Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Zuzana Fialová: Je veľmi dôležité, aby sa z mlčiacej väčšiny stala mysliaca väčšina

V novom úspešnom slovenskom filme Čiara si zahrala manželku šéfa pašeráckeho gangu Tomáša Maštalíra. Zuzana Fialová hovorí o pocitoch z nakrúcania, živote na ukrajinskej hranici, ale aj o aktuálnej spoločenskej situácii na Slovensku.

Nedávno ste predstavili nový slovenský film Čiara. Má názov filmu nejaký skrytý význam?

Myslím si, že má veľa skrytých významov. V prvom rade súvisí s hranicou, kde sa celý príbeh odohráva. Predstavuje aj hrubú čiaru vo vzťahoch, keď sa už nemôžete vrátiť späť a tiež tú najhrubšiu alebo najdôležitejšiu v živote, keď v sebe posuniete hranice morálky tak, že sa z vás stáva úplne iný človek. Názov pokrýva všetky roviny filmu, takže áno, tých významov je neuveriteľne veľa.

V rámci svojej postavy ste mali tiež hranicu, ktorú ste museli prekročiť?

Áno, preto som tú rolu prijala a veľmi som o ňu stála. Ide o ťažkú situáciu, do ktorej sa človek bežne nedostane. Máte manžela, ktorý miluje vaše deti, no začnú sa kvôli nemu diať veci, ktoré ohrozujú celú rodinu. A aj napriek tomu, že ho milujete a váš vzťah nádherne funguje, musíte odísť. Je to veľká dilema. Veľa žien to ani neurobí, pretože si povedia, že ich deti sa majú dobre a neuvedomujú si, že to nie je prostredie, v ktorom by mali vyrastať. S týmto bojuje aj moja postava. Celý čas vo vzťahu žije v strachu, že to ich deti navždy poznačí.

Počas celého nakrúcania sa postupovalo striktne podľa scenára alebo nastali situácie, keď ste museli improvizovať?

Improvizácia je amaterizmus. Pán Lasica ma naučil, že najlepšia improvizácia je veľmi dobre pripravená.

Myslíte si, že slovensko-ukrajinská časť krajiny je veľmi odlišná v porovnaní so západom? Viete si predstaviť, že by ste tam žili?

Je veľmi odlišná, pretože je to vlastne hranica medzi dvomi kultúrami, ktoré sú rozdielne a veľmi sa tam prelínajú. Dokonca medzi štyrmi — ukrajinskou, rusínskou, maďarskou a slovenskou. Sama o sebe je tým pádom veľmi exotická. Je to odlišné už len v spôsobe, akým si zaobstarávajú peniaze, či v spôsobe, akým fungujú rodinné vzťahy. Vládne tam absolútny patriarchát a čo povie muž, to je pravda. Existujú páry, kde žena mužovi prikývne, aj keď si myslí svoje, a potom existujú páry, kde žena chlapovi oponuje. Toto je však tá prvá možnosť. Aj keď intuitívne cíti, že to nie je správne. Osobne si neviem predstaviť, že by som niekoho prijala ako absolútnu autoritu, bez ohľadu na to, či je to muž, matka, otec, prezident či premiér. Pre mňa absolútna autorita neexistuje. Neviem si predstaviť, že by som sa musela zbaviť vlastného kritického myslenia, vlastného života a myslenia v prospech inej osoby.

Nebolo pre vás teda náročné prispôsobiť sa submisívnejšiemu typu postavy?

Práveže to bolo senzačné! V podstate som vôbec nemusela rozmýšľať (smiech). Ja som iba bola. Bolo to príjemné.

Zvyčajne stvárňujete skôr dominantnejšie postavy.

Áno. Lenže vtedy musíte rozmýšľať, pretože máte nejaký cieľ, ku ktorému smerujete. Zvažujete možnosti a neustále musíte kriticky premýšľať. V tomto prípade to tak nebolo, iba som milovala Tomáša a deti. Počas nakrúcania som si uvedomila, že takýto typ žien funguje intuitívne a emočne. Veľa som nepremýšľala, skôr som sa nechala strhnúť pocitmi zo situácií, ktoré Tomáš vytváral. Pocit lásky, pocit žiadostivosti, no veľakrát to bol aj pocit strachu. Človek by si mal budovať svoj život, keď vám ho buduje niekto iný, tak vás zachváti panika z toho, čo príde ďalej.

Film sa nakrúcal na Ukrajine aj na Slovensku. Skôr by sa predpokladalo, že sa vám nepríjemná situácia prihodí na Ukrajine. Vám sa však stalo, že v jednom penzióne na Slovensku odmietli ubytovať rómske deti, ktoré vo filme účinkovali.

To by sa možno stalo aj na Ukrajine, ale nemali sme tam takýto zážitok. Je to trauma našej spoločnosti, ktorá existuje odjakživa. Pomaly, ale isto sa ju snažíme aspoň pomenúvať, aj keď stále neexistujú absolútne riešenia. Riešenia takéhoto spolužitia sú také isté ako riešenie spolužitia medzi mužom a ženou. Treba ho budovať krôčik po krôčiku. To, čo vo vzťahu trvá rok, v evolúcii spoločenstva trvá tisíckrát dlhšie. Už teraz však môžeme vidieť ohromný progres. Takže áno, stalo sa to, bude sa to ešte diať, ale je veľmi dôležité, aby sa z mlčiacej väčšiny stala mysliaca väčšina, ktorá tie veci pomenúva a komunikuje o nich, aby sa takéto situácie v budúcnosti neopakovali.

Penzión neskôr odmietol, že sa to odohralo tak, ako to bolo prezentované.

Áno, ten penzión to odmietol, dokonca proti mne spustili štvavú kampaň na internete. Bolo to komické, hlúpe a podpásové. Ale je v poriadku, že to odmietli, pretože to znamená, že sa za to hanbia. To je najdôležitejší moment celého toho škandálu. Je super, že naša spoločnosť už vytvorila taký tlak, že sa za to hanbia, lebo kedysi by na to mohli byť pyšní.

Mal tento incident ešte nejakú dohru?

Nesledovala som to tak úplne, pretože to riešila produkcia.

Ovplyvnila táto udalosť ďalšie nakrúcanie alebo náladu v štábe?

Nemyslím si. Samozrejme, že sme boli spočiatku smutní a trochu sme sa hanbili, ale to je všetko. Naše správanie k spoluhercom bolo stále také ako predtým. Láskavé.

Aktívne sa zapájate do spoločenských vecí. Nedávno ste sa zúčastnili protikorupčného pochodu. Myslíte si, že sa ešte dá zmeniť situácia na Slovensku?

Samozrejme, že sa dá! Ona sa aj mení. Často je už samotný čin zmenou. Zmenou z pasivity na aktivitu. Demokracia nemá riešenie ani výsledok. Je to proces. Keď sa vyrieši jeden problém v spoločnosti, následne vznikne ďalší. Stále si naivne myslíme, že máme dospieť k akejsi spoločenskej nirváne. Tá však neexistuje. Okrem toho už nie sme separovaná spoločnosť za ostnatým drôtom, takže musíme vnímať veci v európskych kontextoch.

Rozmanitosť, inakosť a pestrosť rôznych národov s ich kultúrnym pozadím budú stále prinášať nové radosti, ale aj tenzie a problémy. V tom je však čaro demokracie, že si nemôžeme vydýchnuť a musíme na nej stále pracovať. Proces je zaujímavejší ako výsledok. Výsledok je vlastne koniec. To je môj názor.

Aj naďalej plánujete pokračovať v takýchto aktivitách a podporovať protesty?

Robím to od šestnástich rokov. Je to spôsob môjho života. Chcem aktívne žiť v spoločnosti a budovať ju s vedomím, že po mojej smrti je svet o trochu lepší, v porovnaní s tým, aký bol, keď som sa narodila. Vždy sa zapájam do aktivít, ktoré nesúvisia so žiadnou politickou stranou alebo s nejakými mocenskými bojmi. Vždy je to podpora učiteľov, študentov, menšín či skupín, ktoré sú utláčané. Podporujem len tých slabších a nikdy som sa nepridala na stranu silných, ktorí túžia po moci. Myslím si, že to je správna cesta, ktorú nemôže nikto odsudzovať. Snáď len tí silní, ktorých to rozčuľuje. Mňa však vždy bavilo rozčuľovať niekoho, kto je vyšší, väčší.

Takže u vás nehrozí rezignácia…

Týmto asi nepoteším veľa ľudí, ale nie (smiech).

Plánujete v blízkej budúcnosti účinkovať v ďalších filmoch?

Po premiére filmu Čiara mám začiatkom októbra premiéru českého filmu, ktorý sa volá Osem hláv šialenstva. V nasledujúcom období sa chcem intenzívne venovať skôr divadlu, pretože som mala chvíľu pauzu, od septembra mám naplánované veľké a ťažké úlohy v Slovenskom národnom divadle. A už to nerobím tak, že by som mala dve roboty naraz. Nie preto, že by som to nezvládala, ale nebaví ma to. Veľmi rada si dovolím ten luxus sústrediť sa len na jednu vec a žiť ňou.

Určite je to kvalitnejšie, keď sa na to môžete viac sústrediť…

Nie som si až taká istá, či kvalitnejšie, ale som si istá tým, že môj život je kvalitnejší. Môžem tým žiť, rozmýšľať nad tým, hľadať detaily a vyhľadávať si nové veci. Veľmi ma začalo baviť sebavzdelávanie v daných témach. Nachádzať si k tomu historické veci, fakty, študovať, naozaj sa tomu venovať s väčšou profesionalitou, ako sme na Slovensku zvyknutí. Je to pre vlastné obohatenie, neviem, či je to nakoniec na tých postavách vidno, ale baví ma, že môžem niečo robiť úplne naplno.

Vďaka autentickej atmosfére slovensko-ukrajinského pohraničia, temperamentnej hudbe a výborne spracovanému príbehu filmu Čiara v kine určite nezaspíte. Jedna z najlepších slovenských žánroviek je v kinách od 3. augusta.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

AI je životný štýl. Uľahčuje každodenné povinnosti aj prácu a mení spôsob, akým rozmýšľame, vysvetľujú odborníčky na AI z O2

Umelá inteligencia dokáže zjednodušiť život. Stačí sa o ňu začať zaujímať.

Dokáže zvedavosť prelomiť strach a ostych z umelej inteligencie? Odborníčky na AI Katka Frühwaldová a Eva Slobodová veria, že áno. Každý deň hľadajú nové spôsoby, ako lepšie pracovať s AI a ako ju predstaviť ľuďom. Vzdelávajú kolegov a spoločne experimentujú s nástrojmi, ktoré šetria čas a rozvíjajú kreativitu. V rozhovore vysvetľujú, prečo je zvedavosť dôležitejšia než dokonalé znalosti, čo znamená „AI first“ a ako pristupujú k podpore adopcie AI v O2.

O umelej inteligencii sa treba rozprávať aj doma. Psychologička Romana Mrázová radí, ako na to.

V rozhovore s Evou Slobodovu a Katkou Frühwaldovou sa dočítate:

  • ako dokážu presvedčiť aj skeptických kolegov a kolegyne, aby sa začali zaujímať o AI,
  • prečo na prácu s umelou inteligenciou potrebujete dobrú štruktúru,
  • ako AI pomáha pri programovaní, písaní aj plánovaní dovoleniek,
  • prečo je zvedavosť kľúčom k zmene myslenia
  • a prečo by sa o AI mali učiť nielen dospelí, ale aj žiaci a žiačky.

V O2 sa venujete popularizácii umelej inteligencie. Žijete to, čo hlásate, a používate ju aj vy?

Katka: Určite áno, pre mňa je to prirodzená voľba. Ak mám možnosť využiť AI, vždy ma to zaujíma. Doma ju využívam napríklad pri učení s dcérou.

AI nám pomáha pripravovať otázky na precvičenie učiva – po zadaní témy dokáže vytvoriť test, kvíz alebo krátke opakovanie. Zároveň vie zrozumiteľne vysvetliť časti, ktorým dcéra nerozumie, a tým uľahčuje pochopenie náročnejších tém.

Eva: Používam vlastného AI asistenta, ktorý sa naučil základné informácie o mne a rodine – čo máme radi, naše preferencie. Využívam ho pri plánovaní dovoleniek či organizácii dňa. Rada s ním experimentujem a skúšam nové možnosti.

A pracujete s AI aj v práci?

Katka: Určite. Sú viaceré činnosti, ktoré bez AI už ani nerobím. Využívam ju pri programovaní na hľadanie chýb v kóde alebo optimalizácie skriptov. Je to extrémna úspora času.

Denne používame AI v našom tíme pri vymýšľaní nápadov alebo tvorbe prezentácií.

Eva: AI testujeme pri nahrávaní a automatickom prepisovaní stretnutí – v angličtine dosahuje veľmi dobrú presnosť, v slovenčine zatiaľ mierne zaostáva.

Okrem toho ju využívame na sledovanie trendov a konkurencie, čím získavame inšpirácie zo slovenského aj globálneho trhu. Tento prístup nám umožňuje porovnávať stratégie a identifikovať nové príležitosti.

Našou úlohou je podporovať zmenu, spochybňovať zaužívané postupy a prinášať nové perspektívy. Súčasťou tejto transformácie je aj využívanie umelej inteligencie. Presadzujeme „AI first“ filozofiu.

Na Slovensku má viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti.

Čo si pod „AI first“ filozofiou môžem predstaviť?

Eva: Znamená to, že pred každým krokom sa zamýšľam, ako mi môže pomôcť umelá inteligencia. Ide o zmenu myslenia – AI už nevnímame len ako nástroj, ale ako spôsob práce.

Katka: Naším cieľom je, aby každý zamestnanec používal AI denne a aby sa téma umelej inteligencie stala prirodzenou súčasťou celej firmy, nielen vybraných tímov.

Darí sa vám šíriť tento prístup medzi kolegami a kolegyňami?

Eva: Pri každej zmene je kľúčový mindset – spôsob myslenia. Ak ľudia sami nechcú zmenu, na úrovni vedenia ju efektívne nepresadíme. Takýto prístup nefunguje. Naším cieľom je nastaviť spôsob práce tak, aby ľuďom dával zmysel a prinášal hodnotu. Ak niekto vykonáva činnosť, ktorá mu nedáva zmysel, kvalita výsledku bude prirodzene nízka.

Aby sme podporili otvorenosť voči zmene, je nevyhnutné vzbudiť zvedavosť. Keď ľudia pripustia, že svoju prácu môžu robiť inak, než boli zvyknutí, začnú sa o zmenu zaujímať.

Umelá inteligencia môže byť vnímaná ako hrozba alebo ako príležitosť – rozdiel spočíva v miere zvedavosti. Ak je človek zvedavý, prirodzene hľadá možnosti, skúma a experimentuje. Ak zvedavosť chýba, našou úlohou je ju podnietiť.

Ako?

Eva: Vytvorili sme prístup, ktorý nám pomáha učiť sa efektívne využívať umelú inteligenciu v každodenných úlohách. Nazvali sme ho AI Univerzita. Je to komplexný prístup k vzdelávaniu, zdieľaniu a rozvoju AI komunity u nás v O2.

Z nariadenia Európskej únie vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov vzdelávať zamestnancov ako používať AI správne, bezpečne a eticky. Vybudovali sme preto Knowledge HUB, centrálnu knižnicu zdrojov, materiálov zo školení a tipov na používanie AI, ktorá je dostupná pre všetkých zamestnancov. 

Katka: Dôležitým prvkom je školiaci program. Hybridný program vzdelávania, ktorý kombinuje rôzne formáty ako online alebo onsite vzdelávanie či bootcampy. Špecifické formáty prispôsobujeme rôznym typom používateľov. Máme program pre ambasádorov, top manažment, ale aj prednášky pre celú firmu.

Umelá inteligencia je rozvíjajúca sa technológia a preto neustále hľadáme nové možnosti využitia AI nástrojov aj pre nás v O2. Zdieľame, aké nástroje máme k dispozícii, pravidlá používania, návody a užitočné tipy. 

AI je nová technológia a viem si predstaviť, že niektorí kolegovia a kolegyne jej v začiatkoch mohli nedôverovať. Podarilo sa vám aj ich presvedčiť o výhodách umelej inteligencie?

Katka: Áno, mali sme kolegov a kolegyne, ktorí boli spočiatku voči AI veľmi skeptickí. Zistili sme však, že kľúčové bolo nájsť konkrétne situácie, kde mohli vidieť, ako môže byť AI užitočná pre nich osobne. 

V momente, keď sa to spojilo, keď človek zistil, že AI mu dokáže reálne pomôcť v niečom, čo denne rieši, zrazu sa stal používateľom. Aj tí, ktorí predtým s AI nikdy nerobili, začali experimentovať. 

Eva: Podarilo sa nám vzbudiť zvedavosť – a to prostredníctvom konkrétnych situácií, pri ktorých ľudia videli reálnu pridanú hodnotu pre seba. 

Našťastie, musím povedať, že naši kolegovia a kolegyne sú veľmi otvorení. Je tu veľká ochota učiť sa, skúšať nové veci a prístup „poďme do toho“. 

Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Aké AI nástroje využívate v práci?

Eva: Všetky nástroje, ktoré používame, využívame na zefektívnenie práce, automatizáciu procesov a zlepšenie používateľskej skúsenosti – zákazníkov aj kolegov. 

Zákazníci sa môžu stretnúť s četbotmi, ktoré im vedia dať rýchle a konzistentné odpovede a zároveň odbremeňujú zákaznícke centrá. Zamestnanci môžu využívať riešenie virtual buddy postavené na internej databáze znalostí, ktoré im pomáha pri orientácii v procesoch a každodenných úlohách.

Každý zamestnanec má prístup aj k interným četbotom. Dôležití sú aj virtuálni asistenti, ktorí pomáhajú pri práci s dokumentami alebo emailami, generovaním kódu pre developerov a automatizáciou rutinných činností.

V súčasnosti tiež spúšťame platformu Agentic AI na tvorbu AI agentov, ktorá umožní tímom vytvárať vlastné inteligentné riešenia prispôsobené ich konkrétnym potrebám.

Katka: Okrem využívania generatívnej AI, ktorá dokáže vytvárať nové texty, obrázky, prezentácie či návrhy riešení, robíme aj s modelmi postavenými na strojovom a hlbokom učení.

Sú to technológie, ktoré umožňujú systémom „učiť sa“ z dát podobným spôsobom ako ľudia získavajú skúsenosti. Vďaka tomu dokážu predpovedať správanie, rozpoznávať vzory či automaticky spracovávať informácie.

Tieto modely využívame najmä na predpovedanie správania zákazníkov, analýzu textov a ďalšie úlohy, pri ktorých pracujeme s väčším množstvom údajov. Pre zákazníkov to znamená rýchlejšie a presnejšie služby, ktoré lepšie reagujú na ich potreby.

Ako sa dá najlepšie naučiť robiť s AI nástrojmi?

Katka: Využívanie umelej inteligencie v práci nie je len o veľkých projektoch – práve naopak, začíname v malom. Chceme, aby sa zamestnanci hrali, skúšali a objavovali, ako im AI môže pomôcť v ich konkrétnych úlohách. Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Či už ide o tvorbu prezentácií, generovanie obrázkov, copywriting, prácu s textom alebo automatizáciu drobných krokov, každý malý experiment môže ukázať, či má daný nástroj skutočný význam.

Takýto prístup podporuje kreativitu, učenie sa a praktické využitie AI v reálnych situáciách. Vďaka tomu sa umelá inteligencia stáva prirodzenou súčasťou pracovného dňa – nie ako povinnosť, ale ako nástroj, s ktorým sa oplatí „pohrať“, aby sme zistili, čo všetko dokáže.

Eva: Ak chceme, aby ľudia naozaj objavili možnosti AI, musíme im pomáhať rozvíjať štruktúrované myslenie. Pretože dobrý prompt stojí predovšetkým na dobrej štruktúre – na schopnosti jasne formulovať, čo chceme dosiahnuť a aký má byť výsledok

AI prompt je zadanie alebo inštrukcia, ktorú používateľ dáva umelej inteligencii, aby získal požadovanú odpoveď, text, obrázok či iný výstup. Jednoducho povedané, je to spôsob, ako sa rozprávame s AI.

Ako vyzerá dobrý prompt?

Katka: Základom je štruktúra. Treba presne vymedziť, čo chceme, a jasne pomenovať, čo potrebujeme – teda definovať všetky parametre a kritériá. A to celé zapísať do prehľadnej a logickej štruktúry. 

Skvele funguje aj pridať príklad, ako má vyzerať výsledok. Tým nastavíme jasné očakávania. Čím viac konkrétnych parametrov, tým lepšie – napríklad tone of voice, interné pravidlá či špecifické inštrukcie. 

Eva: Za posledný rok sa umelá inteligencia posunula tak, že dnes vám už vie pomôcť aj s písaním promptov. Stačí zadať základné parametre, cieľ, rozsah, inštrukcie či niečo o sebe – a AI vám sama vygeneruje prompt pre AI. 

Katka: Výborné je aj pýtať sa AI, aké ďalšie informácie potrebuje, aby mohla pripraviť čo najlepší výstup. Nie vždy vám napadne všetko, najmä ak s umelou inteligenciou len začínate. Takto sa dá dostať k lepšiemu výsledku rýchlejšie a efektívnejšie.

Dobré prompty sa určite oplatí ukladať – ak niečo funguje, využite to aj nabudúce. A deľte sa o skúsenosti s ostatnými. Ak máte pozitívny príklad alebo niečo, čo sa osvedčilo, dajte o tom vedieť. Tento komunitný prístup funguje výborne aj v našej AI Univerzite. 

Myslíte si, že AI by mali vedieť používať všetci? Mali by sa o nej učiť aj deti v školách?

Eva: Už dnes sa deti reálne stretávajú s AI v škole. Moja 11-ročná dcéra mi napríklad hovorila, že bežne pracujú s vecami, ktoré vygenerovala AI. Berú to úplne prirodzene, lebo je to technológia, ktorú deti už niekoľko rokov využívajú aj vo voľnom čase. 

Katka: Učiteľky ich vedú aj k overovaniu informácií. Učia sa, ako si overovať zdroje a pristupovať k všetkému kriticky.

To isté platí aj vo firmách. Ukazuje sa, že zručnosti ako kreatívne myslenie, komunikačné schopnosti, odolnosť, kritické myslenie a zvedavosť sú kľúčové. Ak ich človek má, dokáže AI efektívne využívať a zároveň jej neveriť naslepo, ale rozumne ju kontrolovať. 

Eva: Výskumy naznačujú, že časté používanie generatívnej AI môže meniť štruktúry mozgu – napríklad znižovať schopnosť sústrediť sa, pamätať si informácie alebo samostatne formulovať myšlienky, ak sa AI používa pasívne a bez kritického myslenia.

Na druhej strane, ak ju používame správne – ako nástroj na podporu myslenia, nie jeho náhradu –, môže výrazne rozvíjať naše mäkké zručnosti. Pomáha nám zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, schopnosť klásť otázky, hodnotiť výstupy a pracovať s obsahom.

Generatívna AI nás totiž núti klásť lepšie otázky, hodnotiť výstupy, porovnávať možnosti a premýšľať nad tým, ako technológia dopĺňa naše vlastné myslenie – nie ho nahrádza. Práve v tom spočíva jej rozvojový potenciál.

Na Slovensku má pritom viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti. Takže v tomto smere máme stále veľký priestor na rast a dlhú cestu pred sebou.

Eva Slobodová

 

Eva je súčasťou vedenia O2 Slovakia, kde sa zameriava na stratégiu, inovácie, agilitu, spôsob práce a AI s cieľom podporovať komplexné biznisové a technologické transformácie. S viac ako 20-ročnými skúsenosťami v telekomunikáciách, poisťovníctve, FMCG a konzultingu pomáha organizáciám prispôsobovať sa, inovovať a rásť.

 

Katarína Frühwaldová

 

Katarína Frühwaldová pôsobí v O2 Slovakia ako AI Competence Lead a zameriava sa na využívanie umelej inteligencie a dátovej analytiky na zlepšovanie biznisových rozhodnutí a zákazníckych skúseností. Počas viac než 15 rokov v oblasti dátovej vedy, data miningu, analytiky a konzultingu sa venovala práci s dátami a tvorbe insightov, ktoré pomáhajú firmám lepšie rozumieť svojim zákazníkom a rozhodovať sa na základe dát. Titul PhD. z aplikovanej matematiky získala na Slovenskej technickej univerzite.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.