledujete, začne prehrávať päť sekúnd po skončení predchádzajúcej časti, je menšia šanca, že to vypnete.

Páči sa nám pocit jedinečnosti

Ľudia sa radi cítia výnimoční, preto nám dizajnéri poskytujú toľko možností upraviť si telefón podľa seba. Môžeme si nastaviť vlastné fotky na domovské obrazovky či obrazovky zamknutia. Môžeme si vybrať obľúbené piesne ako vyzváňací tón. Môžeme si sami vybrať typy článkov, ktoré sa nám budú zobrazovať v príspevkoch.

Vďaka týmto funkciám sú naše telefóny užitočnejšie a zábavnejšie. Čím viac sa začínajú telefóny podobať na nás (a našu jedinečnosť), tým viac času na nich budeme chcieť stráviť.

Bojíme sa vlastných myšlienok

Existuje jedna vec, v ktorej smartfóny vynikajú, a to v zabezpečení, aby sme nikdy, naozaj nikdy nemuseli ostať sami so sebou. V roku 2014 vedci z Harvardovej univerzity a univerzity vo Virgínii publikovali štúdiu, v ktorej poukazovali na to, čo všetko sme schopní urobiť, aby sme unikli vlastným myšlienkam.

Počas experimentu boli dobrovoľníci vystavení slabému, ale nepríjemnému zásahu elektrickým prúdom. Následne zo skupiny vybrali tých, ktorí boli ochotní zaplatiť, aby zásah prúdu už nedostali, a zavreli ich po jednom do prázdnych miestností bez internetu či iných možností rozptýlenia.

Požiadali ich, aby sa pätnásť minút zaoberali vlastnými myšlienkami. Tiež im povedali, že ak chcú, môžu stlačiť gombík a dostať ďalší zásah prúdom. Určite si myslíte, že žiaden z nich túto ponuku nevyužil, no zo štyridsiatich dvoch účastníkov si počas tých pätnástich minút až osemnásti vybrali možnosť opätovného zásahu prúdom. Pričom jedna osoba sa nechala zasiahnuť prúdom až 190-krát!

Zhrnuté a podčiarknuté – naše telefóny sú ako digitálne trójske kone. Na prvý pohľad neškodne vyzerajúce užitočné nástroje sú plné trikov, ktoré si opakovane pýtajú našu pozornosť. A to je pre tých, ktorý to dokážu využiť, veľmi cenná trofej.

Zaujal vás tento úryvok a radi by ste sa o fungovaní technológií a tom, ako si s nimi vybudovať zdravý vzťah, dozvedeli viac? V Sóde si môžete o dva výtlačky knižky Ako sa rozísť so svojím telefónom zasúťažiť. Súťažnú otázku aj kompletné podmienky súťaže nájdete na tomto mieste.

Catherine Price

Je americká novinárka, ktorá sa vo svojich článkoch a v knihách venuje najmä zdravej životospráve, podpore produktivity a mentálnemu zdraviu.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Bylinky zbierajú ručne a ich silu overujú farmaceuti. Rodinná firma Agrokarpaty vyrába čaje Elixír a verí, že kvalita nevzniká skratkami, ale v pokore k prírode

Značka zo severu Spiša vníma liečivé rastliny ako súčasť prevencie, ekológie aj pomalšieho života.

Autorka Kristína Svítok Mayerová

Foto Michal Svítok

Dátum20. 8. 2025

Začalo sa to vášňou jedného muža pre bylinky – dnes slovenská značka Agrokarpaty patrí medzi najväčších pestovateľov liečivých rastlín v Európe. Čaje miešajú podľa odporúčaní farmaceutov, no stále ich zbierajú ručne a bez postrekov – presne tak, ako kedysi. Vyše tridsať rokov ukazujú, že poctivá práca a úcta k prírode môžu vytvárať niečo oveľa väčšie než len dobrý produkt – čaj sa u nich totiž stáva symbolom starostlivosti o seba, krajinu aj komunitu.

Nielen na Spiši, ale aj v Uliči si vážia správne hodnoty. Okrem chutných pirohov a sirupov vytvárajú aj šance, kde ich iní nevidia.

So spolumajiteľkou firmy Agrokarpaty Helenou Petrusovou sme sa rozprávali o tom:

ako sa z otcovej vášne pre bylinky stala značka, ktorá vyrobí dva milióny čajov, a stala sa najväčším pestovateľom liečivých rastlín na Slovensku,
prečo je ich čučoriedkový čaj výnimočný, ale o niečo drahší,
ako ich bylinná zmes pomáhala exprezidentovi zo zahraničia,
či sa môže miešať čaj na krvný tlak a priedušky,
prečo po 15.30 h nenájdete už nikoho vo firme,
ako sa s ukrajinskou profesorkou rodili receptúry pre ľudí z Černobyľu
a prečo je dôležité piť čaj aj vtedy, keď sme zdraví.

Práve sme v Plavnici v Ľubovnianskej vrchovine na severe Spiša, neďaleko Pienin, kde pestujete bylinky a vyrábate čaje. Ako sa toto miesto podpisuje pod ich chuť?

Lokalita Ľubovnianskej vrchoviny je najčistejšia v Európe. V okolí nemáme žiadnu fabriku, je tu veľa prameňov minerálnej vody. Napríklad, pri rozbore šípok z južného Slovenska sa zistilo, že majú menej vitamínu C, ako tieto naše zo severu, to je spôsobené klímou.

Polia, na ktorých bylinky pestujeme, majú rozlohu asi 330 hektárov. Bylinky pestujeme v rámci regiónu, ale máme aj externých dodávateľov, ktorí nám zbierajú voľne rastúce bylinky v Poloninách.

Ako sa Agrokarpaty do tohto prostredia dostali?

Môj otec vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a bylinky boli jeho veľkou záľubou. Zbierali sme ich spolu už odmalička.

Keď pracoval na družstve, ktoré 15 rokov vo veľkom pestovalo nechtík, rumanček a ďalšie liečivé rastliny pre zdravotníctvo, Slovakofarma v Hlohovci vykupovala tieto bylinky ako zdroj účinných látok do liekov.

Neskôr však spoluprácu s družstvom zrušili a začali vyrábať lieky chemicky. Vtedy otec premýšľal, čo ďalej s liečivými rastlinami, a tak vznikla v roku 1993 firma Agrokarpaty odčlenením od družstva.

Bylinky pestujeme na poliach s rozlohou asi 330 hektárov. To je ako 462 futbalových ihrísk.

Bylinky ste mali kvalitné a váš otec k nim mal zanietenie aj vzdelanie. Ako sa rodili prvé zmesi do čajov?

Už od začiatku firma komunikovala s farmaceutickými fakultami na Ukrajine, v Rusku a so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.

Prvé zloženia čajov vznikali vďaka týmto kontaktom a sortiment sa postupne rozrastal. Otec spolupracoval hlavne s profesorkou Hanych z Užhorodskej národnej univerzity, ktorá vyvíjala čajové zmesi pre ožiarených ľudí po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle.

Od nej sme mali viaceré receptúry, napríklad čaje na vysoký krvný tlak alebo cholesterol. Všetky naše receptúry sú schválené Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv.

Stále spolupracujete s odborníkmi?

Samozrejme. Rozbory účinných látok robia farmaceutické fakulty univerzít v Bratislave a Košiciach a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Receptúry bylinkových čajov na diagnózy schvaľujú farmaceuti a odporúčajú, aký má byť správny pomer bylín.

Odporučia nám aj to, ktorú odrodu máme pestovať. Napríklad, existuje až 150 druhov mäty, ale my pestujeme len tie, ktoré majú najvyššie množstvo účinných látok.

Vzdelávame sa a chodíme aj na medzinárodné konferencie do Česka, na Ukrajinu či do Slovinska.

Je za tým veľká zodpovednosť a odbornosť, nemyslela som si, že toľko odbornej práce je za jedným čajom. Ako to vyzerá vo výrobe – ako sa bylinka dostane z poľa až do krabičky?

Zo semienka alebo odrezka si vypestujeme sadenicu, ktorú naše pracovníčky ručne presádzajú do pôdy. Bylinky pestujeme bez postrekov, ženy pred zberom vysekajú burinu kosákmi.

Po dozretí sa bylinky skosia, ale niektoré z nich sa musia zbierať ručne, aby ich stroje nepoškodili. Z bylín zbierame iba vňať, zatiaľ čo korene a pozberové zvyšky zaorávame späť do pôdy, čím ju prirodzene prihnojujeme.

Bylinky sa po zbere sušia v špeciálnych sušiarňach, potom idú na spracovanie do Plavnice. Aromatické siličnaté rastliny ako mäta a medovka sa musia rezať tesne pred balením, aby silica neunikla. Nechtík nemá vôňu, preto ho stačí predpripraviť aj mesiac pred výrobou. Naše stroje z bylín odstránia prach a nečistoty.

Surovina sa balí do trojvrstvových papierových vriec, ktoré sa zašijú a označia šaržou. Vďaka tomu vieme presne sledovať, kto s čajom pracoval – kto ho zbieral, sušil a balil.

Čaj sa hygienicky zabalí do vrecúšok, vloží sa do krabičiek, tie sa zabalia do celofánu a uložia sa do skladu. Odtiaľ sa podľa objednávok rozváža cez našu vlastnú distribúciu alebo kuriérom.

Keď vás tak počúvam, je jasné, že k bylinkám pristupujete s veľkou úctou a vážnosťou.

Sme malá rodinná firma a nezvažujeme ani rozšíriť výrobu. Keď robíte vo veľkom, často sa stráca kvalita.

Všetky naše výrobky sú ekologické. Je pravda, že len niektoré z nich máme pod značkou BIO. Každý rok však kontrolóri spravia vzorku pôdy a bylín na našich poliach, ale certifikovať si dávame len tie, ktoré pestujeme – lesné bylinky nemôžeme dávať certifikovať, lebo pochádzajú z rôznych lesných lokalít.

Mnohé bylinky si pestujeme sami, ale na kvalitné čaje potrebujeme aj tie z lesa, lebo nie všetky sa dajú vypestovať.

Naše produkty sú bez pridaných farbív či dochucovadiel. V minulosti nás navštevovali obchodní zástupcovia, ktorí nám ponúkali rôzne arómy do čajov, ale my sme ich odmietli.

Náš čučoriedkový čaj sa môže zdať ľuďom drahý, ale je skutočne z lesných čučoriedok. Niektoré čaje, napríklad z rakytníka, naše pracovníčky zbierajú ručne – je to doslova „popoluškovská“ robota, a aj preto je ich cena vyššia. Iné firmy nakupujú len šupky z rakytníka, z ktorých už bola odstránená šťava aj olej, my však do čajov dávame celý plod.

Rakytník sa pozbiera, suší a takto spracovaný ide priamo do zmesi. Rakytník patrí aj medzi naše najpredávanejšie produkty v obchodných sieťach.

Máte nejaký obľúbený čaj alebo taký, ktorý má pre vás špeciálny význam?

Mám rada Fyto detoxikačný čaj, ktorý nielen dobre chutí, ale má aj výborné zloženie a pomáha organizmu.

Obľubujem aj čaje na priedušky alebo bylinnú zmes Tatry. Na kĺby máme výborný čaj podľa receptúry sv. Cypriána so skorocelom, s rebríčkom a mätou. Veľmi populárny je tiež Ľubovniansky čaj hradnej panej, ktorý obsahuje aj škoricu a sušenú mrkvu.

Hovorí sa, že sypaný čaj je kvalitnejší ako porciovaný. Je to pravda?

Nie, rozdiel nie je v kvalite, oba čaje sa vyrábajú z tej istej suroviny. Ide len o inú formu spracovania. Účinnosť zostáva rovnaká, či si vyberiete sypaný alebo porciovaný čaj. Ja osobne pijem porciovaný, je to pre mňa pohodlnejšie pri príprave.

Mnoho ľudí začne piť čaje, až keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne, lebo bylinky majú veľký význam najmä v prevencii.

Stal sa čaj na Slovensku bežnou dennou rutinou alebo ho pijeme len občas?

Na Slovensku nemáme takú čajovú tradíciu ako napríklad v Británii, takzvaný „čaj o piatej“, ale situácia sa mení – čaj sa pije čoraz viac.

Vidím to aj u mladých ľudí, že záujem o prírodné výrobky rastie. Ľudia začínajú chápať, že bylinky môžu pomáhať pri prevencii aj pri bežných ťažkostiach. Zároveň však čelíme rôznym obmedzeniam.

Na čajoch dnes nemôžeme voľne uvádzať ich účinky, aj keď ide o bylinky, ktoré sa používali stáročia. Kým lieky môžu oficiálne deklarovať, na čo slúžia, pri čajoch je to možné len vtedy, ak sú účinky schválené Európskou úniou. Reklamy na lieky a výživové doplnky vidíme takmer všade, bylinky taký priestor nedostávajú.

Keď sa pozrieme len trochu späť: babky bylinkárky boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou vidieckej komunity.

Myslím si, že bylinky majú veľký význam najmä v prevencii. Mnoho ľudí začne piť čaje až vtedy, keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne a predchádzať problémom.

U nás v práci pijeme čaje každý deň a stále ich striedame. Čaje človeku neublížia, ale je lepšie ich striedať.

Samozrejme, ak už človek má nejakú diagnózu, napríklad vysoký krvný tlak, je dôležité najskôr upraviť životný štýl, stravu, vyskúšať bylinky, a ak to nepomôže, až vtedy siahnuť po liekoch.

Máme veľa pozitívnych ohlasov – prichádzajú nám ďakovné listy, e-maily, dokonca aj naši obchodní partneri si dávajú miešať čaje na mieru.

Dnes je veľa ľudí uponáhľaných a pod tlakom. Aké bylinky by ste odporučili na upokojenie?

Na upokojenie je veľmi dobrá medovka. Pomáha aj ľubovník, no môže spôsobovať pigmentové škvrny, ak ho popíjame a dlhšie sa zdržiavame na slnku. Obsahuje hypericín, účinnú látku, ktorá sa nachádza aj v antidepresívach a iných liekoch na upokojenie. Ľubovník sa preto neodporúča ľuďom, ktorí užívajú tieto lieky, lebo môže zosilniť ich účinok. Dobrým riešením je aj naša hotová čajová zmes s názvom Upokojenie. Pomôcť môže aj valeriána, ktorá má síce výrazný zápach, ale je osvedčená.

Koľko čajov ročne vyprodukujete?

Ročne vyrobíme viac ako dva milióny krabičiek čaju. Máme vyše 500 produktov, sú to sypané, nálevové čaje alebo rôzne darčekové kazety. Okrem tradičných liečivých produktov ponúkame aj ovocné a ovocno-bylinkové čaje. Napríklad rakytník s medovkou, medovka upokojí, rakytník dodá vitamíny.

Záber je široký a neustále vymýšľame niečo nové. Pred pár rokmi som začala vytvárať folklórne vzory a dala som navrhnúť novú grafiku. A keď mám čas, rada dopíšem na krabičku čaju aj básničku.

Viac ako dva milióny krabičiek ročne a vyše 500 produktov je naozaj veľké množstvo. Už ste spomenuli ste, že chcete zostať poctivou rodinnou firmou a skôr ako na rozširovanie myslíte na kvalitu a zrejme aj spokojnosť svojich zamestnancov.

V súčasnosti sú naše čaje určené primárne pre slovenský trh, niečo ide do Česka a cez e-shop predávame do celého sveta. Viacero spoločností nás už chcelo odkúpiť, ale my sme nemali záujem.

Viac ako 30 rokov sme budovali firmu a teraz by sme to mali predať? Všetko, o čo sme sa snažili my alebo naši rodičia, je vo firme, je v nej hodnota.

Sme firma troch rodín. Môj otec ju kedysi vybudoval s dvoma priateľmi a dnes v ich šľapajach pokračujeme my, ich deti.

Spolu s Jaroslavom Gerykom a Petrom Vančom tvoríme trojicu konateľov. Pokrvní príbuzní síce nie sme, ale v práci držíme spolu ako jedna veľká rodina. Pracuje u nás aj moja švagriná, tety, sestry, synovia, výborne si rozumieme.

Fluktuáciu prakticky nemáme, zamestnanci u nás zostávajú až do dôchodku.

Nezabúdame ani na bývalé pracovníčky, ktoré u nás kedysi pracovali, radi ich zavoláme na firemné oslavy, stále ich berieme ako súčasť nášho kolektívu. Dnes máme stabilný tím 54 kolegov, z toho väčšina sú kmeňoví zamestnanci, štyria ako živnostníci a v lete nám pomáhajú aj mladí brigádnici.

Vo vašej firme cítiť priateľskú a uvoľnenú atmosféru. Čo je podľa vás dôležité pre dobre fungujúcu firmu, ktorá stojí na pevných hodnotách?

Za firmou by mal byť človek. Keď je človek skrytý a nevidno ho, chýba tomu ľudský rozmer.

Pre mňa to nikdy nebolo o mne, ale o firme. Bola som nominovaná na ocenenia ako Slovenka roka či Krištáľové krídlo a najprv som ani nechcela ísť – necítila som, že si to zaslúžim. Nakoniec som si povedala, že tam nejdem reprezentovať seba, ale našu firmu. Je to reklama v priamom prenose, ktorú by sme si inak nemohli dovoliť.

Môj otec so spoločníkmi fungovali bez úverov, firmu lepili po kúskoch ako lastovička hniezdo. A my sa snažíme ísť v ich šľapajach – jednoducho, zodpovedne a s ohľadom na ľudí.

U nás nevládne systém práce „od rána do večera“. Poobede chcem mať pokoj od práce a rovnaký pokoj chcem dopriať aj našim zamestnancom. Ľudia majú víkendy voľné, výnimkou je len žatva pšenice alebo špaldy, vtedy sa pracuje aj v sobotu, ale v nedeľu nie.

Cez bylinky pomáhate ľuďom spomaliť aj sa držať v dobrom zdraví, vnínam, že rozvíjate región, hodnoty a ľudskosť a vytvárate pracovné miesta. Máte aj nejaké ďalšie plány do budúcnosti?

V Agrokarpatoch sa venujeme aj vzdelávaniu – robíme exkurzie školám, seniorom, zahraničným študentom. Vytvorili sme bylinkovú záhradku, kde môžete spoznať liečivé bylinky, ochutnať náš čaj a dozviete sa niečo aj o pestovaní, zbere liečivých rastlín a ich účinkoch.

Menších návštevníkov sa snažíme zážitkovou formou niečo naučiť o liečivých bylinkách aj ekológii.

Do budúcnosti plánujeme rozšíriť našu činnosť o agroturizmus v budove v obci Hromoš. Ľudia by u nás mohli prespať, oddýchnuť si alebo sa zapojiť do zberu byliniek ako formy psychohygieny. Okolie ponúka množstvo krásnych miest, neďaleko máme Ľubovniansky hrad, Nestville Park, budujú sa tu cyklotrasy a Poľsko je na dosah.

Celý tento región má veľký potenciál, ktorý sa snažíme rozvíjať aj my.

Helena Petrusová

Spolumajiteľka a obchodná riaditeľka spoločnosti Agrokarpaty. Do firmy nastúpila v roku 2004, postupne prešla výrobou i vedením výroby a neskôr viedla marketing – stojí za novou grafikou, darčekovými kazetami a vznikom Ľubovnianskeho čaju hradnej panej. Od roku 2010 je spolu s Jaroslavom Gerykom a Petrom Vančom vo vedení rodinnej firmy, ktorá zámerne zostáva malá a poctivá, pestuje bylinky ekologicky a pri receptúrach spolupracuje s farmaceutmi. Získala ocenenie TREND Žena biznisu 2024 a nominácie na Krištáľové krídlo a Slovenku roka. Aktuálne je nominovaná na ocenenie NAJ agromanažér 2025.