Pri obrovskom množstve informácií na internete je miestami náročné rozpoznať pravdivé a overené fakty. Uvedomuje si to aj Férová Nadácia O2, ktorá sa tento rok rozhodla podporiť iniciatívy zmierňujúce polarizáciu v spoločnosti.
Projekty Kempelenovho inštitútu, Občianskeho združenia ARCUS aj združenia Art Aktivista sa snažia o lepšie porozumenie a zamedzenie šírenia dezinformácií na Slovensku. Zástupcovia organizácií nám prezradili aj niekoľko tipov, čo môže urobiť každý z nás, aby bol internet bezpečnejším priestorom.
Kempelenov inštitút
Edukačný web o šírení dezinformácií a ich algoritmoch
Umelá inteligencia, pokrokové technológie a záujem meniť veci k lepšiemu. Aj tak by sa dala opísať práca Kempelenovho inštitútu, ktorý je prvý svojho druhu na Slovensku. Organizácia si uvedomuje, aké hrozby prinášajú dezinformácie. Férová Nadácia O2 ocenila ich projekt, v ktorom vytvoria interaktívnu vzdelávaciu stránku, ktorá na tieto hrozby poukáže. Deti aj dospelí sa tak budú môcť ponoriť do príbehu Adama, ktorý klamlivým informáciám na internete úplne prepadol.
V čom podľa vás spočíva prínos Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií pre spoločnosť?
Prinášame nové vedecké poznatky, venujeme sa zodpovednému výskumu s dôrazom na etické využívanie technológií a v rámci aplikovaného výskumu tvoríme užitočné nástroje.
Výskum prinášame aj do firiem – spájame ich s akademickým prostredím. Okrem toho sa venujeme rozvoju talentov – či už v rámci doktorandského štúdia, alebo mentoringu stážistov, pričom aj tu uplatňujeme spoluprácu s komerčným svetom. Viacerí naši doktorandi pracujú na svojich témach v intenzívnej spolupráci s priemyselnými partnermi.
V projektoch zameraných na boj proti dezinformáciám spolupracujeme nielen s odborníkmi na umelú inteligenciu, ale aj s mediálnymi expertmi, etikmi, filozofmi, psychológmi, právnikmi či policajtmi.
Snažíme sa zmeniť odliv mozgov zo Slovenska na ich cirkuláciu: pozývame zahraničných výskumníkov na Slovensko a vytvárame zaujímavé príležitosti medzi akademickým sektorom a biznisom.
Aké sú najobľúbenejšie projekty, na ktorých KInIT pracoval?
Dôležité projekty sú pre nás tie, ktoré dávajú zmysel pre celú spoločnosť. Tie, na ktorých spolupracujeme s partnermi zo zahraničia. Projekty, ktoré predstavujú zaujímavé výskumné výzvy pre talentovaných jednotlivcov. V poslednom období sa nám podarilo získať 6 takýchto európskych projektov, z čoho máme nesmiernu radosť.
Viaceré z našich projektov sú interdisciplinárne, teda prepájame výskumníkov a odborníkov z rôznych oblastí. Napríklad v projektoch zameraných na boj proti dezinformáciám spolupracujeme nielen s odborníkmi na umelú inteligenciu, ale aj s mediálnymi expertmi, etikmi, filozofmi, psychológmi, právnikmi či policajtmi.
Nie všetko, čo sa dočítate na webe, je pravda. Všímajte si, odkiaľ pochádza obsah, ktorý vidíte na sociálnych sieťach.
Venujete sa aj boju s dezinformáciami. Čo môže urobiť každý z nás, aby bol online priestor bezpečnejší?
Nie všetko, čo sa dočítate na webe, je pravda. Všímajte si, odkiaľ pochádza obsah, ktorý vidíte na sociálnych sieťach. Má vôbec autora? Je to niekto dôveryhodný? Rozčúlili ste sa pri čítaní? Možno práve to sa autor snažil docieliť. Všímajte si vlastné emócie a pozerajte sa na veci s nadhľadom.
Je dôležité uvedomiť si, že sociálne médiá na vašej pozornosti zarábajú obrovské peniaze. Preto minimalizujte svoju prítomnosť na sociálnych sieťach. Spravidla to aj tak nie je najkvalitnejšie strávený čas.
Občianske združenie ARCUS
Mládež bez predsudkov
Ľudia nie sú len zlí alebo dobrí. Školáci, ktorí prepadajú extrémizmu, sú často nevypočutí a mnohokrát nerozumejú komplexnosti sveta. To vníma aj Občianske združenie ARCUS, ktoré mladým prináša porozumenie v podobe tolerantného dialógu. Férová Nadácia O2 podporila ich aktivity na základných a stredných školách v Žilinskom a Trenčianskom kraji, kde sa už v minulosti prejavovali extrémistické vzorce správania.
Vaše občianske združenie pôsobí ako prevencia proti radikalizácii mladých ľudí na školách. Vnímate, že extrémizmus je čoraz zastúpenejší, alebo sa situácia zlepšuje?
Túto otázku vieme len ťažko zodpovedať, pretože sme si k tejto problematike nerobili žiadne výskumy. Myslíme si však, že pri posudzovaní extrémizmu hrajú dôležitú úlohu viaceré faktory, ku ktorým patrí napríklad región, v ktorom sa škola nachádza, ďalej aj typ školy či schopnosť kritického myslenia.
Hlavným zámerom našich workshopov, ktoré sa venujú prevencii radikalizmu, je podporovať zodpovedný, kritický, otvorený a tolerantný postoj človeka, ktorý je dôležitou súčasťou pluralitnej spoločnosti. Žiaci, ktorí prichádzajú do styku s deštruktívnymi ideológiami, názormi a postojmi, sú pre mnohých učiteľov veľkou výzvou a je nepopierateľné, že všetkým extrémistickým tendenciám treba čeliť. Naše občianske združenie chce byť v tomto školám nápomocné.
Snažíme sa nebyť povrchní, ideme hlbšie, pýtame sa, zisťujeme príčinu postojov. Správnym kladením otázok poukazujeme na rozpory v argumentácii.
Naše workshopy sa venujú prevencii radikalizmu a majú za cieľ podporovať zodpovedný, kritický, otvorený a tolerantný postoj človeka, ktorý je dôležitou súčasťou pluralitnej spoločnosti.
Ako reagujú na vaše aktivity žiaci a žiačky?
Väčšina mladých ľudí nemá rada prednášky a poučovanie. Preto sú naše workshopy založené na neformálnom vzdelávaní. Snažíme sa nebyť povrchní, ideme hlbšie, pýtame sa, zisťujeme príčinu postojov. Správnym kladením otázok poukazujeme na rozpory v argumentácii.
Naše aktivity sú zážitkové a vychádzajú z princípov gestaltpedagogiky, teda pedagogiky, ktorá je orientovaná na osobu. Pod slovom „gestalt“ sa rozumie celostnosť, teda spojenie osobnostnej a sociálnej výchovy, výchovy skutočnej osobnosti v interakcii a v dobrých medziľudských vzťahoch s ostatnými. Gestaltpedagogické „vyučovanie“ učí žiakov vytvárať a zároveň prerušovať kontakty medzi ľuďmi, rozvíja schopnosť správneho vnímania situácií, učí žiakov, ako riešiť konflikty a ako sa správne vyjadrovať, ale aj mnohé iné.
Čo môžeme podľa vás urobiť, aby nedochádzalo k radikalizácii mladých ľudí?
Mladí ľudia, ktorí sa radikalizujú, často len hľadajú životné smerovanie. Dialóg je jedným z najdôležitejších prostriedkov, ako dať mladým ľuďom pocítiť, že nie sú sami. Za dôležité považujeme vytvoriť vo svojom okolí takú atmosféru, ktorá zabráni radikalizácii mladých ľudí a radikálne myšlienky sa stanú nadbytočnými. Veľkú úlohu v tom zohráva sociálne prostredie. Súrodenci, rodičia, priatelia, blízki môžu aktívne pomôcť vyhnúť sa akémukoľvek nebezpečenstvu.
Združenie Art Aktivista
Postpravda.sk
Na sociálnych sieťach záleží viac na tom, aby informácia vyvolala nejakú (často negatívnu) emóciu, ako na tom, či je overeným faktom. Na obdobie „postpravdy“ upozorňuje aj videoprojekt od združenia Art Aktivista, ktorý do škôl prináša krátke dokumentárne filmy s komentárom odborníkov z rôznych oblastí na témy, ktoré najviac polarizujú našu spoločnosť. Žiaci si ho na škole môžu pozrieť a zároveň diskutovať s učiteľmi, aby študentom pomohli zaujať kritický postoj. Lebo na dialógu záleží.
Projekt sa snaží podporiť kritické myslenie študentov. Ako Postpravda.sk funguje a ako na ňu reagujú učitelia a učiteľky?
Uvedomili sme si, v akom náročnom období sa naša spoločnosť nachádza: éra hybridnej vojny, v ktorej sú hlavnou zbraňou dezinformácie s cieľom polarizovať spoločnosť za každú cenu, zasiahla aj nás a naše okolie. Rozhodli sme sa zareagovať projektom Postpravda.sk – neformálnymi edukačnými videami pre školy, v ktorých spracovávame citlivé spoločenské témy, ako schvaľovanie pravicového extrémizmu, rasizmus, xenofóbia, intolerancia vo verejnom priestore, utečenecká kríza, vplyv dezinformácií na spoločnosť a iné.
Filmy sú pre pedagógov len odrazovým mostíkom. Po nich nasledujú vlogy s autormi z oblasti psychológie, sociológie a histórie, ktoré dokumenty dostávajú do širších kontextov s cieľom aktivovať kritické myslenie študentov. Nadšenie z tohto online nástroja majú aj vysokoškolskí pedagógovia či študentky a študenti pedagogiky, už počas prezentácií projektu Postpravda.sk pre odbornú a širokú verejnosť sme dostali pozitívnu spätnú väzbu.
Ako sme sa dostali do stavu, keď sa dezinformácie šíria jednoduchšie ako kedykoľvek predtým a hlas rozumu zatieňujú emócie?
Odpoveď na túto neľahkú otázku, samozrejme, existuje, no je zložitá. Žiaci a študenti sú v bežnom živote pod vplyvom dezinformácií veľmi skoro, preto je z nášho pohľadu časť odpovede spojená so spôsobom podpory kritického myslenia na základných a stredných školách.
Ak u mladých včas nepodporíme kritické myslenie, strácame ich. Návrat z temnoty dezinformačnej bubliny je veľmi problematický, skoro nemožný.
Jedinou šancou je podporiť kritické myslenie žiakov a žiačok, ideálne čo najskôr. Šírenie dezinformačných obsahov tak prirodzene obmedzíme a zastavíme, lebo mladí budú vedieť pracovať s informáciami. Ak u mladých kritické myslenie včas nepodporíme, strácame ich. Návrat z temnoty dezinformačnej bubliny je veľmi problematický, respektíve takmer nemožný.
Čo môže urobiť väčšinová spoločnosť pre to, aby mladí ľudia nepodliehali nebezpečným dezinformáciám?
Veľká nádej na zmenu je v mladej generácii pedagógov, pedagogičiek a žiakov, žiačok. Plošne dokážeme zmeniť negatívny vplyv dezinformácií jedine cez edukačný systém, ktorý bude moderným spôsobom reflektovať súčasné problémy a efektívne aktivuje kritické myslenie mladých ľudí.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
