Škola nie je súťaž, nie je dôležité byť čistým jednotkárom – práve naopak, najkrajšie je, ak sa predmety a samotné učenie stanú koníčkom a vášňou. O tom, ako byť pre deti správnou motiváciou pri vzdelávaní, ako ich viesť k vede a pozitívnemu vzťahu k učeniu, ale aj o tom, ako nedávať technologickému sektoru zbytočné nálepky „pre dievčatá“ a „pre chlapcov“, sme sa rozprávali s významnými odborníkmi a odborníčkou zo sektora vedy a techniky.
Juraj Tekel
Vedec a vysokoškolský pedagóg na Katedre teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
„Či je to slovenčina alebo chémia, ak majú deti z nejakého predmetu pocit, že je to STRAŠIAK, prestanú sa ho báť len vtedy, keď zistia, že je to vlastne plachta na vešiaku s klobúkom. Niekto im to však musí ukázať – môže to byť rodič alebo učiteľ, či kamarát. Ideálne nastavenie by bolo, ak by deti takýchto ľudí stretávali systematicky.
Potom pomôže, ak nebudeme robiť vedu z toho, že nejaký predmet sa dieťaťu učí ťažšie. Nestavajme (a teda ani nenechajme padnúť) šikovnosť a hodnotu dieťaťa na nejakom jednom predmete. Podľa mňa je dôležité pripustiť, že niektoré veci sú proste ťažké a niekto sa ich naučí až na druhý- alebo tretíkrát. A na tom nie je nič zlé.
Ak chceme deti motivovať k učeniu, mali by sme byť hlavne dobrým príkladom – keď dieťa doma u rodičov vidí zvedavosť a radosť z poznania a porozumenia, samo bude tieto veci vyhľadávať a rozvíjať. Ak rodičov náučné veci prirodzene neťahajú, stačí deti zobrať aspoň raz za čas do múzea – je to ako s pohybom: nemusíte byť poctivý turista, a predsa viete, že je dôležité občas zobrať deti do prírody – tak isto je to aj pri učení. Ak sa deti chytia niečoho z múzea a vyzerá, že by ich to mohlo baviť, len ich v tom treba podporovať ďalej.
Nie každé dieťa musí byť vedcom a musí ho veda baviť. Sú ľudia, ktorých to proste neťahá, podobne ako sú ľudia, ktorých nebaví šport či umenie. To neznamená, že títo ľudia sú menej inteligentní.
Podobné je to aj so vzbudením záujmu o vedu – deti sú zväčša prirodzene zvedavé a svet naokolo ich zaujíma. Myslím si, že je dôležité snažiť sa tento záujem prehlbovať a neubíjať ho. Neplatí to však iba o škole, mali by sme na to myslieť už doma v predškolskom veku. Od rodičov aj učiteľov to síce chce námahu, ale myslím, že to stojí za to.
Pri tomto je dôležité pripomenúť aj to, že nie každé dieťa musí byť vedcom a musí ho veda baviť. Sú ľudia, ktorých to proste neťahá, podobne ako sú ľudia, ktorých nebaví šport či umenie. To neznamená, že títo ľudia sú menej inteligentní. Naopak, poznám veľa ľudí, ktorí sú mimoriadne šikovní, ale veda a s tým spojený pohľad na svet ich vôbec nebaví. Na tom nie je nič zlé a každý by sa mal v prvom rade venovať veciam, ktoré ho bavia a robia mu radosť.
Ak chceme, aby bolo viac žien v technologickom sektore, v prvom rade by sme nemali deliť veci na chlapčenské a dievčenské. Nechajme deti robiť, čo ich baví, a nedávajme na to žiadne nálepky. Sú jasné výskumy, že od istého (vcelku skorého) veku deti viac sledujú takéto nálepky než svoje vlastné preferencie. Neberme dievčatám skalky z rúk, keď ich hádžu do vody, neskôr ich nechajme vŕtať diery do steny aj šoférovať auto a podobné veci. Myslím si, že všetko ostatné potom príde samo.“
Lýdia Šuchová
Pedagogička, zakladateľka OZ Equity, ktoré sa zameriava na podporu sociálne znevýhodnených skupín obyvateľov a vzdelávanie rómskych detí a mládeže
„Som učiteľkou fyziky a môžem potvrdiť, že žiaci už na prvej hodine fyziky, keď ešte o predmete nič nevedia, hovoria, že to je ťažký predmet a nemajú na to bunky. Z tohto pozorovania si myslím, že negatívny vzťah k predmetom – fyzika, matematika či chémia – v deťoch vytvárajú ich rodičia alebo starší kamaráti.
Ak sa dieťaťu učí nejaký predmet ťažšie, skúsme sa s nimi vzdelávať inak: cesta k pochopeniu a učeniu sa akéhokoľvek predmetu je cez čítanie s porozumením, radosť z poznávania, porovnávania vecí navzájom, trénovania pozornosti a jasnosť formulovania argumentov. Toto sú nástroje, ktoré sa zídu ako v bežnom živote, tak aj na akomkoľvek predmete. Pokiaľ s tým má rodič problém, môže pomôcť Feuersteinova metóda.
Rodičia sú totiž kľúčovými motivátormi svojich detí. Je dôležité, aby v nich pestovali radosť z logického myslenia, poznávania nového, aby deti učili správne klásť otázky, aby s nimi trénovali hľadanie správnych argumentov. Rodičia by zároveň mali svoje deti učiť, že chyba nie je hanba, že chyby sú pre každého vzácna vec, z ktorej sa dá poučiť a obohatiť. Nemusíme sa báť robiť chyby.
Cesta k pochopeniu a učeniu sa akéhokoľvek predmetu je cez čítanie s porozumením, radosť z poznávania, porovnávania vecí navzájom, trénovania pozornosti a jasnosť formulovania argumentov.
S deťmi by sme mali už od škôlky robiť zaujímavé experimenty a pokusy. To je ideálna motivácia k vede. Popri experimentoch im klaďme otázky typu Prečo? Motivujme deti, aby vytvárali vlastné hypotézy, a tie následne spoločne s nimi overujme.
A ak chceme, aby do technologického sektora pribudlo viac žien, nestačí, aby sme len vysielali signály, že je to aj pre ne – rodičia aj učitelia musia hovoriť jasne, že veda, výskum a inovácie sú vhodné pre všetkých. Vedu totiž nedelíme na ‚pre dievčatá‘ a ‚pre chlapcov‘, veda je pre všetkých.“
Dušan Chorvát
Vedec a vedúci v Laboratóriu laserovej mikroskopie a spektroskopie, Medzinárodné laserové centrum
„Ak sú prírodovedné predmety, ako matematika, fyzika či chémia, podané žiakom a študentom vhodne, nikdy pre nich nebudú predstavovať strašiaky. Strašiakom môže byť skôr nezáživný a zastaraný prístup pri výučbe, keď vieme, že sú k dispozícii nové formy výučby a deti vnímajú podnety inak ako 2 či 3 generácie pred nimi.
Fyziku, chémiu či biológiu môžeme vysvetľovať aj pomocou hudby (príkladom je aj dielo The Greatest Show on Earth fínskej metalovej formácie Nightwish). Nie každý učiteľ má takéto možnosti a danosti, ale je potrebné úplne zmeniť spôsob, ako svoje vedomosti budeme odovzdávať mladšej generácii. Potom nebude žiadny predmet pre deti strašiakom.
Musíme si uvedomiť, že každá ľudská skúsenosť sa začína hraním (sa). V prípade ťažších predmetov je podľa mňa absolútne nevyhnutné začínať vhodnými experimentmi, aby dieťa získalo skúsenosti z prvej ruky. Je to podobné ako učiť sa jazyk – malé dieťa jazyk najskôr odpozoruje, odpočuje, a keď získa dostatočnú slovnú zásobu, môže prejsť k teórii a ku gramatike. Ak by sme ho chceli naučiť jazyk naopak, v najlepšom prípade to pôjde ťažko, ak vôbec. To isté platí o matematike, fyzike, chémii či biológii.
Ak chceme, aby naše deti mali o niečo záujem, mali by sme o to mať záujem aj my – úplne ideálne je venovať sa takýmto aktivitám spoločne, rodičia s deťmi.
Deti prirodzene vnímajú svojich rodičov ako vzory v tom, čo neskôr robia samy. Ak samotný rodič nemá záujem o vzdelanie, kultúru alebo čokoľvek iné, nebude ho mať veľmi pravdepodobne ani dieťa – zmeniť prístup dieťaťa k učeniu sa dá najlepšie tým, že sami (ako rodičia) zmeníme svoj prístup k životu.
Využime aj možnosti, ktoré máme vďaka jednoduchému prístupu k informáciám – či už je to internet, rôzne online programy a aktivity, veľké množstvo kníh či len návšteva podujatí a centier, v ktorých sa veda popularizuje. Inou možnosťou sú mimoškolské aktivity, ako krúžky a olympiády. No na prvom mieste je motivácia k učeniu cez osobný príklad – ak chceme, aby naše deti mali o niečo záujem, mali by sme o to mať záujem aj my – úplne ideálne je venovať sa takýmto aktivitám spoločne, rodičia s deťmi.
Technologický sektor samotný by mal celkom jasne vysielať signál, že ženy patria do vedy. Je dobré, že v posledných rokoch sa situácia zlepšuje, a môžeme očakávať, že v budúcnosti už nebude nič výnimočné nájsť na vysokých postoch v technologických spoločnostiach ženy. Myslím si však, že netreba skĺznuť ku konceptu ‚baníčok a žeriavničok‘ z čias socializmu a presadzovať prístup dievčat k technike za každú cenu. Skôr by som uvítal, ak by sa samotné myslenie v technických disciplínach zmenilo tak, aby viac vyhovovalo ‚ženskému mysleniu‘, ktoré má oveľa bližšie ku kvantovým počítačom ako to dnešné prevládajúce ‚technické‘ myslenie.“
Ľubomír Bilský
Výkonný riaditeľ v Slovenskej organizácii pre výskumné a vývojové aktivity, ktorej cieľom je aj popularizácia vedy a jej prepájanie so spoločnosťou
„Na základe našich skúseností s mladými žiakmi vieme, že množstvo detí práve tzv. STEM predmety (Science, Technology, Engineering and Mathematics – teda matematika, fyzika, chémia či biológia) veľmi zaujímajú a pre mnohé z nich sa štúdium stane aj koníčkom.
Faktom zostáva, že vo väčšine prípadov žiaci pristupujú k týmto predmetom s rešpektom. Rozšíriť okruh nadšencov prírodovedných predmetov môžu najmä učitelia svojím inovatívnym a zanieteným prístupom k výučbe. Je nevyhnutné sústrediť sa na praktické ukážky a interaktívny spôsob vyučovania. Na to musíme vytvoriť vhodné podmienky v našom vzdelávacom systéme a postupne prechádzať od teoretického učenia k praktickému.
Prispieť k tomu sa snažíme aj organizáciou podujatí, akým je aj Európska noc výskumníkov. Jeden deň strávený na takomto podujatí môže mladým návštevníkom ukázať, že veda a jej štúdium môžu byť naozaj zaujímavé.
Nielen učitelia, ale aj rodičia môžu pri procese vzdelávania veľmi pomôcť. Napríklad ak má dieťa pred nejakým predmetom rešpekt, treba mu podať pomocnú ruku a pristupovať k nemu s trpezlivosťou a porozumením. Často pomáha vysvetliť princípy a súvislosti na praktických príkladoch z bežného života.
Zákazy a tresty môžu, práve naopak, pôsobiť kontraproduktívne. Motivujme k učeniu pozitívnym prístupom a poskytnutím dostatočnej pozornosti vzdelávaniu dieťaťa. Pomôže tiež zdôrazňovanie dôležitosti vzdelania pre budúcnosť plnú príležitostí, vrátane možnosti spoznávať iné krajiny a kultúry.
Zákazy a tresty môžu pôsobiť kontraproduktívne. Motivujme k učeniu pozitívnym prístupom a poskytnutím dostatočnej pozornosti vzdelávaniu dieťaťa.
Dôležité je vytvoriť deťom vhodné podmienky a príležitosti na to, aby mali možnosť spoznať, že veda je zábava a je zaujímavá. Treba s tým začať už v útlom veku – napríklad vysvetľovať, že len vďaka vede máme možnosť liečiť väčšinu chorôb. Bavme sa s deťmi o slovenských aj celosvetových vedeckých osobnostiach. A opäť platí, že najľahšie sa záujem o vedu vzbudzuje prostredníctvom interaktívnych aktivít a praktických ukážok.
Našťastie, aj u nás už existuje viacero iniciatív a inštitúcií, ktoré môžete so svojimi deťmi navštíviť. Mám na mysli rôzne technologické výstavy, podujatia či centrá vedy (napr. Zážitkové centrum vedy Aurelium v Bratislave), alebo kreatívne tvorivé dielne s využitím digitálnych technológií.
Vo veľkej miere by sa o motiváciu detí a mladých ľudí študovať prírodné a technické predmety mali pričiňovať i samotní vedci. Som rád, že na Slovensku máme množstvo vedcov, ktorí k tomu pristupujú svedomito. Príkladom toho je aj nadchádzajúca Európska noc výskumníkov, do ktorej je zapojených viac ako 1500 slovenských výskumníčok a výskumníkov.
Najlepšou motiváciou je vzbudiť nadšenie dieťaťa pre vedu a techniku, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o chlapcov alebo dievčatá. No je pravdou, že technologickému sektoru zatiaľ dominujú viac muži. Zároveň si však myslím, že v povolávaní žien do IT a technologického sektoru sme za posledné obdobie urobili istý pokrok. Deje sa to aj zásluhou viacerých iniciatív, ktoré motivujú dievčatá venovať sa týmto smerom.
Rovnako je dôležité verejne upozorňovať a oceňovať ženy, ktoré v týchto oblastiach dosiahli významné úspechy. Našťastie, aj tu máme viacero súťaží a ocenení špecificky zameraných na vyzdvihovanie prínosu žien vo vede – jedným z nich je aj talentový program L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede.“
Loading...
