Rómska kultúra je nám blízka, mnohí sme s ňou v kontakte každý deň a možno o tom ani nevieme. Rómske piesne nám spestrujú oslavy a v hovorovej slovenčine sa udomácnilo množstvo slov rómskeho pôvodu. Nasledujúci jayzkový rýchlokurz nám pomôže lepšie pochopiť a precítiť rómsku hudbu a obľúbené frázy používať s úctou. 

Nemusíme bojovať, kto je najlepší, nemáme rovnakú východiskovú pozíciu, hovorí psychologička Soňa Holúbková

Keď sa dvaja Rómovia stretnú, pristavia sa. Opýtajú sa, či sú zdraví, či majú dosť jedla, či majú prácu. Otázkami si prejavujú úctu, ktorú považujú za vysokú morálnu hodnotu a znak dobrej výchovy. Na hlavný prejav rómskeho jazyka a kultúry – zdvorilosť a úctu – sme sa zamerali aj v tomto článku. 

Zároveň sme vybrali frázy, ktoré sa používajú viac-menej všade rovnako. Každá vetva rómskeho jazyka môže totiž jednotlivým slovám prikladať iný význam. Napríklad tajsa v niektorých regiónoch znamená zajtra, v iných znamená dnes. Význam a použitie známych aj menej známych výrazov nám vysvetlila Simona Mitrášová, dobrovoľníčka z centra Eduma, ktorá rozpráva oboma jazykmi. 

Rómština je kodifikovaný aj štandardizovaný jazyk, no v mnohých častiach Slovenska a Česka sa stále vyskytujú rôzne formy písania slov. Pre zjednodušenie čítania sme v článku mnohé rómske výrazy napísali hovorovo – „tak, ako počujete”.

1. Láčho džives a ako sa nezdraviť, keď neviem po rómsky

Láčho džives, Romale (dobrý deň, Rómovia) je formálny pozdrav Rómov Rómom, pri pozdrave etnicky rôznorodého publika sa mení na Láčho džives, manušale (dobrý deň, ľudia). Takýto pozdrav možno započujete na pódiach rómskych jazzových slávností alebo iného hudobného bašavelu, v bežnej rómčine sa veľmi nepoužíva.

V hovorovej reči sa spýtate priamo na činnosť, ktorú človek v danom momente robí. S podobným fenoménom ste sa mohli stretnúť aj v neformálnej kultúre na dedine. Stretnete pani v záhrade a opýtate sa jej: „Sedíte, sedíte? Okopávate, okopávate?“ A ona odpovie: „Sedím, sedím.“ Dôležité je neobísť človeka bez pozdravu. Ale čo ak sa chcem pozdraviť a neviem po rómsky?

2. So keres v modernom rómskom pope

Na neformálny pozdrav môžete použiť výraz so keres (čo robíš). So keres je pre Rómov dokonca používanejšia fráza ako pre Slovákov bežné ako sa máš. S výrazom sa stretnete aj v uliciach Košíc alebo v mnohých pesničkách, ktoré rómsku frázu preslávili.

Zaujímavým príkladom je žáner rom-pop, kde sa rómske pesničky miešajú s modernou populárnou hudbou. V rom-popových piesňach sa väčšinou mieša rómsky, maďarský a slovenský jazyk, ale napríklad v So Keres od Gypsy Casual budete okem rómčiny počuť aj angličtinu či arabské yalla. 

3. „Dig”, takto je to naozaj s more

Rómske slovo more nie je zvolanie, nadávka, častica ani zámeno. More je v rómčine familiárne oslovenie vlastného manžela. Keď sa muž so ženou zosobášia, po svadbe sa navzájom viac neoslovujú vlastnými menami, napr. Vlado či Marcela. Manželka začne svojho muža oslovovať more, muž ženu čhaje (oba výrazy sú vo vokatíve). Pre rómsku komunitu vydatá žena prestáva byť čhaja a stáva sa romňi, dospelou a zadanou ženou. 

V slovenčine sa slovíčko more udomácnilo skôr ako zvolanie, nedorozumenie alebo len taký výkrik, podobne ako dig. V slovenskej neformálnej kultúre dig, móre spĺňa prejav vzlyku či pobavenia, v rómčine dikh pozri, a teda dikh, more znamená pozri, muž môj. 

4. So taves a o čom ešte sa rozprávajú ženy 

Keď sa stretnú dve ženy v rovnakom veku, ktoré sa poznajú, ich prvé vety sa vzťahujú na zdravie detí alebo na jedlo, ktoré v ten deň pre rodinu uvaria. Na to slúži aj úvodná zdvorilostná fráza So taves, čhaje?, doslova Čo varíš, dievča? 

Manželia Nátherovci,ktorí pracujú s rómskou komunitou: Teší nás, keď rodičia chcú pre svoje deti lepší život

Podľa Simony Mitrášovej ostáva mnoho rómskych žien doma s deťmi, pričom sa ich náplň dňa točí okolo starostlivosti, varenia a upratovania: „Prvá vec, na ktorú sa ma mama pýta, keď mi volá, je, čo robia deti a čo varím.“

5. Kames man a ako vyznať lásku čávom a čajám

Kames man? Kamav tut. Ľúbiš ma? Ľúbim ťa. 

Vyznanie lásky, prejavovanie pocitov a smútku je veľkou súčasťou rómskej kultúry a piesní. Rómski speváci a kapely spievajú o láske vo vlastnom jazyku, ale aj v slovenčine, dokonca vo východniarčine, napríklad známy Kuky band. Hudobný štýl pomalých a melodických piesní sa volá Halgató – čorikani. Väčšinou ide o smutné piesne o nenaplnenej láske určené na počúvanie v súkromí, nie na tancovačku. 

Zaľúbené pesničky sú skvelým príkladom vysvetliť si slangové výrazy čávo a čaja.  O čhavo znamená syn alebo chlapec, e čhaj je zasa dcéra alebo dievča. Poslovenčené oslovenie dievčat čaja sa ujalo v košickom slangu, zatiaľ čo čávo má konotácie frajera a môže pôsobiť zosmiešňujúco alebo príliš vystatovačne.

Na ukážku si pripomeňme pesničku Pas o panori legendárnej Věry Bílej.

Paš o paňori čhajori romaňi me la igen kamav.

Pri vode stálo mladé rómske dievča a veľmi sa mi páčilo (alebo veľmi ju ľúbim).

6. Soske peske tekerel starosti?

Rómčina je jazyk, ktorý sa, žiaľ, nezachoval vo svojej úplnosti. Niektoré výrazy rómčina vôbec nemá, a to buď preto, lebo sa nezachovali, alebo v minulosti nebolo potrebné, aby niečo pomenovali. Rómčina, ako aj slovenčina je opisný jazyk a podobne ako v slovenčine sa mnoho výrazov z angličtiny neprekladá, dokonca už ani v hovorenej reči. 

Napríklad, slovo naposledy Rómovia prebrali zo slovenčiny: Kana les dikhjal naposledy? (Kedy si ho videl naposledy?). A naopak, v niektorých prípadoch zvyknú Rómovia výraz radšej opísať, než doslovne preložit, ako Prečo si robiť starosti? Rómovia opíšu: Prečo si nad tým lámeš hlavu? alebo Mám veľa na hlave.

Mnohé porómčené slová, často povolania, končia na s alebo es či is: autobusis, doktoris, pápežis. Pár rómskych slov, ktoré sa udomácnili v slovenčine, si môžete oživiť aj v našom slovníčku.