Nájdime znova spoločnú reč. Spoznajte 3 projekty, ktoré sa snažia o porozumenie a dialóg v spoločnosti

Aj keď sa nám niekedy môže zdať, že dezinformácie a nenávisť na internete prekračujú hranice, na Slovensku máme niekoľko projektov, ktoré sa snažia o zmenu k lepšiemu.

Pri obrovskom množstve informácií na internete je miestami náročné rozpoznať  pravdivé a overené fakty. Uvedomuje si to aj Férová Nadácia O2, ktorá sa tento rok rozhodla podporiť iniciatívy zmierňujúce polarizáciu v spoločnosti.

Veríme, že pravda nakoniec zvíťazí. Aj vďaka zmysluplným projektom a organizáciám, ktoré Férová Nadácia O2 podporuje

Projekty Kempelenovho inštitútu, Občianskeho združenia ARCUS aj združenia Art Aktivista sa snažia o lepšie porozumenie a zamedzenie šírenia dezinformácií na Slovensku. Zástupcovia organizácií nám prezradili aj niekoľko tipov, čo môže urobiť každý z nás, aby bol internet bezpečnejším priestorom.

Kempelenov inštitút 
Edukačný web o šírení dezinformácií a ich algoritmoch

Umelá inteligencia, pokrokové technológie a záujem meniť veci k lepšiemu. Aj tak by sa dala opísať práca Kempelenovho inštitútu, ktorý je prvý svojho druhu na Slovensku. Organizácia si uvedomuje, aké hrozby prinášajú dezinformácie. Férová Nadácia O2 ocenila ich projekt, v ktorom vytvoria interaktívnu vzdelávaciu stránku, ktorá na tieto hrozby poukáže. Deti aj dospelí sa tak budú môcť ponoriť do príbehu Adama, ktorý klamlivým informáciám na internete úplne prepadol.

V čom podľa vás spočíva prínos Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií pre spoločnosť?

Prinášame nové vedecké poznatky, venujeme sa zodpovednému výskumu s dôrazom na etické využívanie technológií a v rámci aplikovaného výskumu tvoríme užitočné nástroje.

Výskum prinášame aj do firiem – spájame ich s akademickým prostredím. Okrem toho sa venujeme rozvoju talentov – či už v rámci doktorandského štúdia, alebo mentoringu stážistov, pričom aj tu uplatňujeme spoluprácu s komerčným svetom. Viacerí naši doktorandi pracujú na svojich témach v intenzívnej spolupráci s priemyselnými partnermi.

V projektoch zameraných na boj proti dezinformáciám spolupracujeme nielen s odborníkmi na umelú inteligenciu, ale aj s mediálnymi expertmi, etikmi, filozofmi, psychológmi, právnikmi či policajtmi.

Snažíme sa zmeniť odliv mozgov zo Slovenska na ich cirkuláciu: pozývame zahraničných výskumníkov na Slovensko a vytvárame zaujímavé príležitosti medzi akademickým sektorom a biznisom.

Aké sú najobľúbenejšie projekty, na ktorých KInIT pracoval?

Dôležité projekty sú pre nás tie, ktoré dávajú zmysel pre celú spoločnosť. Tie, na ktorých spolupracujeme s partnermi zo zahraničia. Projekty, ktoré predstavujú zaujímavé výskumné výzvy pre talentovaných jednotlivcov. V poslednom období sa nám podarilo získať 6 takýchto európskych projektov, z čoho máme nesmiernu radosť.

Viaceré z našich projektov sú interdisciplinárne, teda prepájame výskumníkov a odborníkov z rôznych oblastí. Napríklad v  projektoch zameraných na boj proti dezinformáciám spolupracujeme nielen s odborníkmi na umelú inteligenciu, ale aj s mediálnymi expertmi, etikmi, filozofmi, psychológmi, právnikmi či policajtmi.

Nie všetko, čo sa dočítate na webe, je pravda. Všímajte si, odkiaľ pochádza obsah, ktorý vidíte na sociálnych sieťach.

Venujete sa aj boju s dezinformáciami. Čo môže urobiť každý z nás, aby bol online priestor bezpečnejší?

Nie všetko, čo sa dočítate na webe, je pravda. Všímajte si, odkiaľ pochádza obsah, ktorý vidíte na sociálnych sieťach. Má vôbec autora? Je to niekto dôveryhodný? Rozčúlili ste sa pri čítaní? Možno práve to sa autor snažil docieliť. Všímajte si vlastné emócie a pozerajte sa na veci s nadhľadom.

Je dôležité uvedomiť si, že sociálne médiá na vašej pozornosti zarábajú obrovské peniaze. Preto minimalizujte svoju prítomnosť na sociálnych sieťach. Spravidla to aj tak nie je najkvalitnejšie strávený čas.

Občianske združenie ARCUS
Mládež bez predsudkov

Ľudia nie sú len zlí alebo dobrí. Školáci, ktorí prepadajú extrémizmu, sú často nevypočutí a mnohokrát nerozumejú komplexnosti sveta. To vníma aj Občianske združenie ARCUS, ktoré mladým prináša porozumenie v podobe tolerantného dialógu. Férová Nadácia O2 podporila ich aktivity na základných a stredných školách v Žilinskom a Trenčianskom kraji, kde sa už v minulosti prejavovali extrémistické vzorce správania. 

Vaše občianske združenie pôsobí ako prevencia proti radikalizácii mladých ľudí na školách. Vnímate, že extrémizmus je čoraz zastúpenejší, alebo sa situácia zlepšuje? 

Túto otázku vieme len ťažko zodpovedať, pretože sme si k tejto problematike nerobili žiadne výskumy. Myslíme si však, že pri posudzovaní extrémizmu hrajú dôležitú úlohu viaceré faktory, ku ktorým patrí napríklad región, v ktorom sa škola nachádza, ďalej aj typ školy či schopnosť kritického myslenia.

Hlavným zámerom našich workshopov, ktoré sa venujú prevencii radikalizmu, je podporovať zodpovedný, kritický, otvorený a tolerantný postoj človeka, ktorý je dôležitou súčasťou pluralitnej spoločnosti. Žiaci, ktorí prichádzajú do styku s deštruktívnymi ideológiami, názormi a postojmi, sú pre mnohých učiteľov veľkou výzvou a je nepopierateľné, že všetkým extrémistickým tendenciám treba čeliť. Naše občianske združenie chce byť v tomto školám nápomocné.

Snažíme sa nebyť povrchní, ideme hlbšie, pýtame sa, zisťujeme príčinu postojov. Správnym kladením otázok poukazujeme na rozpory v argumentácii.

Naše workshopy sa venujú prevencii radikalizmu a majú za cieľ podporovať zodpovedný, kritický, otvorený a tolerantný postoj človeka, ktorý je dôležitou súčasťou pluralitnej spoločnosti.

Ako reagujú na vaše aktivity žiaci a žiačky?

Väčšina mladých ľudí nemá rada prednášky a poučovanie. Preto sú naše workshopy založené na neformálnom vzdelávaní. Snažíme sa nebyť povrchní, ideme hlbšie, pýtame sa, zisťujeme príčinu postojov. Správnym kladením otázok poukazujeme na rozpory v argumentácii.

Riaditeľka Post Bellum: Popieranie histórie u mladých vnímam ako spôsob revolty

Naše aktivity sú zážitkové a vychádzajú z princípov gestaltpedagogiky, teda pedagogiky, ktorá je orientovaná na osobu. Pod slovom „gestalt“ sa  rozumie celostnosť, teda spojenie osobnostnej a sociálnej výchovy, výchovy skutočnej osobnosti v interakcii a v dobrých medziľudských vzťahoch s ostatnými. Gestaltpedagogické „vyučovanie“ učí žiakov vytvárať a zároveň prerušovať kontakty medzi ľuďmi, rozvíja schopnosť správneho vnímania situácií, učí žiakov, ako riešiť konflikty a ako sa správne vyjadrovať, ale aj mnohé iné. 

Čo môžeme podľa vás urobiť, aby nedochádzalo k radikalizácii mladých ľudí?

Mladí ľudia, ktorí sa radikalizujú, často len hľadajú životné smerovanie. Dialóg je jedným z najdôležitejších prostriedkov, ako dať mladým ľuďom pocítiť, že nie sú sami. Za dôležité považujeme vytvoriť vo svojom okolí takú atmosféru, ktorá zabráni radikalizácii mladých ľudí a  radikálne myšlienky sa stanú nadbytočnými. Veľkú úlohu v tom zohráva sociálne prostredie. Súrodenci, rodičia, priatelia, blízki môžu aktívne pomôcť vyhnúť sa akémukoľvek nebezpečenstvu.

Združenie Art Aktivista
Postpravda.sk

Na sociálnych sieťach záleží viac na tom, aby informácia vyvolala nejakú (často negatívnu) emóciu, ako na tom, či je overeným faktom. Na obdobie „postpravdy“ upozorňuje aj videoprojekt od združenia Art Aktivista, ktorý do škôl prináša krátke dokumentárne filmy s komentárom odborníkov z rôznych oblastí na témy, ktoré najviac polarizujú našu spoločnosť. Žiaci si ho na škole môžu pozrieť a zároveň diskutovať s učiteľmi, aby študentom pomohli zaujať kritický postoj. Lebo na dialógu záleží. 

Projekt sa snaží podporiť kritické myslenie študentov. Ako Postpravda.sk funguje a ako na ňu reagujú učitelia a učiteľky?

Uvedomili sme si, v akom náročnom období sa naša spoločnosť nachádza: éra hybridnej vojny, v ktorej sú hlavnou zbraňou dezinformácie s cieľom polarizovať spoločnosť za každú cenu, zasiahla aj nás a naše okolie. Rozhodli sme sa zareagovať projektom Postpravda.sk  – neformálnymi edukačnými videami pre školy, v ktorých spracovávame citlivé spoločenské témy, ako schvaľovanie pravicového extrémizmu, rasizmus, xenofóbia, intolerancia vo verejnom priestore, utečenecká kríza, vplyv dezinformácií na spoločnosť a iné.

Filmy sú pre pedagógov len odrazovým mostíkom. Po nich nasledujú vlogy s autormi z oblasti psychológie, sociológie a histórie, ktoré dokumenty dostávajú do širších kontextov s cieľom aktivovať kritické myslenie študentov. Nadšenie z tohto online nástroja majú aj vysokoškolskí pedagógovia či študentky a študenti pedagogiky, už počas prezentácií projektu Postpravda.sk pre odbornú a širokú verejnosť sme dostali pozitívnu spätnú väzbu.

Ako sme sa dostali do stavu, keď sa dezinformácie šíria jednoduchšie ako kedykoľvek predtým a hlas rozumu zatieňujú emócie?

Odpoveď na túto neľahkú otázku, samozrejme, existuje, no je zložitá. Žiaci a študenti sú v bežnom živote pod vplyvom dezinformácií veľmi skoro, preto je z nášho pohľadu časť odpovede spojená so spôsobom podpory kritického myslenia na základných a stredných školách. 

Ak u mladých včas nepodporíme kritické myslenie, strácame ich. Návrat z temnoty dezinformačnej bubliny je veľmi problematický, skoro nemožný.

Jedinou šancou je podporiť kritické myslenie žiakov a žiačok, ideálne čo najskôr. Šírenie dezinformačných obsahov tak prirodzene obmedzíme a zastavíme, lebo mladí budú vedieť pracovať s informáciami. Ak u mladých kritické myslenie včas nepodporíme, strácame ich. Návrat z temnoty dezinformačnej bubliny je veľmi problematický, respektíve takmer nemožný.

Čo môže urobiť väčšinová spoločnosť pre to, aby mladí ľudia nepodliehali nebezpečným dezinformáciám?

Veľká nádej na zmenu je v mladej generácii pedagógov, pedagogičiek a žiakov, žiačok. Plošne dokážeme zmeniť negatívny vplyv dezinformácií jedine cez edukačný systém, ktorý bude moderným spôsobom reflektovať súčasné problémy a efektívne aktivuje kritické myslenie mladých ľudí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Podpora komunít či pomoc rodinám v núdzi. Spoznajte 3 zmysluplné iniciatívy, za ktorými stoja ženy

Keď sa ľudia spoja, nič nie je nemožné. Dôkazom sú úspešné projekty, ktorým záleží na zlepšovaní našej spoločnosti a životov tých, ktorí sa ocitli v núdzi.

Výnimočných žien, ktoré na Slovensku rozbehli zmysluplné a úspešné projekty, je mnoho. Hovoria za ne najmä aktivity, ktorými v spoločnosti dlhodobo šíria pozitívnu zmenu. Niektoré pomáhajú rodinám, ktorým sa život zmenil zo dňa na deň, iné sa snažia zlepšovať pracovné podmienky a prepájať aktívnych občanov v regiónoch. Spoznajte tri iniciatívy, ktoré vytvárajú okolo seba lepšie miesto pre život a ich aktivity podporuje aj Férová Nadácia O2.

Čítajte aj: Soňa Holúbková: Nemusíme bojovať, kto je najlepší, nemáme rovnakú východiskovú pozíciu

Ročne pomôžu stovkám rodín v núdzi 

Za neziskovou organizáciou o. z. WellGiving stojí Martina Tvrdoňová. Jedným z projektov, ktoré vo WellGivingu vznikli, je aj prvý darcovský portál na Slovensku − dakujeme.sk. Pri rozbiehaní projektu sa rozhodli, že pomoc budú poskytovať adresne konkrétnym rodinám. Už pätnásť rokov tak pomáhajú rodinám so zdravotne znevýhodnenými deťmi, ale aj tým, ktorým sa život skomplikoval zo dňa na deň ťažkou chorobou či úmrtím jedného z rodičov.

„Vďaka štedrosti a dobrote ľudí sa snažíme pomôcť rodinám získať lepšie vzdelanie, uľahčiť vyčerpávajúcu starostlivosť o dieťa alebo blízkych, ktorí sú dlhodobo chorí, alebo sa jednoducho ocitli v situácii, keď potrebujú zachrániť strechu nad hlavou. Naša pomoc je účinná najmä vďaka spolupráci so sociálnymi pracovníčkami – každá z nich je anjelom v lokalite, kde pôsobí,” hovorí Martina Tvrdoňová.

Poznáte rodinu, ktorá potrebuje pomoc? O príbehoch ľudí môžete dať organizácii vedieť aj vy. „Už po piatykrát budeme realizovať projekt Pošli dobro mamám, ktorého tradícia vznikla práve vďaka Férovej Nadácii O2. Pomáhame im s každodennými prekážkami, ale aj so vzdelávaním. Spoločne im pomôžeme získať financie napríklad na rekvalifikačný kurz, online kurzy počítačovej gramotnosti, jazykovú školu, vodičský preukaz, diaľkové štúdium, remeselné kurzy či prípravu na skúšky,” vysvetľuje Tvrdoňová.

Celý projekt je založený na dôvere a transparentnosti. Príbehy rodín nájdu darcovia priamo na webe dakujeme.sk, kde majú možnosť rozhodnúť sa, komu chcú finančným príspevkom pomôcť. Darcovia zároveň vidia, na aký účel budú peniaze minuté.

Na portáli momentálne bežia aj zbierky na pomoc ľuďom, ktorí museli utiecť zo svojho domova pred vojnou. Ukrajinským rodinám, ktoré zostali v zakarpatskej časti Ukrajiny alebo prišli k nám a nemajú na Slovensku žiadnych blízkych, môže podať pomocnú ruku v týchto dňoch každý z nás. 

Aktívnych občanov spájajú naprieč celým Slovenskom

Bystriny spájajú ľudí, ktorí okolo seba chcú vytvárať lepšie miesto na život. Niektorí pomoc potrebujú, iní radi pomocnú ruku podajú. Takouto spoluprácou sa rozvíjajú naprieč celým Slovenskom projekty a iniciatívy, ktoré majú pozitívny vplyv a dlhodobý zmysel. 

Medzi zapojené organizácie patrí napríklad Skutočne udržateľná škola, ktorá má za cieľ zlepšiť stravovanie detí na školách, alebo organizácia Také naše v Poloninách, ktorá sa v regióne snaží rozvíjať netradičný prístup k turizmu.

Za občianskym združením Bystriny stojí Zuzana Wienk, ktorá založila organizáciu Aliancia Fair-play a dlhé roky v nej pôsobila. V združení veria, že mnohé inšpiratívne a zaujímavé projekty, ktoré doteraz narážali na rôzne prekážky, dokážu napredovať práve vďaka spolupráci a pomoci. V týchto dňoch podporujú aj aktivity iniciatívy #KtoPomozeUkrajine, ktorá rodinám prichádzajúcim z Ukrajiny pomáha hľadať útočisko.

Vzdelanie a pozitívne príklady: Aj vďaka tomu sa môžu deti lepšie zaradiť do spoločnosti

Dlhodobo podporujú boj proti dezinformáciám

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť stojí za mnohými projektmi, ktoré pomáhajú zlepšovať fungovanie našej spoločnosti, vysvetľovať ľuďom dôležité témy a postupne meniť veci k lepšiemu. Vedie ho riaditeľka Veronika Prachárová, ktorá sa vo svojom výskume zaujíma najmä o antikorupčné politiky, ale aj témy spojené s prístupom k informáciám.

„Verím, že naše projekty prispievajú aspoň svojou malou troškou k zlepšovaniu života na Slovensku – či už snahou vyvracať hoaxy, participáciou verejnosti na zlepšovaní priestranstiev samosprávy alebo poukázaním na žiarivé príklady úradníkov, ktorí posúvajú našu krajinu dopredu,” vysvetľuje Veronika Prachárová.

Jednou z aktivít, ktoré Inštitút SGI dlhodobo zastrešuje, je aj projekt Demagog.sk, ktorý efektívne pomáha v boji proti dezinformáciám vo verejnom priestore. Jeho cieľom je overovať vyjadrenia politikov a političiek, ktoré odznejú v médiách alebo sú uverejnené na sociálnych sieťach.

„Tieto dni aktívne overujeme hoaxy a dezinformácie súvisiace s vojnou na Ukrajine. Považujeme za dôležité vyvracať nepravdivé informácie, ktoré zbytočne prispievajú k polarizácii spoločnosti,” hovorí Pracharová. Cieľom tímu je motivovať nielen mladých ľudí k tomu, aby mysleli kriticky a aby si overovali zdroje, z ktorých informácie čerpajú.


Byť na jednej vlne je dnes viac než dôležité. Aj preto Férová Nadácia O2 podporuje projekty, ktorých cieľom je stmeliť rozdelenú spoločnosť. Máte aj vy podobný projekt? Do grantového programu Nájdime znovu spoločnú reč sa môžete prihlásiť do 15. marca 2022.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac