Odborník na umelú inteligenciu: Pomohlo by nám, keby sme sa na sociálne siete nechodili hádať

Jakub Šimko v KInIT-e skúma, ako by technológia mohla pomôcť odhaľovať dezinformácie.

Sociálne siete nás neustále zaplavujú hoaxmi aj nenávistnými príspevkami. V boji s nimi zatiaľ ťaháme za kratší koniec. Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) chce na tento problém využiť umelú inteligenciu. Jej algoritmy sa však najprv potrebujú od ľudí naučiť rozoznávať dezinformácie. Jakub Šimko, ktorý na technológii pracuje, nám vysvetlil, ako umelá inteligencia funguje a čo nás spolupráca so strojmi môže naučiť.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • či stroj dokáže porozumieť textu, ktorý napísal človek,
  • ako fungujú algoritmy sociálnych sietí,
  • či by nástroj mohli zneužiť ľudia šíriaci dezinformácie,
  • podľa akých znakov sa dá obsah označiť za hoax.

Vedátor: Obavy sa objavujú pri každej zmene, aj fungovanie lokomotív bolo kedysi mágiou

Problém s dezinformáciami je vážny. Dostali sme sa do bodu, keď si sami nevystačíme a na jeho riešenie potrebujeme umelú inteligenciu? 

Ak by som aj mal pocit, že by sme na to stačili, prečo si nepomôcť, ak sa to dá aj umelou inteligenciou? Šírenie hoaxov, dezinformácií a hejtu má aj technologický aspekt. Sociálne médiá síce niekto mohol vymyslieť s dobrým úmyslom, no v súčasnosti sú nastavené tak, aby generovali zisk svojim vlastníkom, a zároveň tak, že sa, zrejme nechtiac, nepravdivé informácie cez ne šíria rýchlejšie než tie pravdivé.

Hoaxy a nezmysly sú atraktívnejšie, oslovia viac čitateľov. Všimli si to aj algoritmy, ktoré nám odporúčajú obsah, a preto ich viac šíria. Touto skutočnosťou by sme síce ľudí mohli vyviniť, no aj oni nesú svoj diel viny, lebo nie sú dobre pripravení na dnešnú dobu. Nemyslia kriticky, lebo ich to nikto neučil a neviedol ich k tomu. Pritom ľudia, keby ste sa ich spýtali, by sami seba považovali za kriticky mysliacich. Hlúpi sú tí ostatní, mne sa to nemôže stať, že by mnou niekto manipuloval, niekto ma oblafol. No ruku na srdce, koľkokrát sa nám to už stalo? Koľkokrát sme zle nakúpili alebo zle volili? 

Môže mať šírenie hoaxov aj čisto technologické riešenie? 

Nie, čisto technologické riešenie neexistuje. Vezmite si email, naň nevplývajú žiadne algoritmy. Do schránky mi môžu prísť seriózne správy aj bludy. Mail je demokratický, keď ho pošlem, zakaždým bude doručený. 

Podobne fungovali príspevky na sociálnych médiách v roku 2008. Vy ste zdieľali post a ten sa objavil všetkým vašim známym. Vo Facebooku si však uvedomili, že obsahu je na sieti priveľa, treba ho filtrovať, a vtedy začali nastavovať odporúčacie nástroje. Neskôr zistili, že je dôležité, aby používateľov na platforme udržali čo najdlhšie, a že by obsah mali vyberať podľa toho.

Hoaxy a nezmysly sú atraktívnejšie, oslovia viac čitateľov. Všimli si to aj algoritmy, ktoré nám odporúčajú obsah.

Najviac vašu pozornosť zaujme obsah, ktorý je emocionálny. Na jednom konci spektra sú mačičky, ale tie vás nezaujmú až tak ako niečo, čo vás rozčúli a negatívne chytí za srdce. Vieme, že algoritmy na sociálnej sieti preferujú diskusné interakcie. Počítajú aj lajky, srdiečka či emotikony, ale najviac si cenia diskusiu, ideálne pri kontroverzných témach, kde sa ľudia hádajú. Zlaté mačičky tiež generujú komentáre, ale nie je ich toľko. Algoritmy merajú aj to, či sa na príspevok vraciate, a to sa deje vtedy, keď pod ním chcete debatovať. 

Riešením by bolo, keby sme si viac všímali pozitívny obsah a viac naň reagovali?

To sa môžeme len domnievať, no verím, že by nám pomohlo, keby sme sa prestali rozčuľovať. Keby používatelia boli nad vecou a nechodili sa na sociálne siete hádať, algoritmy by si to zmerali a dezinformácie by nemali taký veľký dosah.

Skúste nám teda vysvetliť, ako by mohol pomôcť váš projekt. 

Snažíme sa pracovať na metódach, ktoré by dokázali posúdiť, či by mohol vybraný obsah obsahovať dezinformácie. Umelá inteligencia zatiaľ nevie obsah vyhodnotiť jednoznačne, no môže s rozumnou mierou istoty odhadovať. 

V zásade robíme pomocníčka pre človeka, ktorý rozhodne, či je niečo hoax. Ak si napríklad predstavíme moderátora nejakého fóra, ktorý musí posúdiť sto nových príspevkov, umelá inteligencia mu z nich môže vybrať tých zopár najpravdepodobnejšie dezinformačných. 

Ako ste sa k tomuto typu projektov dostali? 

Téme dezinformácií sa s viacerými kolegami venujeme už takmer päť rokov, dlho ich vnímame ako spoločenský problém. So študentmi sme kedysi pracovali na projekte detekcie nenávistných prejavov. Robili sme výskum za pomoci metód, ktoré by sa dali uplatniť aj na dezinformácie. Bol zameraný na charakterizáciu textu, ten sa totiž dá rôzne klasifikovať, napríklad ako nahnevaný, veselý, neutrálny. Získali sme vtedy grant a odvtedy sme sa tejto oblasti venovali podrobnejšie.

Najviac vašu pozornosť zaujme obsah, ktorý je emocionálny. Na jednom konci spektra sú mačičky, ale tie vás nezaujmú až tak ako niečo, čo vás rozčúli a negatívne chytí za srdce.

Problém s dezinformáciami sa medzitým nevyriešil, skôr sa zhoršil, a preto sme pri ňom vytrvali. Takýto detektor hoaxov sa pokúša vo svete vytvoriť veľa výskumníkov, no my ho aplikujeme čiastočne aj na slovenčinu, čo už tak veľa ľudí nerobí. Slovenčinou hovorí málo ľudí a je preň k dizpozícii málo zdrojov.

Ako detektor funguje?

Predstavte si čiernu skrinku, do ktorej nevidíte. Jej vnútro je komplikované, ale nemusí nás v prvom priblížení príliš zaujímať. Skrinka však navonok funguje tak, že do nej vkladáme veľa príkladov, napríklad viet. Napríklad do nej z jednej strany vložíme dve vety a chceme, aby nám na druhej strane vyhodnotila, či sú významovo podobné alebo totožné. 

Ak k tomu mám k dispozícii databázu nepravdivých výrokov,  povedzme často sa opakujúcich hoaxov napríklad v medicínskej doméne, môžem výskyt podobných či rovnakých myšlienok detegovať v novom obsahu. Škatuľku vieme vyrobiť jednoducho, to, čo je na tom celom ťažké, je získavanie spoľahlivých ohodnotených dát. 

Hoaxy sú však často nové informácie. Vezmime si príklad: v minulosti niekto správne vyhodnotil, že správa o tom, že Savo lieči rakovinu, je hoax. Potom príde nová dezinformácia, že cukríky liečia rakovinu. Ako si skrinka vyhodnotí, že aj tá nová informácia je hoax? 

V prvom rade si technológia dokáže všimnúť, čo majú vety spoločné. Obe vety majú dve rovnaké slová: lieči a rakovinu. Strojčeky vidia aj väzbu medzi slovami, teda že sa vety skladajú z podmetu, prísudku a predmetu. Škatuľka môže byť vnútri umelou neurónovou sieťou zloženou podobne ako náš mozog. V prepojeniach neurónov je zakódované, čo už videla predtým. Pozrie sa na nový príklad a vie povedať, že na základe podobností je to na 80 percent pravdepodobne hoax, lebo vidí znaky charakteristické pre hoaxy.

Čítajte aj: Každý môže naletieť hoaxu, dôležité je poučiť sa, tvrdí odborník na informačnú bezpečnosť

Hodnotíte hoaxy na úrovni odsekov alebo viet? Dokáže stroj porozumieť celému textu?

Stroj v skutočnosti textu nerozumie v zmysle, ako to chápeme my ľudia, od toho sme zatiaľ veľmi ďaleko a neviem, či sa k tomu vôbec niekedy dopracujeme. Stroje však vedia robiť niektoré úlohy, pri ktorých sa javí, že textu rozumejú. Sú modely, ktoré posudzujú vetu podľa iných viet, respektíve výrokov, ale niekedy aj celých článkov. Niektoré prístupy nakrájajú text na vety a vyhodnotenie je len agregované. Iné hľadajú súvislosti medzi informáciami.

Detektor hoaxov sa pokúša vo svete vytvoriť veľa výskumníkov, no my ho aplikujeme čiastočne aj na slovenčinu, čo už tak veľa ľudí nerobí.

Ako môžu ľudia umelej inteligencii pomôcť?? 

Ľudí potrebujeme pri použití detekčného modelu. Môžete byť napríklad moderátorom fóra, ktorý nestíha čítať všetky príspevky a potrebuje pomoc pri ich filtrovaní. Využiť ho môže aj factchecker, ktorý si potrebuje overiť napríklad výroky politikov a zisťuje, či nepovedali nejaký nezmysel. 

Pri zložitejších obsahoch je to veľa práce a niektoré z úkonov by mohli byť automatizované. Napríklad strojček zistí, či už podobný výrok nebol v minulosti overovaný. Ľudí potrebujeme aj pri zbere dát. Ak narazia na dezinformácie alebo nenávistné komentáre, môžu ich označiť alebo im napísať anotáciu a my to neskôr môžeme zaradiť do databázy pre umelú inteligenciu. Môže sa prihlásiť každý.

Mohli by sa zapojiť aj ľudia, ktorí dezinformácie šíria?

Žiaľ, mohli. My sme zatiaľ spravili iba úvodnú štúdiu, zozbierali sme dáta. Sledujeme, či to ľuďom dáva zmysel, zatiaľ sme nezhodnotili kvalitu ich práce. Keby sa ukázalo, že to nemôže byť otvorený nástroj, budú doň prispievať iba vyškolení ľudia, skupina, ktorá by prešla výberovým konaním. 

Možno by sa mohol prihlásiť ktokoľvek, musel by však prejsť kurzom a občas by sme ho potom skontrolovali. Keby neprodukoval dáta kvality, akú by sme potrebovali, jeho dáta nepoužijeme. Tomuto sa venuje oblasť s názvom crowdsourcing, ktorá sa zaoberá tým, ako využívať veľké skupiny anonymných používateľov, a má veľa nástrojov, ktorými si poisťuje kvalitu dát. 

Podľa čoho sa obsah vyhodnocuje? Aké môže mať kategórie? 

My im vravíme črty. Môžeme sledovať, či je obsah emočne zafarbený, kde sa vyskytol, aké reakcie vyvolal, kto ho zdieľal. Potom je v texte veľa nadávok, interpunkcie, neprimerane veľa kapitálok. Okrem toho si modely všímajú aj vecnú podstatu obsahu, teda jeho tému či koncepty, ktoré spomína. Žiadna z týchto čŕt nám sama osebe nepovie správny výsledok, no model umelej inteligencie ich posúdi spolu. 

Ľudí potrebujeme aj pri zbere dát. Ak narazia na dezinformácie, môžu ich označiť a my to neskôr môžeme zaradiť do databázy pre umelú inteligenciu.

Spomenuli ste, že za ten čas, čo sa dezinformáciám venujete, sa situácia zhoršila.  Nestíhame za hoaxmi? 

Momentálne skutočne ťaháme za kratší povraz. S oneskorením zisťujeme, aké negatívne dôsledky má pre nás nasadenie nových technológií, teda napríklad sociálnych médií. Ja som však optimista, nemyslím si, že smerujeme do záhuby, ale tento problém nás ešte môže zabolieť na mnohých miestach. 

Našťastie, ľudia ho už vnímajú, rovnako aj regulátori, teda štáty, ktoré začínajú tlačiť na veľké technologické firmy, aby niečo podnikli. Tie už deklarovali, že sa budú samy regulovať, no odvtedy už prešiel istý čas a situácia sa nezlepšila. Budem to demonštrovať na našom nedávnom výskume. Pred rokom sme sa pustili do auditovania algoritmov na sociálnych sieťach. Pomocou auditu dokážeme zmerať, či algoritmus neprimerane neodporúča dezinformačný obsah.

Problém s hoaxmi je, že im verí veľa ľudí. Keď sa nevieme o realite presvedčiť navzájom, technológia to dokáže?

Umelá inteligencia ľudí nebude presviedčať. No ak sú zavretí v bubline, dostávajú rovnaké typy príspevkov a nemôžu si prečítať nič z druhého brehu, utvrdzujú sa vo vlastnom presvedčení. 

Odporúčací algoritmus pre médium by mohol zabezpečiť pluralitu, aby človek nezostal v bubline. Zoberme si otázku: mali by byť obedy v škole zadarmo? Zatiaľ to s hoaxmi nemá nič spoločné, ale asi nie je v poriadku, ak sa mi na sieti ukazujú len články, kde sa tvrdí len jedna vec. Keď si čítam informácie z oboch strán, mám šancu uvedomiť si argumenty za a proti. Pripomínam však, že problém by sme tu mali aj bez technológií. Ľudia nerozmýšľajú kriticky, sú sebeckí, krátkozrako sa nezaujímajú o problémy druhých, preferujú jednoduché riešenia, ktoré nemusia byť správne. Toto všetko technológie len zhoršujú a našou úlohou je pomôcť tento negatívny príspevok zmierniť.  

Spoločnost O2 dlhododobo podporuje mediálnu gramotnosť, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na kultiváciu informačného priestoru a publikovanie overených informácií. Spolu s KInIT-om uspelo v grantovom programe Vráťme rozum na internet minulý rok 12 projektov zameraných na kritické myslenie. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Jakub Šimko

Pochádza z Bratislavy. Študoval na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave, odkiaľ má aj doktorský titul. Medzi rokmi 2013 až 2020 pôsobil na fakulte ako asistent a neskôr ako docent. V súčasnosti pracuje ako výskumník v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií. Zaoberá sa témou interakcie medzi človekom a počítačom, technológiami súvisiacimi s dezinformáciami či problematikou crowdsourcingu. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Bezdrôtové slúchadlá sú perfektným doplnkom vášho smartfónu pri práci, pri športe aj relaxe.

Slúchadlá boli vždy verným pomocníkom smartfónov, no dnes už získavajú status nevyhnutného doplnku každého inteligentného telefónu. Funkcie a schopnosti bezdrôtových slúchadiel sa neustále rozširujú a čoraz väčší zmysel dávajú aj tým, ktorí cez svoj smartfón hudbu nepočúvajú. 

S novými slúchadlami si užijete pozeranie obľúbeného seriálu či filmu na smartfóne kdekoľvek budete. O to viac, ak máte Netflix v cene vášho O2 Paušálu

Telefonovať bez nutnosti mať smartfón bezprostredne pri sebe, vyťahovať ho z vrecka či kabelky, ovládať hlasového asistenta, prepínať hudbu v playliste alebo sa sústrediť na prácu potlačením hluku okolitého sveta. Kombo slúchadlá + smartfón toho dnes dokáže naozaj veľa, preto sme si pre vás pripravili niekoľko rád, ktoré vám pomôžu vybrať si ideálne slúchadlá pre vaše potreby.

Zvuk nie je jediné kritérium

Vybrať si perfektne vyhovujúce slúchadlá môže byť rovnako zložité ako nájsť dokonalý smartfón. Aj v tomto prípade ide o otázku osobných preferencií a kompromisov. Je však zopár vecí, ktoré by ste pred výberom mali vedieť.

Prirodzene a logicky sa núka, že najdôležitejšou charakteristikou slúchadiel je zvuk. Povedzme si však úprimne, hľadať slúchadlá s hi-fi zvukom ako doplnok k smartfónu je úplne zbytočné. Dokonalý zvuk si totiž najlepšie vychutnáte v pohodlí, keď sa naň sústredíte a máte samotné skladby v dostatočnej kvalite. Obmedzenie kvality pre vás neplatí, ak máte ako súčasť svojho O2 Paušálu predplatné na TIDAL, službu, cez ktorú môžete streamovať hudbu v nekomprimovanom formáte FLAC.

Uniformita má logický dôvod

Samozrejme, rozdiel v kvalite zvuku medzi 30- a 180-eurovými slúchadlami budete počuť, no nebude až taký zásadný. A to aj z toho dôvodu, že výrobcovia dnes vedia veľa vecí vyladiť softvérovo.

Dôvod, prečo sú takmer všetky slúchadlá ladené do prebasovaného zvuku, ktorý dokáže vytiahnuť každý jeden detail skladby, je ten, že takýto zvuk je pomerne univerzálny v mainstreamovej hudbe a najmä funkčný. Cez slúchadlá totiž čoraz viac telefonujeme, ovládame nimi smartfón a počúvame hovorené slovo v podcastoch.

Aj preto pri smartfónových slúchadlách argumentovať v prospech lepšieho zvuku pripojením cez 3,5 mm jack konektor nie je práve presné. Najmä ak máte k dispozícii pripojenie Bluetooth 5.0 a viac. Možnosť použiť kábel na pripojenie slúchadiel k smartfónu sa vám však hodí, ak na smartfóne hráte hry, veľa cestujete, pozeráte filmy, prípadne striháte videá.

Výdrž batérie bezdrôtových slúchadiel na úrovni 6 a viac hodín môže pôsobiť postačujúco, no nie je to vždy tak. Samozrejme, záleží najmä na tom, či aj váš smartfón má ešte možnosť pripojiť slúchadlá cez 3,5 mm jack.

Pri práci nepodceňujte kvalitný mikrofón

Buďme však konkrétnejší. Ste manažér, pre ktorého je smartfón v prvom rade pracovný nástroj? Potom je pre vás dôležité, aby ste mohli mať slúchadlá pohodlne nasadené v ušiach aj celý deň bez toho, aby vás obťažovali.

Presne pre takéto použitie sú vhodné štuple. Či sa rozhodnete pre tie s nožičkou, ako majú napríklad Xiaomi FlipBuds Pro, alebo bez nožičky, ako napríklad Samsung Galaxy Buds2, je len vecou osobnej preferencie.

Dôležité pre vás je, aby mali slúchadlá dostatočne dlhú výdrž batérie na jedno nabitie, prípadne ponúkali puzdro, ktoré ich dokáže nabiť. Ako napríklad Apple AirPods (2022), ktoré vďaka puzdru bez nabíjacieho kábla vydržia okolo 30 hodín počúvania hudby a 24 hodín telefonovania.

Pre podnikateľov, študentov či manažérov je dôležitý parameter ANC, teda aktívne potláčanie okolitého ruchu, čo je veľmi užitočné, keď sa treba sústrediť. Preto sa zamerajte na to, aby výrobca kládol dôraz aj na zapracovanie kvalitných mikrofónov. Užitočnou funkciou je aj schopnosť slúchadiel automaticky sa prepnúť z jedného zariadenia na druhé. Napríklad po príchode do kancelárie zo smartfónu na notebook.

Hľadáte niečo univerzálne?

Nemáte na slúchadlá špeciálne požiadavky? V tom prípade bude výber o niečo jednoduchší a aj lacnejší. Dnes už vyložene zlé a nekvalitné slúchadlá kúpite, len ak sa rozhodne pre nejakú úplne neznámu značku v niektorom z čínskych online marketov. 

Konkurenčný boj je čoraz intenzívnejší, a preto aj známe značky dnes dokážu za pár desiatok eur pripraviť zaujímavú ponuku. Jedným z veľmi milých prekvapení sú nové bezdrôtové slúchadlá O2 pods.

Za skutočne priaznivú cenu ponúkajú výbavu, o ktorej by ste v dostupnej kategórii ani len nesnívali. O2 pods majú dobrý zvuk, na telefonovanie sú priam ideálne. Okrem integrovaného mikrofónu aj pre pohodlné dotykové ovládanie.

Párovanie so zariadením – smartfónom, tabletom alebo notebookom – je viac ako spoľahlivé a rýchle. Prirodzene si slúchadlá rozumejú ako s operačným systémom Android, tak s iOS a aj Windows či MacOS. 

Nabíjacie puzdro sa postará o 20-hodinovú výdrž na jediné nabitie, vybavené je aj technológiou na bezdrôtové nabíjanie. Inak je k dispozícii aj USB-C konektor.

Ak preferujete skôr klasickú konštrukciu slúchadiel a nie „štuple“, zaujímavou voľbou sú bezdrôtové slúchadlá Music Hero s mäkkými náušníkmi, zabudovaným mikrofónom a multifunkčnými tlačidlami na ovládanie hudby a vybavovanie telefonických hovorov.

Sú štuple vhodné pre športovcov?

Napriek tomu, že výrobcovia často tvrdia, že bežné štupľové slúchadlá sú vhodné aj na šport, poobzerajte sa radšej po tých s prívlastkom športové. Líšia sa konštrukciou, na štupľoch sú napríklad malé ramienka, ktoré lepšie držia. Aktívne potláčanie hluku je v tomto prípade skôr zbytočné, možno až nebezpečné. Ak behávate v meste popri ceste, je určite lepšie, ak môžete vnímať svoje okolie.

Pre športovcov nemusí byť vždy ideálne ovládanie dotykom na štupli. Keď máte dotykovú plochu vlhkú od potu, nemusí správne reagovať, preto je praktickejšie ovládanie na šnúrkach na krku. Zaujímavým tipom na športovanie sú napríklad flexibilné a mäkké Sony WIC200.

Pre milovníkov dizajnu

Ak je pre vás dôležitý dizajn a väčšiu dôveru máte skôr k tradičným výrobcom zvukovej techniky, nebojte sa vyskúšať niektorú z overených značiek, ako je napríklad Bang & Olufsen. Aj firmy z hi-fi sveta totiž vidia potenciál v praktických štupľoch.

S dobrými slúchadlami a šikovnými apkami budú tréningy ľahšie. Tréneri a trénerky odporúčajú tieto smart aplikácie

Pravda však je, že aj v prípade smartfónových slúchadiel sa sústredia primárne na zvuk, preto môžu ponúkať o generáciu starší Bluetooth alebo nemajú aktívne potláčanie hluku.

Nie je to však prípad dizajnových SONY LinkBuds, ktorých netradičný dizajn dopĺňajú 12 mm meniče, Bluetooth 5.2 alebo 17,5-hodinová výdrž batérie, samozrejme, v spojení s puzdrom. Nechýbajú ani kodeky SBC a AA.

Ani klasiky nie sú krokom vedľa

Dôvodov, prečo vám nemusia vyhovovať štuple a radšej siahnete po klasických slúchadlách, je veľa a všetky sú legitímne. Aj tu ide o vec osobných preferencií. Klasické slúchadlá sú väčšie, prekryjú ucho, čím môžu do určitej miery suplovať funkciu potláčania hluku a pasívne ucho izolovať od okolitých ruchov a zvukov.

Pre mnohých ľudí sú pohodlnejšie na nosenie, ale nie na dlhé hodiny. S veľkými slúchadlami vám môže byť teplo a sú oproti štupľom ťažšie.

Klasické veľké slúchadlá ocenia skôr hráči, pre ktorých sú dôležité rôzne zvukové kodeky. Samozrejme, spokojnejší budú aj milovníci hudby, keďže pri takýchto slúchadlách sa so zvukom už pracuje inak, dôkazom čoho sú napríklad aj slúchadlá  SONY WHCH510, ktoré okrem kvalitného zvuku ponúkajú výdrž batérie na jedno nabitie 35 hodín.


Bohatú ponuku bezdrôtových slúchadiel na rôzne účely nájdete aj v e-shope O2.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac