Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Vedátor: Obavy sa objavujú pri každej zmene, aj fungovanie lokomotív bolo kedysi mágiou

O prekážkach pri prijímaní inovácií aj o ľudskej vlastnosti nesprávne analyzovať riziká sme sa rozprávali s autorom projektu Vedátor Samuelom Kováčikom.

Autá a telekomunikačné siete sa celosvetovo využívajú už roky, postupne sa vyvíjajú a vylepšujú. Kým jedna technológia je preukázateľne riziková, časť verejnosti má paradoxne odpor k tej druhej. Prečo nové fenomény vždy sprevádza strach, ako sa s ním vysporiadať a ako vôbec 5G siete fungujú, sme sa opýtali teoretického fyzika, popularizátora vedy a zakladateľa projektu Vedátor Samuela Kováčika.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • čo majú spoločné autá a 5G siete,
  • prečo nebudú mať hoaxy o 5G dlhú životnosť,
  • ako racionálne vyhodnocovať mieru rizika,
  • ako funguje elektromagnetické žiarenie,
  • prečo nám 5G vysielače nedokážu upiecť mozog.

Opýtali sme sa za vás: Všetko, čo potrebujete vedieť o 5G technológii

Vieš nám na úvod vysvetliť, čo je to 5G a prečo je momentálne v spoločnosti veľkou témou?

5G je súbor telekomunikačných technológií, čo je však veľmi suchá definícia. Pre lepšie pochopenie si môžeme pomôcť prirovnaním z každodenného života. Všetci vieme, čo je auto, ale auto nie je jedna technológia, ale kombinácia motora, elektroniky, aerodynamiky a množstva ďalších technológií, ktoré sa postupne vylepšujú a umožňujú nám osobnú dopravu. 

A to platí aj pri telekomunikáciách. Ide o súbor technológií, ktoré vo výsledku vedú k tomu, že sa môžeme na diaľku rozprávať, pozerať videá alebo zdieľať obrázky. Aj tieto technológie sa zlepšujú a niekedy sa zaobalia do jedného celku. 5G je piata generácia týchto stále sa zlepšujúcich technológií a protokolov.

Znamená to, že sme sa ako spoločnosť dostali do bodu, keď nám aktuálna štvrtá generácia (4G) prestáva stačiť? 

Aj tu platí, že sme na hojdačke ponuky a dopytu. Ak by sa vývoj telekomunikačných technológií teraz zastavil a nikdy by sa neposunuli ďalej, tak by sa ľudia až tak nesťažovali. Ak by sa zastavil pred 10 rokmi, dnes by nám chýbali mnohé veci, ktoré považujeme za samozrejmé. 

Kedysi sme seriály pozerali v telke alebo na dévedéčku a neboli sme zvyknutí otvoriť si prehliadač a pozrieť si čokoľvek vo vysokej kvalite. Ako tieto využitia pribúdali, začali sme si zvykať na nové možnosti. 

Dnes môžeme mať pocit, že všetko, čo chceme, už dokážeme. Nové využitia, na ktoré si s príchodom 5G zvykneme, by nám však chýbali, ak by sme sa potom vrátili v čase. Otvoria nám možnosti, ktoré si dnes nevieme predstaviť a zrazu ich budeme považovať za úplnú samozrejmosť.

Skúsme si predsa len na chvíľku predstaviť budúcnosť. Aké využitie budú mať 5G technológie pre nás bežných ľudí v každodennom živote? 

5G siete budeme využívať v troch rovinách. Keď dnes pozeráme seriály, nemusia byť uložené na našich počítačoch. Dal by som ruku do ohňa za to, že čoraz viac vecí budeme takto outsourcovať. Napríklad pri strihaní videí budem môcť niekam poslať podklady a nejaký superpočítač alebo séria počítačov ich spracujú a vrátia mi hotový výsledok. 

Niečo podobné sa už začína diať pri hrách, kde graficky náročné operácie môžu prebiehať na externom serveri. Časom teda nebude až taký dôležitý výkon počítača, ale ako rýchlo bude vedieť komunikovať s ďalšími. A túto komunikáciu budú zabezpečovať 5G siete.

Niekto sa mi možno o tri roky zasmeje, ale myslím si, že mýty o 5G nebudú mať dlhé trvanie. Konšpirácie stoja na pieskových základoch.

Ďalšie využitie budeme pozorovať pri nástupe automatizovaných áut, ktoré potrebujú vo veľkom komunikovať so zvyškom sveta a potrebujú to robiť rýchlo, stabilne a pri veľkých objemoch dát. 

Tretia rovina sa týka firiem a domácností, kde máme čoraz viac poprepájaných automatizovaných zariadení. Volá sa to internet vecí a myšlienka za tým je mať doma optimalizovanú sieť senzorov a zariadení, pripojených na sieť, vďaka ktorým sa napríklad nekúri, keď netreba, alebo sa vypnú svetlá, keď v miestnosti nikto nie je. 

V kombinácii s umelou inteligenciou, ktorá zariadenia riadi, môžu optimalizovať procesy aj veľké fabriky. Môžu napríklad automaticky upravovať výrobu, ak sieť zaznamená zníženie dopytu.

„Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu.“ Prečítajte si rozhovor s riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie

Väčšina ľudí zažije prvý dotyk s 5G technológiou cez smartfón. Odhaduje sa, že do roku 2025 by mali 5G siete tvoriť 25 % svetového telekomunikačného trhu (v technologicky vyspelejších krajinách a väčších mestách to bude ešte viac). Je jedinou prekážkou masového využívania 5G sietí infraštruktúra alebo môžu v niektorých častiach sveta prijatiu novej technológie brániť aj hoaxy a konšpirácie?

Niekto sa mi možno o tri roky zasmeje, ale myslím si, že mýty o 5G nebudú mať dlhé trvanie. Konšpirácie stoja na pieskových základoch. Len čo začnú pribúdať ľudia, ktorí majú 5G mobily a nič sa im nedeje, a ani okolo 5G vysielačov sa nebude diať nič nekalé, ľudia prestanú proti 5G technológii vehementne namietať. 

Teraz vidíme menšiu vzburu preto, že ide o novú technológiu. Nové technológie vždy prinesú vlnu odporu, ktorá rýchlo utíchne.

Nedávno koloval po internete obrázok z konca 19. storočia, ktorý varoval pred elektrinou a ktorý ju opisoval ako „nespútaného démona“. Pri elektrine strachu z neznámeho rozumiem, bola to naozaj radikálna inovácia. Pri 5G ide o evolúciu existujúcej a hlavne všadeprítomnej technológie. Dá sa pripisovať odpor k 5G strachu z neznámeho alebo ide skôr o to, že sa ľudia nevedia zorientovať v rýchlom tempe pokroku? 

Obavy sa objavujú aj pri kontinuálnej zmene. Keď vlaky prestali ťahať kone a zapriahli pred ne lokomotívy, boli ľudia, ktorí hovorili, že to bude mať smrteľné následky. Pri prvých vakcínach sa tvrdilo, že keď sa ľudia zaočkujú, začnú sa meniť na kravy. Len čo ľudia videli, že sa na kravy nemenia, obavy postupne opadli. 

Pre ľudí bolo fungovanie vakcín a lokomotív absolútnou mágiou, ale postupne si na to zvykli a berú to ako normálnu vec. Keď nadobudneme s niečím novým skúsenosť, strach opadne. Myslím si, že rovnako to bude aj s konšpiráciami okolo 5G sietí.

Spýtam sa ťa ako človeka z akademického prostredia, prečo pri každom novom fenoméne v spoločnosti môžeme pozorovať takýto začarovaný kruh? Vždy, keď sa objaví alebo dostane do pozornosti niečo nové, pozorujeme názorový protipól, alternatívne pochopenie alebo skôr nepochopenie daného javu. Nemalo by byť úlohou vzdelávacieho systému lepšie nás pripraviť na prirodzený vývoj a zmeny?

Ja by som túto situáciu prečítal trošku inak ako začarovaný kruh. Strach je veľmi ľahko manipulovateľná emócia. Často sa vyskytujú ľudia, ktorí majú motiváciu niekoho zmanipulovať, napríklad na politické ciele. Zažili sme to niekoľkokrát za uplynulé desaťročia. 

Zasievať strach je pre niekoho vždy dobrá príležitosť a potom je na nás, ako veľmi sme na strach náchylní a ako ho dokážeme potlačiť logickými argumentmi. A práve tu ti vie pomôcť dobré vzdelanie.

Pri prvých vakcínach sa tvrdilo, že keď sa ľudia zaočkujú, začnú sa meniť na kravy. Len čo ľudia videli, že sa na kravy nemenia, obavy postupne opadli.

Keď poznáš históriu, napríklad vieš, ako prebiehala dehumanizácia časti obyvateľstva pred 2. svetovou vojnou, budeš vedieť rozoznať, kedy sa aj teba niekto snažil poštvať proti iným. Alebo keď niekto hovorí, že nová technológia bude smrteľná, vieš nájsť príklad z minulosti, keď sa ukázalo, že podobné obavy boli neopodstatnené. 

Historická skúsenosť nám dokáže pomôcť uchopiť našu priamu skúsenosť. Škola by preto mala podporovať kritické myslenie, aby sme informácie nevstrebávali ako špongia, ale aby sme mali filter, ktorým dokážeme rozoznať cielenú manipuláciu zameranú na strach.

Facebook urobil z konšpiračných teórií na celom svete mainstream, tvrdí odborník na informačnú bezpečnosť

Takže je dôležité poznať historický kontext a vedieť si správne spájať súvislosti. No nemôžu mať obavy z nových technológií aj racionálne opodstatnenie? Smartfóny, internety a 5G siete pomerne rýchlo ovládli veľa aspektov života. Z okrajovej technológie sa za pár desiatok rokov stali všadeprítomnými a nepoznáme ich dlhodobé následky. 

Súhlasím s tým, že je dobré, ak majú ľudia vysoké nároky na bezpečnosť a chcú, aby tí, ktorí danú technológiu ponúkajú, boli zodpovední a naozaj nás presvedčili, že je bezpečná. Či už ide o mobilné telefóny alebo potraviny, je dobré, ak producenti cítia tlak a pozornosť a vedia, že akýkoľvek krok vedľa a ohrozenie verejnej bezpečnosti by pre nich mali obrovské následky. Aj pri telekomunikačných technológiách sa velmi prísne testuje, ako veľmi vplývajú na ľudské telo.

Lenže ľudia majú problém s odhadovaním rizík. Sú reálne nebezpečné aktivity, ako šoférovanie alebo užívanie alkoholu, kde riziká extrémne podceňujeme. Na druhej strane tu máme aktivity ako používanie telefónu, pri ktorých ľudia úroveň rizika preceňujú.

Ty sa nebojíš používať svoj smartfón? 

Pri mobiloch sa nebojím, že by mi uškodilo žiarenie, ale kvalitu života mi môže znížiť to, čo na mobile robím. Tráviť veľa času na sociálnych sieťach znižuje dobrý pocit z vlastného života, zhoršuje naše videnie samých seba, lebo všetci nám ukazujú vyšperkovaný svet. To je presne prípad, keď ľudia nevnímajú skutočné riziko mobilov, ale sú prehnane citliví na zdanlivé riziko technológie za nimi.

Prejdime si aj konkrétne obavy, ktoré majú ľudia pri 5G sieti. Spomenul si elektromagnetické žiarenie, ktoré nielen pri 5G vystupuje ako strašiak. Aj nám zvykli v detstve hovoriť, že nemáme stáť pred mikrovlnkou. Prepodkladám, že ako fyzik rozumieš elektromagnetickému žiareniu: je bezpečné? 

Ako ktoré. Elektromagnetické žiarenie tvorí spektrum. Viditeľné svetlo si vieme hranolom rozložiť na farby dúhy, ale jeho spektrum pokračuje ďalej oboma smermi. Za červenou je infračervené svetlo a žiarenie ako rádiové vlny a mikrovlny. Opačným smerom ide po modrej a fialovej ultrafialové, röntgenové a gama žiarenie.

Škola by mala podporovať kritické myslenie, aby sme informácie nevstrebávali ako špongia, ale dokázali rozoznať cielenú manipuláciu zameranú na strach.

Len malý výsek žiarenia môžeme vidieť. Zvyšok vieme zachytiť prístrojmi. Najdôležitejšia vec, ktorú by ľudia mali vedieť, je, že v závislosti od frekvencie sa mení energia daného žiarenia, teda akú energiu má jeden fotón – jedna pomyselná „guľôčka“, ktorá do nás narazí. Pri nízkofrekvenčom žiarení je táto energia veľmi malá. Rádiovlny, mikrovlny a infračervené žiarenie sú veľmi slabé. Na druhej strane, utlrafialové, röntgenové a gama žiarenia sú extrémne silné. 

Dôležitá je tu hranica takzvaného ionizujúceho žiarenia. Ionizácia je proces, keď sa rozbíjajú atómy a dochádza k chemickým zmenám. Od tejto hranice je elektromagnetické žiarenie dostatočne silné, aby dokázalo meniť chemické zloženie a poškodzovať tak aj DNA. 

Táto hranica sa začína niekde v ultrafialovom svetle, preto nám rozumní ľudia odporúčajú natrieť sa pri opaľovaní krémom, ktorý pomôže vstrebať ultrafialové žiarenie a zabraňuje poškodeniu DNA a prípadnej rakovine kože.

Röntgenové žiarenie je ešte silnejšie. Röntgen sa považuje za rizikový lekársky úkon, ktorý nerobíme halabala, ale len vtedy, keď to naozaj treba a benefity prevažujú nad rizikami. Aj preto máme limity na počet röntgenových snímok za rok. 

Neionizujúce žiarenie, ako je viditeľné svetlo, jas z obrazovky, rádiové vlny alebo mikrovlny, nie je schopné vyvolať chemické zmeny, ale dokáže odovzdávať energiu a zohrievať. Napríklad v zime na terase nás zahrievajú lampy, ktoré vysielajú termálne žiarenie. Síce nás ohrieva, ale nespôsobuje v tele žiadne chemické zmeny. A v tomto režime fungujú aj telekomunikačné frekvencie.

Nemôže nás takéto ohrievanie upiecť?

Pri neionizujúcom žiarení sa kontroluje, ako veľmi dokáže niečo zohriať. Limity sú nastavené veľmi prísne. Intenzita žiarenia by mala ohriať telo maximálne o 0,5 °C – väčší účinok by si spozoroval, ak by si vybehol po schodoch. 

Keby si si zmeral žiarenie z 5G vysielačov v okolí, zistil by si, že dosahuje menej ako jedno percento z limitu. Z tohto teda môžeme vyvodiť, že 5G technológie sú neškodné. Napriek tomu je správne, že sa aj tak stále testujú a kontrolujú.

Zvyknú sa však stále objavovať zavádzajúce správy o tom, že nám mobil upečie hlavu, pretože niekto dve hodiny telefonoval a mal spotené ucho. To isté by sa ti stalo, ak si pustíš hru a priložíš k uchu. 

Po internete chodilo aj také hoaxové video, kde sa vraj surové vajíčko uvarilo medzi dvoma telefónmi, ktoré spolu volajú. Ja som to skúšal a neuvarilo sa. Každý, kto už niekedy telefonoval dve hodiny, vie, že nemá v hlave vajíčko natvrdo. 

Bavili sme sa o vplyvoch na zdravie aj o vyhodnocovaní rizík a benefitov. Pri 5G sa zvykneme venovať hoaxom o škodlivosti, ale nie vždy odznie, že 5G sieť by mohla, naopak, v zdravotníctve pomáhať, napríklad zautomatizovaním systémov, zefektívnením vyšetrení alebo rýchlejším príchodom sanitky. Technológia má zanedbateľné riziko, ale môže časom zachraňovať životy. Je toto cesta, ako pristupovať k debate o 5G sieti s jej odporcami? Nevysvetľovať len, prečo nie je škodlivá, ale ukázať aj jej pozitívnu stránku?

Keď sa niekoho snažíme presvedčiť pozitívnou stránkou, môžu mať pocit, že sa ich do niečoho snažíme vlákať a že je to vlastne pasca. Áno, môže to na niekoho zabrať. Ale skôr si myslím, že ak ľudia neuvidia negatívne aspekty, tak to pochopia sami. Rovnako ako sa naučili používať pásy v autách, keď zistili, že zachraňujú životy. 

Už sme sa naučili byť kritickí voči ostatným, to nám ide dobre, teraz je čas naučiť sa byť kritickí k ľuďom, ktorí zastávajú rovnaký názor.

Je tu však ešte ten problém, že ľudia niekedy podľahnú fiktívnym negatívnym správam. Napríklad ak niekde pustia vysielač a potom sa tam niečo zlé stane, spoja si to dokopy. Možno popletiem krajinu, ale mám pocit, že v Holandsku sa stalo, že spustili 5G vysielač a o niekoľko dní našli uhynutých strašne veľa vtákov. 

Správa sa hneď rozšírila, ale potom sa zistilo, že tie vtáky niekto otrávil, no to už sa ďalej neriešilo. Keď ľudia niekde vidia koreláciu, začnú vidieť aj kauzalitu a už si to spätne neoveria a menej bombastická správa má len stotinu zdieľaní oproti nafúknutému hoaxu.

Tým, že sa informácie s bombastickým tónom, ale falošným obsahom šíria lepšie, tak často majú práve ľudia, ktorých zasahujú, viac „naštudované“ o nejakej téme ako ľudia, čo nečítajú pochybné zdroje. Oplatí sa púšťať do debaty s niekým, kto má tému zdanlivo naštudovanú, ale v skutočnosti jej vôbec nerozumie?

Čo znamená, že sa oplatí? Ak to, či by som tým strávil život, tak nie. Vždy záleží, ako veľmi mi na danom človeku záleží a koľko som mu ochotný venovať času. Keď je to niekto z mojich blízkych, na ktorom mi záleží viac ako na náhodnom diskutujúcom niekde na Facebooku, tak som ochotný prejsť si všetko krok po kroku a vysvetliť, kde sú chyby. Len to zaberá veľa času a nie vždy to tým človekom pohne, takže sa to nedá robiť vždy a treba si na to vyhradiť čas. 

Ja mám skôr tendenciu učiť ľudí ohodnocovať zdroje, ktoré používajú, a pýtať sa, prečo si myslia, že je to dobrý zdroj. Mnohí totiž hodnotia zdroje podľa toho, či hovoria to, čo si myslia. Ak je niekto proti očkovaniu a nájde si najmenej dôveryhodnú osobu vo vesmíre, ktorá tvrdí to isté, tak to od nej bez problémov zazdieľa, pretože potvrdzuje jeho presvedčenie. 

Ľudia by sa mali naučiť byť kritickí hlavne voči ľuďom, ktorí hovoria to isté, čo si myslia oni. Už sme sa naučili byť kritickí voči ostatným, to nám ide dobre, teraz je čas naučiť sa byť kritickí k ľuďom, ktorí zastávajú rovnaký názor.


Na privítanie 5G sme pre všetkých s O2 SMART Paušálom nachystali dvojnásobok dát. Aktivujte si ich v Moje O2 a do konca januára ich máte zadarmo.

Samuel Kováčik

Teoretický fyzik, popularizátor vedy a zakladateľ projektu Vedátor. Dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ sa pobral na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mesiac voľna môže zmeniť viac, než čakáme. Získame cenný nadhľad, ktorý si odnesieme späť do práce, života aj vzťahov

Opýtali sme sa 5 zamestnancov O2, ako trávili svoj sabatikal a čo sa po ňom zmenilo.

Dopriať si voľno od práce je nevyhnutnosť. Niektorí zamestnávatelia na prevenciu vyhorenia myslia nielen cez zákonnú dovolenku, ale podporujú oddych aj cez iné benefity. Napríklad zamestnanci O2 po každých piatich odpracovaných rokoch získajú 20 dní plateného voľna navyše v rámci benefitu Recharge.

Oddych je štartérom mysle. Psychologička radí, ako si oddýchnuť (nielen) cez leto

Naučiť sa byť tu a teraz

Andrea Fabušová, manažérka prevádzky predajnej siete

„Počas môjho recharge obdobia som si tak trochu predĺžila leto – v októbri sme sa totiž s manželom vybrali na Sicíliu. Neskôr som absolvovala kurz mindfulness (všímavosti), ktorý mi pomohol naučiť sa byť viac v prítomnom okamihu a lepšie pracovať s vlastnými myšlienkami. 

Keďže kurz sa začal ešte pred sabatikalom a pokračoval aj po jeho skončení, bolo zaujímavé sledovať, ako sa počas tohto obdobia menilo moje prežívanie, schopnosť byť prítomná a spôsob, akým som reagovala na vlastné myšlienky. Zároveň som si mohla overiť, ako mi táto skúsenosť pomáha aj po návrate do bežného pracovného režimu.

Byť tu a teraz som si mala možnosť otestovať aj počas mojich výletov do Malých Karpát v okolí Bratislavy. S paličkami v rukách som ich prebrázdila aj mimo víkendov a vôbec mi neprekážalo, že som úplne sama.

Cením si však, že som značnú časť mesačného voľna strávila práve s manželom, pretože mi to dávalo pocit, akoby aj on mohol využiť časť benefitu pre seba. Štandardne totiž dovolenku v októbri neplánujeme.

„Mesačné voľno mi pomohlo získať odstup. Vrátila som sa pokojnejšia a oveľa lepšie viem zvládať aj stresové situácie.“ 

Do práce som sa vrátila pokojnejšia a snažila som sa udržať si tento pocit čo najdlhšie – nielen ako po bežnej dovolenke.

Vôbec mi neprekážalo, že časť mojej pracovnej agendy nebola vyriešená, pokojne na mňa počkala celý mesiac. Takže by som sa nehnevala, ak by sa mesiac voľna opakoval aj častejšie než každých päť rokov. Pokojne aj každé dva.“

Dni boli omnoho slobodnejšie, zrazu som nepotrebovala na každý deň plán

Alexandra Iskra, customer journey & process expert

„Viac som sa venovala rodine a sebe. Mala som viac času chodiť po deti skôr do školy či do škôlky, mohla vybehnúť na prechádzku, do fitka či len tak na nákupy do centra.

Ale ako to už počas voľných dní býva, vyhradila som si priestor aj na aktivity v domácnosti, na ktoré bežne popri práci nezvýši čas. Viac som varila, piekla, ale napríklad som aj vytriedila veci v skriniach či pivnici.

Aj napriek tomu bol mesačný sabatikal príjemným oddychom. Výrazne som spomalila tempo a mala som slobodu rozhodnúť sa, čo budem počas dňa robiť. Obvykle totiž musím mať plán aspoň na dva dni dopredu.

Potešilo ma aj to, že sa mi počas recharge obdobia nenahromadili pracovné resty. Mesiac je predsa len dosť dlhý čas na to, aby ľudia čakali, kým sa vráti konkrétna osoba, a úlohy sa priebežne vyriešili aj bez nej.

Po návrate trvalo asi len týždeň, kým som sa opäť naplno dostala do pracovného tempa. Odnášam si z toho poznanie, že človek naozaj potrebuje občas vypnúť a zastaviť sa. 

„Zrazu som nemusela vedieť, čo bude zajtra. Mohla som sa riadiť tým, na čo som mala práve chuť. Pre mňa to bol úžasný pocit slobody.“

Myslím si, že mesačný sabatikal je výborný benefit. Človek si naozaj oddýchne od práce a každodennej rutiny a má šancu venovať viac času sebe alebo svojim blízkym, čo sa v dnešnom uponáhľanom svete nestáva často. Pre kolegov je to síce náročnejšie pokryť, ale keď sa to dobre naplánuje, dá sa to zvládnuť.“

Predĺžené voľno mi pomohlo zmeniť veci, ktoré už nefungovali

Viktória Kostúrová, senior asistentka zákazníckeho servisu

„Nie je nad to konečne sa venovať sama sebe. A práve to mi umožnil mesačný recharge, ktorý som absolvovala počas minulého roka.

Istý čas som strávila aj s rodinou, predovšetkým s otcom, s ktorým nás spája spoločný koníček. Obaja milujeme plávanie, sme jeho veľkí nadšenci. 

„Návrat nebol jednoduchý, no práve vďaka predĺženej dovolenke som našla priestor urobiť potrebné životné zmeny. Je to benefit, o ktorom sa podľa mňa hovorí príliš málo, ja by som ho ocenila pokojne aj častejšie.“

A hoci bol návrat do práce náročný, voľno splnilo, čo malo – aj vďaka predĺženej dovolenke som totiž urobila potrebné zmeny vo svojom živote. Túto výhodu si cením, ide o výborný benefit, ktorý ľudia v mojom okolí často nespomínajú. A úprimne, na mojej pozícii asistentky zákazníckeho servisu by som ho brala aj oveľa častejšie.“

Zo sabatikalu sa stal spoločný rodinný projekt

Rastislav Pilka, customer journey & process expert

„Pôvodne som si chcel dať voľno od polovice augusta do polovice septembra s tým, že sa budem venovať sebe, deťom a drobným úpravám bytu. Z plánu však zišlo a sabatikal som si napokon dal už o mesiac skôr, teda v lete.

Spojil som tak niektoré svoje úlohy s aktivitami pre deti – spolu sme poopravovali záhradný nábytok a vyčistili terasu. Podarilo sa mi stihnúť aj výmenu sprchovacieho kúta. Nakoniec som si uvedomil, že oveľa lepšie a veselšie sa nám robilo, keď som nebol sám, ale robili sme dvaja, traja či dokonca štyria. Mám tri deti, takže o pomocníkov nebola núdza.

Väčšinu spoločných chvíľ sme však strávili oveľa príjemnejšie než domácimi prácami. 

„Povinnosti idú oveľa veselšie, keď ich človek nerobí sám. Pri troch deťoch som mal navyše o pomocníkov postarané.“

Boli sme v History Parku v Štefanovej, schladili sme sa v jaskyni a vybrali sme sa aj na krátku dovolenku na Liptovskú Maru a Palcmanskú Mašu. Je to najchladnejšie jazero na Slovensku, no v tých horúčavách nám všetkým vrátane nášho psa takéto schladenie padlo vhod.

Ani sme sa nenazdali a mesiac ubehol ako voda. Na záver sme stihli ešte predĺžený víkend na chalupe v Kremnických vrchoch na strednom Slovensku.

Myslím si, že aj keď sa pôvodný plán a termín zmenili, všetci sme si spolu užili úžasné leto. Využili sme ho naplno – nielen na oddych, pre mňa od práce a pre deti od stereotypu, ale najmä na to, aby sme boli všetci spolu.“

Na mesiac prestalo existovať „keď budem mať čas“

Veronika Knapová, communication expert

„Mnohí ľudia v mojom okolí nechápali, prečo som nevyužila túto príležitosť na cestovanie po svete. Ako mama školopovinných detí som však po tom ani netúžila. Potrebovala som niečo úplne iné.

„Potrebovala som poriadne upratať domácnosť do hĺbky, bez stresu a časového tlaku. A popri tom, v tichu a dopoludňajšej samote, som si upratala aj sama v sebe.“

Konečne som si našla čas na všetkých ľudí, ktorí sú môjmu srdcu blízki a ktorých som pre každodenný kolotoč povinností celé roky odkladala na „keď budem mať čas“.

Niesla som si to v sebe ako výčitku. Najkrajšie na tom bolo, že som za nimi mohla vybehnúť doslova kedykoľvek, bez plánovania týždne dopredu.

A, samozrejme, venovala som sa aj svojim záľubám – šitiu a ručným prácam všetkého druhu. Deti sa ma často pýtali: ‚Mami, kedy si už sadneš? Odpovedala som im, že až keď sa mi skončí recharge.

Keď som na mesiac vystúpila z nekonečného kolotoča povinností a na chvíľu sa vzdialila od každodenného stereotypu, vrátila som sa do práce oveľa pokojnejšia a s väčším nadhľadom. A musím priznať, že odvtedy pociťujem výrazne menej stresu. Úprimne si myslím, že recharge je jeden z najlepších benefitov, aké sme kedy v O2 mali. Dopriala by som ho každému.“

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.