Veda potvrdila, prečo ľudstvo miluje slow motion videá. Naučte sa ich robiť dokonale.

Vraj nám pripomínajú adrenalínové zážitky ako prvé stretnutie so životnou láskou. S novým Sony Xperia XZ2 si to môžete ľahko overiť vďaka funkcii Super slow motion.

Vraj nám pripomínajú adrenalínové zážitky, ako napríklad prvé stretnutie so životnou láskou. S novým Sony Xperia XZ2 si to môžete ľahko overiť vďaka funkcii Super slow motion.

A preslávil sa nimi aj kultový film Matrix (1999):

Režisér filmu o dvojici zamilovaných zlodejov vysvetlil, že chcel zachytiť násilné situácie tak, akoby ich divák naozaj prežíval. Použil preto spomalený záber, pretože podľa neho práve takto vnímame hrôzostrašné situácie, ako napríklad autonehody.

Túto myšlienku vyslovil 20 rokov predtým, ako neurovedec David Eagleman vydal svoj článok Prečo milujeme slow motion video.

Vďaka slow-mo objavujeme nové veci

Pred možnosťou zachytiť niečo vysokorýchlostnou kamerou sa napríklad vedci domnievali, že čmeliak lieta v rozpore s fyzikálnymi zákonmi alebo nevedeli, že blcha dokáže skočiť až do vzdialenosti 150-násobku svojej dĺžky.

Z rovnakých dôvodov vznikol aj vôbec prvý film v histórii ľudstva – Sallie Gardner at a Gallop alebo The Horse in Motion.

Fotograf Eadweard Muybridge chcel zistiť, či kôň počas cvalu zdvihne zo zeme všetky štyri nohy súčasne. Na dostihovej trati preto rozložil 27 fotoaparátov a zachytil tak celý pohyb závodníka a jeho koňa. Okrem toho, že našiel odpoveď svoju otázku, ako prvý sa tiež pokúsil obrázky rozpohybovať rýchlym premietaním za sebou:

My sme práve nemali po ruke koňa, preto sme sa s novým Sony Xperia XZ2 a jeho funkciou Super slow motion podujali zistiť, akým spôsobom pijú psy. Vedeli ste, že si vodu naberajú zahnutým jazykom?

Vnímame omnoho jasnejšie – ako pod vplyvom adrenalínu

Eagleman sa vo svojej práci venoval aj vnímaniu výnimočných alebo nebezpečných situácií, pri ktorých sa do krvi uvoľňuje adrenalín. Zistil, že ľudia takéto momenty prežívajú omnoho silnejšie a aj spomienky sa do pamäti ukladajú hustejšie než za bežných okolností.

Určite si napríklad spomínate na prvé stretnutie so svojou láskou – čo mala oblečené, aký mala účes, ten prvý pohľad. Viete, aká hrala hudba a kde presne ste sa nachádzali, aj čo vášmu stretnutiu prechádzalo.

Keď si spätne vybavujete tento zážitok a opisujete ho priateľom, dokážete veľmi detailne popísať okolie aj priebeh udalosti, akoby sa všetky zmysly zapli na supermód. Hustota spomienok je v tomto prípade analogická s počtom obrázkov za sekundu, ktoré zapisuje vysokorýchlostná kamera.

V novom Sony XZ2 je týchto obrázkov za sekundu až 960, preto sme mohli aj bežné doobedie v parku premeniť na adrenalínový zážitok:

A to je ďalší z dôvodov, prečo milujeme slow motion. Keď máme viac času, dokážeme nasať viac detailov celej situácie. Preto máme pocit, že prežívame niečo výnimočné.

Situácia sa zdramatizuje

Priekopníkmi v tejto oblasti sa stali najmä dvaja páni z YouTube, ktorí si hovoria The Slow Mo Guys. Vo svojich videách ukazujú pomerne bežné veci, ktoré však nakrúcajú vysokorýchlostnou kamerou. Vďaka tomu by napríklad také vystrelenie airbagu už nemohlo byť dramatickejšie.

Keď vidíme, ako sa približuje očakávaná situácia, sme v napätí a dramatizácia stúpa. Keď sme s naším Sony XZ2 vyšli len tak do ulíc, tiež nám odrazu pripadali ako z akčného filmu. S trochou romantiky ????.

Tým sa vlastne dostávame k štvrtému slow-mo psychologickému javu, ktorým je…

Podvádzanie očakávania

Náš mozog si chce všetko uľahčiť, za čo sme mu mnohokrát vďační. Keď si však na polceste na dovolenku nevieme spomenúť, či sme vypli sporák, môžu nás tieto mentálne skratky nepríjemne potrápiť.

Naša myseľ je zvyknutá predpokladať, čo sa stane v nasledujúcich chvíľach. Vychádza pri tom zo doterajších skúseností a všeobecne platných fyzikálnych zákonov. V spomalenom videu sa však koniec neustále odďaľuje — preto nespĺňa naše zaužívané očakávania a mozog je zmätený.

Podvedome túžime vidieť, ako sa to skončí. Dokonca nevieme odolať. Keď konečne príde záver, sme zmietaní emóciami, ktoré by sme pri normálnom prežívaní vôbec nemali. Čo myslíte, ako sme skončili my po prvý raz na paddleboarde?

Slow-mo odhaľuje krásu

A samozrejme, neboli by sme obyčajní ľudia milujúci mačiatkovské gify, keby nám nešlo vždy tak trochu o pohladenie emócií. Keď vidíme bežné veci spomalene, získajú nový, romantický nádych. Stromy sa jemne kolíšu vo vetre, motýľ mocne máva krídlami, mačiatko pri zoskoku mäkko dopadne na predné labky.

Takto to vidíme našimi očami, teda naším Sony objektívom:

Veda v tom má jasno: ak ste človek, musíte mať radi spomalené videá a nemôžete s tým nič spraviť. Teda, môžete si ich začať robiť sami so Super slow motion kamerou v novom Sony XZ2 a objavovať záhady ľudského mozgu po svojom.

Ku každému O2 Paušálu ho teraz môžete získať na začiatok len za 2 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

O2 Guru otestovali Sony Xperia XZ2

Výkonný a atraktívny smartfón so skvelou výdržou

Sony predstavilo svoju novú vlajkovú loď pomerne skoro po predstavení jej predchodcu.

V novom modeli sú zapracované niektoré pripomienky, ktoré zákazníci vytýkali predchádzajúcemu modelu — vďaka tomu sa toho veľa zmenilo vo výbave aj v dizajne.

Viac displeja, menej rámiku

Je úctyhodné, ak výrobca počúva kritiku. Tú najväčšiu si pri predchádzajúcom modeli vyslúžili príliš hrubé okraje pod displejom. Rámik displeja pri XZ2 je teraz podstatne tenší. Toto zoštíhlenie však nezasiahlo samotný telefón, ktorého celková hmotnosť je až 196 gramov, čo v ruke určite pocítite. Hrúbka smartfónu je tiež citeľná – 11 mm. Z týchto parametrov je jasné, že ide o robustný telefón.

Dizajn, ktorý zaujme

Sony bolo vždy známe kvalitou spracovania svojich zariadení a inak tomu nie je ani pri XZ2-ke. Spojenie kovového rámu a skla je elegantné, avšak cenou za túto kombináciu je šmykľavosť. Smartfón sa kĺže v rukách a ak ho položíte na nerovný povrch, rozhodne nezostane na mieste. V rámci prevencie „pavučín“ na skle preto určite odporúčam siahnuť po nejakom ochrannom obale.

Slot pre SIM kartu a hybridný slot na druhú SIM alebo pamäťovú kartu nájdete v hornej časti zariadenia. V tej dolnej nájdete len USB – C konektor. Audio jack budete hľadať márne a na pripojenie vašich obľúbených slúchadiel budete musieť použiť redukciu z USB – C, ktorú výrobca pribalil k zariadeniu. Na pravej strane nájdete okrem ovládania hlasitosti a tlačidla na vypnutie displeja aj dvojitú spúšť pre ovládanie fotoaparátu. Sony je zrejme posledným z veľkých hráčov, ktorý stále používa hardvérovú spúšť, za čo mu patrí pochvala.

Fotoaparát a Ultra slow motion

V minulosti Sony experimentovalo s umiestnením čítačky odtlačkov prstov v tlačidle pre zapnutie displeja v bočnej stene zariadenia. Od tohto zaujímavého riešenia však teraz výrobca, nevedno prečo, upustil. Čítačka odtlačkov prstov sa teda presunula na zadnú stranu zariadenia a nezakotvila v tej najlepšej polohe. Intuitívne ju totiž nenahmatáte tak, ako by ste čakali, pretože čítačka takmer splýva s telom zariadenia. Vyčnieva však okraj fotoaparátu, ktorého šošovku nájdete presne tam, kde by ste hľadali práve snímač odtlačkov prstov. Pripravte sa teda na časté čistenie.

Samotný fotoaparát má rozlíšenie 19 Mpx a zachytíte ním pekné a ostré zábery — zamrzí len absencia optickej stabilizácie obrazu. Prostredie fotoaparátu je intuitívne a jednoduché. Zaujímavosťou je možnosť zachytávať ultra slow motion videá pri 960 snímkoch za sekundu. Takéto videá určite ozvláštnia vašu galériu.

Čítajte ďalej: Veda potvrdila, prečo ľudstvo miluje slow motion videá. Naučte sa ich robiť dokonalo

Výkon bez kompromisov

Ako už býva pri vlajkových lodiach zvykom, výrobca nešetril hardvérovou výbavou. Najnovší procesor od Snapdragonu plynule poháňa najnovší Android 8.0. Ani pri dlhšom hraní náročnejších hier som nezaznamenal extrémnejšie prehrievanie. Operačná pamäť s veľkosťou 4GB zvláda aj náročnejší multitasking. Systém obohatený nadstavbou od Sony teda beží plynule a bez zasekávania. Rovnako, ako pri predchodcoch, aj nová Xperia má krytie IP68, s ktorým zvládne 30 minútový pobyt v sladkej vode v hĺbke až 1,5m.

Sony rovnako ako väčšina výrobcov prešlo na „natiahnutejší“ 5,7-palcový displej s pomerom strán 18:9. Na tento pomer si však veľmi rýchlo zvyknete. Pre jednoduchšie ovládanie jednou rukou môžete displej „zmenšiť“. Stačí potiahnuť po softvérových tlačidlách sprava doľava — alebo naopak, podľa toho, ktorou rukou chcete smartfón ovládať. Pod displejom sú umiestnené stereo reproduktory, ktoré sa starajú o kvalitný a hlasný zvuk. Pre jeho zvýraznenie môžete tiež využiť funkciu dynamického vibrovania, ktoré doplní zvuk z reproduktorov pre intenzívnejší zážitok.

Výdrž bez obáv

Zaujímavou je aj výdrž tohto smartfónu na jedno nabitie. Nesmieme zabúdať, že ide o smartfón nabitý konektivitou a výkonom. Počas dňa využívam takmer všetky druhy pripojenia, od Bluetoothu, cez GPS a NFC až po mobilné dáta a WiFi. Aj v tom najnáročnejšom dni ma XZ2-ka nesklamala a večer mala ešte približne 35% batérie. V tých menej hektických dňoch dokonca 50%. V prípade, že  s vami batéria naozaj nestíha držať krok, je tu vždy záchrana v podobe Stamina módu. Ten okreše niektoré z funkcií a zachráni tak pár percent z výdrže baterky.

Záver

Sony XZ2 je robustný telefón, na ktorý sa ale veľmi dobre pozerá. Foťákom síce svoju konkurenciu nepredbehne, vyváži to však svojou vytrvalosťou a výkonom. Nesklame vás ani pri používaní tých náročnejších aplikácií. Nová Xperia XZ2 dôstojne zvládla všetko, čo som od nej potreboval a očakával. Je určená najmä pre ľudí, ktorí potrebujú výkonný smartfón a zároveň ocenia jeho kvalitný dizajn.

Ivan Štubniak, O2 Guru

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Sandra z Dejepis Inak: Dejiny 20. storočia by mali byť samostatný predmet

S youtuberkou Sandrou Svitekovou sme sa rozprávali o vzdelávaní, vyučovaní dejepisu, tvorbe aj o obľúbených historických osobnostiach.

Sandra Sviteková patrí k youtuberom, ktorých tvorba zabáva aj vzdeláva. V rámci svojho kanálu Dejepis Inak sa okrem historických tém venuje aj spoločenským a filozofickým temam a ukazuje, že dejepis nemusí byť nuda. S vyštudovanou učiteľkou sme sa rozprávali nielen o vzdelávaní, ale aj o výbere tém a o platforme YouTube ako takej.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa dozviete:

  • či by dala päťku žiakovi, ktorý si nepamätá dátumy,
  • prečo sa v školách nekladie dôraz na učenie súvislostí,
  • koľko jej trvá pripraviť jedno video,
  • prečo YouTube algoritmus nerozumie kontextu,
  • s ktorou historickou osobnosťou by si asi rozumela.

Začnem krátkym príbehom. Na strednej škole som si počas odpovede z dejepisu ako roztržitý puberťák nevedel spomenúť na dátum príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a na rok, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. Dostal som vtedy dve päťky. Dala by si mi ich tiež?

A ja že sa ideš opýtať, či by som ti vedela tie roky povedať ja 😂.

A vieš?

Cyril a Metod prišli v roku 863 a bitka pri Moháči sa odohrala v roku 1526.

Aj ja si to odvtedy pamätám.

Tak to bolo na niečo dobré 🙂.

A dala by si mi tie päťky?

Určite nie. Nemyslím si, že dejepis má byť o tomto. Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.

Aj ja som mala na základnej škole rok učiteľku, ktorá dejepis redukovala na kto, kde, kedy, a preto som ho vtedy nenávidela. Z tohto dôvodu by som ti tie päťky nedala a radšej by som od teba chcela súvislosti.

Dôraz na memorovanie faktov býva častá výčitka aj pri iných predmetoch ako dejepis. Spôsobuje to nedostatok času na vysvetlenie učiva?

Nedostatok času je jednou z príčin, ale podľa mňa ide aj o zjednodušenie práce. Zredukovať učivo na fakty je to najjednoduchšie, čo môže učiteľ spraviť. Možno je to aj tým, že sme na takýto spôsob boli naučení zo socializmu. Totalitné režimy totiž nenechajú ľudí rozmýšľať o veciach do hĺbky.

Pri spoločenských vedách sa používali rovnaké metodiky ako pri prírodných, čo nie je správne. Na matematike funguje, keď sa naučíš vzorce, pri spoločenských vedách už nie.

Nie je to jeden z dôvodov, prečo dnes ľudia veria konšpiráciám? Keď niekto dostane len fakty a potom objaví zdroj, kde si niekto fakty pospájal do vymyslených súvislostí, môže byť náchylnejší im veriť?

Určite áno, ale je to len jeden z faktorov. Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.

V školách mi preto chýba samostatný predmet, ktorý by sa venoval kritickému mysleniu, zahŕňal by logiku a mediálnu výchovu. Ak si takto vychováme celú generáciu, bude úplne jedno, aké hlúposti sa budú šíriť na internete, lebo ľudia budú kompetentní rozoznať ich od pravdy.

„Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.“

Zo školy si o 1. svetovej vojne pamätám, že sa viedla zákopová vojna. Ale až keď som začal sledovať YouTube kanál CrashCourse, uvedomil som si jej príčiny. Zistil som, že išlo o zlyhanie stratégie nemeckej armády, ktorá chcela rýchlo poraziť Francúzov a potom sa presunúť na východný front, kým sa Rusi stihnú zmobilizovať. A zákopy vznikli až po tom, ako im to nevyšlo.

Áno, bol to takzvaný beh k moru. Nemci sa pôvodne sústredili na jeden bod, a keď to nevyšlo, tak sa obe strany snažili tú druhú odtrhnúť takzvaným hákovitým oblúkom a napadnúť odzadu. Tým, že sa to nepodarilo, vznikla línia zákopov od mora až po Švajčiarsko. To ste sa v škole neučili?

Nepamätám si, ale až vďaka tomu videu sa mi pospájali súvislosti medzi faktmi. Tiež som sa dozvedel, že atentát na Františka Ferdinanda d’Este nebol príčinou 1. svetovej vojny, ako sme sa učili, ale vyústením situácie, ktorá v Európe vrela desiatky rokov. 

Existuje krásna karikatúra, kde európske mocnosti sedia na kotle, ktorý buble a o chvíľku vyvrie. Gavrilo Princip nebol príčinou vojny, ale len akousi čerešničkou na torte. Je ťažké vnímať tieto veci v miestnosti, kde sedí 30 ďalších ľudí a učiteľ nemá technické vymoženosti, maximálne mapu alebo projektor s prezentáciou.

Celá 1. svetová vojna sa preberá 2 až 3 hodiny, ale človek ju vníma úplne inak, ak si pustí video od CrashCourse, ktoré je spracované dokumentárne a gro témy ti odovzdá za 10 minút. Aj ja sa snažím ísť touto cestou, pretože to ľudí baví viac. V škole som s tým mala dobrú skúsenosť a verím, že na Slovensku sú učitelia, ktorí sa snažia ísť po príčinách.

Predstav si, že by si sa stala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu a môžeš spraviť tri zmeny. Ktoré by to boli?

Keďže som vyštudovala dejepis, tak by som mu určite dopriala väčšiu časovú dotáciu. A oddelila by som dejiny 20. storočia až po súčasnosť do samostatného predmetu, ktorý by išiel oveľa viac do hĺbky.

Tieto dejiny by som sa snažila kombinovať aj s ďalšími predmetmi, možno s politikou a dejinami diplomacie.

„Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.“

A tretia vec je, že by som sa navždy vymenovala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu 😂.

V škole vždy chválili deti, ktoré vedeli pred nástupom na základnú školu čítať a písať. Čo je podľa teba dôležité, aby sa naučili predtým, ako idú do školy?

Mám mladšiu sestru a myslím si, že jej rovesníci si nevážia peniaze a nemajú predstavu, koľko čo stojí a čo musí mama s otcom spraviť, aby jej mohli niečo kúpiť.

Malé deti by mali vedieť veci z bežného života, ktoré rozvíjajú ich jemnú motoriku. Nech pomáhajú v domácnosti, vedia si natrieť chlieb a majú elementárnu finančnú gramotnosť.

Zmení sa niečo v spôsobe výučby po tohtoročnej skúsenosti s učením z domu?

Myslím si, že sa nezmení nič. Rodičia si však možno uvedomili, že byť učiteľom nie je jednoduché. Očakávam teda, že učitelia získajú väčšie sociálne ohodnotenie a nebude sa o nich už uvažovať ako o ľuďoch, čo majú veľa voľna, robia od ôsmej do druhej a fajront.

Byť učiteľom je 24-hodinová šichta, pretože aj po vyučovaní sa musia pripravovať, opravovať písomky a premýšľať, ako deťom vyučovanie spestria. Tým, že rodičia nahliadli do vyučovania, možno si mnohí uvedomili, že deti sa učia aj nepodstatné veci a postupne príde aj k ich okresaniu. Načo máme vedieť, kedy bola bitka pri Rozhanovciach?

Minulý rok si vydala reakčné video na film V sieti, ktorý upozorňuje na sexuálne zneužívanie detí na internete. Založila si si na sociálnej sieti profil ako 13-ročné dievča a neskôr si zverejnila správy, ktoré ti posielali starší muži. Mali by sme deti viac viesť k zodpovednému používaniu technológií?

Nemôžeme zo všetkého spraviť samostatný vyučovací predmet, ale mediálna gramotnosť by určite mala byť súčasťou predmetu, ktorý som spomínala. Bola by som rada, keby táto téma išla v médiách viac do popredia a keby sa jej viac venovali umelci a tretí sektor.

Tvoje videá sú nielen náučné, ale aj výchovné. Vyhranila si sa v nich voči neonacistom, nabádaš ľudí, aby išli voliť. Vychádza tento prístup z tvojho pedagogického „ja“ alebo cítiš ako tvorca zodpovednosť?

Vychádza to čisto z mojej osobnosti. Učiteľ by nemal podsúvať študentom svoje hodnotiace súdy. Aj ja sa tomu snažím vyhýbať a väčšina mojich videí je založená na faktoch. Dávam si však záležať, aby si ľudia na záver videa aj pri takejto téme uvedomovali, že nás všetkých spájajú hodnoty slobody, solidarity a humanizmu.

Som veľmi humanistický a tolerantný človek. Aj keď často nechcem niečo do videa dať, aby ľudia nemali pocit, že je v tom nejaký ideologický podtext, nedá mi to. Humanizmus a solidarita by mali byť vlastné každému bez ohľadu na to, v akom tábore sa ideologicky nachádza.

Tvoje videá sú postavené na podrobných rešeršoch. Ako dlho ti trvá pripraviť jedno video? Odkiaľ čerpáš informácie a fotky? 

Keďže si všetko robím sama, jedno video mi trvá asi týždeň. Zber dát a písanie scenára mi zaberú najviac času, jeden deň potrebujem na nahratie a strih. Na fotky a ilustračný materiál sa snažím používať bezplatné knižnice ako Pexels, Pixabay a Unsplash. Úžasný archív je aj na YouTube. Volá sa British Pathé a dá sa tam nájsť aj veľa materiálu z európskych dejín.

Pri obsahu je to rôzne, väčšinou sú anglické a nemecké online zdroje a články a mám, samozrejme, aj kopu svojich kníh a poznámok zo strednej. Ako východiskový zdroj vie niekedy poslúžiť anglická Wikipedia, kde sa dajú pod čiarou nájsť relevantné zdroje. Slovenskú nepoužívam, keďže nad ňou nie je až taká poctivá kontrola.

Podľa čoho si vyberáš témy? Máš plán na nejaké obdobie dopredu?

Väčšinou mám plán na týždeň až dva dopredu a viem, čomu sa chcem venovať v najbližších troch či štyroch videách. Niekedy sa však stane, že si video pripravím a nevydám ho, pretože mi napadne niečo lepšie alebo sa objaví aktuálna téma, na ktorú chcem reagovať. Aktuálne premýšľam, či vydať video o plagiátorstve.

Čítajte aj: 5 YouTube tvorcov, ktorých videá si rada pozerá Sandra z Dejepis Inak

Občas mi aj ľudia píšu, čo by ich zaujímalo, no snažím sa spracovávať najmä témy, ktoré sa preberajú v škole, a potom dejiny hygieny a každodenného života. Zaujíma ma, ako ľudia robili veci kedysi a ako vznikli javy, ktoré nás obklopujú.

Na YouTube máš v čase nášho rozhovoru približne 100-tisíc odberateľov. Dá sa už pri tomto počte zarobiť si tvorbou YouTube alebo ti v tom najviac pomáhajú spolupráce a tvoji podporovatelia cez platformu Patreon?

YouTube je približne polovica môjho zárobku a Patreon druhá. Nedávno som však dala výpoveď v práci a rozhodla som sa viac venovať svojej tvorbe, takže môžem vydávať namiesto jedného videa dve videá týždenne.

„Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu.“

Ako som začala vydávať viac obsahu, tak YouTube začal prevyšovať a dá sa z toho vyžiť, ale je to stále menej, ako som zarobila v potravinách. Najväčším zárobkom sú pre mňa spolupráce, pretože jedna až dve mi dokážu priniesť mesačný príjem, ktorý som mala v práci, do ktorej som chodila 25 hodín týždenne.

Nemáš pri videách na citlivé témy problém s demonetizáciou? (demonetizované video na YouTube nemôže generovať príjmy z reklamy, pozn. red.) 

Minulý rok mi demonetizovali kanál, lebo som na náhľadové obrázky používala nesprávne obrázky, už je to opravené a ja som opatrnejšia. Niektoré moje videá síce nie sú demonetizované, ale majú symbol žltého dolára. To znamená, že nemajú takmer žiadne reklamy, pretože sa venujú téme, ktorá by sa inzerentovi nemusela pozdávať.

Tie videá často súvisia s vojenskými konfliktmi. Len čo použiješ slová ako smrť, konflikt či vojna, dostaneš žltý dolár, pretože YouTube algoritmus nerozlišuje kontext, v ktorom slová zaznejú.

Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu. Algoritmus nepozná iróniu ani sarkazmus, nechápe, že keď robím video o izraelsko-palestínskom konflikte, tak ho robím ako výučbovú hodinu.

Problém so žltým dolárom pri novom videu je ten, že v ten deň zarobím rovnako ako v deň, keď video nevydám a nové video sa nedostáva ani do odporúčaní. Môj kanál potom stráca na popularite, pretože klesá miera prekliknutí.

Na záver mám tri trochu klišé otázky, ktoré sa objavujú v rôznych anketách, ale ako dejepisárky sa ťa ich musím opýtať. Ak by si mohla navštíviť nejaké historické obdobie, ktoré by to bolo?

Na vysokej škole som sa venovala tudorovskému Anglicku a to ma aj najviac bavilo. Naozaj by som však chcela ísť do starovekého Grécka. Asi by som musela byť mužom, ale chcela by som zažiť scénu ako z obrazu Aténska škola od Rafaela, sedieť niekde na schodoch a filozofovať s velikánmi ako Platón a Aristoteles.

Ktorej historickej osobnosti sa podľa teba nevenuje toľko pozornosti, ako by si zaslúžila?

Myslím si, že málo pozornosti venujeme našim národným dejinám a dejinám Uhorska. A viac by sme sa mali venovať našim velikánom ako Štefánik a Masaryk, na ktorých si spomenieme len pri okrúhlych výročiach.

S ktorou historickou osobnosťou by si si asi rozumela? 

S Tomášom Garriguom Masarykom. Keby existoval nejaký paralelný vesmír, tak by som sa doňho asi aj zamilovala. On bol veľmi nadčasový človek, ale mám šťastie, že mám po boku veľmi podobného muža.


Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Sandra Sviteková

Vyštudovaná učiteľka založila populárny YouTube kanál Dejepis Inak, v ktorom podáva historické, spoločenské aj filozofické témy zábavnou formou s dôrazom na súvislosti. Pre slabé finančné ohodnotenie učiteľov sa zamestnala v rakúskych potravinách, dnes sa naplno venuje tvorbe videí na YouTube. Sledovať ju môžete aj na Instagrame


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac