S názvom Bluetooth ste sa už určite stretli a zrejme túto technológiu aj denne využívate.  Ale koľko toho o nej vlastne viete? Zrejme budete prekvapení.

MC Links

Netušíte, čo sú to MC links? Je to práve Bluetooth. Alebo presnejšie, tak sa Bluetooth volal v úplných začiatkoch, pred jeho uvedením na trh v roku 1998.

V preklade názov multi-komunikačné linky doslovne opisoval, čo vlastne Bluetooth robí. A to komunikáciu medzi rôznymi zariadeniami pomocou rádiových vĺn. Ako sa teda vlastne Bluetooth stal Bluetooth-om?

Dánsky kráľ zo stredoveku ikonou modernej doby

Pôvodný nositeľ tohto mena by bol asi dnes prekvapený. Harald Blåtand – modrozub, bol totiž dánsky kráľ v rokoch 940 až 986. Aj svetoznámy znak pre Bluetooth je zložený z dvoch rún – H a B, iniciálov tohto kráľa..

Krajšia verzia hovorí, že si ho vybrali kvôli jeho činom. Tak ako Harald zjednotil Dánsko a Nórsko, aj technológia má zjednocovať zariadenia. Muž, ktorý je za touto technológiou, Sven Mattison, podáva trochu menej vznešený príbeh. Označenie vzniklo pri brainstormingu s pivom a lepší názov už nenašli.

Kópiu runového kameňa, ktorý oslavuje činy Haralda Blåtanda, nájdete pred budovou firmy Ericsson v meste Lund. S miernou úpravou. Harald tu drží v jednej ruke notebook, v druhej telefón.

Bluetooth je vecou dohody

Bluetooth je predovšetkým štandardom – dohodou. Aby mohli zariadenia medzi sebou komunikovať, najskôr sa treba dohodnúť, ako bude komunikácia prebiehať.

Podobne ako sa ľudia museli dohodnúť, že koľko vlastne bude merať jeden meter a vážiť jeden kilogram, museli sa dohodnúť aj ako bude fungovať Bluetooth.

Preto vznikla organizácia Bluetooth Special Interest Group (SIG). Tá pôvodne pozostávala z 5 spoločností. Aktuálne má desaťtisíce členov a aj vďaka nej sa pomerne stará technológia neustále vyvíja.

Nie je Bluetooth ako Bluetooth

To, čo nájdete vo vašom smartfóne, bude najpravdepodobnejšie BT triedy 2. S dosahom 10 metrov a maximálnou teoretickou rýchlosťou 2,1 Mb/s. Ale nájdete aj BT triedy 1, najčastejšie v priemysle. Tu je dosah cez 100 metrov, no s prechádzaním stien má stále problém.

Existuje ešte trieda 3, ktorá má dosah iba jeden meter. Tá nájde svoje využitie napríklad pri smart zámkoch, pri ktorých nechcete, aby sa dvere odomkli, aj keď odskočíte k susedom oproti.

S rýchlosťou trošku “podvádza”

Vyššie sme spomínali, že Bluetooth má maximálnu prenosovú rýchlosť 2,1 Mb/s no, pritom dokáže prenášať dáta rýchlosťou 25 Mb/s. Divné? Tento rozpor má jednoduché vysvetlenie. Totižto od štandardu 3.0 a vyššie Bluetooth trochu podvádza.

Použije svoj vlastný štandard aby spojil dve zariadenia, ale samotné dáta prenáša cez linku 802.11. A za týmito číslicami sa neschováva nikto iný, ako konkurent Bluetoothu – Wi-Fi.

Spravidla všetky smartfóny obsahujú aj Bluetooth, aj Wi-Fi, takže môžete rátať práve s touto vyššou rýchlosťou. V roku 2017 sa chystá nový štandard, 5.0, ktorý okrem iných vylepšení túto rýchlosť zdvojnásobí na 50 Mb/s.

Rozdiel medzi Bluetooth a Wi-Fi

Obe tieto technológie vznikli koncom minulého storočia, obe sú bezdrôtové. Tak aký je vlastne rozdiel? Okrem rozličného historického pozadia a použitých technológií sa reálne líšia skôr účelom.

Bluetooth je určený na párovanie dvoch zariadení, pričom Wi-Fi je primárne určená pre prepojenie zariadenia s internetom. Rozdiel je aj v spomínanom dosahu, kde Wi-Fi kraľuje a tiež počtom pripojených zariadení.

Bluetooth podporuje maximálne sedem spojení. Ak teda z akéhokoľvek dôvodu plánujete mať osem bezdrôtových slúchadiel pripojených k svojmu smartfónu, s Bluetoothom nepochodíte.