Presunul firmu z Francúzska na Slovensko. Zistil, že tu vie nájsť lepších ľudí

Ján Lunter ml. v bratislavskej Rači vyvíja technológiu identifikácie osôb, ktorú použila už desatina ľudstva.

Ján Lunter ml., majiteľ firmy Innovatrics, nemá k podnikaniu ďaleko. Jeho otec – rovnako Ján – stojí za úspešnou slovenskou firmou Lunter (predtým Alfa Bio).

Otec Ján vyrába produkty z tofu, syn Ján zase v bratislavskej Rači vyvíja softvér na snímanie a porovnávanie biometrických údajov, ktorý doteraz použilo 700 miliónov ľudí z celého sveta.

O tom, ako sa synovi Jánovi podniká, prečo sa presťahoval na Slovensko a aké poučenie si vzal z rodinnej firmy v Banskej Bystrici, o tom sa s ním porozprával Jakub Ptačin.

Firma Innovatrics začala vo Francúzsku. Ako si sa tam dostal?

Študoval som v Banskej Bystrici na francúzsko-slovenskom bilingválnom gymnáziu, takže som hovoril po francúzsky. Bolo pre mňa prirodzené ísť do Francúzska a ešte sa zlepšiť v jazyku. A keďže mňa vždy bavili technológie a programovanie, tak som tam šiel na inžinierske štúdiá.

A ako sa dostane chalan zo Slovenska, ktorý študuje vo Francúzsku za inžiniera, k odtlačkom prstov?

V škole som získal prístup ku skeneru na odtlačky a zistil som, že to nefungovalo veľmi dobre. Chcel som vylepšiť ten skener. To som bol tretiak a mal som celkom dosť času.

Od snahy vylepšiť technológiu ku vlastnej firme je ale dosť veľký skok.

Tri roky mi trvalo, kým som dokončil algoritmus a dostal do nejakého dobrého štádia. Vo Francúzsku funguje koncoročná stáž, ktorá trvá 6 až 9 mesiacov – a toto bol prvý rok, keď sa mohla robiť stáž vo vlastnej firme. Tak som si ju založil.

Sám?

Boli sme traja. Jeden z nich bol môj profesor na škole, ktorému sa páčila myšlienka. Ďalší bol Slovák – Viktor Fischer. Ja som bol za technológie, Viktor Fischer kvôli obchodu a profesor kvôli menu.

Pri ňom sme ale po dvoch rokoch zistili, že až natoľko nie je potrebný, tak sme ho vyplatili. Mal inú predstavu, kde by mala firma ísť, bol skôr v pozícii investora, kým my sme boli mladí, nadšení a robili sme na tom skoro vkuse.

Kým sme neprišli na Slovensko, tak sme nemali ďalšieho zamestnanca, robili sme na tom len dvaja.

Prečo ste sa presunuli na Slovensko?

Zistili sme, že tu vieme zamestnať lepších ľudí. A keďže sme aj boli zo Slovenska, tak nás to ťahalo skúsiť to tu.

Bolo vtedy pozitívne obdobie, veľa nových vecí vznikalo. Vznikol napríklad inkubátor STU, čítali sme o tom inzerát v novinách a povedali sme si, že to skúsime.

A potom to už rástlo rýchlejšie?

Prvých 5 rokov to bolo pomerne pomalé. Naozaj sme sa sústredili na technológie – to dlho trvá. Chce to fokus na vývoj a nedá sa rozptyľovať obchodnými vecami. Až po tých 5 rokoch sme začali rapídne rásť, zamestnávať viac obchodníkov, marketing, vývojárov na user interface – a viac sa sústredili na tvorbu produktov a menej technológie.

Stále ste dvaja majitelia?

Nie, už som jediný majiteľ. Kolega Viktor Fischer sa presťahoval do Prahy. Boli sme pomerne malá firma, keď odišiel – do desať ľudí. Bolo to vtedy možno zaujímavé pre mňa, lebo to boli technológie a vývoj, ale manažment bol v podstate jednoduchý, tak on sa možno v tom necítil až tak dobre.

Máš za sebou teraz investorov?

My od začiatku rastieme organicky. Innovatrics nepotreboval investorov ani na začiatku, takže nemáme investorov ani teraz a ideme skôr takou postupnou cestou. Nesnažíme sa nejako preskakovať etapy, ale ideme na to postupne. Keby si si pozrel krivku, tak na začiatku sa to rozbiehalo fakt pomalšie, ale teraz rastieme pekne o  20 až 30% ročne a tak nám to vyhovuje.

Keď si šiel do Paríža, tušil si, že to takto môže dopadnúť? Nemal si plán, že sa vrátiť do Bystrice a pomôžeš otcovi s rodinnou firmou?

Ja som sa chcel venovať technológiám, výroba potravín nebola pre mňa až taká motivujúca.  A návrat z Paríža do Banskej Bystrice sa mi zdal vtedy dosť brutálny. Ak som mal nejakú alternatívu v hlave, tak skôr som sa chcel venovať vede, ale keďže sa začalo firme dariť, tak som na to rezignoval.

Keď rodičia zistili, že ten náš chlapec sa asi nevráti do firmy, ako na to reagovali?

Našťastie sme štyria bratia, takže náhrada za mňa bola. A určite ma podporovali – aj v podnikaní aj v tom, aby som podnikal v technológiách.

Vyhadzoval ti niekto niekedy na oči, že za svoj úspech vďačíš otcovi, že ťa nejako zadotoval a bez toho by to nefungovalo?

Vo Francúzsku o otcovej firme nik nevedel, takže nikdy nič také nepadlo. Ani potom. My sme naozaj mali relatívne dlhé ťažké začiatky, pracovali sme 16 hodín denne a nik nám nepomohol, žiadnou dotáciou alebo niečím takým.

A čím to podľa teba je, že sa darí vašej rodinnej firme a zároveň aj tvojej vlastnej firme?

Podľa mňa obe narástli nejako tak prirodzene. Človek začína malý, ale postupne sa prirodzene zväčšuje. Na začiatku ani nevie, kam to až môže zájsť, len ide krok za krokom a po 10 rokoch sa obzrie a sám je prekvapený, ako to narástlo.

Nie je v tom ale niečo napríklad z výchovy? Možno niečo, čo si kedysi nevnímal, že ti to raz pomôže v podnikaní, až teraz to vieš doceniť?

Pre mňa bolo dôležité to, že som sa nebál, keď som otváral firmu. Nemal som strach z toho, že firma je niečo neznáme a nepoznané, o čom sa len učíš na ekonómii. Vedel som, že firma je pomerne jednoduchá záležitosť, ktorá má svoje fungovanie a princípy.

Videl som, že sa vie zväčšovať z malej – zažil som začiatky výroby tofu v pivnici – a videl som, ako to postupne rástlo. A keď som už raz ten proces videl, takže som veril, že to bude fungovať aj v mojej firme.

Myslíš si, že vie vaša technológia nejako pozitívne zmeniť svet?

Myslím si, že áno. Uľahčuje život v bežných prípadoch – človek napríklad nemusí nosiť zo sebou kľúč.

Aj mňa pri niektorých projektoch prekvapilo, načo všetko sa dajú odtlačky použiť. Napríklad robíme na jednom projekte ohľadom humanitárnej pomoci. Pri nej často dochádza k zneužitiu – jeden človek dostane viackrát svoj denný prídel a aby sa to odkontrolovalo, tak sa používajú odtlačky.

Tak isto pri výskume liekov sa často používajú odtlačky – niekedy si človek zabudne liek zobrať, alebo zabudol, že si ho zobral a zapíše do dotazníka iné, ako reálne spraví. Keď nasnímate odtlačok v momente, keď si pacient berie liek, tak výskum je presnejší a kvalitnejší.

Kedy by ťa podnikanie prestalo baviť a nemalo viac pre teba zmysel?

Nerád by som sa stal napríklad šéfom nejakej firmy, ktorá ma 500 ľudí. V nej je už človek viac politickou figúrou a už možno nemá slobodu ovplyvňovať veci tak, ako by chcel.

Takisto by ma nebavilo byť v pozícii, keby nám ciele nastavoval investor. Nie som ten druh podnikateľa, ktorý sa ženie za cieľom, lebo niečo niekto iný zadal a keď to nesplní, tak je problém.

A čo vo firme musí ostať, aby si sa ráno tešil do práce?

Mňa baví technológia a vývoj – tomu sa stále venujem. Možno až polovicu môjho času, niekedy asi aj na úkor iných veci a managementu. Mňa to ale jednoducho baví – pozerať a vnímať, kde tá technológia môže ísť a nejakým spôsobom k tomu prispieť. A som rád, že ešte stále na to mám kapacitu.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac